Zomrel Vlastimil Marek, člen hnutia New age a duchovný učiteľ

Na úvod by som chcel upozorniť všetkých fundamentalistov a ľudí, ktorí sa hrajú na Kresťanov, aby sa zdržali hlúpych a urážlivých komentárov. Platí to aj pre takzvanú internetovú zberbu, ktorá vie len útočiť na názory iných a nevie diskutovať. Čo sa týka tolerantných Kresťanov, radšej si to iba prečítajte.

Smutná správa trochu oneskorene

Dnes som si len tak náhodou otvoril blog duchovného učiteľa Vlastimila Marka a hneď ma zaujal prvý článok. Tušil som podľa posledných článkov, že už nebude dlho žiť. Pre istotu som si bol overiť moje tušenie na Wikipédii a nemýlil som sa. Vlastimil Marek zomrel 16. Marca 2021.

Ako som sa o ňom dozvedel?

Istá pani, ktorá hrala na rôzne perkusie mi niečo o ňom vravela a tiež o jeho knihách, ktoré napísal. Dokonca aj istý profesor z konzervatória mi tiež jeho knihy odporúčal, ale upozornil ma na to, že je členom New age. Na toto hnutie mám tiež vlastný názor, ale o tom som už niečo na mojom blogu písal. Veľmi ma prekvapilo to, čo bolo v knihách od Vlastimila Mareka napísané. V niečom mal pravdu, ale v niečom nie.

Cesta za inou hudbou

“Aký je rozdieľ medzi vrabcom a slávikom?
Žiaden. Vrabec je slávik, ktorý vyštudoval konzervatórium.”

V niečom to bola pravda, ale v niečom nie. Mnoho hudobníkov z rôznych etnických skupín nemajú žiadne umelecké stredoškolské hudobné vzdelanie. V Indii sa dlhú dobu noty nezapisovali. Až v minulom storočí sa niektoré Rágy a Tály začali zapisovať do nôt. Indické Rágy a Tály boli vytvorené tak, aby sa mohla prejaviť tvorivosť interpreta. Svoje o tom by vedela povedať aj Jarmila Vlčková. Pozor, Jarmila Vlčková nie je členom žiadneho hnutia. Keby aj bola, už som na tomto blogu naznačoval, že v hudbe ani v iných veciach nechcem odlišovať ľudí podľa náboženstva a že niektorí z arabských spevákov, ktorých hudbu som počúval boli Kresťania. Ak má niekto iný názor na nejakú vec, nech ho vie racionálne odôvodniť. Napriek tomu ani kritika nie je zlá a občas pomáha aj výber určitých myšlienok niektorých ľudí, ale nie všetko.

Správne porodení ľudia

Vlastimil Marek patril k ľuďom, ktorí propagovali myšlienky takzvaných správnych pôrodoch. Možno aj kvôli tomu ho kritizujú niektorí zenoví majstri. Istý zenový majster, s ktorým som sa osobne stretol a ktorého som sa pýtal aj na New age a Vlastimila Mareka (tiež vyučoval Zen) mi povedal svoj názor na Vlastimila Mareka. Čo sa týka toho zenového majstra, už nežije. V názore, ktorý mi povedal o Vlastimilovi Marekovi zaznelo aj toto: “V súčasnosti vraví rôzne čudné veci o pôrodoch, ktoré sú veľmi čudné.” Asi takto tá kritika na Vlastimila Mareka znie. Aj ja som si o jeho názoroch o správnych a nesprávnych pôrodoch začal myslieť svoje. Tieto myšlienky som z jeho názorov okamžite vyhodil preč a ponechal som si v tej dobe množstvo myšlienok o hudbe, ktoré šíril na svojom blogu a občas aj o Zene.

Opustenie od jeho článkov

Ako som začal prichádzať na to, čo je vlastne ezoterika, prestával som sa zaujímať aj o články Vlastimila Mareka. Čo sa týka ostatných náboženstiev a duchovných smerov, aj na tie mám svoj vlastný názor a radšej som si ponechal len určité myšlienky. Veď hudbu New age nepočúvajú iba členovia hnutia New age, ale aj ľudia, ktorí sa chcú upokojiť, či meditovať. Je to niečo také, akoby som vyhlásil, že každý kto počúva Reggae, húli trávu. Alebo každý, kto počúva arabskú hudbu je Arab, Moslim alebo nebodaj terorista. Sú to opäť rôzne asociácie, ktoré sa snažím ignorovať a takéto názory, ktoré spomínam vyššie zvyknú občas vytvárať rôzne predsudky.

