Asociácie

Asociácie môžu byť rôzne. Niektorých sa ani nedá zbaviť. Ako príklad tu stojí istý zážitok. Objednal som si šamanský bubon a ukázal som to mojej kamarátke, ktorá je Kresťanka. Vysvetlil som jej, že takéto bubny sa nepoužívajú iba v Šamanizme. “Skús si to predstaviť.” Povedal som jej. “No, keď už viem, že tento bubon je šamanský, je to ťažké.” Tak som zistil, že niektorých asociácii sa nedá zbaviť tak ľahko, možno ani vôbec.

Určité spomienky, či informácie zanechávali akési podvedomé stopy, ktoré sa niekomu môžu hneď vybaviť. Skúšal som istý čas hrať s kamarátmi hru slovná asociácia (word association) v Angličtine, ako na internete, tak aj v reálnom živote. S touto hrou som sa stretol pred tým na istom fóre pre nevidiacich a je to dobrá psychologická hra. Hrali ju ľudia na Fóru vrámci softvéru Klango, ktorý už neexistuje.

Dotyčná osoba napíše nejaké slovo a ďalšia osoba pokračuje. Tu je príklad, ako sa dá taká slovná hra rozvinúť a čo každého napadne.

  1. Les
  2. Strom
  3. Drevo
  4. Papier
  5. Pero
  6. Brko
  7. Vtáčie pero
  8. Vtáci
  9. Krídla
  10. Lietadlo
  11. Kov
  12. Kladivo
  13. Mechy
  14. Gajdy
  15. Koza
  16. Ovca
  17. Pastieri

Môže to pokračovať ďalej, preto že ľudia majú neobyčajné mozgy a vedia si určité veci dobre skombinovať. Pri tom príklade, kedy sa hrala práve takáto hra na medzinárodnom čete pre nevidiacich niekto napísal slovo vlk, potom ďalší napísal slovo pes a istý človek začal vymenovávať rôzne druhy psa. Bolo to v Angličtine a ja som napísal “german shepherd”, čo znamená v preklade “nemecký ovčiak” a prezývka bola na svete. Kamarátka ma takto nazvala, preto že som bol istý čas zaľúbený do psov, taktiež som mal rád nemeckú kultúru a ja som jej vlastne dal ten námet.

Asociačná syntéza zapracovala aj pri mojom duchovnom záujme o východné krajiny. Čítal som si o japonských zvieratách a tu som narazil na japonského psa medvedikovitého, ktorý sa v Japončine povie Tanuki. Tak vznikla moja nová prezývka a verte mi, že niekomu pri slove “matematika” môže napadnúť slovo “hudba”, hoci to s počiatku žiaden zmysel nebude mať.

Má to ale jeden zmysel. Hudobné intervaly boli voľakedy založené na matematických násobkoch (alikvotné tóny) a podľa Indov matematika taktiež súvisela s hudbou. Myslím hlavne na Rágy a Tály v indickej klasickej hudbe, kde hudba tvorí božskú podstatu. Pytagoras tvrdil tiež niečo podobné a vypočítaval hudobné intervaly vďaka svojmu monochordu a jednej strune. Preto napríklad pri slove “hudba” môžu pokojne niektorí ľudia pridať aj slovo “vesmír”, či “matematika”.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s