Nachvíľu zabudnúť

Niekedy sa mi prihodí v živote, že niečo mi je známe, myslím v spomienkach. Keby som ale vedel, čo to je? Potom to náhle príde, no niekedy nastávajú pri takýchto predsudkoch, ktoré sa človeku vytvoria v hlave, alebo si niečo pomýli absurdné príhody. Dávnejšie som pozeral Spektrum a tam som počul o sopke Vesuv a taktiež aj slovo “Pompeje”. Možno sa vám to bude zdať smiešne, no nevedel som si spomenúť, kde sú Pompeje. Vedel som ale, kde sa nachádza Vesuv, niekde v Taliansku. Potom mi prišlo na um, že Vesuv je blízko Pompejí a…. Už mi začalo svitať, kde sú Pompeje. Moji starí rodičia boli totiž blízko Pompejí a rozprávali mi o tom.

To je obyčajný jav, no keď už v relácii počujete meno “Don Corleone” a pomyslíte si, “čo to je za Španiela” a potom si spomeniete na krstného otca od Maria Puzza a prídete na to, že don Corleone nie je zo Španielska a že je to vodca istej mafiánskej rodiny, poriadne sa zabavíte nad touto myšlienkou. Včera sa mi ale podarilo niečo oveľa horšie, no človeku, ktorý sa pohybuje nie len v Angličtine, ale aj v rôznych iných oblastiach by takáto absurdná chyba pripadala dosť smiešna a hlúpa. Bohužiaľ, musel som si vypomôcť pomocou Google, no bolo to od začiatku tou najväčšou absurditou a prekladom. Na istej stránke som narazil na zvukové pozadie označované, ako RPG. “Čo? Aké farby?” Poplietol som si skratku RPG zo skratkou RGB, čo znamená “red green blue” v Angličtine. Ale skratka RPG mi bola nejako známa. Nevedel som si spomenúť, odkiaľ a kde. RPG a RGB sa zvukovo totiž podobajú a tak sa dá pochopiť aj ten jazykový zmätok. Horšie už ale je, keď si neviete na to spomenúť a pri tom niekde v podvedomí cítite, že ste to už počuli. Po vyhľadávaní Googlom, ktoré netrvalo ani niekoľko minút, len pár sekúnd som zistil, že skratka RPG sa používa pri hrách označovaných, ako hry na hrdinov, či “role playing game”.

Dôležité je ale na tom to, že keď moja myseľ mi hlásala do éteru “farby”, bol som prekvapený, prečo namiesto farebných zvukov počujem akési hororové zvuky. To sa mi stalo dnes aj v prípade dona Corleoneho, keď som si pomýlil s akýmsi Španielom. Najlepšie v takýchto situáciách nemusí ani pomôcť internet, ale rôzne mysľové prepojenia, asociácie a podobné veci. Veľakrát sa určite vo vašich životoch stane niečo podobné. Počujete niečo, čo vaša myseľ zle interpretuje, a môže vám vytvoriť trochu upravený obraz, či zlú spomienku na pár sekúnd. Po rôznych prepojeniach sa dá na tú vec prísť. Veď, to ešte nemusí súvisieť so sklerózou, ale s oklamaní mysle. Zenoví majstri na to poznajú rôzne triky, ako sa tej mysli vyvarovať, respektíve ju nakopnúť správnym smerom a ukázať jej, že racionalita niekedy neznamená nič.

Ako nás pán Disney po Anglicky učil?

Verte, či neverte, ale v deväťdesiatych rokoch nás Disney po anglicky učil. Ako je to možné?

Walt Disney nie je pre nás neznámy. Či sú to jeho rozprávky, alebo filmy taktiež z tejto spoločnosti, rozhodne neostali neznáme. Málokto už ale vie, že Walt disney vydávala aj kazety, na ktorých boli nahraté rôzne rozprávky. Na jednej strane v Slovenčine, na druhej v Angličtine, ale tá istá rozprávka. Niektoré z týchto kaziet mám aj ja doma, no sú niekde zabudnuté kvôli CD nosičom. Musím sa ale sám priznať, že väčšinou som tieto rozprávky počúval v mojom jazyku a nie v Angličtine. Slovenčina pre mňa bola dôležitejšia, než Angličtina. To ešte bolo v období, kedy som na tieto veci nehľadel, ako sú učenie sa cudzích jazykov. O tom, že tieto kazety rovnako, ako aj hovoriaci Anglicko-slovenský slovník vydal Disney som sa dozvedel neskôr, no tieto kazety už boli niekde stratené. Veľmi ma to prekvapilo, že práve Disney vydávala aj takéto veci.