Snažil sa, ale….

Nie každý je otvorený novým myšlienkam. Nie každý vie prijať názory toho druhého. Nie každý vie tolerovať vyznanie druhého človeka. Každý má rád inú hudbu, či iné názory. Ľudia sú otvorení radšej materiálnym, než spirituálnym veciam.

Podarilo sa….

Do Českej republiky a Slovenska za časov totality priniesol nové myšlienky. Predstavil nám inú hudbu. Vďaka nemu poznáme hudobné nástroje, ako tibetské spievajúce misy, Didgeridoo, Djembe a mnohé iné hudobné nástroje. Vďaka Vlastimilovi Markovi poznáme umenie alikvotného spevu, indickú klasickú hudbu, hudbu New age, ako aj niečo o tomto hnutí.

Robert Roth

Verte mi alebo nie, ale dlho som premýšľal nad tým, či o tomto hercovi napíšem nejaký článok. Veď aj jeho hlas stojí za to, aby som niečo o ňom napísal.

Robert Roth sa narodil 28. Októbra 1972 v Bratislave. V čase, kedy píšem tento článok má 48 rokov. Na internete určite o ňom nájdete informácie o jeho živote, alebo jeho filmografiu. Možno ani netušíte, že pán Roth účinkoval v rôznych rozhlasových hrách, či rôznych rozprávkach. Môžem napríklad spomenúť rozprávku Zajko Tárajko, alebo rozhlasovú hru Sladké časy. Jeho hlas som spoznal vďaka rozhlasovej hre Pán prsteňov, kde hral hobita Pippina. Počul som jeho hlas aj v iných rozhlasových hrách.

Čo sa týka jeho hlasu, je plný energie, ale niekedy môže hrať aj bezvýznamné postavy. Väčšinou ale hrá hlavných hrdinov, napríklad v rozhlasovej hre Medové reči hral spoločne so Zuzanou Jurigovou Kaprálikovou. Robert Roth hral mladého chalana Paľka a Zuzana Jurigová Kapraliková hrala jeho priateľku Lenku.Mimochodom v niektorých rozhlasových hrách aj inde som si všimol, že vie perfektne po Anglicky. Dokonca som počul o ňom príhodu, ako o ňom niekto raz povedal, že má problémy s javiskovou rečou. To, ako to nakoniec skončilo, domyslite si. Dokonca vraj mal aj svoju vlastnú hudobnú skupinu. To, čo sa s ňou stalo to už neviem. Jeho hlas predstavujú pre mňa tú skupinu hereckých hlasov, pred ktorými mám veľký rešpekt.

Myslím, že je už čas na to, aby som prezradil hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol písať o Robertovi Rothovi. V roku 2020 začal čítať rozprávky pre podcast denníka Sme a na svojom Sound cloud profile začal čítať literatúru pre dospelých. Aj tam som v jednej jeho nahrávke počul jeho skvelú Angličtinu. Veľmi si vážim na ňom to, čo tvorí v tejto dobe. Chcel by som mu popriať veľa zdaru v jeho živote a najmä veľa zdravia. V tejto dobe, kedy píšem tieto riadky je to najdôležitejšia vec.

Michaela Badinková

Po dlhej dobe sa opäť vraciam ku mojej rubrike Spoza auditória. Určite ste zvedavý, koho hlas som si zobral na mušku. Vopred sa ospravedlňujem tým, ktorým by som buď uškodil, alebo zalichotil. Nemôžem si pomôcť, ale najviac mám rád hlasy opačného pohlavia.

Ako som už naznačil, budem sa zaoberať Herečkou a nie hocijakou. Michaela Badinková sa narodila 25. Januára 1979 v Malackách. Osud ju zavial až do Čiech. Nie je to ale nič zvláštne, preto že Záhorie nie je tak ďaleko od Česka a Čeština je jazyk, ktorý je veľmi podobný tomu nášmu. O jej živote si môžete na internete kadečo prečítať, možno aj to, čo nechcete.

