Príroda ukazuje, aká je najdokonalejšia hudba

Keď som pred niekoľkými dňami počul pentatoniku vo zvukoch Kalimby, potom som si otvoril okno a započúval som sa do zvukov vtákov zistil som, že všetko so všetkým súvisí. Dnes sa opäť potvrdili preukázané veci, o ktorých takmer nikto nič nevie.

Dnes som si konečne prevzal tovar v hudobnej predajni, ktorý tam na mňa čakal od minulého týždňa. Všetko sa podarilo a nepálska flauta sa ocitla v mojich rukách. Stačilo si už len overiť, či bude obsahovať práve také tóny, ako má pravá nepálska pastierská flauta obsahovať. Išlo mi o to, či sa dá na nej zahrať pentatonika. Môj predpoklad bol správny, dala sa zahrať. Vyšiel som teda von a začal som hrať. Pri niektorých hudobných nástrojov je ľahko poznať podľa vôni, či materiál, z ktorého boli hudobné nástroje vyrábané je prírodný. Táto nepálska flauta ma presvedčila, že práve v nej sa nachádza prostredie chudobnej krajiny, kde bola vyrobená. Drevo malo zvláštnu vôňu, ktorá mi okamžite navodila predstavu Nepálu a ich kultúry.

Prekvapeniam ešte nemal byť koniec. Narazil som totiž na článok, ktorý bol o rádiu, ktorý vysiela zvuky lesa. Bol som prekvapený z toho, aké zmeny nastávajú vo vysielaniach rádii. Opäť sa začalo potvrdzovať, že najkrajšiu hudbu má príroda a že všetko so všetkým súvisí. Príroda ukázala opäť svoje tajomstvá. Je už na ľudí, ako s nimi naložia.

Doba úpadku, alebo je potrebné už len prežiť?

Tento týždeň mi nič nevychádzalo. Nevedel som, na čo čakám. Nedeľa zavŕšila tento týždeň tak, ako mal byť zavŕšený. Ako je to možné a čo sa deje?

Istý človek uviedol do diplomovej práce, že umenie nie je dôležité, ani škola nie je dôležitá. Dôležité je už len prežiť. Dosť ma tento článok uistil v tom, čo sa v dnešnom svete deje. Chcel som niečo vytvoriť, no nedarilo sa nič vytvoriť. Po vypočutí istej relácie na Rádiu FM sme s kamarátom, ktorý túto reláciu počúval spolu so mnou prehlásili, že nastáva úpadok umenia. Taktiež sa tu poukazuje na to, aké máme zlé školstvo, no problém je aj v žiakoch, ako taký. Pripomína mi to citáciu z kníh od Zdeňka Galušku, ktorá v mojom preklade znie takto:

“Jožko. V škole sa musíš naučiť len podpísať, aby si to dotiahol na takú trúbu, ako je starosta.”

To je ale výsledok toho, ako sa deti učia. Nastáva úpadok vzdelávania a potom si ľudia vytvárajú rôzne konšpirácie a svoju fantáziu využívajú na to, aby nevytvárali nádherné veci, ale aby demoralizovali a ničili ľudí. Nechcem tu uvádzať určité príklady, no ja sám som zistil, že to je úplne ľahké, vytvárať takéto konšpirácie. Stačí len novinársky štýl a je to tam. Stačí sa pozrieť na rôzne hoaxové a propagandistické weby, ktorým niektorí ľudia skutočne veria. Akoby to nestačilo, tento týždeň sa stal teroristický útok, ale nie je toho zla trochu priveľa?

