Milo Kráľ

Prvý krát som hlas Mila Kráľa počul na CD Šlabikár šťastia od Pavla “Hiraxa” Baričáka. Opäť zafungovalo to, čo som napísal. Stačí len vybrať dobrého človeka, ktorý má výborný hlas na načítavanie duchovnej literatúry a hneď vás táto audio kniha osloví. Toto zafungovalo aj pri hlase Mila Kráľa, ktorý teraz pracuje na voľné nohe a ako na svojej stránke napísal, vyhovuje mu to najviac.

Zaujímavé je na ňom to, že od detstva je cestovateľ. Narodil sa inde, vyrastal inde a účinkoval v rôznych mestách. Jeho hlas môžete počuť aj v džingloch Rádia Regina. Čo sa týka jeho hudobnej tvorby, je to takzvaný Indie folk, či alternatívny folk. Raz som ho dokonca počul aj na rádiu Devín, keď čítal tam akúsi knihu. Bohužiaľ, názov knihy si už nepamätám, no bolo to už potom, čo som dostal Šlabikár Šťastia v audio podobe, čiže už jeho hlas som veľmi dobre poznal. Keď si vypočujem dokonca džingle Rádia Regina teraz, mám radosť z jeho hlasu.

Práve teraz tuším nadišla chvíľa, aby som tu opísal Milov úžasný hlas. Zoberiem to samozrejme z pozície človeka, ktorý načítal už spomínanú Baričákovú knihu. Veľmi príjemný, okamžite si človeka dokáže podmaniť. Keď počúvate jeho knihy verte mi, že nudiť sa pri jeho hlase nebudete. Možno ak ste príliš unavení, zaspíte. Pokiaľ vás ale táto kniha vďaka svojmu deju poriadne zaujala, nezaspíte ani tak. Pamätám si na dni, kedy som bol v strese a práve som počúval spomínanú knihu. Stačilo si ju len trochu pustiť a hneď mi bolo lepšie. Podľa toho, ako rozpráva je to človek otvorený všetkému, teda rôznym myšlienkam a názorom. Stavím sa, že pokiaľ by sa osobne stretol s Paľom Baričákom, tí dvaja by si určite radi zašli aj na pohár piva. Síce je to herec, no je to hlavne človek. Taký bol hneď môj prvý dojem, keď som ho počul. Akoby nepotreboval svetu ukazovať, že je to, čo je. Dnes vo svete je dosť ľudí, ktorí sa radi hrajú na kadekoho, no on podľa mňa taký nie je. Hovorí sa ale, nikdy nehovor nikdy. Kto vie? Možno aj on za svojich časov bol inakší, než ako o ňom teraz píšem. Nakoniec, každý prechádza určitou premenou vo svojom živote.

Peter Rúfus

Peter Rúfus, to je veľmi známy slovenský herec. Keď neviete, ako vyzerá, tak jeho hlas môžete počuť v upútavkách televízie Joj. Narodil sa 11. októbra 1957 v Liptovskom Mikuláši. Jeho strýko bol známy slovenský básnik Milan Rúfus.

Čo sa týka mena Petra Rúfusa, nejako som si ho nevšímal až dovtedy, keď som narazil na zvukovú kompozíciu Letecké katastrofy, ktorá bola preložená z Nemčiny pre Slovenský rozhlas. To bol práve Peter Rúfus, ktorý rozprával všetko v Slovenčine, hoci tam zneli aj repliky v Nemčine, v Angličtine, či v iných jazykoch (videá s bezpečnostnými pokynmi). Čo sa týka tejto zvukovej kompozície, tej sa možno budem venovať v inom článku. Dôležité je ale to, že iba on tam rozprával a žiaden iný herec.

Teraz prejdeme k jeho hlasu. Keď som ho lepšie študoval, pokojne by sa jeho hlas hodil v rolách policajta, či pilota, alebo možno aj psychológa. Na jednej strane hrdinský, niekedy až drsný hlas, no na druhej strane plný pokoja a porozumenia. To nie je ale nič samozrejmé, preto že v herectve vedia s hlasom herci veľmi dobre narábať. V dabingoch taktiež jeho meno nie je neznáme. Od rozhlasové hry, až po dabing, či reklamy a uvádzanie (Súdna sieň), tam jeho hlas priam vyniká. Nie je to nudný hlas, práve naopak. Keď ho počujete hneď nadobudnete pocit, že aj audio knihy načítavané takýmto hlasom budú poriadne zaujímavé.

