Názor na článok o Oshovi

Meno “Osho” medzi členmi komunity, kde sa zvyknem pohybovať nie je neznáme. Dnes som našiel článok, ktorý uverejnil portál Interez a veľmi ma to prekvapilo, čo sa stalo v istej komunite. Rád by som sa k tomuto vyjadril.

Občas sa stane, že niektoré plány zlihajú. Niekto sa potom odváži k extrémizmu a je to tu. Či to bola láska k Oshovi, ťažko povedať. Myslím si, že nemuselo to byť práve tak. Možno niekto tú, ktorá toto spravila nahovoril na to, preto že známy guru sa dištancoval od tejto komunity, alebo inak povedané, strčil hlavu do piesku. Prišiel s niečim novým, čo sa nepáčilo indickým duchovným. Našťastie tam bolo len vyhostenie. Horšia situácia sa deje s členmi hnutia Falungong. Ich majster má taktiež rôzne myšlienky, ktoré sa nepáčili čínskej vláde, no Čína ku Falundafistom zakročila poriadne tvrdo. Stáva sa niekedy, že utópia sa môže hneď zvrtnúť na to zlé, preto ľudí priťahuje viacej distópia. Je ale určitá skupina ľudí, ktorá má radšej určité duchovné revolúcie, preto že niektoré duchovné učenia, akoby strácali svoj význam. Preto ľudia hľadajú nové cesty, no okolie, ktoré tieto veci nerieši bude proti nim. Či je to Baháizmus, New age, Woodoo, Rastafariánstvo, alebo Falungong, vždy tá väčšina bude odsudzovať to druhé.

Na druhej strane netreba veriť všetkému, kto čo napíše. Veď aj určité mocnosti voľakedy pred 2000 rokmi boli proti Kresťanstvu. Mohlo to byť úplne inak, hoci chápem, že niektoré duchovné hnutia sú buď príliš nebezpečné, príliš slobodné, alebo aj jedno aj druhé. Takto to dopadlo aj s tou Oshovou ideou, alebo sa stalo aj to, že niektorí zle pochopili jeho duchovné učenie a pokazili to, ako mohli. To, čo si z toho zoberiete, je iba na vás.

Nie je to rádio, hoci v názve to má

Stránka (alebo mobilná aplikácia) Accu radio umožňuje používateľom si vypočuť hudbu rôznych žánrov. Narazil som na túto stránku síce pred tým, no koncom februára 2018 ma táto stránka zaujala. Čakal som niečo, ako rádiové vysielanie, no namiesto toho sa mi začali piesne prehrávať od začiatku a okrem toho sa dali preskočiť.

Accu radio bola voľakedy rádiová stránka. Neviem, čo sa s touto rádiovou službou stalo. Po nej ostala len stránka a skladby rôzneho hudobného žánru, ktoré si hocikto môže zadarmo vypočuť. Keď sa tam zaregistrujete, môžete spájaním rôznych žánrových kanálov vytvárať ďalšie kanály. Od populárnej hudby cez etnickú hudbu, nájdete tam veľa vecí. V dobe, kedy toto píšem sa pridávajú každý týždeň nové kanály v abecednom poradí. Pred týždňom ma zaujal kanál s jódlovaním, tento týždeň môže tanečníkov latinsko-americkej hudby potešiť kanál Zumba. Môžete tam nájsť aj kanál zameraný na K-pop (juhokórejský pop).

Čo sa týka prehliadačov, je veľmi prístupná. Páči sa mi viacej rozhranie tejto služby v prehliadači Google chrome. Pokiaľ sa zaregistrujete, môžete piesne aj ohodnotiť, len pozor v Mozille Firefox, názvy piesní a interpretov sa tam zobrazujú dosť čudne. Pokiaľ máte nejaký nápad pre túto službu, musíte sa zaregistrovať na inej stránke. Pevne verím, že vaše nápady vrelo uvítajú.

