Vitacig: Alternatíva ku vodnej fajke

Pre nevidiacich je problém si zapáliť vodnú fajku. Osobne vodnú fajku fajčím nie kvôli závislosti, ale kvôli aróme, ktorú vodné fajky majú.

Tento týždeň som sa dozvedel o takzvaných vitamínových cigaretách. O tom, či skutočne vdychujeme pomocou týchto cigariet dym do pľúc rozmýšľam skepticky. Napriek tomu, či áno, alebo nie, ale nemusím si túto cigaretu zapáliť žiadnym zapaľovačom. Stačí len potiahnuť a je to. Áno, pri týchto cigaretách nemusíte používať žiadne tlačidlo na zapaľovanie. Neviem, ako je to možné, ale určite tam jestvuje niečo, čo reaguje na vzduch.

Keď som po prvý krát ochutnal tú vodnú fajku, pustili sme sa s mamou do pátrania. Boli sme totiž u našich známych a tak sme si mohli zistiť, či neexistuje v Košiciach niekto, kto distribuuje tieto cigarety. Našťastie aj v druhom najväčšom meste Slovenska sa niekto našiel a tak sme mohli objednať cigarety, ktoré sme chceli.

Neprezradím však, aké príchute sme si objednali. Prezradím však to, že prvá vitamínová cigareta obsahovala metu piepornu.

Ak si chcete tieto cigarety objednať, môžete tak spraviť na nasledujúcom odkaze.
https://www.vitavape.sk/
Určite existujú aj iné stránky, ktoré ponúkajú iné príchute vitamínových cigariet.

Zomrel Oleg Šuk, učiteľ Zenovej školy Kwanum

Bez toho, v čo verím som musel tento článok napísať. Je to akýsi pohľad do minulosti. Je to aj preto, preto že som tohto majstra Zenu spoznal osobne asi pred štyrmi rokmi.

Neviem prečo, ale aj túto správu som sa dozvedel cez sociálnu sieť. Písal o tom jeden z mojich priateľov, ako mu volal učiteľ Kwanum Zenu Daniel S s touto smutnou správou. Nemohol som tomu uveriť. Až potom, čo som sa dostal na Facebookovú stránku Zen Yoga pochopil som, že je to pravda. Oleg Šuk zomrel na Leukémiu.

Nejdem tu písať o tom, čo je to Kwanum Zen, ani o Leukémii. Informácie o týchto veciach si každý dokáže nájsť na internete. Rozhodol som sa, že sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim zhrnúť nie len moje prvé stretnutie s týmto zenovým učiteľom, ale aj všetko to, čo tomu predchádzalo.

Objavovanie východných náboženstiev

Môj záujem o východné náboženstvá, ako sú Budhizmus, či Taoizmus začal asi pred piatimi rokmi. Chcel som sa odlúčiť od všetkého, čo mi pripomínalo jednu z mojich platonických lások. Medzi tým, čo mi ju pripomínalo bolo aj Kresťanstvo. Tak som začal hľadať úplne iné duchovné cesty, ale nebolo to len kvôli tomu. Nebudem tu písať, na čo všetko som narazil. Okrem toho som takmer nič nevedel o náboženstvách Indie, Číny, Japonska, alebo Kórey. To, či to bolo správne, nech každý posúdi sám. Ako však sami zistíte, nejednalo sa len o náboženstvo, ale musím priznať, že stále je lepšie veriť v jedného Boha, než v mnohých Bohov. Tým nechcem povedať, že indická kultúra je zlá. Už som na tomto blogu mnohokrát naznačoval, že môj záujem o cudzie kultúry nemusí súvisieť s náboženstvom.

Obdobie Kóreománie

Uplynul rok a moja platonická kauza stále pokračovala. Ak to číta niekto, kto o tejto kauze vie, nech má rozum a nepíše to do komentárov. Nemusí nikto vedieť, že viete o tom. Teraz to ale začalo byť o niečom inom a Budhizmus šiel bokom. Tí, ktorí ma poznáte skúste si domyslieť, čo ho vytlačilo. Ak hádate hudbu, hádate správne. Pokiaľ čítate môj blog pozorne tak asi viete, čo sa vtedy stalo. Rok 2014 vystriedal rok 2015 a práve vtedy začína moja Kóreománia.

