Duchovno priamou rečou

Rozprával som sa s rôznymi ľuďmi asi pred rokom o Biblii, ako porozumieť rôznym odkazom v nej. Ako odpoveď som väčšinou dostával to, že existujú rôzne biblické slovníky a prednášky, či kurzy na tieto témy. Znamená to, že nestačí len čítať Bibliu? Zrejme nie. Dosť ma pohoršuje to, keď niekto útočí na rôzne nové náboženské skupiny, ako na Satanistou a káže nám, nech čítame Bibliu. Takýto človek by mal byť radšej ticho, preto že podľa Kresťanstva neviem o tom, že by sa malo útočiť na nejakých ľudí. Biblia nič také nekáže a obracanie ľuďom na pravého boha sa neuskutočňuje vraždením pôvodného obyvateľstva Amerík. To je len, ako príklad. Alebo slávna veta za boha a za národ, ešte lepšia vec. Alebo keď niekto sa hrá na Kresťana a napíše o zavraženej priateľke zavraženého novinára, že je ku**a a hrá sa na Kresťana, je to správne? Podľa mňa to vôbec nie je správne. Na druhej strane poznám ľudí, ktorí uprednostňujú aj iné myšlienky, ale s rozvahou a sú Kresťania.

Teraz príde na rad Biblia, ako taká. Nezdajú sa vám podobné slová “júda” a “Judáš”? Ale áno, dokonca meno “Judáš” má pôvod v mene “Jehuda” a v semitských jazykoch podobné slová znamenajú “Židia”, ako napríklad arabské slovo “jahúdin”, či “jahud” ATĎ. Chcem tým poukázať na to, že za Slovenského štátu a vôbec v okupovanej Európe nacistickým Nemeckom sa to, že Judáš zradil Krista môže vysvetľovať aj tak, že Židia zradia, či zrádzajú Kresťanov a už je tu antisemitizmus. Tie prednášky môžu byť rôzne, ba dokonca podľa niektorých ľudí vraj Biblia predpovedala vznik E.ú., že ju založili Satanisti. Keď som o tom rozprával môjmu známemu, ktorý sa venuje týmto veciam, veľmi ho to pobavilo a vysvetlil mi to, čo som spomínal vyššie, že existujú rôzne prednášky, ktoré sa týkaju Biblie. Ešte uvediem iný preklad, “jablko”. V Latinčine existuje slovo pre zlo a pohromu, ibaže toto slovo sa prekladá, ako jablko, čiže je diskutabilné aj ovocie z rajskej záhrady. Treba teda vychádzať z hebrejských a gréckych prekladov Biblie.

Teraz zamierim ďalej na východ, čo je v podstate moja obľúbená téma. Alebo to je na západ tam, kde žijú Číňania v exile? Tradícia je východná, no ľudia, ktorí praktikujú toto cvičenie žijú v Spojených štátoch, v Kanade a možno aj niekde inde. Ak typujete opäť Falungong, máte pravdu. Li Chung-č´ rozprával na svojich prednáškach a písal o tom, že vetu, ktorú povedal Budha Šákjamuni povedal “za celý svoj život som nevyučoval žiadnu dharmu” si zenovi Budhisti vysvetľujú po svojom, ako to, že žiadna dharma neexistuje. Táto veta je interpretovaná podľa majstra Liho nesprávne. Prvý Budha totiž objavil nespočetné množstvo zákonov, čo bol osvietený, no on vyučoval jeden so zákonov na nižšej úrovni. Opäť sa potvrdilo, že treba dávať pozor na to, ako a čo sa vyučuje z duchovnej oblasti. Existujú rôzne výklady, či prednášky. Nechcem týmto povedať, že majster Li učí, ako jediný ten správny zákon. Určite sú aj ďalší ľudia, no niektoré duchovné učenia sú príliš lesknúce sa, či príliš tmavé. Ak sa to trochu leskne, je to takzvaná stredná cesta. Vždy tvrdím, že duchovné učenie by malo byť interpretované tak, aby mu ľudia porozumeli. Ďalším príkladom môže byť kniha Tao-te-ting (čítajte Tao-te-ťing). Prvé verše niektorí prekladatelia prekladajú, ako: “Cesta, po ktorej sa dá kráčať, nie je pravá cesta.” To sa ale dá preložiť, ako “Tao, ktoré sa dá popísať slovami, nie je pravé Tao.” Čiže, opäť preklady, potom to správne pochopenie, disinterpretácie, niekedy aj vojny, zabíjanie a na konci človek zistí, že sa do duchovnej blaženosti nedostane, prípadne jeho ďalší život nebude celkom v poriadku.