Je kopec spomienok na niektoré veci, ktoré nakoniec ostanú niekde stratené. Či si to uvedomíme, alebo nie, no je to tak. Asi pred siedmymi rokmi som si uvedomil dôležitosť Angličtiny ale hlavne to, že ju musím používať. Na kazety som akosi pozabudol a môžu sa zísť, preto že v knihách sa dozvieme aj také slová, ktoré nevieme.

Programovanie, či budovanie

Prečo som voľakedy chcel programovať? Prečo som rád hral počítačové hry, kde sa niečo vytvára a stavia? Prečo niektorí ľudia vytvárajú robotov?

Odpoveď na tieto otázky a mnohé iné môžete nájsť práve tu. Ide tu o istú asociáciu, ktorú si človek vytvára. Niektoré deti možno ešte stále hrajú Minecraft. Aj nevidiaci majú podobné hry. Istý čas som dokonca hral aj hry, ktoré boli dostupné všetkým bez rozdielu. Boli to stratégie, kde sa okrem iného verbovalo, stavalo, budovalo, vytváralo, objavovalo a ešte iné veci. Neskôr som objavil hry pre nevidiacich, ktoré boli akési pokusy o to, aby človek mohol niečo nové vytvoriť, či postaviť. Treba ale dodať, že tieto hry boli naprogramované, ako aj iné programy. Počítač je totiž stroj, ktorý určité veci premení na iné a to vďaka programu, kde je dosť známa aritmetika, logika a iné veci. Voľakedy som to skúšal, no to nebolo nič. Pri tom programovaní treba ešte dodať, že programovanie hier, kde sa môže niečo postaviť nemusí byť jednoduché. Keď som už tu spomenul matematiku je dôležité si odvodiť aj slovo počítač a trochu sa s nim pohrať. Tak prídete na to, že to slovo je odvodené od slova “počítať”, takže opäť je tu matematika. Pri stavaní domu je napríklad prítomná geometria, čo taktiež súvisí s matematikou. Dokonca aj vesmír je postavený na zákonoch matematiky. Skúste si predstaviť napríklad program, kde je niečo napísané zlé. Je to, ako keby dom nebol správne postavený a steny nie sú rovnaké. Domyslite si, čo sa potom stane.

Neskôr som objavil, že aj zvuk sa dá postaviť na matematických zákonoch. Ide o spektrogram zvuku a práve vďaka Fourierovi môžeme určité veci okolo zvuku vypočítať. Ide o násobky hlavnej frekvencie a o ich amplitúdu a už sme opäť pri alikvotných tónoch. Každý zvuk sa môže skladať z alikvotných tónoch, no niektoré tóny majú určité frekvencie silné, iné zas slabé. Myslím pri tom na spektrogram zvuku, ktorý sa dá vypočítať aj pomocou rôznych počítačových programov. Hudba taktiež mala voľakedy stupnice vytvorené na základe alikvotných tónov, čo som už na tomto blogu spomínal, no dala sa v takejto stupnici zahrať len jedna melódia. Indovia ale vedia do teraz, že človek je bytosť preplnená emóciami a preto nemôže mať množstvo harmónii, postačí mu len jedna. Netreba ale zabúdať na to, že všetko vo vesmíre vibruje podobne, ako aj zvuk. Tieto vibrácie sú zároveň presné, zároveň náhodné. Náhodné vďaka amplitúdam frekvencii a presné vďaka násobkom.

Dobré správy a pozitívne médiá

Tento týždeň sa dialo aj dobré, ba aj zlé. Niektorí ľudia na sociálnych sieťach vnímali pozitívne skúšku jadrových zbraní v KĽDR, čo nie je tak celkom v pohode. Jadrová vojna nie je nikdy dobrým riešením, o tom svoje vedeli aj členovia Human potentials movement, Hipisáci, či členovia hnutia New age. Tí sa snažili vyberať to pozitívne z krajín Indočíny, kde sa bojovalo a vôbec z Ázie, ako takej, či iných národov.