Nuž, ani ja som sa voľakedy nezaujímal o jej hlas. Keďže, ako dieťa som počúval rôzne rozprávky, počul som tam aj jej hlas. Zahrala si v rôznych úlohách, no nejakú dobu som o nej nič nepočul. Išlo o rozprávky od vydavateľstva A.L.I. a od B.M.S. Pri tom poslednom som si neskôr všimol, že mnohí z hercov, ktorí v týchto rozprávkach účinkovali začali svoju kariéru budovať u našich českých susedov. Medzi nimi aj Miška Badinková.

Po dlhšej dobe som opäť narazil na rozprávky z jej hlasom. Po toľkých rokoch som si zamiloval jej hlások. Mala ho vtedy taký hladký, ako zamat, ale vtedy som obdivoval úplne iné herecké ikony. Keďže sa hlasy časom menia a roky pribúdajú, aj hlas Michaely Badinkovej sa o dosť zmenil. Tým nechcem povedať, že by ho už nemala taký krásny, ako pred tým. Nuž, aj teraz sa mi jej terajší hlas páči. Na druhej strane keď som bol ešte pred mutáciou, ako dieťa som mal oveľa lepší hlas, než mám teraz. Veľká škoda, že už rozhovory s ňou nachádzam len v Češtine. Kto vie, či si ešte pamätá na moju a jej rodnú reč? Snáď áno.

Kde hľadať pozitíva a zaujímavosti na internete?

Mnohí z vás často čítajú negatívne správy na internete. Či sú to Topky, Aktuality, alebo Hlavné správy, negatív je tam veru dosť. Niektorí ľudia sa dokonca začali zapodievať šarlatánstvom, či inými hlúposťami. Napriek tomu sa na internete objavili stránky, kde sa konečne dočítate niečo zaujímavé. Niektoré sú známe pre väčšinu internetových používateľov. Zameral som sa najmä na slovenské internetové stránky. Nepochybujem, že na svete je takýchto stránok veľmi veľa. Poďme sa na ne pozrieť:

1. Wikipédia

Wikipédia síce nie je slovenská internetová stránka, no aj tak ju veľa Slovákov používa pri hľadaní nových informácii. Je to veľmi dobre známa internetová encyklopédia. Problém je ale v tom, že má veľmi málo moderátorov, než anglická Wikipédia. Napriek tomu môže poslúžiť pri vzdelávaní veľmi dobre. Niekedy sa na Wikipédii môžete dozvedieť kopu zaujímavých vecí.

2. Refresher

Refresher je portál pre mladých ľudí so zaujímavosťami o hudbe, móde, blogom, či inými zaujímavosťami. Prídu si tu na svoje aj fanúšikovia elektronickej hudby. Ak sa zaujímate o všetko, čo dnes letí tak vedzte, že ste na správnej internetovej stránke.

3. Dobré noviny

A čo spravodaje? Áno, aj také stránky konečne existujú. Asi najznámejší pozitívny spravodaj je internetový portál Dobré noviny. Stránka obsahuje aj odkaz na vlastné dobré rádio, či dobré recepty. Ak už máte dosť negatívnych správ, navštívte túto internetovú stránku.

4. Startitup

Ak radi čítate o nových nápadoch v oblasti biznisu, či podnikania, gastra a vôbec všetkého nového, čo sa narodilo aj v našich slovenských hlavách, rozhodne navštívte túto internetovú stránku. Pozor, pre hejterov a trollov vstup zakázaný.🙈 Ak sa niekto chce inšpirovať, vrelo doporúčam túto internetovú stránku.

5. Interez

Zaujímate sa o ekológiu, či našu kultúru? Alebo radšej dávate prednosť vede? Alebo vás zaujíma všetko z toho a ešte viac? Portál Interez je pre to, ako stvorený.

6. Psych.sk

“Všetko začína vo vašej hlave.” Toto je slogan tohto internetového portálu. Ako aj z tohto sloganu a názvu portálu je už jasné, čomu sa tento portál venuje. Áno, psychológii.

7. In Vivo magazín

Keďže sme závislý na vede a technike, opäť sa tejto témy dotknem. Na tento internetový portál som narazil pri vyhľadávaní rôznych vedeckých článkov. Okrem toho mi ho doporučili aj ľudia, ktorí radi čítajú správy o vede a technike. Pokiaľ sa teda zaujímate o vedu a techniku a radi čítate rôzne zaujímavosti z tohto odboru, tu si prídete na svoje.