Ak existujú aj prednášky majstra o rôznych duchovných veciach, ako aj knihy, je to pre tých, ktorí sa toto duchovné učenie chcú učiť plus. Ak sú veci objasnené jasne, je to len dobré. Chybné preklady neexistujú iba v duchovnom svete, ale aj v obyčajnom materiálnom svete, no na týchto prekladoch sa dá niekedy dobre zasmiať. To možno vysvetlím v inom článku.

Jazyk a myslenie, potvrdilo sa

V mnohých reláciách som narazil na časť, ktorá sa týkala jazyka a myslenia. Hovorí sa, že učením cudzích jazykov môžeme predísť Alzheimerovej chorobe. Prečo je to tak, na to sa pokúsim v tomto článku zodpovedať.
Keď som si čítal rôzne úvahy o jazykoch, najviac ma prekvapila skutočnosť, že Číňania rozmýšľajú inak, ako my. Narážam hlavne na ich symboly a to vďaka svojmu logografickému slabikovému písmu. Lotos napríklad v Číne je symbol lásky, za všetko môže slovo “lien”, ktoré v inom tóne znamená lotos a v inom slovo láska. Hovorí sa, že Čínština má svoje znaky uložené v pravej mozgovej hemisfére. Nechápal som ani to, ako tie čínske znaky vznikajú. Keď som prišiel na to, že sa znak skladá s ďalších znakov (ideogramov), dovtípil som sa, ako sa tie znaky učia, či je to tradičný, alebo zjednodušený zápis. Aby som tu uviedol príklad, znak pre slovo “odpočinúť” sa v Čínštine skladá zo znakov “človek” a “strom”. Čiže, “človek sa opiera o strom” znamená “odpočinúť si”. Takto môžem pokračovať ešte ďalej a musím sa priznať, že Čínština, ako jazyk ma ešte stále zaujíma.
Teraz nachvíľku opustím moje rozjímanie o kultúrach ďalekého východu a vôbec o Číne, o nej som tu predsa uvažoval dosť a hlavne o tom, čo sa v nej deje. Pred niekoľkými dňami som sa dozvedel o istom jazykovom stretnutí. Ide o stretnutia, kedy sa ľudia, ktorí sa chcú zdokonaliť v nejakom cudzom jazyku (napríklad v Angličtine) stretnú niekde v kaviarni, či bare a začnú v Angličtine konverzovať. Takéto stretnutia mám rád a tak som neodolal a išiel som tam. Za tú hodinu, čo som tam bol som si všimol, akoby som bol niekto iný. Pre mňa prestala existovať Slovenčina, hoci na tom stretnutí boli aj Slováci a začal som komunikovať v Angličtine. Ovládam aj britský prízvuk, takže to nabralo až také rozmery, že som nevedel, či som Slovák. Akoby nastala akási zmena mojej osobnosti, slovo schizofrénia nie je slovom, ktoré by to vystihovalo. Napriek tomu som si uvedomil po dlhom čase, že úplne inak rozmýšľam. Každou novou činnosťou sa aktualizuje mozog, alebo takzvaný ľudský bio počítač, tvrdí Vlastimil Marek. Doporučoval sa dokonca naučiť Čínštinu niektorým ľuďom. Aké boli dôvody, spomínam vyššie.
Hlavné je to, že keď som odtiaľto odchádzal spomenul som si, že jeden môj známy pozná učiteľa Mandarínčiny (štandardnej Čínštiny). Skúšal som si predstaviť, aké by to bolo, keby som bol Číňan, či ovládal čínsky jazyk, ako by som v tom jazyku rozmýšľal? Čo by predstavovali pre mňa určité slová. Číňania dokonca niektoré mená z cudzích jazykov si prekladajú do Čínštiny, no v rozdielnych čínskych jazykoch (napríklad v Kantónčine), či v jazykoch, ktoré voľakedy používali, či ešte stále používajú čínske znaky je význam ten istý, no kvôli odlišnej jazykovej rodiny, či vďaka kombináciám s rôznymi inými čínskymi znakmi môže sa slovo vyslovovať úplne inak, než iba tie znaky.
Príkladom je japonský názov Micubiši. Keď som sa dozvedel, že v Japončine to znamená “tri diamanty”, bol som prekvapený. Vedel som, že číslo tri sa v Japončine povie “san”. Dovtípil som sa, že názov firmy Micubiši musí byť zapísaný čínskymi znakmi a Japončina patrí práve medzi tie jazyky, kde aj predchádzajúce čínske znaky rozhodujú o tom, ako sa to slovo číta. Nemýlil som sa, boli tam znaki “san” a “hiši”, no spolu sa to číta, ako “micubiši”. Ďalej príklad z jazykov, ktoré používajú, či používali čínske znaky a tento krát pôjde o preklad mena. Meno Bódhisatva Avalókitešvara si Číňania priamo preložili a asociovali, najmä meno Avalókitešvara a tak máme slovo “Kuanjin (alebo Guanyin)”. V Budhizme existuje mantra, ktorá sa v Čínštine spieva, ako “Guan ši jin pú sa”, v Japončine “kanze on bosacu” a v Kórejčine je to “kwan se um bosal”. Mantru v Kórejčine som poznal už pred tým, než som sa toto dozvedel. Ibaže, keď som narazil na túto mantru v Čínštine a dal som si ju prečítať v čínskom jazyku, okamžite mi to pripomínalo kórejskú mantru Kwan se um bosal, prečítal som si tieto čínske znaky aj v Kórejčine a nemýlil som sa. Potom som si tieto znaky dal prečítať aj v Japončine, to už len pre zaujímavosť. Kórejčina totiž používala voľakedy aj čínske znaky, no teraz používa svoju vlastnú abecedu.