Od Vlastimila Marka až po Zen

Píše sa rok 2016, pomaly ukončujem štúdium na Konzervatóriu. Nie som stále spokojný a snažím sa brániť všetkému, čo mi to pripomína kauza, ktorá bohužiaľ ešte stále neskončila. Práve vtedy som si spomenul na Vlastimila Marka a jeho názory na hudbe. Vlastimil Marek, tento New age autor a duchovný učiteľ kritizuje dnešné hudobné školstvo a stále si hudie svoje o pôrodoch. Ak niekto číta jeho blog tak zistíte, že Vlastimil Marek pomaly odchádza preč. Určite ste pochopili, čo tým myslím.

Práve vďaka Vlastimilovi Markovi a jeho článkom som sa začal dozvedať o japonskom Zene. Kóany a rôzne zenové praktiky prebudili vo mne zvedavosť o Zen. Povedal som si, že ak doštudujem, skúsim nájsť niekoho, kto sa venuje Zenu.

Syntéza

Teraz zistíte, k akej syntéze onedlho dôjde. Ešte stále je rok 2016 a ja som úspešne ukončil moje prvé štúdium. Stále som sa hľadal a hoci Vlastimil Marek písal o hudbe rôznych národov, chcel som to zažiť aj ja. To, čo je napísané je jedna vec a hudobná skúsenosť je druhá vec. Okrem toho som sa chcel pustiť do pátrania za zenovým Budhizmom. Kde inde ale začať, než v meste, odkiaľ pochádzam?

Mal som šťastie. V istej čajovni som sa dozvedel o akomsi zenovom cvičení. Keď som sa ešte k tomu dozvedel, že to je kórejský Zen, veľmi som sa potešil. Môj záujem o Kórejcov a Budhizmus sa spojil a vzniklo z toho niečo nového.

Prišiel som na moje prvé zenové cvičenie. Nebudem popisovať, ako to prebiehalo. Spomeniem ale jednu úsmevnú udalosť, ktorá sa mi tam prihodila. Stretol som tam moju učiteľku, ktorá ma učila hrať na rôzne ručné bubny a perkusie. Možno aj o nej niečo na tomto blogu napíšem. Stretol som sa tam aj s inými ľuďmi. Konalo sa to v istej čajovni, kde občas zvyknem zájsť ako na čaj, tak aj na vodnú fajku a kus reči s niektorými mojimi kamarátmi, ktorí sa tam občas objavia. Prezradím však, že občas sa v tejto čajovni objaví aj istý známy hudobník. Ak viete, kto to je, radšej si to nechajte pre seba. Áno, aj s týmto umelcom som sa mnohokrát stretol. Aj toto leto, keď som spoznal Kwanum Zen som sa stretol s touto celebritou.

Stretnutie s majstrom

Teraz budem písať o úplne inom stretnutí, než so známym umelcom, ktorého môžete vidieť aj v istej relácii na obrazovkách svojich televíznych prijímačov. To už bol deň, kedy sa konečne moja platonická kauza vyriešila. Stretol som sa s istým dievčaťom medzi štyrmi očami a všetko, čo sme si mohli a chceli sme si aj povedali. Po tomto rozhovore sa mi veľmi uľavilo. Večer však nastúpilo jedno prekvapenie.

Na Kwanum Zen cvičenie zavítal jeho najväčší slovenský majster Oleg Šuk. Bolo z neho cítiť autoritu, ale vedel aj rozosmiať svojim humorom. Na mnohé naše otázky odpovedal vecne a priamo. Bol to podľa mňa skutočný zenový majster. Tým nechcem povedať, že nemal žiadne hriechy. Kto však je bez hriechov? Či malých či veľkých, každý ich má. Dokonca na internete som našiel aj rozhovory a prednášky, kde sa ľudia pýtali majstra rôzne veci, kde majster vysvetľoval rôzne princípy školy Kwanum a kde občas povedal aj nejaký ten vtip.