Igor Šabek

Poslucháčom rozhlasových hier z košického rozhlasu, či nevidiacim, ktorí počúvajú zvukové knihy a zvukové časopisy z Levoče tento človek nie je neznámy. Väčšina kníh, ktorú on načítal v knižnici pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu v Levoči bola pre mňa zaujímavá. Či to bol dej, alebo jeho hlas, vždy ma to dokázalo zaujať.

Väčšinou jeho hlas vynikne v románoch, kde to doslova vrie, kedy ide dokonca aj o život. Môžu to byť aj rôzne detektívky, či hororové romány, ako napríklad Príbehy z pralesa od Horácia Quirogu. Dokonca aj v náučnej literatúre sa jeho hlas vyznamenal, napríklad v knihe 501 festivalov a slávností z celého sveta, ktoré načítal v Levoči pre už spomínanú knižnicu.

Raz sa mojim kamarátom prihodilo, že o ňom diskutovali, keď tu sa im prihovoril jeho syn. Keď mi toto môj kamarát prezradil, bol som prekvapený. “Veľká škoda, že ste sa nestretli so samým Igorom Šabekom.” Čo sa týka jeho hlasu, musí tento človek byť veľmi zásadový v určitých veciach. Je teda jasné, že ten, kto počúva ho čítať náučnú literatúru je jasné, že pri jeho hlase sa nudiť nebude.

Podarilo sa mi zistiť, že Igor Šabek pochádza z Prešova a ako tak sledujem zvukové knihy pre nevidiacich z Levoče, veľa kníh načítal aj vo svojom rodnom meste. Veľmi ma to prekvapilo. Veď mnohé z kníh načítaval práve v Levoče. Čo sa stalo? Na túto otázku existuje množstvo dohadov, no ani ja sám neviem, čo je pravda.

Kristína Turjanová

Kristína Turjanová sa narodila 28. augusta 1979 v Trenčíne. Dnes ju môžete vidieť v divadle Andreja Bagara v Nitre. Ak ste pozerali seriály Panelák a Búrlivé víno, určite vám nie je neznáma. Herečka, ktorá priznala v istej talkshow, že je niekedy veľmi náladová a že sa jej takéto zákerné “mršky” dobre hrajú je pre mňa známa aj z rozhlasových hier, či rozprávok od vydavateľstva A.l.i.

Ešte pred tým, ako si podám jej hlas stojí tu za to prezradiť, čo mi istý môj známy (tiež nevidí) povedal na margo jej hlasu.

Ja: Čo si myslíš o Kristíne Turjanovej?
Kamarát: Nuž s ňou by som si rád zahral aj karty.

Dobre sme ale vedeli, že je zadaná a má aj deti, no môj kamarát v tomto mal pravdu. Pri jej hlase, keď som ho započul po prvý krát a vedel som už, komu ten hlas patrí platí to moje, zamilovať sa na prvé počutie. Bolo to niečo také, ako idol. Takéto veci napovedajú jedine o tom, že ten hlas je super, ale o živote je už dávno rozhodnuté. Na istom videu prezradila aj to, že vďaka jednej svojej postave si už ľudia kadečo šepkajú, keď ju uvidia v obchode. Ona to ale pokojne ignoruje.

Čo sa týka jej postáv, naozaj jej hlas sa hodí skôr k takýmto komplikovaným povahám. V niektorých rozhlasových hrách nehrá takéto postavy, čo by som pri jej hlase ani nepovedal. Možno ju vďaka hlasu nemám poriadne prečítanú. Najviac o nej vedia tí, ktorí sú s ňou dosť často v kontakte. Bulvárny pes aj pred jej dverami šteká, kňučí a z papule mu tečú sliny, no ona ho tak celkom dnu nevpustí. Preto pri zadaní jej mena do vyhľadávača vyhodí články o jej tehotenstve, či videá z natáčaní a spoty, či kadečo, čím sa radi živíme. Nie je to ale dosť a ja som jej hlas spoznal dlho, čo začala v našich seriáloch účinkovať, cez rozhlasové hry. Až potom, pri vyhľadávaní som narazil na známe slovenské seriály.

