Dobré správy a pozitívne médiá

Tento týždeň sa dialo aj dobré, ba aj zlé. Niektorí ľudia na sociálnych sieťach vnímali pozitívne skúšku jadrových zbraní v KĽDR, čo nie je tak celkom v pohode. Jadrová vojna nie je nikdy dobrým riešením, o tom svoje vedeli aj členovia Human potentials movement, Hipisáci, či členovia hnutia New age. Tí sa snažili vyberať to pozitívne z krajín Indočíny, kde sa bojovalo a vôbec z Ázie, ako takej, či iných národov.

Tento týždeň som sa dozvedel pár správ, ktoré ma okamžite zaujali. Na istej škole sa začne vyučovať Maďarčina a Kórejčina. Najprv som ostal prekvapený, akoby to nič nové nebolo, no potom pri poslednom spomínanom jazyku som spozornel. “Kórejčina! Výborne!” Moje vnútro zažiarilo šťastím, preto že istý čas som sa zaujímal o Kóreu, hoci som pred tým ňou pohŕdal, alebo som sa o ňu nezaujímal. Ich jazyk mi voľakedy pripomínal niečo, čo mala Mongolčina. Možno práve vďaka tomuto fonetickému omylu Kórejčinu zaraďovali medzi takzvané Altajské jazyky. Neskôr som počul pieseň Gangnam style, ktorá bola vôbec prvou piesňou, ktorá bola populárna, ako jediná z K-Popu aj mimo Ázie. V ten istý rok som sa zaujímal aj o Japoncov, pred tým dokonca o Číňanov. Vtedy mi Kórejčina zvukom začala pripomínať Japončinu, no napriek tomu som cítil, že tam je niečo iné. O niekoľko rokov na to som počúval nahratú sprievodnu reč o Paríži, keď som sa plavil po rieke Seine. Sprievodné hovorené slovo bolo nahraté vo Francúzštine, Angličtine, Španielčine, Taliančine, Čínštine a jazyku, ktorý som považoval najprv za Japončinu, no Japončina to určite nebola. To mi prezrádzalo vnútro. Vedel som ale, že to je Ázijský jazyk. Určite ale musel byť populárny práve tak, ako tie ostatné jazyky. “Možno Kórejčina.” Napadlo mi a keď som sa vrátil z Francúzska, napísal som do prekladača časť z dialógu, ktorú som počul v Angličtine a preložil to do Kórejčiny. Jedno slovo sa tam totiž opakovalo až príliš často, ktoré v Japončine som ešte nepočul. Bola to istá zdvorilostná forma Kórejčiny a zápona (alebo prípona), ktorú som počul takmer na každom konci vety. Ako sa dalo čakať, moje tušenie sa potvrdilo, myslel som si teda správne. Ani som netušil, že o rok na to sa začnem zaujímať o K-Pop a opäť o kórejskú kultúru, hoci pred tým som sa o ňu veľmi nezaujímal. Dokonca som si začal pospevovať Gangnam style. V ten rok som narazil aj na reláciu kde sa hovorilo o tom, že je veľký záujem o ázijské jazyky, hoci táto relácia sa týkala jazykov všeobecne. Boli tam aj ukážky K-Popu a o pár mesiacov na to som na túto hudbu osobne narazil. Dokonca som sa začal sám doma učiť písať v kórejskom písme. Asi o rok na to som počul v istej košickej čajovni o Zene a s kamarátom sme objavili, že sa jedná o istú kórejskú školu Kwan um. Tam som stretol istú známu osobu. Akoby to nestačilo, tento rok sa začne Kórejčina vyučovať aj v Košiciach? Dobré tri roky narážam na Kórejsku kultúru, či chcem, či nie. V roku 2013 som sa zaujímal o Bulharov, v roku 2014 o Indiu, Rumunsko, či Jamajku, tento rok trochu o Čínu, pred tým taktiež o Latinskú Ameriku, no na Kóreu som narážal (bez rozdielu na štáty), či som chcel, či nie. Dokonca niektorí ľudia z Bulharska sa zaujímali buď o indickú hudbu, či K-Pop. Samozrejme, pri K-Pope sa mi niektoré veci nepáčia. Podarilo sa mi dokonca vďaka kamarátom naraziť na hudbu, ktorá je populárna v Severnej Kórey. Na Kóreu som narazil aj pri románe Atlas Mrakov pri istom príbehu. Okrem toho Južná Kórea napreduje rýchlo s technológiou dopredu, hoci je ešte stále pod americkým, či japonským vplyvom. Severnú Kóreu, tú zas ovplyvnili stará Čína a ZSSR. Napriek tomu kórejská kultúra nam môže pripadať trochu zvláštne, pokiaľ sa zameriame na hudbu. Pre mňa je to ale úplne iný svet.

Keď už som tu spomenul techniky, netreba zabudnúť na projekt Lyrebird, ktorého myšlienka sa tak rozšírila, až uchvátil niekoľko ľudí. Ide o možnosť vytvoriť si vlastný syntetický hlas na základe Markovových modelov. Pri rôznych rozhovoroch som takmer ani nedúfal, že sa posunuli tam, kde sa posunuli. Pokiaľ tento článok čítate po tom dni, kedy som ho napísal je možné, že sa rozvynul ďalej, alebo zanikol.

Ďalej som narazil na internete na pozitívne médiá, ktoré tu neuvediem. Ide o médiá, ktoré nešíria správy tak, ako ich poznáme. Tu nie je žiadne zlo, ale množstvo zaujímavostí, ktoré niekto vytvoril. Dnes je už totiž vzácne niečo vytvoriť, ľudia viacej ničia, než vytvárajú. Bohužiaľ, pre niektorých ľudí je tvoriť ťažké, no ubližovať ľahké. Keď som sa napríklad dopočul, že niekto vie programovať, skúšal som to aj ja, no nič to pre mňa neznamenalo. Namiesto toho som začal písať poviedky a neskôr aj piesne. Potom som objavil, že niektorí ľudia vysielajú v rôznych internetových rádiách, či majú internetové stránky, no istý môj kamarát mi prezradil niečo o blogoch. Keby som bol vtedy tušil, že takmer o päť rokov budem skutočne blogovať, začal by som už pred tým. Vtedy som ale nevedel, o čom písať, no nakoniec som začal s obyčajnými témami, potom som vytvoril aj blogy o etnickej hudbe a prepojil som to s mojimi stránkami na Facebooku. Na sociálne siete totiž ľudia niekedy uverejňujú hotové hrôzy. Povedal som si teda, že ja budem uverejňovať niečo, čo iných ľudí obohatí. Veľmi totiž škodí, ak niekto číta veľa negatívnych, či veľa pozitívnych správ. Sú ale veci, ktoré sú bez hodnotenia. Veď aj ja som hneď pri určitých veciach nič necítil, to prišlo až potom. Je ľahké ničiť, no lepšie je niečo nové vytvoriť.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s