Jazyk má veľký vplyv na myslenie, či si to uvedomujeme, alebo nie. Obdivujem ľudí, ktorí už v pätnástich rokoch sú schopní rozprávať až dvadsiatimi jazykmi, dokonca ovládajú aj Čínštinu.

Živly s rôznym počtom a rôznymi pohľadmi

Všetci tí, ktorí sa zaoberajú ezoterikou, alchímiou, alebo filozofiou určite sa stretli so živlami. My poznáme dobre známu štvoricu, za čo vďačíme starým Grékom. Do tejto skupiny patrí aj živel univerza, čo je akési spojenie všetkých štyroch živlov, ktoré sú väčšinou v protiklade.

Tieto živly sú:

  • voda
  • vzduch
  • oheň
  • zem
  • éter

Tieto živly vysvetľujú prírodné javy a koncept sveta. Gréci ale neboli jediní, kto používal tieto štyri živly, či päť živlov, ak pripočítame ešte éter. Rovnaká koncepcia je aj v Budhizme, či v Japonsku používajú rovnaké živly v systéme Godai. Štyri živly (voda, vzduch, oheň a zem) majú svoje postavenie aj v západnej astrológii.

Zatiaľ, čo štyri živly v Grécku, či Indii a Tibete súvisia s rozdielnými vecami, v Číne systém piatich prvkov Vusing hovorí o tom, že všetkých päť živlov spolu súvisia. Pozor, Vusing obsahuje úplne iné živly, aké som popisoval vyššie. Tieto živly sú:

  • oheň
  • zem
  • kov (doslova zlato)
  • voda
  • drevo (doslova strom)

Existujú takzvané dva cykly interakcie týchto piatich prvkov, ničiaci a tvoriaci.

  • tvorivý princíp:
    • z dreva vzniká oheň
    • oheň vytvára popol (zem)
    • Zo zeme ťažíme zlato (kov)
    • Zlato (kov)sa mení na kvapalinu (voda)
    • Voda živí stromy (drevo)
  • Ničivý princíp:
    • Voda hasí oheň
    • Oheň taví kov (zlato)
    • kov ničí drevo
    • stromy (drevo) prerastajú zem
    • zem zasypáva vodu

Týchto päť prvkov môžeme nájsť aj v umení Fengšuej, či v bojových čínskych umeniach, ale aj v hudbe a samozrejme, v čínskom zverokruhu.

Japonský trend vďaka hre pre nevidiacich

Verte, či nie, ale aj v istej skupine nevidiacich prevláda takzvaný japonský trend. Aj ja som mu istý čas podľahol. Zaujímavé sú okolnosti, ako sa to všetko začalo, skôr až komické a možno hlúpe. Našťastie som sa spamätal a zápasil som nad tým, akou cestou sa mám vydať.