Tento týždeň som sa dozvedel pár správ, ktoré ma okamžite zaujali. Na istej škole sa začne vyučovať Maďarčina a Kórejčina. Najprv som ostal prekvapený, akoby to nič nové nebolo, no potom pri poslednom spomínanom jazyku som spozornel. “Kórejčina! Výborne!” Moje vnútro zažiarilo šťastím, preto že istý čas som sa zaujímal o Kóreu, hoci som pred tým ňou pohŕdal, alebo som sa o ňu nezaujímal. Ich jazyk mi voľakedy pripomínal niečo, čo mala Mongolčina. Možno práve vďaka tomuto fonetickému omylu Kórejčinu zaraďovali medzi takzvané Altajské jazyky. Neskôr som počul pieseň Gangnam style, ktorá bola vôbec prvou piesňou, ktorá bola populárna, ako jediná z K-Popu aj mimo Ázie. V ten istý rok som sa zaujímal aj o Japoncov, pred tým dokonca o Číňanov. Vtedy mi Kórejčina zvukom začala pripomínať Japončinu, no napriek tomu som cítil, že tam je niečo iné. O niekoľko rokov na to som počúval nahratú sprievodnu reč o Paríži, keď som sa plavil po rieke Seine. Sprievodné hovorené slovo bolo nahraté vo Francúzštine, Angličtine, Španielčine, Taliančine, Čínštine a jazyku, ktorý som považoval najprv za Japončinu, no Japončina to určite nebola. To mi prezrádzalo vnútro. Vedel som ale, že to je Ázijský jazyk. Určite ale musel byť populárny práve tak, ako tie ostatné jazyky. “Možno Kórejčina.” Napadlo mi a keď som sa vrátil z Francúzska, napísal som do prekladača časť z dialógu, ktorú som počul v Angličtine a preložil to do Kórejčiny. Jedno slovo sa tam totiž opakovalo až príliš často, ktoré v Japončine som ešte nepočul. Bola to istá zdvorilostná forma Kórejčiny a zápona (alebo prípona), ktorú som počul takmer na každom konci vety. Ako sa dalo čakať, moje tušenie sa potvrdilo, myslel som si teda správne. Ani som netušil, že o rok na to sa začnem zaujímať o K-Pop a opäť o kórejskú kultúru, hoci pred tým som sa o ňu veľmi nezaujímal. Dokonca som si začal pospevovať Gangnam style. V ten rok som narazil aj na reláciu kde sa hovorilo o tom, že je veľký záujem o ázijské jazyky, hoci táto relácia sa týkala jazykov všeobecne. Boli tam aj ukážky K-Popu a o pár mesiacov na to som na túto hudbu osobne narazil. Dokonca som sa začal sám doma učiť písať v kórejskom písme. Asi o rok na to som počul v istej košickej čajovni o Zene a s kamarátom sme objavili, že sa jedná o istú kórejskú školu Kwan um. Tam som stretol istú známu osobu. Akoby to nestačilo, tento rok sa začne Kórejčina vyučovať aj v Košiciach? Dobré tri roky narážam na Kórejsku kultúru, či chcem, či nie. V roku 2013 som sa zaujímal o Bulharov, v roku 2014 o Indiu, Rumunsko, či Jamajku, tento rok trochu o Čínu, pred tým taktiež o Latinskú Ameriku, no na Kóreu som narážal (bez rozdielu na štáty), či som chcel, či nie. Dokonca niektorí ľudia z Bulharska sa zaujímali buď o indickú hudbu, či K-Pop. Samozrejme, pri K-Pope sa mi niektoré veci nepáčia. Podarilo sa mi dokonca vďaka kamarátom naraziť na hudbu, ktorá je populárna v Severnej Kórey. Na Kóreu som narazil aj pri románe Atlas Mrakov pri istom príbehu. Okrem toho Južná Kórea napreduje rýchlo s technológiou dopredu, hoci je ešte stále pod americkým, či japonským vplyvom. Severnú Kóreu, tú zas ovplyvnili stará Čína a ZSSR. Napriek tomu kórejská kultúra nam môže pripadať trochu zvláštne, pokiaľ sa zameriame na hudbu. Pre mňa je to ale úplne iný svet.

Keď už som tu spomenul techniky, netreba zabudnúť na projekt Lyrebird, ktorého myšlienka sa tak rozšírila, až uchvátil niekoľko ľudí. Ide o možnosť vytvoriť si vlastný syntetický hlas na základe Markovových modelov. Pri rôznych rozhovoroch som takmer ani nedúfal, že sa posunuli tam, kde sa posunuli. Pokiaľ tento článok čítate po tom dni, kedy som ho napísal je možné, že sa rozvynul ďalej, alebo zanikol.