Ľudia čítajú rôzne motivačné príručky, no nevedia ich aplikovať. Nedá sa vylúčiť, že to chcú. Áno, chcú ľudia niečo vytvoriť, no nedá sa. Keď sa už niečo vytvorí, nemá to vôbec tú pravú estetickú nádheru, ale je to buď gíč, či brak. Niekedy možno stačí len návrat k prirodzenosti, no ľudia radšej žijú konzumne, než alternatívne a tvorivo. Duchovno určite nepotrebujú, ale práve to duchovno je veľmi dôležité. Každého je to ale osobná vec, v čo bude veriť, len nech nenúti iných ľudí do svojho duchovna. Vyzerá to asi tak, akoby sa srdcia zatvárali, preto že ľudia sa nechcú vzdelávať a je to jedno, kedy. Materiálno je potrebné, ale duchovno tiež. Mala by tu preto byť akási rovnováha medzi jedným a druhým. Nemusíte byť Kresťania, Ateisti, Moslimovia, či Budhisti. Existujú ľudia, ktorí sú skutočne vo vnútri prebudení a je jedno, či to je vďaka pôrodu, ako niektorí členovia New age píšu. Ide tu o pravé duchovno, otvorenie srdca a iné podobné veci, preto že sa ľudia uzatvárajú nielen pred ľuďmi, ale aj pred novými poznaniami. Poznám množstvo ľudí, ktorí sa najlepšie cítia sami, preto že v takomto prostredí sú oslobodení od rôznych podnetov a môžu vytvoriť nové veci. Napriek tomu je doslova niečo zlé vo vzduchu. Nikto nevie, čo to môže byť. Nikto nevie, prečo sa to deje. Duchovno prerástlo vďaka ľudským neúspechom až do ničenia a zabíjania, čo je podľa mňa dosť zlé.

Ako naša hudba neladí?

Málokto z nás vie, že naša hudba tak celkom neladí. Možno len tí, ktorí sa zaujímajú o úplne iné veci, než bežní ľudia. Málokto vie, že existujú aj iné tóny, než len celé tóny a poltóny. Ako je to možné?

Číňania podobne, ako Pytagoras dokázali matematicky vypočítať hudobné vzťahy jednotlivých tónov a preukázali, že všetko so všetkým súvisí. Môžeme to pokojne nazvať aj prirodzené (čisté) ladenie. Toto ladenie korešponduje so zákonitosťami s prírodou. Aby som to vysvetlil pre tých, ktorí nevedia, na čo narážam, tak to sú alikvotné tóny. Tie som častokrát spomínal na mojích blogoch, no dnes niekto spomenul toto kľúčové slovo a už som sa začal vypytovať na to prirodzené ladenie. Odpoveď, ktorá zaznela bola už tá, ktorú som vedel.
Ak máte frekvenciu 100 HZ, alikvotné tóny budú 200 HZ, 300 HZ ATĎ, čiže všetki násobky hlavnej frekvencie. Keď používate program na generovanie tónov a použijete sínusový tón a budete tieto násobky generovať zistíte, ako všetko so všetkým súvisí. Pripomína mi to Jin a Jang v čínskej filozofii. Popísať toto všetko hudobnou teóriou by bolo asi také zbytočné, ako vysvetľovať, prečo existuje na svete toľko jazykov a nie iba jeden jazyk.

V čom sme teda spravili chybu? Prečo naša hudba neladí. Jednoducho vysvetlené, mnoho ľudí začalo experimentovať s intervalmi, preto že sa im nepáčilo, že nie sú tie tóny samostatné, ale všetko so všetkým súvisí. Tak intervaly začali skracovať a rôzne upravovať. Tak vzniklo temperované ladenie, kde síce tóny znejú výborne, no už nie podľa zákonov prírody, čiže nie sú prirodzené.

Oktáva, najčistejší hudobný interval

Hudobné intervaly naša hudobná teória klasifikuje na veľké, malé, zväčšené, zmenšené a čisté. Hudobné intervaly existovali aj bez našich teórii v starovekej Číne, či v starovekom Grécku. Či už Pytagoras vypočítal intervaly na základe monochordu a alikvotných tónov, skutočné intervaly a hudba nie sú správne vypočítané.

Ako je to možné? Pri zvukovom experimente som si povedal, že okopírujem nahrávku a budem zvyšovať tóny podobne, ako pri alikvotných tónoch. Znamená to, že som použil násobky základnej frekvencie a teda druhý násobok je tiež 100%, tretí 200%, štvrtý 300%. Potom som to skúšal s alikvotnými tónmi a nakoniec som si povedal, že použijem kombinované rámiky a budem sledovať zmeny oktáv a iné editačné polia, kde boli oktávy zapísané. Postupne som sledoval intervaly: Oktáva, kvinta, oktáva, malá tercia…. Potom som si povedal, že skúsim ručne zmeniť tóny podľa toho, čo som počul. Prepol som teda v druhom rámiku na tón, na ktorý som chcel nahrávku zmeniť a sledoval som percentá. Na moje veľké prekvapenie som si všimol, že iba oktávy sú správne počítačom vypočítané. Ostatné intervaly boli naladene nesprávne. Tak napríklad pri čakaní 200% som narazil pri zmene na čistú kvintu vo vyššej oktáve, čo je aj tretí násobok pôvodnej frekvencii základného tónu pri ručnej zmene na frekvenciu 299,96. Bol som prekvapený, no tu som si spomenul, čo Vlastimil Marek písal o hudbe, aká je zle naladená naša hudba. Možno je to aj preto, preto že naša hudba kladie skôr veľký dôraz na vibrato, zatiaľ čo hudba východných krajín je bohatá na alikvotné tóny, napríklad gongy, či tibetské misy.

