Na ďalekom východe kráčajú s prítomnosťou dopredu

Písal sa rok 2012, keď som narazil na počítačovú hru, ktorú naprogramoval jeden nevidiaci chalan z Japonska. Musím sa priznať, že táto hra bola tak dobre naprogramovaná, až zažala veľký úspech a rozpálila záujem o Japonsko medzi fanúšikmi a hráčmi Audio hier. Musím sa priznať, že aj ja som sa stal obeťou tohto trendu. Možno to bolo akési znamenie, preto že onedlho sa dostala do hitparád pieseň z K-popu, čiže juhokórejskeho popu. Tej piesni mnoho ľudí závidelo a niektorí kresťanskí radikáli ju označovali za satanistickú pieseň. Nedokázali si priznať, že zožala obrovský úspech, než akýkoľvek americký Pop. Práve video tejto piesni malo veľa pozretí.

Ako je to možné? Čo spôsobilo to, že ľudia na ďalekom východe kráčajú dopredu ruka v ruke s prítomnosťou? Predsa každý z vás určite vie, ako sa vyvíjajú a rozrastá sa priemysel takých krajín, ako Čína, Japonsko, či Južná Kórea? Ako je možné, že niektorí ľudia sa vyjadrujú o K-pope, že je “popovejší, než pop”? Túto otázku som si opäť položil, keď som si začal robiť kolekciu na Youtube, kde bol ako aj kórejský, čínsky, či japonský Pop, tak aj thajský pop a mnohé iné populárne piesne z krajín ďalekého východu. Prečo práve krajiny, ako Tajwan, Thajsko, či Južná Kórea majú takúto vynikajúcu populárnu hudbu?

Asi v roku 2015 som sa začal trochu venovať kórejskému Popu, ktorý síce znel, ako naša populárna hudba. V tom istom roku som sa začal zaujímať aj o východné náboženské smery, takže som narazil aj na Hinduizmus, Budhizmus, či Taoizmus, ako aj Zen. Trvá to aj teraz, keď píšem práve tento článok. Tento rok mi totiž niekto povedal, ktorý bol v Indii asi toto: “Ľudia tam len meditovali a nič iné. Zistil som, že to nie je pre mňa.” “Možno to je tak len v Indii.” Povedal som si a vtedy som si uvedomil, čo Budhizmus na rozdiel od Hinduizmu spôsobil v krajinách, ako Južná Kórea, či Japonsko a mnohé iné krajiny Ďalekého východu. Budhizmus tvrdí, že človek trpí preto, preto že nežije v prítomnosti. Japonský Zen tvrdí, že hodnotenie nič neznamená. Taoizmus zas poukazuje na bežný život v prírodnej harmónii. Takéto klasifikovanie je ale príliš jednoduché, no toto nie je článok o východnej filozofii. V Japonsku a Južnej Kórey určite Angličtinu používajú v svojej populárnej hudbe preto, preto že Angličtina je dá sa povedať, univerzálnym svetovým jazykom. Kráčajú s prítomnosťou tak, ako o tom pojednávajú ich myšlienky.

Čo z toho všetkého vyplýva? Naša filozofia, respektíve západná filozofia vychádzajúca z gréckeho učenia, či Monoteizmu môže akokoľvek učiť o odpúšťaní, no na jedno sa tam zabudlo. Treba kráčať s prítomnosťou a to je zrejme naša najväčšia chyba. Ľudia z krajín, kde je ako hlavné náboženstvo Budhizmus by o tom vedeli svoje. Členovia New age napríklad tiež určité zenové metódy aplikovali na hudbu tak, že je celá v prítomnosti. Z hudby sa vlastne stali akési zvuky prostredia, alebo zvykne slúžiť na meditatívne účely, či liečenie. To je len taký experiment, zatiaľ čo vďaka tej prítomnosti, ktorú Japonci, Číňania, Kórejci a mnohí iní aplikujú do života im pomáha bez hodnotenia tvoriť a tak v tej populárnej hudbe je vždy niečo unikátne. U nás totiž prevláda trend všetko ohodnotiť a zamýšľať sa nad minulosťou, či budúcnosťou. Hráme sa len na to, že žijeme v prítomnosti, no nemusí to byť vôbec pravda. Zenové učenie je napríklad proti hodnoteniu a aj keď množstvo Japoncov, či Kórejcov v Južnej Kórey sa nehlási k náboženstvu, určité veci v ich živote vychádzajú práve z filozofie, ktorej hlavná idea je prítomnosť. Indovia ale toto neaplikujú do bežného života, ako to robili Budhisti a Taoisti v krajinách Ďalekého východu a práve preto nekráčajú vôbec dopredu. Znamená to, že duchovno aplikovali len do duchovného života, pri čom aj tie svetské veci sa dajú aplikovať, ak za tým nie je príliš veľká oddanosť. Budhisti totiž hlásajú, že Budhu treba, akoby ignorovať, že to bol vlastne človek, ako každý iný. Najviac by sa k tomu hodilo prirovnanie, ktoré znie: “Zabi Budhu.”. Rozhodne sa nekáže kvôli tomu ničiť budhistické pamiatky, ale Budhu proste nechať tak, ako je a aplikovať určité zásady duchovna tak, aby boli vhodné pre život. Hlavné je ale kráčanie s prítomnosťou stále dopredu. Vpredu nie je nič.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s