9. Čierna labuť

Čierna labuť je názorový portál mimovládnej neziskovej organizácie Živica o životnom prostredí, spiritualite, spoločnosti a vzdelávaní. Na tento portál som taktiež narazil úplnou náhodou, aj keď to bolo na sociálnych sieťach.

10. Eduworld.sk

Eduworld je databáza škôl, kurzov pre deti a dospelých, ale taktiež je to portál s výbornými článkami o vzdelávaní a sebarozvoji. Aj na tento portál som narazil na známej sociálnej sieti. Dozviete sa tu o vzdelávaní s rôznych oblastiach. Osobne si myslím, že je to jeden z najlepšich portálov o vzdelávaní a s článkami o vzdelávaní, ktorý na Slovensku nájdete.

Záver

Určite existuje mnoho takýchto portálov so zaujímavosťami, či pozitívami na internete. Napriek tomu som sa rozhodol vybrať len tie najpopulárnejšie, na ktoré nezavítam len raz, ale veľa krát.

Musím nový mikrofón vrátiť späť

“Vraj mám nahrávacie štúdio. Ak ho mám, prečo nie?”

Jedna z vecí, ktorú musí mať nahrávacie štúdio musí byť aj kondenzátorový mikrofón. Myslel som si, že dynamický nie je správny pre štúdio. Ako neskôr zistíte, aj dynamický je dobrý. Pre tých, ktorí majú svoje štúdio musím ešte dodať, že žijem v dome a nie v bloku. Inak by porazilo aj mojich susedov. Tak som sa rozhodol, že si postupne začnem kupovať veci na nahrávanie. Chcel som sa posunúť o level vyššie. Na internete som sa dočítal, že nahrávacie štúdio musí mať kondenzátorový mikrofón. Ja mám dynamický mikrofón, ktorý používam na svoj kláves. Rozhodol som sa preto, že si zakúpim kondenzátorový mikrofón. Určite tí, ktorí majú svoje nahrávacie štúdio asi tušia, ako to dopadlo. Ak sa ale nevenujete hudbe, tak vám to vysvetlím. Ako náhle som zapojil svoj kondenzátorový mikrofón do zvukovej karty a v tom…. Počul som všetko, dokonca aj izbovú ozvenu. Celkom som zabudol na to, že štúdio musí mať aj absorbčné panely kvôli akustike. Akoby to nestačilo, nemal som správny stojan. Čo mám robiť? Opäť spraviť nejaký pokus, alebo sa radšej opýtať niekoho, kto tiež nevidí a používa ten istý program na nahrávanie hudby, ako ja. Ak nevidíte a tvoríte hudbu, určite tušíte, o aký program pôjde a kde som sa musel opýtať. Za ten čas som rozmýšľal nad rôznymi efektovými experimentmi, ako napríklad nad kompresorom.

Ráno som konečne dostal odpoveď. Keďže nahrávam z domu a nemám žiadne štúdio, musím používať dynamický mikrofón. Ten človek mi dokonca poslal aj značku mikrofónu. Podarilo sa mi vďaka vidiacemu zistiť, že to je presne ten mikrofón, ktorý som si kúpil už pred tým a ktorý používam. “Nič sa nedá robiť. Budem musieť môj mikrofón vrátiť.” Mikrofón som teda zbalil a vrátil som ho do predajne. Opäť som šiel za hranice mojich možností, ale aspoň som vrátil mikrofón v správny čas. Pevne verím, že v hudobninách, kde kupujem bežne takéto veci správne pochopili, že som chcel používať kondenzátorový mikrofón doma a nie v štúdiu. Mimochodom ak chcete zistiť, aký je rozdiel medzi dynamickým a kondenzátorovým mikrofónom, na internete určite existujú články o tom v Slovenčine, alebo v Češtine. Najskôr ich nájdete v Angličtine, alebo sa začítajte pozornejšie a pochopíte to. Toto rozlíšenie som naznačil vyššie počas skúsenosti s kondenzátorovým mikrofónom.

Album so slovenskou tradičnou hudbou bol aktualizovaný 10. Októbra 2020

Album môjho hudobného projektu Noguri club s názvom “Slovak traditional songs” má novú pieseň. Rád by som týmto albumom predstavil našu tradičnú hudbu celému svetu. Možno sa mi to podarí, možno nie.