Odišiel, ale….

V našich srdciach, ktorí ho poznali a ktorých učil tento majster ostane vždy. Mnohí naňho spomíname a aj ja, hoci som nechodil pravidelne na jeho prednášky. Aj ja som tiež smutný z toho, že zenový majster Oleg Šuk odišiel. Nechcem napísať slovo zomrieť, preto že je to pre mňa hrozné slovo, aj keď skutočnosť je taká, aká je. Každý raz zomrie, ale jeho myšlienky a jeho posolstvo pre tento svet bude stále žiť. Platí to aj pre majstra Olega Šuka.

Najťažší a najľahší jazyk sveta: Od čoho to závisí?

Na internete sa objavil článok o najťažších a najľahších jazykoch sveta. Keďže sa touto témou zaoberám už mnoho rokov, rozhodol som sa na tento článok reagovať. Skúsime si túto tému rozobrať postupne potom, čo zoberieme do úvahy rôzne faktory.

1. Vzájomná zrozumiteľnosť

Čeština a Slovenčina sú si vzájomne zrozumiteľné jazyky. Znamená to, že druhý sa nemusí učiť jazyk toho prvého a naopak. V tomto príklade to znamená, že na to, aby Čech rozumel Slovákovi nemusí sa učiť Slovenčinu. Aby Slovák rozumel Češtine, nemusí sa učiť Slovenčinu. Na druhej strane mnoho mladých Čechov nie je tak v kontakte so Slovenčinou, ako to bolo voľakedy, za to českých audio kníh a filmov, či už s dabingom, alebo bez neho je oveľa viac, než slovenských. Slováci teda budú s Češtinou v kontakte stále, či chcú, či nechcú.

Aj Srbčina, Bosniačtina, Čiernohorčina a Chorváčtina je jeden a ten istý jazyk. Okrem toho som počul aj názov Srbochorváčtina pre ten istý jazyk. Neskôr som pochopil, že srbochorvátske národy rozdeľujú krajiny a náboženstvo.

Aj severogermánske jazyky sú si do istej miery zrozumiteľné. Možno asi tak, ako Slovenčina a Poľština. Aj Bulharčina je vzájomne zrozumiteľná z Macedónčinou, Turečtina s Azerbajdžančinou a inými podobnými jazykmi. Dokonca som sa dočítal že Zuluština je vzájomne zrozumiteľná s Xhoštinou. Tieto jazyky sa používajú v Juhoafrickej republike. Niekedy sa môže stať, že niektoré jazyky sú si zrozumiteľné len v hovorovej forme, môžu mať odlišné písmo.

2. Podobné, alebo rovnaké slová

Aj slovná zásoba môže zohrávať v úlohe cudzieho jazyka, ktorý sa chcete naučiť určitú úlohu. Nemusí to však byť podobný jazyk tomu jazyku, ktorý ste sa pred tým učili.

Najprv uvediem príklad z jazykov, ktoré vznikli z nejakého jazyka. Napríklad slovo alternatívny pochádza z latinského slova alter, čo v preklade znamená iný/iná. Tento príklad spomínam aj v inom článku. Ak ovládate Taliančinu tak viete, že slová, ako altro/altra majú ten istý význam. Nie je to nič zvláštne. Taliančina vznikla totiž z hovorovej Latinčiny.

Niektoré jazyky majú slová z iných jazykov, ale vôbec nemusia patriť do skupiny ako jazyk, z ktorého môžu slová pochádzať. Napríklad v Latinčine preložíme sval, ako musculus. Ak ovládate Angličtinu tak viete, že sa sval v Angličtine povie muscle. V tomto prípade Angličtina má pre sval slovo, ktoré má latinský pôvod.

