Veci okolo hudby sú potvrdené

Už som tu písal, že hudba dokáže niekedy odhaliť, akí presne sme. Za ten čas, čo som uverejnil tento článok nastávali rôzne zmeny v mojom objavovaní toho, čo už bolo objavené, ibaže sa nejako na to nanešťastie zabudlo. Nikto nevie, prečo.

Istý článok uverejnil magazín Epochtimes. Bolo tam už napísané síce to, čo som vedel, no jedine z čínskeho pohľadu, však áno. Zaujímavé je ale na tom to, že Číňania, Hindovia, či Gréci ponímali hudbu, ako niečo univerzálne. V poslednej dobe som dokonca zistil, že frekvencia 1 HZ po rôznych násobkoch znie tak, ako tón C, ibaže inak naladené. Čo sa týka článku, venuje sa väčšinou klasickej hudbe, respektíve tej našej klasickej hudbe. V úvode bolo napísané ale to, o čom som už vedel. Prečítajte si ho, pokiaľ chcete.

Na záver by som chcel poukázať na istú skutočnosť. Každá hudba môže byť dokonalá, či je to európska klasická, indická klasická hudba, či dokonca tradičná hudba. Nepozerajte sa na formu hudby, ale na pocity v hudbe. Sami potom niektoré veci pochopíte.

Záujem o alikvotný spev v hlavných médiách

Niekedy sa stáva nemožné. Niekedy už aj médiá hlavného prúdu si konečne uvedomia, že existujú aj zaujímavosti mimo toho, čo propagujú. Na druhej strane je dôležité si priznať, že kopec vecí je zamlčaných pred verejnosťou, preto že ľudia nechcú sa o nich dozvedieť. Niekedy ale v rôznych komunitách sa dostane na povrch niečo, čo zmení nie len človeka, ale aj pohľad toho človeka na určité veci. Takto to bolo aj v prípade, kedy som počul po prvý krát mongolský hrdelný spev, no nejako som ho nemal v láske. Neskôr som si uvedomil, že okrem jedného tónu spevák spieva dva, či tri tóny naraz a bolo. Potom, po istom období, čo som počúval Beatbox som si uvedomil, že to nie je ono. Cez etnickú hudbu som sa dostal k alikvotnému spevu a začal som ho praktikovať.

Dnes som si išiel pozrieť správy. Málokedy pozerám televíziu, rádiá dodnes mám rád. Nevedel som sám, prečo ale ostal som pri správach. Cítil som, že niečo zaujímavé nastane a veru, nastalo. Dozvedel som sa o mongolskom hiphopérovi, ktorý pri Hiphope používa niečo, čo nazývame hrdelný spev. Je to súčasť alikvotného spevu, ale vtedy mi srdce zaplesalo. Konečne si niekto uvedomil aj z mediálneho hlavného prúdu, že alikvotný spev existuje.

Možno raz bude niekde aj reportáž o alikvotnom speve. Určite raz niekto vysvetlí moderátorom v rádiu, či televízii, ako tento vokálny prejav vzniká. Konečne som sa dočkal toho, že sa niečo bude rozprávať o alikvotnom speve aj u nás, hoci hrdelný spev je trochu odlišný od toho, ktorému hovoríme alikvótny, hoci ho tam pokojne môžeme kvôli tým alikvótom tam zaradiť.

Svetlo a tma prostredia

Moja dovolenka v Egypte zvykla vo mne zanechať akúsi nádej, že ešte existujú ľudia, ktorí sa zaujímajú aj o iné hodnoty, než len o materiálne veci. Milujú kultúru a duchovno, ale hlavne kultúru a umenie. Na poslednú dovolenku do Egypta som sa rozhodol zobrať niečo, čo som si nikdy na dovolenky nezobral. Bolo to Ukulele a v roku, kedy som bol predposledný krát na dovolenke v Egypte som sa začal Ukulele venovať. Neoľutoval som vôbec, že som si ho zobral, teraz sa hodilo na zmenu prostredia.

Egypt totiž začal byť tmavý. Pri istom rozhovore s niekym, kto v Egypte žije a nebudem ho menovať v tomto článku som vyslovil to, čo som cítil. “To prostredie v Egypte už nie je také svetlé, ako pred tým.” Dotyčný/dotyčná mi dal/dala za pravdu. Väčšinou sa istá osoba opierala v tomto o egyptskú politiku, do ktorej sa nerozumiem a ani nechcem rozumieť. Či to už bola politika, alebo nie, prostredie bolo oveľa tmavšie, ako pred tým. Akoby sa z tej krajiny niečo strácalo. Je to niečo, čo nemôžete uzrieť očami, či zachytiť bežnými zmyslami. Nemuselo to byť ani vďaka poklesu v oblasti turistického ruchu, ale niečo sa z Egypta začalo vytrácať. Niečo, čo sa dá aj v tajnosti uchovávať.