Hoci je tento album teraz on-line, je to len na určitý čas. Na druhej strane plánujem ho neskôr nahrať na internet pod istou licenciou tak, aby ho mohol hocikto nie len počúvať, ale aj si ho stiahnuť. Pokiaľ si ho chcete vypočuť, môžete tak spraviť.

Úvod do môjho nahrávacieho štúdia

“Vraveli mi, že máš nahrávacie štúdio.
“Čože?”

Asi takto prebehol jeden rozhovor medzi mojimi kamarátmi a mnou. Jeden z nich povedal, že vraj počul, že mám nahrávacie štúdio. Nuž, dalo by sa to aj čakať, keďže sa venujem hudbe, či rôznym zvukovým manipuláciám. Keďže som bol v nahrávacích štúdiách a nebolo to iba raz musím prehlásiť, že to, čo si niektorí myslia tak celkom nemám.

Moja výbava je veľmi skromná. Niekoľko hudobných nástrojov, klávesy, mikrofóny a počítač vôbec vám nemusia pripomínať to, že mám nahrávacie štúdio. Je to niečo, čo môže pripomínať nahrávacie štúdio.

Čomu sa budem venovať v tejto kategórie?

Koncom roka 2020 som sa rozhodol, že začnem s nejakými úpravami môjho blogu. Voľakedy som dokonca mal aj vlastné blogy, ktoré sa venovali mojej hudbe, ale teraz som sa rozhodol pre niečo iné. Po čase, keď som mal na tomto blogu stránku s mojou hudobnou tvorbou som sa rozhodol, že by bolo lepšie vytvoriť si vlastnú rubriku, kde budem informovať o mojich hudobných (možno aj zvukových) novinkách. S tým bude súvisieť aj môj podcast, takže máte sa na čo tešiť.

Vlastimil Marek sa pomaly pripravuje na svoj odchod

Týmto článkom by som chcel pozdraviť mojich alternatívnych kamarátov. Síce už nezaoberám sa rôznymi alternatívami, ale ešte stále mám rád relaxačnú hudbu. Ako táto hudba vznikla a z čoho vychádza ma naučil práve Vlastimil Marek, alternatívny hudobník a duchovný učiteľ hnutia New age. Ak niekto číta jeho blog tak zistí, že Vlastimil marek sa postupne pripravuje na svoj odchod a nie je z tohto sveta veľmi nadšený.

Alternatívny pohľad na hudbu

Vlastimil Marek bol medzi prvými ľuďmi, kto mi poskytol alternatívny pohľad na hudbu. V tom čase som ukončil konzervatórium a niektoré veci ma utvrdili v jeho názoroch a alternatívnom pohľade na hudbu. Okrem toho som sa dozvedel aj o tibetskej tradičnej hudbe, indickej klasickej hudbe, tibetských misiach, afrických rytmoch, ale aj o japonskom Zene, New age a o iných veciach. Práve s niektorými jeho názormi nesúhlasím a ako sa zdá, nie som jediný.

Správne pôrody

Dnes existuje množstvo ľudí, ktorí propagujú domáce pôrody. Medzi nich patrí aj Vlastimil Marek. Nad jeho názormi krútil hlavou aj istý Zenový majster, ktorý nedávno zomrel. Aj ja som si pri čítaní týchto názorov uvedomil, že to už zachádza do extrému. Hoci už som vedel správne definovať New age a mnohé názory sa mi páčili postupne som si uvedomoval, že nedá sa súhlasiť so všetkým. Medzi tým boli už spomínané správne pôrody.

Svet rozhodne nie je dobrý, ale ani zlý

Podľa toho, čo Vlastimil Marek na svojom blogu píše svet ide do záhuby. Nevravím, že má v niektorých názoroch pravdu, ale neskôr som pochopil, že to tak nie je. Je to úplne inak a keby by to tak bolo, ľudstvo by skončilo už veľmi dávno. Ako je to skutočne so svetom si môžte prečítať v knihe moc faktov od Hansa Roslinga. V Češtine sa táto kniha nazýva Faktomluva.

Vitacig: Alternatíva ku vodnej fajke

Pre nevidiacich je problém si zapáliť vodnú fajku. Osobne vodnú fajku fajčím nie kvôli závislosti, ale kvôli aróme, ktorú vodné fajky majú.