Ďalej som narazil na internete na pozitívne médiá, ktoré tu neuvediem. Ide o médiá, ktoré nešíria správy tak, ako ich poznáme. Tu nie je žiadne zlo, ale množstvo zaujímavostí, ktoré niekto vytvoril. Dnes je už totiž vzácne niečo vytvoriť, ľudia viacej ničia, než vytvárajú. Bohužiaľ, pre niektorých ľudí je tvoriť ťažké, no ubližovať ľahké. Keď som sa napríklad dopočul, že niekto vie programovať, skúšal som to aj ja, no nič to pre mňa neznamenalo. Namiesto toho som začal písať poviedky a neskôr aj piesne. Potom som objavil, že niektorí ľudia vysielajú v rôznych internetových rádiách, či majú internetové stránky, no istý môj kamarát mi prezradil niečo o blogoch. Keby som bol vtedy tušil, že takmer o päť rokov budem skutočne blogovať, začal by som už pred tým. Vtedy som ale nevedel, o čom písať, no nakoniec som začal s obyčajnými témami, potom som vytvoril aj blogy o etnickej hudbe a prepojil som to s mojimi stránkami na Facebooku. Na sociálne siete totiž ľudia niekedy uverejňujú hotové hrôzy. Povedal som si teda, že ja budem uverejňovať niečo, čo iných ľudí obohatí. Veľmi totiž škodí, ak niekto číta veľa negatívnych, či veľa pozitívnych správ. Sú ale veci, ktoré sú bez hodnotenia. Veď aj ja som hneď pri určitých veciach nič necítil, to prišlo až potom. Je ľahké ničiť, no lepšie je niečo nové vytvoriť.

Čínska továreň na orgány

Pred chvíľou som narazil na správu, pri ktorej som sa zaradoval. Nie, že by som bol šťastný z toho, čo sa v správe píše, no konečne vychádzajú určité veci na povrch. Akoby V. M. povedal: “Matemašte! Na to som čakal!”

Portál Aktuality.sk uverejnil správu o tom, ako si Čína vytvorila továreň na orgány a o tom, že počet obetí rastie. Treba však poznamenať, kto sú tie obete? Sú to ľudia, ktoré majú iné myslenie, než čínska komunistická strana. Medzi takýmito ľuďmi sú aj členovia hnutia Falungong, alebo ak chcete, hnutia Falundafa. Ide o duchovné hnutie, ktoré založil v 90. rokoch minulého storočia Lí hong č´. Je dôležité poznamenať, že najprv toto hnutie čínska vláda podporovala. Neskôr, keď už začalo byť Falundafistov viac, začala ich perzekuovať, zatvárať a odoberať im nedobrovoľne orgány. Trochu mi to pripomína pokusy na väzňoch v nacistickom Nemecku.

Vrátim sa ale k orgánom. Ak niekto daruje dobrovoľne orgány, je to niečo úplne iné. Veď dobrovoľné darovanie krvi, či kostnej dreni je taktiež výbornou vecou. Pozor, to slovo dobrovoľné je dôležité. Ak niekomu nedobrovoľne odobrali orgány, je to zlé. Zaujímavé bolo, že rôzne videá poukazovali, ako Juvenilná justícia podporuje násilný odber orgánov, či iné veci, ktoré tu nebudem spomínať. Zaujímavé je na tom to, že sa dodnes nevyjadrili na tému členovia hnutia Falundafa. Je zrejmé, že nie náhodou. Určite to bolo schválne, preto že tieto Youtube kanály a weby sú riadené propagandou, ktorá chváli všetko, čo robí ruská a čínska vláda. Okrem toho čínska ambasáda uverejnila článok o “satanistickom hnutí Falundafa”, pri čom v tom článku je cítiť, že sa niečoho boja. Samozrejme, že boja, preto že “Satan” súvisí s Kresťanstvom, pri čom Kresťanstvo aj v Číne má peklo. Ide o úmyselné šírenie propagandistických lží. Ako sa postupne ukazuje, niektorí ľudia sa pomaly preberajú.

