Opäť o vibráciách a tajomstvo konečne odhalené

Včera sa stalo niečo, v čo som ani veriť nemohol. Chyba opäť nastala vďaka egu a škatuľkovaniu, ktoré nás ľudí tak bohato sprevádza, kde sa dá. Niekedy si to ani pripustiť nechceme, no je to o nás známe.

Jeden z mojich duchovných učiteľov raz prehlásil, že dokáže aj indická klasická hudba liečiť. Ktorá je ale tá, pri ktorej rástli aj rastliny, o ktorej som počul? Skúšal som túto odpoveď hľadať, kde sa dalo a samozrejme, začal som počúvať aj indickú klasickú hudbu. Napriek tomu, že som vedel, že toto je indická klasická hudba cítil som, že akokoľvek je to zaujímavé, nie je to priama odpoveď na moju otázku. Je to niečo podobné, ako pri hudbe veľmi dobre viete, že temperované ladenie je najdokonalejšie pre našu hudbu, no potom narazíte na prirodzené ladenie a cítite (bez rozumu), že je oveľa krajšie, alebo že frekvencia 440 HZ nie je v poriadku, ale je to frekvencia 256 HZ. Treba to vycítiť, srdcom.

Vtedy som ale bol ešte stále presvedčený vďaka tomu, čo som čítal, že indická klasická hudba je proste naj. Potom, čo som si do môjho MP3 prehrávača stiahol hudbu, kde znela Didgeridoo zistil som, že práve Didgeridoo začalo pre mňa mať oveľa veľký účinnok, než indická klasická hudba. Vďaka racionalite, pri čom tu hlavnú rolu musí zohrávať intuícia som zabudol na to, že v tomto prípade mi môže pomôcť intuícia a zbytočné emócie treba odložiť nachvíľu preč. Okrem toho som už v tej dobe dosť často zdôrazňoval, ako aj tu, tak aj v rôznych reláciách o alikvotných tónoch a ako súvisia s univerzom, že východné tradície sú postavené práve na alikvotných tónoch a naše na vibráte a mnohé podobné veci okolo alternatívnej hudby, ktoré som začal objavovať nie len teoreticky, ale aj prakticky a skúmať rôzne intuitívne a akustické možnosti. Ak niečo nesedelo, pokojne som to vylúčil a išiel som ďalej.

Nadišla ale chvíľa, kedy som odhalil to, čo sa opäť potvrdilo a život ma doslova udrel po hlave a zasiahol ma do srdca, preto že opäť spalo. Pred niekoľkými rokmi mi totiž môj bratranec priniesol CD s indickou klasickou hudbou, kde znel Sitár, tradičný indický klasický hudobný nástroj. Alebo to bola Vína? Sitár je vlastne taktiež Vína, hoci názov je odvodený z Perzštiny. Toto ale nie je podstatné. Pred niekoľkými rokmi som si toto CD ani nepustil a ohŕňal som nad tým nos, preto že som poznal aj podľa mňa vtedy lepšiu indickú klasickú hudbu. Nevedel som ale, že toto CD môže byť akýmsi kľúčom k odhaleniu tajomstva istého experimentu s rastlinami, kde v jednej z miestností znela aj indická klasická hudba hraná na Sitár a Tablu. Pustil som si toto CD a tu náhle sa niečo vo mne začalo prebúdzať. Toľko alikvotných tónov som ešte nepočul. Bol to hotový raj pre uši a tie malé vibrácie mi pomohli. Vždy to u mňa tak zvykne byť, že určité veci odhalím práve vtedy, kedy to najmenej čakám. Nad týmto CD som krčil nos, ako sa dalo a náhle mi to pripadalo, akoby som vyhrabal akýsi kľúč ku dverám do tajnej komnaty. Samozrejme, s hudobným nástrojom Sitár tam určite hrala aj Tanpura, ale ide tu hlavne o tie alikvotné tóny. Odhalil som toto tajomstvo práve vtedy, kedy som to najmenej čakal. Nie som ale sám, no vôbec ma to neštve. Je to v poriadku.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s