3. Motivácia

Ak sa chcete nejaký cudzí jazyk kvôli niečomu naučiť, prejdete cez všetky prekážky pri učení sa nového jazyka takmer ľahko. Samozrejme netvrdím, že prekážky tam vôbec nebudú, ale ak máte silnú motiváciu a dobrého učiteľa, cudzí jazyk sa naučíte veľmi rýchlo. Musíte to však chcieť vy sami. Vtedy aj najťažší jazyk vám pôjde o čosi ľahšie. Pokiaľ okrem spisovného jazyka existujú aj rôzne varianty (napríklad v Arabčine), budete sa musieť naučiť spisovný jazyk a potom variant Arabčiny, ktorý chcete. Niektoré jazyky môžu mať náročnú gramatiku kvôli niekoľkým zdvorilostným formám (napríklad Japončina a Kórejčina), ale pokiaľ máte jasný cieľ, prejdete aj cez túto prekážku. Musíte mať jasný cieľ.

4. opäť na začiatku a zhrnutie

Opäť sa vraciam na začiatok. Tento článok, ktorý sa na internete objavil je podľa mňa obyčajný hoax. Existujú ťažšie jazyky, než je Slovenčina. Ako príklad môžem uviesť Baskyčtinu, či Gruzínčinu. Najľahším jazykom Španielčina rozhodne nie je napríklad aj preto, že Španielčina má oveľa viac nepravidelných slovies, než Angličtina. Podľa toho, čo som sa dozvedel, najľahším jazykom by mohla byť Malajčina/Indonézština. Slová sa tam tvoria z iných slov pomocov prípon, zápon a predpon a nemá toľko slovných druhov, ako ostatné jazyky.

Ak ale máte jasný cieľ, prečo sa nejaký cudzí jazyk chcete učiť, tak vám nič brániť nebude. Ja som sa zdokonalil v Angličtine hlavne preto, preto že som chcel vedieť informácie, ktoré neboli dostupné na našom internete.

Ako syn pomohol otcovi zorať záhradu

Tento príbeh som čítal v časoch, keď som sa ešte zaujímal o Arabov a hoci som potom počul aj iné verzie tohto príbehu, rozhodol som sa s vami podeliť o tú prvú, arabskú verziu.

Starý Arab žije už cez 40 rokov v Chicagu. Veľmi rád by na svojej záhrade pestoval zemiaky a zeleninu, ale je tam
sám a cíti sa už starý a slabý. Jeho syn študuje v Paríži a otec sa rozhodne napísať mu e-mail:
Milý Ahmed, som veľmi smutný, že nemôžem na svojej záhrade zasadiť zemiaky. Viem, že keby si tu bol, pomohol by si mi záhradu zorať. Mám ťa rád. Tvoj otec.
Obratom obdrží odpoveď:
Milý otec, prosím ťa, nerob v žiadnom prípade na záhrade čokoľvek!!! Schoval som tam “tú vec”. Tiež ťa mám rád Ahmed.
Už za hodinu obkľúči dom starého muža americká armáda, námorníci, FBI a CIA. Preorávajú a prerývajú záhradu kúsok po kúsku, prehľadajú každý milimeter, ale nenájdu nič.
Rozčarovaní sa stiahnu a odídu.
Ešte ten deň dostal starý muž od syna jeden e-mail:
Milý otec, iste je už záhrada kompletne zoraná a môžeš si zasadiť svoje zemiaky. Viac pre teba z takej vzdialenosti už nemôžem urobiť. Mám ťa rád. Ahmed.

Živé semienko

Tento príbeh síce existuje aj v oveľa modernejšom podaní, no mne sa oveľa viac páči jeho čínska verzia.
V dobách počas vlády čínskych dinastii jeden čínsky cisár chcel vydať svoju dcéru. Cisárski rodičia ale prišli s plánom, ako zistiť, ktorý mládenec by bol pre ich dcéru a budúcu cisárovnú ten pravý. Napokon dal cisár zavolať všetkych chlapcov zo široka a ďaleka a povedal im: “Dám vám jedno semienko. Každý z vás dostane jedno obyčajné semienko. Chceme, aby ste sa starali oň.” Na to povedala cisárovná: “Do roka sa vrátite a potom porovnáme vaše rastliny, ktoré zo semienka vyrastli.