Čo sa týka aplikácii pre operačný systém Android, tam už definitívne potrebujete mať vytvorený účet. Aplikácia je celkom prístupná, ale hodnotenie je tam veľmi čudné, môžete ohodnotiť skladbu len štyrmi hviezdičkami.

Kríza, alebo demencia

Niečo je vo vzduchu, čo núti ľudí viacej ničiť a menej tvoriť. Hoci sa snažíme, málokedy to ide. Jeden môj kamarát povedal, že to je kríza, respektíve duševná kríza.

Tu je opäť môj pohľad na tieto veci, preto že s konšpiráciami treba narábať opatrne. Ďalší môj známy cez internet sa dokonca zaplietol s Plejádistami. Čo to je za hnutie, to vysvetľovať radšej nebudem. Na internete sa objavuje množstvo blogov, stránok a určite existujú aj rôzne časopisy kde sa píšu také veci, až rozum ostáva stáť. Hlúpe je na tom to, že tomu ľudia veria bez toho, aby si niektoré veci overili. Existujú napriek tomu rôzne portály, ktoré upozorňujú na tieto hlúposti, alebo rôzne stránky na Facebooku. Počul som aj o ďalších kontroverzných textoch, ktoré sa napríklad týkajú našich predkov. Pozor, niektoré veci môžu byť pravdivé. Narážam napríklad na slovanské Védy. Keď mne aj môjmu kamarátovi začal istý človek hovoriť odtiaľto veci, nad ktorými rozum ostával stáť ma neskôr kamarát upozornil, že netreba všetkému z toho veriť. Opäť sa potvrdila moja najnovšia fráza “odtiaľ, potiaľ”. Na druhej strane je tu ešte iné heslo “ak nevyskúšam, tak neviem”. Napriek tomu táto prvá veta upozorňuje na to, že nie všetko môže byť pravda.

Niektorí ľudia sa snažia hľadať to duchovno a samozrejme, veria potom aj rôznym hlúpostiam a speje to nie len ku kríze, ale aj k demencii. Za túto demenciu sme si bohužiaľ zodpovední sami, akoby ľudia zabúdali, že spisovatelia to občas zvyknú s rôznymi vecami preháňať.

Vieme to, alebo sa len opakujeme?

Pred niekoľkými dňami som narazil na článok o frekvencii 432 HZ. Táto informácia je jedna z tých, ktorá sa šíri duchovnými časopismi a blogmi na internete už tak, akoby to nejaký papagáj opakoval. Viem, nečítajú sa tieto slová ľahko, ale podľa mňa je oveľa lepší a zaujímavý tento postup, na ktorý som narazil na stránke jedného nemeckého hudobníka. Postup som opísal v Slovenčine a pripomeniem len, že treba ísť hore po oktávach (x*2), pri čom po kvintách môžete ísť tiež (x*3).

Niektoré veci z oblasti duchovna sa stále opakujú, ale informácie sú trochu upravené a neskôr zistíte, že v tom časopise, či na tejto internetovej stránke ide o niečo úplne iné. Potom tu ešte existujú aj takzvané duchovné bulváry, pred ktorými som bol vystríhaný jedným z mojich duchovných učiteľom. Aj tam sa opakovali rôzne duchovné veci, alebo aj hlúposti, napríklad o tom, ako je očkovanie nebezpečné. Čo si o tom myslím, môžem napísať v inom článku. Viem, že opakovanie je matkou múdrosti, no niektoré opakovanie mi pripomínajú nejakých papagájov, ktorých naučíte niečo, čo budú stále opakovať.

Niekedy určité veci je potrebné zopakovať, preto že na ne zabúdame. Veď aj istý duchovný učiteľ pripomína na internete rôzne veci, no málokto ho počúva. Aj pri ňom platí to moje “odtiaľ, potiaľ”. Nie všetko z oblasti duchovna, čo vám niekto prinesie treba dodržiavať a ďalej, nemusí to byť pravda.

