Radšej budem písať

Táto veta sa stala byť doslova kľúčovou vetou počas istého obdobia. Moji dvaja nevidiaci známi nahrávali poviedky na počítači a samozrejme, mali aj rôzne zvuky, ktoré do tých poviedok miešali. Aj ja som mal a ešte stále mám prácu so zvukom, no v mojom prípade ide skôr o akúsi zvukovú maľbu, či zvukový obraz. O tom by sa dalo mnohé napísať, ale nie v tomto článku. Isté je to, že skúšal som aj ja nahrávať príbehy, no moja výbava zvukov nebola výborná. Hoci mi istí známi poskytovali zvuky cítil som, že to nie je to, čo by ma posúvalo dopredu.

Potom som začal písať poviedky na braillovom stroji. Hoci som ich čítal ostatným ľuďom napadlo mi, že by som to mohol vyskúšať na počítači. “Programy predsa mám na písanie.” Povedal som si a začal som písať moje prvé poviedky. Vtedy som si povedal, že radšej budem písať poviedky, ako nahrávať. Na druhej strane som sa dokázal vžiť aj do textu len s hovoreným slovom bez akejkoľvek zvukovej kulisy. Bolo rozhodnuté, začal som teda písať poviedky. Neskôr som si povedal, že by bolo dobré dať niektorým hrdinom v mojich poviedkach iné mená. Boli to totiž reálne postavy a trochu mi to pripomínalo akési odokrývanie asi také, ako keď som tieto poviedky uverejňoval na svoj blog. To rozhodlo a v okruhu mojich kamarátov, či rodiny sú niektoré z tých prezývok veľmi dobre známe a zvyknem ich používať, keď nechcem povedať pravé meno.

Neskôr som začal písať aj rôzne básne a potom, informačné články. To súviselo aj s mojim hľadaním sa na blogoch.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s