Oktáva je zrejme najčistejší interval. Možné je to aj preto, preto že na rozdieľ od hudobnej teórie, ktorú používa obyčajný človek, výpočetná technika matematicky vypočítala oktávu úplne presne. Nie len jedna oktáva, ale aj ďalšie obsahovali na moje veľké prekvapenie správne čísla pri percentách, čiže celé čísla, ako 100, 200, 400, 800 ATĎ. Dá sa teda predpokladať, že oktáva je najčistejším intervalom….

Čo ste o ľudskom hlase netušili?

Vlastimil Marek, jeden z duchovných učiteľov hnutia nového veku mal pravdu keď tvrdil o tom, aký je ľudský hlas zázračný. Každý si určite spomenie na Orfea, ktorého spev bol doslova kúzelný. Niektorí ľudia, ktorí vedia zachytiť každý detajl ľudského hlasu (farbu, intonáciu, výšku a podobné vlastnosti) sa môžu naučiť aj jazyky, ktoré sú tónové. Medzi tónové jazyky patrí aj Čínština.

U niektorých nevidiacich platí to, že dokážu sa zamilovať do každého nádherného hlasu, hlavne opačného pohlavia. Nemusí to byť u všetkých, no napríklad ja k takejto skupine ľudí patrím. Niektorí môžu v hlase spozorovať aj alikvotné tóny, to vie aj veľa vidiacich ľudí. Prvý krát som sa s alikvotnými tónmi stretol pri počúvaní etnickej hudby, keď som narazil na mongolskú, či tuvínsku hudbu. Bol som prekvapený tým, ako jeden človek môže zaspievať dva, či tri tóny naraz.

Dokonca aj v niektorých mantrách môže byť kúzlo, o ktorom nikto ani netuší. Pamätám si na to, ako som počul Om mani padme hum v rôznych verziách, no najviac sa mi páčila verzia, pri ktorej spevák spieval úplne uvoľnene. To platilo aj pri iných mantrách, no keď niekto mantru spieva len tak striktne, preto že sa to musí spievať, už mantra stráca svoj účinnok. A čo gregoriánsky chorál? Je zrejmé, že mnísi v stredoveku boli oveľa bližšie k Bohu, než ktokoľvek potom. Keď som gregoriánsky chorál počul, doslova mi ulahodil. To som ešte nevedel, že sa tento chorál takto nazýva a tiež som nevedel, kde vznikol.

Okrem alikvotného spevu som istú dobu počúval aj jódlovanie Pygmejov kmeňa Baka, podarilo sa mi naraziť aj na spevy severoamerických pôvodných Američanov (Indiánov). Ak sa to nerobí z myšlienkov zarobiť peniaze a ak sa to robí zo srdca, bolo tam cítiť niečo magické.

Asi pred týždňom som sa cítil veľmi zle a nemohol som sa utíšiť vo vnútri. Tí, ktorí sa zaujímajú o alternatívne duchovnosti vedia, na čo narážam. Práve vtedy, keď sme na meditácii začali spievať spevy a zborovo, dokázal som sa uvoľniť. Za ľudským hlasom je ozaj niečo nádherné. Dokonca som si istý čas niekoľko krát prepočúval aj rusínske zborové spevy, či staré ruské spevy. A čo bulharské ľudové ženské spevy a bulharské ženské zbory? Výsledok bol ten istý, niečo nádherné.

Ako príklad spevu, aký môže byť zázračný môžem uviesť tento príbeh. Brat mal štyri roky a práve sa mu mala narodiť sestrička. Lekári nedávali veľkú šancu na prežitie dievčatka. Rodičia sa teda začali pripravovať na pohreb. Syn však nevidel svoju malú sestričku a stále prosil rodičov, aby jej mohol zaspievať. Napriek tomu, že syna tam nechceli pustiť, všetko sa podarilo. Začal zo srdca spievať svojej sestričke a výsledok, žiaden pohreb sa nekonal. Dievčatku sa totiž vrátilo zdravie. V tom speve bola zahrnutá myšlienka, aby sestrička ožila, hoci on o tom nevedel. Riadila ho teda akási vyššia sila.