Je dobré sledovať, ako čínska ekonomika napreduje, no tiež je tu jasný cieľ. Čína si bohužiaľ takto kupuje svet. Väčšina ľudí kritizuje ale U.S.A,  no o Číny nepadlo ani jedno kritické slovo. Viem, že ľudia by sa nemali zaujímať o to, čo je zlé, no táto vec sa bohužiaľ dotýka aj ľudí. Čínsku kultúru obdivujem a nie som proti Číňanom. To, čo ale vystrájajú s tými orgánmi, to už je dosť a pohár pomaly začína pretekať. Obdivujem preto rôznych dobrovoľníkov, ktorí sa proti tomu postavili (prípadne sú členovia Falungongu v exile), vytvorili rôzne spravodaje a snažia sa svet upozorniť na to, čo sa v ich krajine deje. Medzi nimi nie sú len Číňania, ale aj členovia iných národov, ktorí sa rozhodli pomôcť tým, proti ktorým čínska vláda postupuje veľmi kruto.

Zlí bojujú proti zlu

Častokrát zažívam nemilé prekvapenia, v niektorých prípadoch smiešne. Bohužiaľ, to už nie je internet, ale reálny život. Tí, ktorí strašia proti Diablovi sa nehanbia v mene Boha zabíjať. Ide z týchto ľudí len nenávisť a oni chcú bojovať proti zlu? Častokrát na to doplatia práve tí, s ktorými sa dá ľahko manipulovať a čítajú nie len rôzne články na internete, ale aj rôzne časopisy, ktoré sa vydávajú za kresťanské.

Pred niekoľkými rokmi sa mi stál podivuhodný prípad. Spieval som si pieseň Gangnam style. Ani sám neviem, prečo mi táto melódia prišla do hlavy. Musím sa priznať, že trochu ma tento hudobný žáner zaujíma, hoci mám naň svoj názor, ale mám ho rád, ako hociktorú hudbu, no nepočúvam tento žáner dosť často. Prejdem radšej ku spomínanej piesni. Keď som ju spieval, isté dievča sa ma opýtalo: “Veríš v Boha?” “Prečo?” Opýtal som sa jej ja. “Preto že tá pieseň je o Diablovi, súvisí s Diablom.” Veľmi ma to prekvapilo a preto, že podľa mňa toto dievča nečítalo text piesne som sa jej opýtal. “Odkiaľ to vieš?” “Z istého farského časopisu.” Potom som jej vysvetlil, čo je za tým a vysvetlím to pre istotu aj tu všetkým, ktorí čítajú tieto hlúposti.

Čo sa týka voči môjmu postoju k Bohu, je taký, aký je. Určite mnohí z vás vedia, o aké veci sa zaujímam a mne to problém nerobí. Zdá sa ale, že ostatní nezniesli (v rátane fundamentálnych a radikálnych Kresťanov), že kórejská pieseň je oveľa populárnejšou, než sa zdá. Pozor, nechcem urážať všetkých Kresťanov, preto že medzi nimi sú aj takí, ktorí za Boha a Kresťanstvo nebojujú a prímu všetko. Teraz radšej prejdem rovno k vysvetleniu, prečo niekto napísal taký článok, ako napísal. Ide tu o závisť, že nejakí Kórejci, ktorí ani Kresťania nie sú nahrajú výbornú populárnu pieseň. Tak napíše článok, ktorému iní uveria, no niektorí ľudia si okamžite vytvoria obraz o Kresťanstve iba na základe toho zlého. Toto sa ale netýka Kresťanstva, ale aj napríklad Islamu. Pred niekoľkými mesiacmi som narazil na správu, že kresťanskí Vandali vyčíňali v budhistickom chráme. Stavím sa, že toto Kresťanské vôbec nebolo, veď Boh je predsa láska a Diabol zloba. Paradoxom ale je, že proti zlu bojujú tí, ktorí sami konajú zlo, pri čom sa zo zlom bojovať nedá. Závisť je veľmi zlá vec a vďaka závisti niektorí ľudia povedia iné zlé veci na iných ľudí iba preto, preto že nedokázali to, čo oni. Ja radšej obdivujem, než závidím, je to zlé. Bohužiaľ, toto málokto dokáže, preto že zlo je silná zbraň.

Čo sa ale týka piesne Gangnam style, tá pieseň nesúvisí zo Satanom, môžete byť radi. Je to pieseň o láske, bežných vzťahoch, aj keď je to až príliš moderné pre naše uši.