Tento týždeň som sa dozvedel o takzvaných vitamínových cigaretách. O tom, či skutočne vdychujeme pomocou týchto cigariet dym do pľúc rozmýšľam skepticky. Napriek tomu, či áno, alebo nie, ale nemusím si túto cigaretu zapáliť žiadnym zapaľovačom. Stačí len potiahnuť a je to. Áno, pri týchto cigaretách nemusíte používať žiadne tlačidlo na zapaľovanie. Neviem, ako je to možné, ale určite tam jestvuje niečo, čo reaguje na vzduch.

Keď som po prvý krát ochutnal tú vodnú fajku, pustili sme sa s mamou do pátrania. Boli sme totiž u našich známych a tak sme si mohli zistiť, či neexistuje v Košiciach niekto, kto distribuuje tieto cigarety. Našťastie aj v druhom najväčšom meste Slovenska sa niekto našiel a tak sme mohli objednať cigarety, ktoré sme chceli.

Neprezradím však, aké príchute sme si objednali. Prezradím však to, že prvá vitamínová cigareta obsahovala metu piepornu.

Ak si chcete tieto cigarety objednať, môžete tak spraviť na nasledujúcom odkaze.
https://www.vitavape.sk/
Určite existujú aj iné stránky, ktoré ponúkajú iné príchute vitamínových cigariet.

Zomrel Oleg Šuk, učiteľ Zenovej školy Kwanum

Bez toho, v čo verím som musel tento článok napísať. Je to akýsi pohľad do minulosti. Je to aj preto, preto že som tohto majstra Zenu spoznal osobne asi pred štyrmi rokmi.

Neviem prečo, ale aj túto správu som sa dozvedel cez sociálnu sieť. Písal o tom jeden z mojich priateľov, ako mu volal učiteľ Kwanum Zenu Daniel S s touto smutnou správou. Nemohol som tomu uveriť. Až potom, čo som sa dostal na Facebookovú stránku Zen Yoga pochopil som, že je to pravda. Oleg Šuk zomrel na Leukémiu.

Nejdem tu písať o tom, čo je to Kwanum Zen, ani o Leukémii. Informácie o týchto veciach si každý dokáže nájsť na internete. Rozhodol som sa, že sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim zhrnúť nie len moje prvé stretnutie s týmto zenovým učiteľom, ale aj všetko to, čo tomu predchádzalo.

Objavovanie východných náboženstiev

Môj záujem o východné náboženstvá, ako sú Budhizmus, či Taoizmus začal asi pred piatimi rokmi. Chcel som sa odlúčiť od všetkého, čo mi pripomínalo jednu z mojich platonických lások. Medzi tým, čo mi ju pripomínalo bolo aj Kresťanstvo. Tak som začal hľadať úplne iné duchovné cesty, ale nebolo to len kvôli tomu. Nebudem tu písať, na čo všetko som narazil. Okrem toho som takmer nič nevedel o náboženstvách Indie, Číny, Japonska, alebo Kórey. To, či to bolo správne, nech každý posúdi sám. Ako však sami zistíte, nejednalo sa len o náboženstvo, ale musím priznať, že stále je lepšie veriť v jedného Boha, než v mnohých Bohov. Tým nechcem povedať, že indická kultúra je zlá. Už som na tomto blogu mnohokrát naznačoval, že môj záujem o cudzie kultúry nemusí súvisieť s náboženstvom.

Obdobie Kóreománie

Uplynul rok a moja platonická kauza stále pokračovala. Ak to číta niekto, kto o tejto kauze vie, nech má rozum a nepíše to do komentárov. Nemusí nikto vedieť, že viete o tom. Teraz to ale začalo byť o niečom inom a Budhizmus šiel bokom. Tí, ktorí ma poznáte skúste si domyslieť, čo ho vytlačilo. Ak hádate hudbu, hádate správne. Pokiaľ čítate môj blog pozorne tak asi viete, čo sa vtedy stalo. Rok 2014 vystriedal rok 2015 a práve vtedy začína moja Kóreománia.