Robert Roth

Narodil sa 28. októbra 1972 v Bratislave. Začínal svoje prvé hry už v Rozhlasovej družine, ktorá doslova pripravovala deti na štúdium herectva. Veď mnohí z nej sa potom vybrali ďalej po tej istej ceste, hoci niektorí z nich tak nespravili. Robert Roth patrí našťastie ku tým šťastlivcom, ktorí sa herectva nevzdali.

Prvý krát s jeho hlasom som sa stretul, ako aj v rôznych rozprávkach od spoločnosti A.L.I, tak v hre Pán prsteňov, ktorú som tu už spomínal si zahral hobita Pippina. Aj v rozhlasovej hre Nevedko stvárnil hlavnú rolu Nevedka.

Väčšinou vystupuje v rolách rôznych chlapcov, s dobrými a zlými povahami. Dokonca v istej relácii naňho spomínali, že v táboroch, ktoré organizovali vedúci detskej rozhlasovej družiny hral Beatles a Rollingstones na gitare. Neviem už, aká to bola relácia. Na Rádiu Slovensko má dokonca vlastnú reláciu Čo sa stalo s Robom Rothom, takže aj tam jeho, ešte stále mladý hlas počujem. Z jeho hlasu je vždy cítiť, akoby radosť, keď počujem rozhlasové hry, kde účinkuje. Ešte keď existoval T-mobile, dosť často som počul jeho hlas pri reklamách s Easy. “Kto chce na Vianoce Easy darček?” “Buť si easy, alebo nie si.” “Doprajte si easy Vianoce.” ATĎ. Možno existovali aj iné reklamy, kde znel jeho hlas.

V istej relácie na rádiu Slovensko, ktorá sa vysielala asi pred dvanástymi rokmi rozprával istú príhodu z divadla, ako naňho niekto kriticky napísal, že má problémy s javiskovou rečou. S frajerkou boli vtedy von, Robo sa opil a zavolal v noci priamo do tej agentúry. Bola polnoc a vtedy tam už samozrejme, nebol nikto. Zaznel tam ale odkazovač a odkaz tam ráno zaznel. Jediné, čo sa dalo rozumieť z toho odkazu, keď ho Robert Roth interpretoval bolo toto: “že ja nnemám ppproblemy ss javiskovou rrrečou.”

Martin Huba

Hlas Martina Hubu sa mi spája s mojim objavom rozhlasovej hry. S týmto prichádzal záujem aj o to, kto koho hrá. Rozhlasová hra, kde som po prvý krát počul hlas Martina Hubu nebola žiadna iná, ako dramatizácia J. R. R. Tolkiena, Pán prsteňov. V nej totiž hral jedného z hlavných hrdinov, čarodejníka Gandalfa. Dokonca keď sme spomínali na ďalšiu rozhlasovú hru a na to, čo v nej pán Martin Huba povedal, moji kamaráti, ktorí radi počúvali rozhlasové hry povedali: “To bolo dobré, čo tam Gandalf povedal.” Asociácia zapracovala.

Martin Huba sa narodil 16. Júla 1943 v Bratislave. Je synom Mikuláša Hubu, ďalšieho s velikánov slovenských Hercov. Má na konte okrem rozhlasových hier aj divadelné hry, či rôzne seriály a filmy. Čo sa týka jeho hlasu, je plný niečoho tajomného a z toho, čo hovorí je jasné, že je to jeden múdry pán. Veď aj v istej relácii na rádiu Regina ho poslucháči vynášali v telefonátoch do neba. Netreba zabúdať ani na to, že vystupoval aj v rozhlasovej družine v rôznych rozhlasových hrách, ako napríklad Chlapci z Pavlovskej ulice. V rozhlase vystupoval v rôznych úlohách od právnikov cez technikov, ba aj v rolách vedľajších postáv. Napriek tým vedľajším postáv vždy je cítiť, že je niečo oveľa viac.

Na záver by som tu pridal niečo zaujímavé. Vo filme “Obsluhoval jsem anglického krále” rozprával v rôznych jazykoch, ako čašník. Medzi tými jazykmi bola aj Kórejčina, ktorú som okamžite spoznal. Bol to len kórejský pozdrav, no v tom období, kedy som toto zachytil som sa zaujímal trochu o kórejskú kultúru. V relácii, o ktorej som tu napísal ale spomenul, že ten preklad potom kontrolovali a zistili, že nebol presný, myslím na Kórejské frázy. Martin Huba ale sám priznal, že ázijské jazyky sú veľmi zaujímavé, ale aj ťažké.