Nevedia, čo robia

Niektorí z ľudí podliehajú nebezpečným extrémistickým trendom, ale dôvody sú na to jasné. Buď tie problémy zažili, alebo niekto z ich okolia. Napriek tomu si myslím, že nevedia, čo robia.

Počul som, ako istý môj kamarát, ktorý miluje Hip-Hop by rád volil istú politickú stranu, ktorú platí niekto z Ruska. V poslednej dobe sa na internete, cez sociálne siete zdieľa dosť takýchto správ. Niektoré z tých proruských webových stránok píšu aj o Hip-Hope dosť zle, že každý, kto ho počúva, prepadá debilizácii. Neviem, ako na to títo ľudia prišli. Viem si ale predstaviť čo tu bude, pokiaľ sa títo ľudia dostanú do vlády. Koniec Hip-Hopu, milí jeho fanúšikovia.

Teraz prejdeme trochu na inú cestu zloby, dokonca pripravenú pre teroristov. Ak niekto zapáli Korán pred slovenskou vlajkou pripravuje pôdu pre tých, čo v mene Alaha bojujú. Istá osoba nás dostala do pekného maléru.

Je ešte takýchto vecí dosť, no niektorí ľudia nevedia, čo robiť. Vôbec nerozmýšľajú nad tým, čo počujú, alebo čítajú a tu máme výsledok. Na druhej strane k utečeneckej krízy mám istý názor, o ktorom napíšem, pokiaľ bude treba. Budem to robiť pre tých, ktorí ešte vedia rozmýšľať a dobre vedia, čo robia.

Kto je na vine? Konzervatórium, Z.u.š? Alebo my?

Istí alternatívni hudobníci publikujú, že konzervatóriá nevychovávajú k tvorivosti a doslova potlačujú tvorivosť. Je možné, že pedagógovia a niektorí žiaci z konzervatórii takto rozmýšľajú, preto že sa nepozreli aj na iné cesty. Poznám niektorých ľudí, ktorí napriek konzervatóriu dokázali vytvoriť unikátne veci. Nikto ich neovplyvňoval, sami si hľadali cestu.

Problém v rôznych ľuďoch je to, že radšej by zarábali, ale málo tvorili. V súčasnej dobe je úpadok umenia a to práve vďaka tejto veci, či si to niekto vie pripustiť, alebo nie. Držíme sa striktných pravidiel aj v umení a tu je výsledok. Na vine sú teda ľudia, ktorí zabudli na to, že nie vždy umenie musí mať tvrdú logiku a že sú aj iné cesty okrem tej, po ktorej kráčali. V dnešnom svete bez peňazí človek neprežije, no keď sa nebude vytvárať niečo nové, pričinieme sa o to, o čom sa písalo v knihe Zjavenie v Biblii, o koniec sveta. Ľudia strácajú tvorivosť a možno je na vine aj naše škôlstvo, ale hlavnou vinou je človek, ako taký. Na vine nemusí byť konzervatórium, ani základná umelecká škola.

Keď som študoval na základnej škole všímal som si, ako sa ľudia prestávajú zaujímať o umenie. Väčšinou ich z hudby zaujímalo to, čo je trendové a na ostatné kašľali. Na konzervatóriu sa taktiež našli ľudia, ktorí sa zaujímali o iné hudobné tradície. Škola im môže podať kritický pohľad na určité veci v hudbe, či umení, no opäť to bude len z toho aktuálneho pohľadu. Znamená to, že pre náš európsky svet je oveľa dokonalejšia západná klasická hudba, než indická klasická hudba, preto že Európania ju chápu, ako niečo jednohlasé. Ak by som to mal vysvetliť, Indovia videli v hudbe jednu z vied, ktorú nevytvoril človek. Je ešte toho viac. Netýka sa to len hudby, ale hlavné je to, aby si každý našiel tú svoju cestu. Škola môže študentovi ponúknuť len kritické myslenie. To, aký potom bude život žiaka závisí len od žiakov a nie od učiteľov.