Radšej budem písať

Táto veta sa stala byť doslova kľúčovou vetou počas istého obdobia. Moji dvaja nevidiaci známi nahrávali poviedky na počítači a samozrejme, mali aj rôzne zvuky, ktoré do tých poviedok miešali. Aj ja som mal a ešte stále mám prácu so zvukom, no v mojom prípade ide skôr o akúsi zvukovú maľbu, či zvukový obraz. O tom by sa dalo mnohé napísať, ale nie v tomto článku. Isté je to, že skúšal som aj ja nahrávať príbehy, no moja výbava zvukov nebola výborná. Hoci mi istí známi poskytovali zvuky cítil som, že to nie je to, čo by ma posúvalo dopredu.

Potom som začal písať poviedky na braillovom stroji. Hoci som ich čítal ostatným ľuďom napadlo mi, že by som to mohol vyskúšať na počítači. “Programy predsa mám na písanie.” Povedal som si a začal som písať moje prvé poviedky. Vtedy som si povedal, že radšej budem písať poviedky, ako nahrávať. Na druhej strane som sa dokázal vžiť aj do textu len s hovoreným slovom bez akejkoľvek zvukovej kulisy. Bolo rozhodnuté, začal som teda písať poviedky. Neskôr som si povedal, že by bolo dobré dať niektorým hrdinom v mojich poviedkach iné mená. Boli to totiž reálne postavy a trochu mi to pripomínalo akési odokrývanie asi také, ako keď som tieto poviedky uverejňoval na svoj blog. To rozhodlo a v okruhu mojich kamarátov, či rodiny sú niektoré z tých prezývok veľmi dobre známe a zvyknem ich používať, keď nechcem povedať pravé meno.

Neskôr som začal písať aj rôzne básne a potom, informačné články. To súviselo aj s mojim hľadaním sa na blogoch.

Keď sme nahrávali na kazety a výhoda digitálnych záznamníkov

Dnes na nahrávanie použijeme digitálny záznamník. Boli ale časy, keď som nevedel narábať s digitálnymi záznamníkmi a keď som ešte stále nahrával rôzne rozhlasové hry, rozprávky, či relácie na kazety. Bolo to veľmi zaujímavé, preto že som si vtedy nekupoval ďalšie kazety a predchádzajúce hry som si vždy vymazal. Určite si poviete, prečo som si nekúpil novú kazetu. Vtedy mi to nejako bolo jedno. Okrem toho u starých rodičoch som mal inú kazetu čo znamenalo, že na každej kazete bolo nahraté niečo iné a opäť to isté, mazanie nahrávky, nahrávanie novej nahrávky cez nahrávku ATĎ. Niektoré magnetofóny, či diktafóny na kazety mali zabudovaný mikrofón, vďaka čomu som si nahrával aj okolité zvuky, či môj vlastný hlas.

Neskôr, ako každý človek, čo túži po nových veciach som zatúžil po MP3 prehrávači so záznamníkom a rádiom. Len, aby menu bolo prístupné, alebo aby hovoril. To posledné sa taktiež stalo skutočnosťou, no hlavné je to nahrávanie. Niektoré mikrofóny neboli kvalitné, iné boli kvalitné a nahrávanie FM rádia tam samozrejme bolo. Oproti kazetám som si mohol nahrávky preniesť so sebou a jediným ťažiskom pre nahrávky nebola magnetofónová kazeta, ale obyčajná vnútorná pamäť, či pamäťová karta. Bol som rád, že na rovnaké médium môžem zaznámenávať rôzne relácie, hudbu, rozhlasové hry, ako aj učivo, či môj vlastný hlas. Potom to stačilo iba stiahnuť do počítača, či na externý harddisk a tak som si nahrávky uchoval aj na týchto médiách. Občas som strihal, upravoval rôzne zvukové súbory cez počítačový program, či mixoval a výsledky boli niekedy veľmi zaujímavé. To je už ale niečo úplne iné.