Po tomto rozhovore som v istom egyptskom obchode hral na Ukulele a spieval arabské piesne. Začal som cítiť, ako sa začína meniť prostredie. Možno to bol len úžas ľudí, že Európan, ako ja pozná piesne egyptských spevákov. Prostredie začalo byť svetlejšie, no ešte stále tam bola tma, myslím samozrejme obrazne. Z toho som pochopil, že kultúra sa postupne vytráca z niektorých krajín sveta, dokonca aj z krajiny, o ktorej som bol presvedčený, že je na tom oveľa lepšia, ako ostatné európske krajiny. Teraz viem, že od istého času vôbec nie a síce sa niektorí ľudia snažili kultúru pozdvihnúť v Egypte, stalo sa to len na chvíľu. Teraz ale postupne Egypt z kultúrneho pohľadu zaniká. My Slováci môžeme byť radi, že zatiaľ sa nám aspoň trochu darí udržať našu kultúru.

Odovzdať sa osudu

V posledných dňoch som zažil trochu demotivačné reči. Nebudem vravieť, kto tie reči šíri, ale jedno sa potvrdilo, čo mi istá kamarátka povedala. “Treba sa odovzdať Bohu.” Ono to neznamená, že teraz sa budeme modliť a dodržiavať kresťanské tradície. Má to oveľa hlbší, duchovný význam. Veľakrát som mal problémy v živote, napríklad aj s nejakými ľuďmi a to vďaka mojim vytvoreným predsudkom a upravovanie určitých obrazov v hlave. To boli ale moje farby, no napriek tomu som sa rozhodol vysmiať týmto určitým veciam pekne do xichtu, nie ale ľuďom. Pomohlo to? Niekedy áno, niekedy pomohol čas, alebo osud. Napríklad s istým dievčaťom, ktorej skutočný pocitový obraz som tak upravil, až som mal veľmi zlé pocity neskôr pomohol osud a jedno obyčajné stretnutie medzi štyrmi očami vyriešilo problémy a pomohlo vygumovať ten pretvorený obraz o nej. Teraz sa zvyknem z času na čas zabaviť na tom, čo to vlastne bol za obraz.

Prejdem ale radšej k najblízkejším udalostiam, ktoré mali niečo spoločné aj z duchovným životom. Dozvedel som sa, že každý nemôže to iné duchovno praktizovať, ako som si pred tým myslel. Taktiež odzneli narážky na určitých ľudí, ako na ezoterických slniečkárov. Problém bol v tom, že tento názor som počúval od ľudí, ktorí sa týmto zaoberali, myslím na ezoteriku. Ezoterika je totiž niečo, čo môžu len určitý ľudia získať. V podstate tí ľudia tiež boli ezoterici, ale aj tam sú určité nepriateľstvá, o čom som nevedel. Pred niekoľkými dňami som sa dopočul, že to duchovno nemôžem dosiahnuť a vytvoril som si na to svoj názor. Napriek tomu sa potvrdilo jedno a to isté, o čom mi títo ľudia nepovedali, preto že na to musím prísť sám.

Ako som na tú vec s duchovnou cestou prišiel sám? Je to dosť zaujímavé, ale určite to bol osud. Včera som si vypočul z archívu istú reláciu o etnickej hudbe. Na úvod znela skladba, kde boli spojené Jazz a folklór z Raslavíc. To ma prinútilo k tomu, aby som zozbieral, alebo sa aspoň pustil do zbierky rôznych relácii dotýkajúcich sa slovenskej ľudovej hudby a oplatilo sa. Veď práve ľudová hudba je začiatok etnickej hudby a toho, aby sme mohli udržať naše tradície etnickej hudby. Samozrejme, určití ľudia to nepochopia, preto že cesty bývajú tak odlišné a vzdialené, ako keď cestujete niekde na inú planétu. Dnes som okrem toho narazil na článok o pozitívne, čo mi pripomínalo niečo, o čom písal aj P. H. Baričák. Práve on bol niektorými známymi kvalifikovaný, ako slniečkár, ibaže toto označenie používajú aj istí radikálni Slováci. Nechcem týmto nikoho uraziť, myslím na označenie slova Slniečkár.