Rok prešiel a chlapci sa vrátili. Cisárski rodičia sa pozerali na rastliny, ktoré chlapci niesli vo svojich kvetináčoch a vôbec nevyzerali spokojne. Nakoniec prišiel mladík s menom Quan-gu-yuang. Bol celý zúfalý. “Prepáčte vaše cisárske veličenstvá. Zasadil som tú rastlinu, ktorú ste mi dali. Nič ale z nej nevyrástlo.” Cisárski rodičia sa zaradovali. “Bravo! Ty budeš cisárom.” Tak sa Quan-gu-yuanga ujali najlepší učitelia a vzdelávali ho, aby z neho bol správny cisár.

Až mnoho rokov po svadbe budúcemu cisárovi prezradila jeho manželka Lu-ji-shuan správne riešenie tejto úlohy: “Cisárovná pred tým, než dala chlapcom semienká ich uvarila vo vriacej vode. Všetci chlapci sa chceli stať cisári. Keď zistili, že sa semienka neujali, vymenili ich za nové dobré semienka. Ty si však ukázal mojim rodičom svoju čestnosť, odvahu a vytrvalosť.

Aké z toho plynie ponaučenie?
Ak zasejete čestnosť, zožnete dôveru.
Ak zasejete dobrotu, zožnete priateľov.
Ak zasejete pokoru, zožnete veľkosť a silu.
Ak zasejete dobrú a kvalitnú prácu, zožnete úspech.
Preto buďte veľmi pozorní, čo dnes sejete vy, pretože to určí, čo v budúcnosti zožnete.

Kráľ a jeho štyri ženy

Zdroj: Christnet
Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat, dostávala to najlepšie. Svoju tretiu ženu tiež veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými. Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, keď mal problémy, ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach. Prvá kráľova žena bola verná partnerka. Kráľ ju však nemal veľmi rád, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku.
  Jedného dňa kráľ smrteľne ochorel. Keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy. Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej: “Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekal som ťa do najkrajších šiat. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?” Žena odvrkla: “Nikdy! Čo ti to zišlo na um?” Jej odpoveď sa ako ostrý nôž zaryla do kráľovho srdca. Ale ešte mal nádej. Pozval svoju tretiu ženu a povedal jej: “Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?” Ale aj ona ho odbila: “Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš znovu sa vydám.” Kráľovo srdce sa zachvelo, ale všetko ešte nebolo stratené, veď mal aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu. Povedal jej: “Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?” No ani ona nevyplnila jeho želanie. “Ľutujem,” povedala, “ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám.”
Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie.No skôr ako vydýchol, začul hlas: “Ja ťa budem nasledovať všade, kamkoľvek pôjdeš.”
Kráľ z posledných síl zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: “Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šancu.”
      Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky.
Štvrtá žena je naše telo, ktoré nás opustí, keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho.
Tretia žena je všetko to, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, všetko zostane iným.
Druhá žena je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.
Prvá žena je naša duša, ktorá je často zanedbaná pre posadnutosť za bohatstvom, výhody a slávu tohto sveta. jedine duša nám bude robiť spoločnosť, kamkoľvek pôjdeme. Od našej starostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti, či do večného zatratenia.

Ako zatočiť s Rómami?

Viem, že tento názor sa nebude páčiť mnohým mojim kamarátom rómskeho pôvodu. Vopred sa im chcem za to na úvod ospravedlniť, ale tu ide o Rómov, čo nič nerobia, len okrádajú náš štát. Na druhej strane sa nečudujem, keď “Morgošom” tento systém vyhovuje a v EÚ ani netušia, na čo časť peňazí, ktoré posiela na Slovensko končia.