Ako hudba môže odhaliť povahové črty

Toto je môj osobný názor na hudbu, ktorý sa istým ľuďom páčiť nebude. Niekedy totiž stačí ľudí spoznať podľa hudby, ktorú buď počúvajú, alebo len prepočujú. Prepočuť hudbu znamená, že je im jedno, aká hudba sa hrá. Niektorí ľudia sa chcú zmeniť práve vďaka hudbe, takže si zmenia žáner počúvanej hudby, ale nemusí to vôbec pomôcť.

  • Ľudia, ktorí počúvajú etnickú hudbu, či hudbu New age sú nezávislí ľudia odstrkovaní spoločnosťou iba preto, preto že propagujú multikulturalizmus a iným ľuďom sa to nepáči. Na druhej strane je dôležité poznamenať, že títo ľudia nenútia do multikulturalizmu a etnickej hudby iných ľudí.
  • Pri fanúšikoch Reggae niekedy platí aj to, že sa hrajú na Rastafariánov tak, že fajčia trávu (Marihuanu) bez toho, aby si uvedomili symboliku tejto drogy v tomto štýle. Niektorí majú radi tento žáner práve kvôli tomu, že sa dá použiť ako v populárnej hudbe, tak aj v etnickej hudbe, či pri Hip-Hope.
  • Keď už spomínam Hip-Hop, dosť ľudí, čo ho počúva sa hrajú na frajerov. Pre takýchto ľudí môže byť násilie obyčajným spôsobom, ako vyriešiť problémy.
  • Pri Heavy metale platí to isté. Keď členovia Hip-Hopu pijú, Metalisti to môžu robiť oveľa viac. Tam už treba si dávať pozor aj na agresiu.
  • Niektorí počúvajú hudbu len kvôli tancom, to platí v prípade Latinsko – Americkej hudby.
  • Čo sa týka klasickej hudby, tam je len jeden striktný smer a iné smery sú o ničom. Znamená to, že len klasická hudba je tá skvelá a nič iné neexistuje.
  • Jazz je dá sa povedať pokračovateľ klasickej hudby. Pre takýchto ľudí platí len klasická hudba a Jazz, ako hlavné prúdy. Takíto ľudia majú zlé názory na ostatné hudobné žánre a sú obmedzení len tými dvomi spominanými žánrami.
  • Ľudia, čo počúvajú populárnu hudbu hudbu, ako takú riešiť vôbec nebudú. Tam patria aj ľudia, ktorí počúvajú evergreeny a niektorí z týchto ľudí sa vracajú do minulosti.
  • Čo sa týka relaxačnej hudby (alebo hudby New age) sú to ľudia, ktorí si vypočujú aj etnickú hudbu a za hudbou vidia extatický, či mystický zážitok niečoho nadpozemského, akoby hudba bola univerzálnym jazykom.

Zvyknem občas sledovať ľudí, ktorí sa venujú rôznym hudobným žánrom, hoci hudobníkmi nemusia byť, len tej hudbe fandia. Či je to trend, či tú hudbu komponujú, charakter sa môže prejaviť. Niekedy ale môže platiť, že tí, ktorí sa zaujímajú o Hip-Hop môžu zastávať také názory ako tí, čo počúvajú hudbu New age. Nemusí to byť tak celkom presné, ale pri väčšine platia práve tie veci, ktoré som vymenoval.

Objav pentatoniky

Ako je možné, že čínska hudba je tak nádherná? Kde je ten kľúč?

Raz dávno som dostal na Vianoce nepálske flauty. Niektorí týmto flautám hovoria aj indické píšťaly, no pravé indické flauty vyzerajú trochu inak. Keď som zahral na tie flauty všimol som si, že stupnica nenasleduje tak, akoby mala. Za to pri posledných dierkach som sa zarazil, preto že som hral to, čo som počul v čínskej hudbe, presne tie tóny. Vtedy som to chápal asi tak. Vedel som len, že sa posledné tóny týchto fláut podobajú na to, čo som počul v čínskej hudbe, že hrám podobné melódie. O niekoľko rokov som sa po prvý krát dozvedel o čínskej pentatonike a taktiež som pochopil, prečo tak rád som hral na čiernych klávesoch na klavíri. Sú to totiž tóny pentatonickej stupnice.

Pentatonická stupnica znamená, že obsahuje päť tónov. Existuje niekoľko druhov  tejto stupnice, napríklad čínska, japonská, či pygmejská. Táto stupnica sa hlavne využíva v rozličných ľudových tradíciách, alebo pri Jazze, hlavne pri improvizáciách. Dokonca niektoré nástroje sú ladené tak, aby ste mohli hrať len v pentatonike, narážam na Handpany a Tongue drumy. O nich bude reč v inom príspevku. Neskôr som zistil, že aj etiópska hudba sa hrá v pentatonike.