Spomienky ostávajú, no treba ísť dopredu

Keď som si dnes prehrával moju hudbu všimol som si, že spomienky na tie časy sú ešte stále živé. Uvažoval som veru rôzne o rôznych veciach, hlavne o tom, prečo už moja hudba nie je taká, ako pred tým. Teraz, keď sa k tomu vrátim musím povedať, že je taká, ako aj tá, ktorú komponujem teraz, je to len hudba.

Napriek tomu existujú určité obdobia, kedy len spomíname na to minulé a vravíme, že to bolo lepšie než to, čo bolo pred tým. Nech to je, ako chce, ale pravda je niekde úplne inde. Proste, to staré už tu nie je a to nové sa nám akosi nepáči. Veď aj ja si občas zaspomínam, no málokto pochopí holú skutočnosť, že to už bolo a teraz je všetko úplne inak. To sa týka aj politiky, či rôznych duchovných otázok. Málokto si to uvedomí, preto že lepšie je žiť niekde v minulosti. Pozor, nechcem tým povedať, že je to zlé. Niektoré veci pochopíme ale po nejakom čase. To staré nám pripomína nie len tú vec, ale akýsi celý obraz. Napríklad cítite známu vôňu rezňov a vám sa určite vybavia rezne vašej mamy, či starej mamy. Alebo počujete nejakú pieseň a vrátia sa vám spomienky na to obdobie.

Napríklad, objavil som na internete hudbu starých video hier (Chiptune). Okamžite sa mi vybavil obraz obdobia, ako som hral, alebo sa skôr pokúšal hrať staré video hry. Raz som si dokonca počúval piesne z roku 2000, či 2001 a spomienky boli tie tam. To isté platí aj pri rôznych hlasoch niektorých spevákov, hercov, alebo ľudí a hneď sa tie spomienky môžu objaviť.

Netreba zabúdať na istú skutočnosť, tie obrazy sú už namaľované v našom živote. Tieto stránky nášho životného príbehu v našej pamäti sú zapísané a treba zaplniť tie ďalšie. Je pekné zalistovať si v denníku, no treba písať do toho denníka ďalej. Určite viete, alebo aspoň tušíte, na čo narážam. Už sme si prezreli ten obraz, treba namaľovať ďalší. Už sme si vypočuli našu skomponovanú hudbu, treba skomponovať ďalšie.

Treba postaviť dom na skale a nie na piesku

Konečne tu nasleduje niečo k téme, ku ktorej sa množstvo ľudí vyjadrovali, čiže ku vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, jeho družky. Občas sa stáva, že musíme aj takéto veci riešiť, preto že to, čo sa stalo, pripomína situáciu z obdobia, kedy sa do demokracii dostali ľudia, čo tam nemajú čo robiť.

Teraz sa rokuje o tom, či padne vláda, alebo sa spraví rekonštrukcia vlády. Trochu sa pohrám aj s jazykom, čiže so slovom “rekonštrukcia”. Toto slovo je odvodené od slova konštrukcia a v Angličtine máme slovo “Construct”, čiže “postaviť”, “vybudovať”, “skonštruovať”.

Nechcem varovať pred pádom vlády, hocičo môže byť a z tých správ, čo sa všade vyskytujú, musí byť človeku zle. Aby som to zhrnul, existuje jeden citát, ktorý hovorí nie len o viere, ale aj o dôvere:

Jeden muž staval dom na skale. Prišiel dážď a dom stál pevne. Ďalší muž postavil dom na piesku, ale keď prišiel dážď, dom sa zrútil.