Od Vlastimila Marka až po Zen

Píše sa rok 2016, pomaly ukončujem štúdium na Konzervatóriu. Nie som stále spokojný a snažím sa brániť všetkému, čo mi to pripomína kauza, ktorá bohužiaľ ešte stále neskončila. Práve vtedy som si spomenul na Vlastimila Marka a jeho názory na hudbe. Vlastimil Marek, tento New age autor a duchovný učiteľ kritizuje dnešné hudobné školstvo a stále si hudie svoje o pôrodoch. Ak niekto číta jeho blog tak zistíte, že Vlastimil Marek pomaly odchádza preč. Určite ste pochopili, čo tým myslím.

Práve vďaka Vlastimilovi Markovi a jeho článkom som sa začal dozvedať o japonskom Zene. Kóany a rôzne zenové praktiky prebudili vo mne zvedavosť o Zen. Povedal som si, že ak doštudujem, skúsim nájsť niekoho, kto sa venuje Zenu.

Syntéza

Teraz zistíte, k akej syntéze onedlho dôjde. Ešte stále je rok 2016 a ja som úspešne ukončil moje prvé štúdium. Stále som sa hľadal a hoci Vlastimil Marek písal o hudbe rôznych národov, chcel som to zažiť aj ja. To, čo je napísané je jedna vec a hudobná skúsenosť je druhá vec. Okrem toho som sa chcel pustiť do pátrania za zenovým Budhizmom. Kde inde ale začať, než v meste, odkiaľ pochádzam?

Mal som šťastie. V istej čajovni som sa dozvedel o akomsi zenovom cvičení. Keď som sa ešte k tomu dozvedel, že to je kórejský Zen, veľmi som sa potešil. Môj záujem o Kórejcov a Budhizmus sa spojil a vzniklo z toho niečo nového.

Prišiel som na moje prvé zenové cvičenie. Nebudem popisovať, ako to prebiehalo. Spomeniem ale jednu úsmevnú udalosť, ktorá sa mi tam prihodila. Stretol som tam moju učiteľku, ktorá ma učila hrať na rôzne ručné bubny a perkusie. Možno aj o nej niečo na tomto blogu napíšem. Stretol som sa tam aj s inými ľuďmi. Konalo sa to v istej čajovni, kde občas zvyknem zájsť ako na čaj, tak aj na vodnú fajku a kus reči s niektorými mojimi kamarátmi, ktorí sa tam občas objavia. Prezradím však, že občas sa v tejto čajovni objaví aj istý známy hudobník. Ak viete, kto to je, radšej si to nechajte pre seba. Áno, aj s týmto umelcom som sa mnohokrát stretol. Aj toto leto, keď som spoznal Kwanum Zen som sa stretol s touto celebritou.

Stretnutie s majstrom

Teraz budem písať o úplne inom stretnutí, než so známym umelcom, ktorého môžete vidieť aj v istej relácii na obrazovkách svojich televíznych prijímačov. To už bol deň, kedy sa konečne moja platonická kauza vyriešila. Stretol som sa s istým dievčaťom medzi štyrmi očami a všetko, čo sme si mohli a chceli sme si aj povedali. Po tomto rozhovore sa mi veľmi uľavilo. Večer však nastúpilo jedno prekvapenie.

Na Kwanum Zen cvičenie zavítal jeho najväčší slovenský majster Oleg Šuk. Bolo z neho cítiť autoritu, ale vedel aj rozosmiať svojim humorom. Na mnohé naše otázky odpovedal vecne a priamo. Bol to podľa mňa skutočný zenový majster. Tým nechcem povedať, že nemal žiadne hriechy. Kto však je bez hriechov? Či malých či veľkých, každý ich má. Dokonca na internete som našiel aj rozhovory a prednášky, kde sa ľudia pýtali majstra rôzne veci, kde majster vysvetľoval rôzne princípy školy Kwanum a kde občas povedal aj nejaký ten vtip.

Odišiel, ale….

V našich srdciach, ktorí ho poznali a ktorých učil tento majster ostane vždy. Mnohí naňho spomíname a aj ja, hoci som nechodil pravidelne na jeho prednášky. Aj ja som tiež smutný z toho, že zenový majster Oleg Šuk odišiel. Nechcem napísať slovo zomrieť, preto že je to pre mňa hrozné slovo, aj keď skutočnosť je taká, aká je. Každý raz zomrie, ale jeho myšlienky a jeho posolstvo pre tento svet bude stále žiť. Platí to aj pre majstra Olega Šuka.