Pred tým, než sa tejto témy dotknem, vrátim sa trochu do detstva a na Balkán, konkrétne do Bulharska. Moja jedna známa tam videla skupinu kočovných Cigánov. U nás niečo také neexistuje ani po páde Komunizmu, zatiaľ čo v Bulharsku a možno aj ďalších krajinách sa opäť povolil kočovný systém Rómov, či dokonca ho v niektorých krajinách vôbec nezakázali. Príkladom je napríklad Poľsko, ako som sa včera od jedného človeka dozvedel. Čiže sprav, čo treba a zmizni. Kočuj bez problémov ďalej.

Na to, aby sme to celé pochopili, musíme sa trochu vrátiť do histórie až do tých čias, kedy Rómovia začali kočovať z indického Radžastanu v dvoch vlnách rovno do Európy. Bol to obyčajný kmeň a dodnes v Radžastane žije rómske (cigánske) etnikum. Myslím si, že doteraz tunajší Rómovia kočujú a nie len tam.

Ak si niekto myslí, že Rómovia nepracujú, tak kto boli voľakedy najlepší kováči, alebo hudobníci? Samozrejme, tá doba pominula. Je to trochu podobné otrokom afrického pôvodu, ktorých kolonizátori priviezli do Ameriky. Aj oni boli výbornými robotníkmi a práve černochom v Amerike vďačíme napríklad za Blues, či Jazz. Naproti tomu Rómovia do Európy prišli sami, ale keď sa napríklad opýtate niekoho v Rumunsku, kto sú najlepší hudobníci dostanete odpoveď, že sú to hudobníci, ktorí sú zväčša rómskeho pôvodu. Koncept práce teda môžeme nechať tak. Poďme sa radšej pozrieť na to, ako Rómovia žijú dnes. Väčšina žije v osadách, niektorí v bytoch, ktoré boli určené pre nich. Iní sa prispôsobili nášmu životnému štýlu. Bohužiaľ, takých Rómov nie je veľa.

Čo my z toho vychádza? Keby sme tu povolili aj my kočovný kmeňový systém pre Rómov, možno by chceli robiť. Možno by sa opäť postupne dostali do toho svojho spôsobu života a neexistoval by tu rómsky extrémizmus, ktorý zavinil tu aj biely extrémizmus. Viem, nie každému sa tieto slová príjemne čítajú. Potom, keby sa Rómom povolilo kočovné putovanie, mohli by napríklad tí, ktorí tu nechcú byť a prispôsobiť sa odísť napríklad aj na Balkán, či do Indie.

Vrchol drzosti ČKS: Vyhrážajú sa českému politikovi za návštevu Taiwanu

“Za toto draho zaplatíte”. Odkazujú politici ČĽR. Českí politici okrem hradu odkázali: “My nie sme vaša kolónia.” Tak sa zdá, že teraz už čínsky režim zašiel priďaleko.

V jednej veci chválim Donalda Trumpa, aj keď je pravda, že budem rád, keď doslova vypadne z prezidentského paláca. Som rád, že dokázal zatočiť s vlyvom ČKS na americkú ekonomiku. Bohužiaľ, nie je len to, čo sa mi na ČKS nepáči. Už dlho píšem o rôznych nelegálnych odberoch orgánov, ktoré robí ČKS väzňom len kvôli viere. Vie sa najmä o Ujguroch, členov hnutia Falun Dafa, ale čo, ak sa to isté deje s Kresťanmi v Číne. Dokonca chcela Čína diktovať pápežovi niečo, čo sa týka Kresťanov v Číne. Rusi už do Česka vyslali svoje komando, aby otrávili kvôli istej soche dvoch českých politikov. Aj Čína má tu určité záujmy a vďaka istému “ožratému” mocnému si môže upevňovať svoje nároky aj v ČR. Ako sa zdá, aj oni to prehnali.