Čo to je spoza auditória

Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou opísať hlasy niektorých slovenských hercov a herečiek. Nechcem tu nikoho šetriť a viem, že keď si niektoré z týchto príspevkov prečítajú, možno sa im to páčiť nebude. Ide tu ale o hlasy rôznych hercov, ako som spomínal. Keďže nevidiaci zvyknú počúvať aj hovorené slovo, zameral som sa aj na rozhlasové hry, kde ľahko spoznám, kto je kto.

Môj prvý záujem o cudzie hlasy začal práve vo chvíli, kedy som počul rozhlasovú hru Pán prsteňov, ktorú vysielal Slovenský rozhlas a Rádio Twist. Už tam som sa dozvedal, kto je kto a môj záujem o rôznych hercov začal rásť, myslím hlavne o ich hlasy. Ako vidiaci sa zaujímajú o výzor herca, či herečky, tak u nevidiaceho je to práve hlas. Nebyť tých rozhlasových hier a toho, že som začal počúvať rádia, ako rRádio Devín kto vie, či by som narazil na tieto veci. Na druhej strane som možno narazil aj na nejaké hry z rádia Twist, keď ešte toto rádio fungovalo. To som ešte nič o počítačoch, či internete nechyroval a teraz je to veľká škoda. Pre informáciu, boli to roky 2001 až 2002, kedy sa toto všetko začínalo. V týchto rokoch sa taktiež začínal aj záujem o etnickú hudbu u mňa rozvíjať, z čoho vyplýva, že to bolo veľmi zaujímavé. Ako málo som vtedy vedel.

Rozhlasové hry som si často nahrával aj cez seba. Je to pochopiteľné, keďže ešte vtedy neexistovali také digitálne zariadenia, ako MP3 prehrávače, ktoré mali v sebe aj možnosť nahrávania FM rádiového vysielania. Až neskôr som začal používať MP3 prehrávač a niektoré rozhlasové hry som si začal s kamarátmi vymieňať. Do rúk sa nám dostali aj rôzne rozprávky, či to bol Opus, alebo A.L.I. Bratislava. Neskôr vznikli rôzne databázy, kde boli uvedené informácie o hovorenom slove, či to boli vtipy, rozprávky, alebo rozhlasové hry. Boli to iba informácie, kto režíroval tú, či onú rozhlasovú hru, účinkoval tam, so zvukom sa hral, či hudbu vyberal, alebo komponoval do niektorej rozhlasovej hry, rozprávky ATĎ.

Pokiaľ to bude možné, poskytnem tu aj nejaké tie biografické údaje o hercoch a herečkách. Budú tu aj rôzne komentáre ľudí, ktorí nevidia a s ktorými sme rozoberali rôzne hlasy. Medzi nimi boli aj hlasy hercov, ku ktorým odzneli rôzne poznámky. Niektoré z nich určite budú stáť za to, no osoby, ktorých sa budú týkať už môžu mať rodiny a je to skôr iba akási predstava a pocit z hlasu, ktoré spomínané osoby budú mať. Takže, máte sa na čo tešiť. Vy, moji čitatelia, ale hlavne dabéri, či herci. Možno si zoberiem vás na mušku aj v dvojiciach a vtedy už všetko jedno nebude. Je to len môj pohľad, takže keby sa to vás dotklo, pochopím to.

Zaspávanie, či umieranie a pochovávanie starých kultúr

V poslednom období pozorujem rôzne zmeny v národoch, štátoch, či kultúrach. Smutné je ale na tom to, že toto všetko sa deje na územiach, ktoré sa pričinili o vznik rôznych kultúr, či civilizácii. Možno je chyba v tom, že niektoré národy boli kolonizované inými národmi, ktoré ich potlačili. Ja si to ale nemyslím, všetko závisí od ľudí, ktorí sú teraz v tej krajine.