Takto krátko by som zhrnul ten citát a teraz prejdem na vec. Zatiaľ naše vlády sú postavené domy na piesku a nie na skale. Dôvera vo vládu tu vôbec nie je žiadna. Možno je to aj preto, že mnoho ľudí sa chce vrátiť do minulosti a nerozmýšľajú tu a teraz. Aj kvôli tomu dôvera v našu vládu je celkom zničená. Znamená to, že už by bolo na čase tie domy, ktoré sa budujú, postaviť na skale a nie na piesku. Základy nie sú pevné aj kvôli tomu, že ľuďom ide o svoje vrecká a nie o občanov. Tým nenarážam na žiadnu politickú stranu, preto že vlády sklamali a pomáhajú nám rozmýšľať bohužiaľ ľudia zo zahraničia, ktorí rozmýšľajú v prítomnosti.

Pevne verím, že nadíde deň, kedy veľký dom bude postavený konečne na skale, preto že vždy prišiel zatiaľ veľký dážď a dom sa zrútil, čiže bol postavený na piesku.

Ako je to s prístupnosťou Eura?

Pred rokom som si myslel aj s ďalšími ľuďmi, že Euro bankovky nie sú prístupné pre nevidiacich. Mince sú prístupné aj podľa hrany, no rekonštrukciu papierových peňazí spravili asi pred troma rokmi. Existuje síce šablóna na peniaze, no nevidiaci nebude túto šablónu brať so sebou.

Keď som zistil, že bankovky nie sú prístupné, napísal som petíciu v Angličtine, ktorá sa mala týkať všetkých nevidiacich bez rozdielu. Dal som to aj zdieľať na sociálnych sieťach, takže aj iní na to reagovali. Na veľké prekvapenie môjho kamaráta a mňa zareagoval známy môjho kamaráta, ktorý napísal, že tie bankovky sú už prístupné, že bol v Nemecku a tam to už je prístupné. Začali na tom s nevidiacimi pracovať v roku 2015. Potom mi napadlo, že to môžu byť tie novšie bankovky a pustil som sa do spoznávania. Vždy som si vypýtal, keď sa dalo novšie Euro bankovky a zisťoval som. Tie peniaze som si pýtal od rodičov a začal som ich spoznávať. Bolo by ich ale treba dať do obehu a staré vykynožiť.

Ako rozlíšite, že toto je stará a toto je nová bankovka. Jednoducho, tie novšie majú pevný papier a na nich môžete cítiť aj strieborný pásik. Je to miesto na bankovke, ktoré je oveľa hladšie. Práve na tejto strane môžete si nahmatať aj označenie. Pozor, toto označenie je blízko už spomínaného pásika. Je to okraj bankovky.

Ako aj pri minciach platí, tak aj tu zohráva veľkú úlohu veľkosť bankovky. 5 € je teda najmenšia a má po celej hrane bodkovanú čiaru. 10 € je väčšia a má dve bodkované čiary. 20 € tri bodkované čiary. 50 € je väčšia a má celú dlhú bodkovanú čiaru. 100 € má len spomínaný strieborný pásik.

Keď som už tu spomenul bankovky, spomeniem aj mince. Tie sa dajú naučiť od roku 2009. Pomôže vám, ako veľkosť, tak aj okraj mince. 2 € má drsný okraj a je najväčšia z mincí. 50 centov je trochu menšia, no okraj má oveľa hladší, než 2 €. 1 € má presne taký istý drsný okraj, ako 2 €, no na niektorých miestach sa strieda s hladkým okrajom. 20 centov má hladký okraj, ale sú tam zárezy. 5 centov je trochu menšia, no má hladký okraj. 10 centov je tiež menšia, ale okraj má podobný, ako 50 centov. 2 centy a 1 cent majú hladké okraje a 1 cent je najmenší z mincí.

Toľko ku mene Euro. Pevne verím, že sa dajú novšie bankovky do obehu čo najskôr.

Poznámka zo dňa 23. apríla 2019: Nové bankovky už sú v obehu, ale niektorí ľudia majú ešte stále staré Euro bankovky. Okrem toho keď už nejaká bankovka je použitá, papier sa opotrebuje, no aj napriek tomu dokážem rozoznať všetky nové Euro bankovky.