Čínska komunistická strana sa totiž začala vyhrážať českému politikovi Vystrčilovi, ktorý si dovolil zamieriť na Taiwan. Prečo tak spravil, domyslite si sami. Na druhej strane nech si ČĽR nemyslí, že štáty, ktoré si kupujú ich produkty sú automaticky ich kolónie. Nie je to tak. Skutočne si myslím, že čínsky komunistický režim teraz zašiel priďaleko.

Prečo český hrad mlčí? Jednoducho preto, že pán český prezident pije čínske víno, či ruskú vodku a nemá to v hlave v poriadku. Zaujímavé, že sa niekedy dokáže prebrať zvlášť vtedy, keď akási ruská televízia zverejní dokument, kde tvrdia, že Rusi v roku 1968 oslobodzovali ČSSR. To je asi všetko, čo český opilezident, alebo ak chcete moji českí kamaráti, “vožrazident” dokáže. Nuž nečudujte sa, keď si vždy prihne a bohužiaľ aj za triezva pôsobí a artikuluje, ako keby bol stále opitý.

Čo sa týka môjho postoja, tu je:
Oveľa radšej mám Taiwan, než Čínu. Áno, je pravda, že sú tam čínski Nacionalisti. Napriek tomu nedoničili kultúru tak, ako komunisti počas Kultúrnej revolúcii. Na Taiwane je náboženská sloboda a okrem dvoch ďalších čínskych provincií aj tam si môžu ľudia prečítať cenzurované správy čínskym komunistickým režimom. Majú z nich ale strach a mnoho krajín sa tiež boja diplomatického styku s Taiwanom.

Asociácie VI – vône a zápachy

Po dlhšej dobe som tu opäť s asociáciami, teraz skôr zamerané na čuch. Inšpirovala ma k tomu istá udalosť zo včerajška. Včera som skúšal masírovať s istým masážnym krémom. Všimol som si, že jeho vôňa mi niečo pripomína. Čo to asi mohlo byť, to už nechám na vás. Skúste si to domyslieť, ale prosím, nepíšte správnu odpoveď do komentárov k tomuto článku, alebo na Facebooku. Radšej mi to pošlite súkromne, pokiaľ máte na mňa kontakt. Nebol by som rád, keby sa táto vec prezradila.😊

Občas sa stane, že nevidiacim, alebo iným ľuďom môžu aj vône niečo pripomínať. Na podobné asociácie, ako spomínam vyššie som narazil mnohokrát. Skúsim prezradiť, že šlo o ľudí opačného pohlavia aj v podobných prípadoch. Teraz vám spomeniem istú nepríjemnú čuchovú asociáciu. Ako dieťa som bol na dovolenke na Čiernej hore, kde som občas zacítil odporný zápach. Mohli to byť pokojne aj odpadky, ale mne ten zápach pripomenul isté zvieratá v zoo Kavečany, kam som v tom čase chodil dosť často. Pred tými dvomi zvieratami som mal rešpekt a hoci to boli nebezpečné zvieratá, neboli to šelmy. Prezradím len toľko, že mäso jedného zo zvieraťa je veľmi výživné a žije v rieke. Druhé má pichliače, ale pozor, nie je to jež a nežije ani v Európe. Keď som ten zápach zacítil, okamžite ma chytila panika.

Keďže nepríjemnými správami prekvitá aj náš život, nehovoriac o rôznych bludoch, ktoré ľudia zdieľajú bez overenia na internete opäť začnem písať o tých príjemných vôňach. Či to boli voňavky, alebo rôzne krémy na ruky, vždy sa jednalo o opačné pohlavie. Veď mužov priťahujú ženy a ženy mužov. Platí to aj pre rôzne vône. Keďže som veľkým platonikom, je to dosť silný zážitok a vtedy sa vo mne všetko búri, ale v dobrom. Aj keď sa raz stalo, že som cítil podobnú vôňu, ako mala jedna z mojich lások, o ktorej tu radšej písať nebudem. Mám z tých udalostí zmiešané pocity. Na druhej strane tých príjemných udalostí je o čosi viac. Takže keď zacítim takúto vôňu, moje srdce poskočí. Raz sa napríklad stalo, že istý šampón, keď som sa sprchoval mal podobnú vôňu, ako opäť niekto, do koho som bol tajne zaľúbený. Dúfam, že dotyčná osoba to dodnes nevie. Prezradím, že to bolo asi pred desiatymi rokmi. Niekedy pričuchnem k takýmto veciam ešte raz, preto že niekedy je mi ťažké uveriť, že je to tak, ako si myslím. Nemôžem občas tejto asociácii uveriť.