Čo z toho všetkého vyplýva? Presne to, čo tu už odznelo. Každý má svoju cestu k dosiahnutiu duchovna, no na určité veci je dobré prísť sám. Sám som po dlhšom čase pochopil, že meditácia asi nie je pre mňa, alebo niečo iné. Riadil som sa slovami druhých, pri čom je jedna vec, ktorá aj vám môže pomôcť. To je, skúšať niečo, čo dokážete a pri čom sa doslova upokojíte. Včera som čítal o tom, ako Íri v krčmách si pokojne spievajú v pokojnom prostredí. Samozrejme, to prostredie je pokojné len pre nich alebo dovtedy, dokiaľ tam niekto opitý začne vyskakovať a strhne sa bitka. Verte mi, niekto sa uvoľní pri alkohole, možno aj psychotropných látkach, iný pri cigarete, cigare, vodnej fajke, ale sú aj metódy, ako tvorba hudby, či písanie. Môžete sa uvoľniť aj pri čítaní knihy, ale aj môžete to vyskúšať s meditáciou, či modlením a mnohými inými metódami. Na to som zabudol, ale ak niekto žiada odpoveď, môže prísť toľkokrát, koľkokrát budete chcieť. Inými slovami, niektoré veci je dobré nechať na osud a nevracať sa k určitým veciam. Ak už vraciať, tak ak máte dobrú predstavivosť, sparodovať to a spraviť na to, akoby nejakú karikatúru. Nejde to ale hneď, ale tak, ako som to vysvetlil, treba sa odovzdať osudu.

Len pre vyvolených? alebo o duchovnu už bez názoru

Asi takto znela otázka, ktorá bola jasná, ako presne mierená strela z dela. Bolo to jasné, ako slnko na nebi, či slnečný deň, alebo hviezdna noc. Ani som nemohol tušiť, čo prišlo. Rany od osudu sa len tak hrnuli, no nenapíšem, kto bol za tým. Každý má svoj pohľad na vec.

S istou mojou kamarátkou som začal rozhovor, ktorý bol taký, ako má byť. Dosť ma udivovalo, ako sa zaujíma o nové duchovno, no tajomstvá toho, čo mi povedala tu vyjavené na svetlo internetových informácii nebudú. Šokujúca správa bola ale pre mňa, že určití ľudia, ktorí boli zle porodení sa nemôžu zaujímať o nové duchovno, alebo o New age. Viem, sú na to rôzne názory, ako napríklad to, že toto hnutie je diablova pasca. Ibaže tu existuje množstvo pohľadov na diabla, pravého, či falošného Boha. Od mojej kamarátky som počul, že Boh je láska. Čo to vlastne je tá láska? Rôzne otázky sa mi rojili hlavou, ako množstvo dotieravých a nebezpečných sršňov. Nedalo sa nič robiť, musel som si určité veci priznať. Ale, ako je potom možné, že cítim od takýchto ľudí nejakú energiu? To je jedno, či negatívnu, alebo pozitívnu. Nebudem mojich známych z nového duchovna, ani ich energiu uvádzať. Nechám ich v anonymite, ale skúsim ju opísať z pohľadu človeka, ktorý má fantastickú predstavivosť a naznačiť, čo to je. Skrátka a dobre, je to tajomná energia. Majú ju zrejme deti Nového duchovna, ako napríklad indigové deti. Neviem sám, prečo, ale práve takíto ľudia majú napojenie na niečo, čomu určité náboženské skupiny závidia a nazývajú týchto ľudí Satanisti, diablovi synovia a dcéry a tak podobne.

Teraz prejdem aj na naše náboženstvá a nové hnutia, ktoré vznikli z Kresťanstva, či iných náboženstiev. Je zaujímavé sledovať, ako niekto má okamžite požehnanie od Boha, lebo je členom nejakého hnutia a uzdravuje, ako Kristus. V súčastnej dobe taktiež vznikajú rôzne tézy o slovanstve Krista, či ľudia sa radšej obracajú na pannu Máriu, hoci aj o nej som počul určité názory, ktoré tu uvádzať nebudem. To isté sa týka aj zakladateľa Islamu, či Koránu vôbec. Na Bibliu taktiež existujú určité názory, preto že bola písaná jazykom tých, ktorí pred tým proti Kresťanstvu bojovali. Takto sa to ale hovorí a je otázne, či je to pravda. Skutočne niektorí ľudia veria v Boha, alebo sa len tak pretvarujú? Ja v neho verím tiež?