Čo ale s nepálskymi flautami? To už som spoznal aj indiánsku flautu a tam som objavil, že pri pentatonike bolo treba na určitom stupni odokryť dve dierky naraz. “Čo, ak to isté platí aj pri tých nepálskych flautách?” Povedal som si, zobral som jednu z nich a odokryl som určité dierky. Ako som čakal, zaznela okamžite pentatonika. Myslel som si teda správne. Dovtedy som si vypočul aj rôzne názory na pentatoniku a niektorí z ľudí nazvali túto stupnicu nebeská stupnica. Iní zase rozprávali, že keby chcel niekto zahrať celý vesmír, použil by na to pentatoniku.

Hovorí sa, že pentatoniku vynašli Číňania. Dokázali vyladiť podľa dĺžky rôzne píšťaly do dvanástich tónov, z ktorých vybrali len päť tónov. Trochu mi to pripomína pytagorov experiment s monochordom. Pomocou jednej struny dokázal Pytagoras vypočítať hudobné intervaly, pomocou ktorých boli zákony vesmíru. Niektorí tvrdia, že pentatonika bola vypočítaná podľa tónov v kvintovom kruhu. Podľa môjho názoru Číňania, ktorých jazyk nevyužíva len ľavú (logickú) mozgovú hemisféru, ale aj pravú (intuitívnu) mozgovú hemisféru pracovali hlavne s intuíciou a tak vytvorili päť tónov, vďaka ktorým vznikla nebeská stupnica. Podľa mňa, keďže prvé pozostatky človeka sa našli na území Etiópie si myslím, že pentatonika mohla vzniknúť práve tam. Skutočne pentatoniku oficiálne využili Číňania.

Určite vás zaujíma aj to, prečo práve päť tónov? Prečo Číňania vyhotovili stupnicu z piatich tónov? Vysvetlenia sú na to rôzne, no pri čínskej pentatonike tóny so sebou náramne súvisia. Čínskych živlov je taktiež päť a zatiaľ, čo naše živly “voda, vzduch, oheň a zem” predstavujú rozdielne veci, čínskych päť živlov “voda, oheň, zem, drevo a kov” spolu súvisia práve tak, ako päť tónov nám dobre známej čínskej pentatoniky. Je to príklad čínskej filozofie a Taoizmu, kde všetko so všetkým súvisí (dobro a zlo, Jin a Jang, slnko a mesiac ATĎ).

Druhy literatúry z iného pohľadu

Tí, ktorí sú vzdelaní v literatúre vedia, že literatúra sa zvykne rozdeľovať na Lyrickú, Epyckú a Dramatickú literárnu tvorbu. Niektorí za hlavné druhy považujú Poéziu, Prózu a drámu. Každý z týchto druhov má určité znaky, o ktorých mnohí z vás vedia. Teraz vám poskytnem úplne iný pohľad na literatúru, ako takú.

O Dráme je známe len toľko, že je to prevedenie literatúry na múzické umenie. Takto jednoducho by som to mohol vysvetliť. Je to akási premena literatúry na typ umenia, ku ktorému môžeme zaradiť tanec a hudbu.

Lyrika, či poézia nemusí mať dej, hoci existujú rôzne eposy, či epycké básne. Tam sú zachytené zväčša pocity, ako aj prostriedky jazyka. Dokonca sa predpokladá, že rým prišiel do Európy vďaka Arabom, preto že v ich jazyku sú napísané len spoluhlásky. S týmto by som mohol čiastočne súhlasiť a každý dáva dôraz po jazykovej stránke na niečo iné. Či to je rytmus, slabiky, alebo tóny, prostriedky sú rôzne. Niektorí radšej zachytávajú pocity do veršov, než aby zachytávali aj nádheru spisovného jazyka, ale zlé to nie je.

Pri Próze, či Epyke už dej existuje. Či sú to romány, alebo poviedky, čitateľ dokáže prežívať aj život hrdinov. Nečíta len akési pocity.

Pri literatúre faktu sa zase čitateľ môže dozvedieť niečo nové. Pokojne by som tu mohol zaradiť aj motivačnú literatúru. Z nej sa taktiež človek môže učiť.