Aj vôňa rôznych korenín, jedál a iných vecí (nezahŕňa to vôňu opačného pohlavia) vo mne vyvoláva asociácie. Napríklad prechádzal som sa po Košiciach a v tom mi udrela do nosa vôňa klobásy na grile. Aj chuť pravej domácej klobásy od môjho kamaráta mi navodila asociáciu Bulharska, Čiernej hory, či Grécka. Alebo vôňa grilovaných rýb má podobné asociácie. A čo napríklad vôňa indických vonných tyčiniek? Samozrejme, pripomína mi to obchody s tovarom z ázijských krajín, najmä však z Indie. Alebo vôňa punču, pečiva, ako aj škorice mi veľmi pripomína vianočné sviatky.

Medzi vône, ktoré občas vo mne môžu vyvolávať strach sú vône nemocníc. Poznáte tú typickú vôňu zdravotných zariadení hneď potom, čo vojdete dnu. Aj ja mávam občas strach, sotva čo zacítim tú vôňu. Ani nebudem ďalej písať o tom, aké obrazy sa každému môžu spájať s nemocnicou. Verím, že nie som jediný.

Existujú aj vône, ktorému každému pripomínajú rovnaké veci. Napríklad vôňu páleného dreva môže pripomínať dedinu v zime, vôňa živice môže pripomínať napríklad les. Kto by nemiloval tú nádhernú vôňu stromov a živice? Alebo slaný morský vzduch taktiež môže pripomínať dovolenku pri mori.

Dva, alebo jeden jazyk?

Čo je to vlastne Rumunčina? Skutočne Moldavčina a Rumunčina je jeden a ten istý jazyk?

Rumunčina patrí medzi Románske jazyky. Znamená to, že vznikla z hovorovej Latinčiny, ktorá bola používaná na tomto území. Mimochodom, ako sa Rumunsko nazýva v rôznych jazykoch? Ak hádate Romania, hádate správne. Tento jazyk obsahuje slová z Dáčtiny, ako aj slová, ktoré majú slovanský pôvod. Mimochodom slovo pre sloveso byť sa síce píše v rozličných tvaroch este, ale číta sa jeste. Niektoré slová v Rumunčine vďaka osmanským Turkom majú turecký pôvod. To isté platí pre Maďarov a Nemcov, ktorí Rumunčinu ovplyvnili rovnako, ako aj ich kultúru.

Voľakedy sa Rumunčina zapisovala Cyrilikou. Po čase si Rumuni uvedomili, že Cyrilikou sa zapisuje najmä Slovanské jazyky, pri čom Rumunčina nepatrí medzi Slovanské jazyky. Preto sa Rumuni rozhodli pre Latinku, ktorú pozmenili a keďže mnoho Rumunov študovalo v Taliansku, okamžite Rumunčina prebrala aj prvky Talianskeho pravopisu. Napríklad slovo Ciorba sa číta, ako čorba a znamená v Rumunčine polievku.

Moldavčina je dialekt Rumunčiny a aj dnes sa zapisuje Latinkou. Počas sovietskej okupácie Moldavska sa aj Moldavčina zapisovala Cyrilikou. Po vzniknutí samostatného Moldavska sa začala opäť Moldavčina písať rumunskou Latinkou. Je ale čudné, že Moldavci sú vlastne Rumuni. Okrem jazyka majú aj rovnakú kultúru a voľakedy Moldavsko tvorilo s Rumunskom spoločný štát. Moldavčina by mala byť teda Rumunčinou.