Práve teraz nadišla chvíľa, kedy musím sa vám priznať, že po istých udalostiach, ktoré sa mi prihodili včera veľmi pochybujem o tom, že ľudia veria v pravého Boha a o tom, že pravoveriaci sú esoterici a exoterici sa len pretvarujú. Voľakedy som sa o tieto veci nezaujímal a prehlasoval som kacírske myšlienky práve kvôli zneužívaniu slova Boh, že Boh neexistuje. Bez Boha by ale nevzniklo toto všetko, preto že niečo mocné je za tými vedami, ktoré ešte tak celkom neobjasnili podstatu sveta. Obdivujem Miku Waltariho a jeho románových hrdinov, preto že dá sa povedať, že aj ja som presne taký, ako oni. Sú osamelí a hľadajú pravdu sveta, ktorá je zdá sa povedať, odkrytá pre určitých ľudí, ktorí môžu mať rôzne názory. Niektorí z týchto ľudí to vedia pekne zneužiť a taktiež svoje schopnosti dokážu použiť na to, aby ovládli slabších. Ak sa ale niekto cíti ponížený aj vrámci duchovna, vytvorí si vlastnú vieru, kde bojuje v mene svojho Boha proti ľuďom iného Boha a tu začínajú rôzne rozbroje, či vojny. Netreba ale zabúdať ale na jednu vec, že ak duchovno zlihá, ešte je tu jedno východisko, to je strata viery v Boha, čiže Ateizmus. Títo ľudia neriešili existenciu Boha vôbec a tvrdili presne to, že Boh je somarina. “Človek predsa vznikol z opice.” Nuž, to môže byť úplná pravda, ibaže na rozdiel od tých opíc, či Primátov my máme rozum, ktorý pekelne zneužívame. Ľudia sa dokonca boja, že keby vznikol kybernetický mozog a niekto by vytvoril super umelú neurónovú sieť a potom špeciálny stroj, celý svet by bol už úplne na dne. Ibaže ľudia vari neničia tiež dosť a niekedy aj v mene sily, ktorá všetko vytvorila? Napriek tomu verím, že sa na Zemi narodí ďalšia civilizácia. Počul som o nálezoch sochy človeka, ktorá bola vytvorená ešte pred našim rodom. Kto ju mohol vytvoriť? Nejaká super rasa, ktorá zasiala počiatky civilizácie na Zemi v Mezopotámii, Amerike, Egypte, Číne, či Indii? Bola to ona stará civilizácia, ktorej mnohí vravia “Atlantída”? To sa nevie, ale ľudstvo ide dosť do materiálna a konzumizmu. Potrebujeme proste prežiť a nové duchovno je len pre vyvolených? Vážne len určitá skupina ľudí prežije a mnohí budú v mene Boha bojovať a tváriť sa, že v neho veria. Nuž čo? Aj to musí byť a za to si môžeme sami.

Synchronicita zapracovala, alebo deň splnených prianí

Hovorí sa, že ak sa niečo zhoduje, môže to viesť k synchronicite. Z pohľadu C. G. Junga ide o psychický jav, pri ktorom určité veci spolu súvisia. Takto jednoducho by som to mohol vysvetliť.

Včera som totiž na internete objavil niečo, čo som tak dlho hľadal. Išlo o príklad čistého a temperovaného ladenia vo zvukovej podobe. Stalo sa totiže som omylom na istom fóre uverejnil zlý odkaz a pár dní pred tým som nevedel nájsť požadovanú ukážku. Včera som to ale objavil, no to nebolo všetko.

Keď som si pustil rádio Devín v čase, keď vysielajú reláciu Hudba kontinentov, bol som prekvapený. Bolo totiž prezentované japonské bubnovanie (Wadaiko). Ďalší sen sa mi splnil.

Taktiež som na internete objavil, že ľudia, pokiaľ čítajú zlé veci, stávajú sa z nich ľudia, ktorí sú naplnení zlou energiou. To sa ale netýka internetu, ale aj rôznych kníh, či správ. Je to niečo také, ako určité čísla v numerológii môžu súvisieť. Práve včerajší dátum 2. 7. 2017 svedčí o tom, že bol ideálny pre takéto veci. Numerológia a synchronicita tu zapracovala asi tak, ako som to ani nečakal. U duchovných ľudí sa to môže prejaviť, no niektorí ľudia hovoria, že môže niečo byť na numerológii pravda. Niektoré relácie, ktoré ma zaujali boli vysielané v deň, kedy niektoré čísla v dátume boli rovnaké.

Tých včerajších objavení bolo ešte oveľa viac, no sám seba som sa opýtal, aký to bol deň? Okrem odpovede “výborný” by sa táto odpoveď dala vysvetliť aj “2. 7. 2017” a už sme doma. Záleží na tom, ako sa kto pozrie na niektoré veci.