V poslednom čase, keď som bol v Egypte som potichu pozoroval pomalý úpadok kultúry, ako takej. Niektorí z Egypta mi vraveli, že za tým je politika. Z časti to môže byť pravda, no nemusí to byť pravda tak, ako si to myslíte. Keď som počúval egyptskú hudbu v Egypte všimol som si, že začína sa modernizovať. Je to už dlhší pomalý proces, ktorý nezačal iba tento rok. Možno to súvisí s krízou islamského sveta, v ktorom sa bohužiaľ nachádza aj Egypt. Akoby arabská jar nič nepriniesla, práve naopak. Na druhej strane sa tomu nečudujem a rozumiem tým ľuďom, ktorí musia utekať z krajín, ako Nigéria, Etiópia, Kamerun, Sýria a môžem pokračovať ďalej. Z istej cestopisnej knihy som sa dozvedel, aké to v afrických krajinách býva. Ľudia znenávideli aj modernizáciu a to iba preto, preto že za tým videli svojich pánov z kolónii (Britov, či Francúzov). Všetko sa ničilo, čo sa len mohlo. Ľudia bedákajú, no nič sa nedeje. Podľa mňa aj Egypt je príkladom tohto kultúrneho úpadku.

Pokračujeme na územie bývalej Mezopotámie. Tam sa dejú hrôzy, terorizmus v mene toho, ktorý všetko stvoril, hoci už ten samotný spôsob je rúhanie sa univerzu, ako som tu už mnohokrát spomínal. A Čína, či India? Čo sa deje s Japonskou, či Južnou Kóreou? Zoznam môže pokračovať ďalej. Keď si predstavím, že v druhej polovici minulého storočia tam išli ľudia, ktorí ešte mohli spoznať niečo nové a teraz tam už nie je nič na spoznávanie. Buď vláda, či modernizácia krajiny, zle nastavené systémy (Indické kasty, Čínsky Komunizmus), ale aj materializmus (Japonsko a Južná Kórea), toto všetko vplýva na spoločnosť. Možno nádej ešte jestvuje v týchto krajinách niekde na vidieku, no v Číne sa veľmi rýchlo ničí príroda. A na kultúru tam pokojne môžete zabudnúť, okrem Indie. Japonsko, Čína, Južná Kórea a možno aj ostatné krajiny kultúru odhodili podobne, ako aj my niekde dozadu. Čo sa týka Číny a toho, čo tam je teraz, čakal by som takýto prístup, no Čína patrila tiež ku krajinám, kde sa rodili civilizácie sveta.

Musím sa priznať, že spomínané krajiny Indického subkontinentu, či krajiny ďalekého východu som nikdy nenavštívil. Snažím sa zachytiť z týchto krajín aspoň niečo z kultúry, čo sa vďaka internetu na svetlo dostane. Nepočítam do toho spoločnosti, ktoré sa zaoberajú etnickou hudbou, či World music. Jedna z krajín, kde sa narodila ďalšia civilizácia a dala základ európskej kultúre a filozofii je Grécko. Voľakedy mali Gréci svoj štát, potom ho ovládol Rím, neskôr to bola Byzantská ríša, potom súčasť osmanského Turecka a práve vďaka Turkom v Grécku vznikol aj hudobný nástroj Buzuki. Gréci sa dokázali prebudiť a svetu ukázali, že sú schopní vytvoriť niečo nové z iného, hoci ekonomicky sú na tom dosť biedne. Keď som bol v Grécku, vždy som sa tam cítil výborne. Nemusel byť za tým hotel, či nádherná dovolenka. Boli za tým ľudia a to bolo niečo úžasné. Ľudia, ktorí si vedia ctiť kultúru a ktorí sú hrdí na svoje tradície aj napriek tomu, že tam je Kresťanstvo ešte stále nezaspali. Pre balkánske krajiny platí to isté. Vojnou sa nič nevyriešilo.

Tu nasleduje malá otázka, na ktorú neexistuje jasná odpoveď. Prečo tie národy, ktoré pomohli iným národom vytvoriť niečo nové zaspali? Prečo niektoré sa ešte stále držia a kultúrne nezaspali? Na tieto otázky odpoveď neexistuje. OKľúčovou otázkou je ešte otázka, “Kto bude ďalší?”. Do úvahy mi prichádzajú krajiny Latinskej Ameriky a možno aj niektoré oblasti Ruska, kde si strážia to svoje. Ostáva tu možno aj Indonézia, ktorá síce čerpá vplyvy z iných tradícii, no ja verím, že sa tam vytvorí aj niečo nové. Pozor, nemusí sa to týkať iba hudby.