Asi pred šiestimi rokmi jeden mladík z Japonska naprogramoval hru, ktorej názov sa prekladá, ako “tvoje veľké dobrodružstvo”. Nepoznal. Dokonca to vyústilo aj do záujmu o japonskú kultúru, ale pozor, o modernú časť japonskej kultúry, ktorá sa odlišuje od tradícii. Na druhej strane to podľa mňa nie je nič nezvyčajné. Určite aj niektorí z vás boli zbláznení do japonských video hier, Pokémonov, Anime, Mangy a zoznam pokračuje možno ešte ďalej, kto ho vie. U nevidiacich namiesto video hier sú to audio hry, kde je všetko ozvučené a bez obrazu. Takto v skratke by som vysvetlil, čo to je audio hra, možno o tom ešte niečo napíšem. Čo čert nechcel, aj Japonci začali programovať, prípadne prekladať svoje počítačové hry. Z hry Bokurano dajbóken, ktorej názov som vyššie preložil sa ocitli prvky, ktoré boli veľmi zaujímavé aj pre hráčov západných hier. Bolo to niečo neobyčajné, dokonca sa v tejto hre objavila aj Cézarová šifra. Neskôr hlavný vývojár na internetovom fore, kde sa venujú hrám pre nevidiacich prezradil, že v Japonsku sa používajú iné programovacie “prostredia”. To ma prekvapilo, no napriek tomu tento pätnásťročný mladík dosiahol neobyčajný úspech. Túto hru som hral aj ja a čo nebolo preložené, to som si vydedukoval, prípadne som počúval aj jeho podcast, ktorý bol síce v Japončine, no rôznym skúšaním som prišiel na niektoré veci v tejto počítačovej hre. To už som bol ponorený v bláznivých nápadoch, naučiť sa Japončinu. Začal som počúvať J-pop, no narazil som aj na tradičnú japonskú hudbu. Zápasil som, čo je lepšie, či moderná japonská kultúra, alebo tradície. Neskôr ma ale bulharská kultúra presvedčila, že to bol iba akýsi trendový ošiaľ.

Nebol som ale jediný, ako som neskôr zistil. Stihol som sa spojiť aj s ďalšími fanúšikmi japonských hier. Jeden z nich sa inšpiroval dokonca Anime, prehlásil že Japončina je kvôli slabikám najľahší jazyk (Japonci majú so zvukového hľadiska len slabiky), v jeho nahrávkach sa objavil aj J-pop ATĎ. Boli aj oveľa rozumnejší ľudia, ktorí mi dávali za pravdu v tom, že Japončina nie je taký ľahký jazyk, ako sa zdá. Má samostatnú jazykovú rodinu, pre zápis sa používajú tri písma a gramaticky je to taktiež poriadne komplikovaný jazyk. Čo sa týka mňa, občas si J-pop vypočujem, ale aj C-pop, či K-pop. Keďže sa zaujímam o rôzne tradície je jasné, že veľkú prednosť dám japonskej tradičnej hudbe pred J-popom, tradícia je tradícia. Páči sa mi napríklad aj hudobný žáner Enka (akási obdoba japonského šlágru), obdivujem majstrov japonského Zenu a len tak pre zaujímavosť, jedna z mojich rozhlasových hier, ktoré sa mi veľmi zapáčili je práve od japonského autora. Nedotýka sa ale dnešnej kultúry, ale tradičných japonských tradícii a vďaka tomu som si ju obľúbil.

Čína trochu inak

Dnes som sa dočítal zaujímavú vec. Divadlo v Dánsku kapitulovalo pred čínskym režimom a stopli predstavenia Shenyun. A dôvod? Ide o členov hnutia Falungong, ktorí v Číne zažívajú peklo. O tom, čo zažívajú som tu už písal, dnes sa z časti opäť budem venovať týmto veciam, ale začnem radšej od začiatku, preto že tu ide aj o záujem o iné veci, než politické veci.

Bolo to veľmi  dávno, keď som sa začal zaujímať o rôzne krajiny sveta, rôzne národy ATĎ. Tento záujem pretrváva dodnes. Najprv to boli krajiny, ako India, Čína, Japonsko a podobné ázijské krajiny, neskôr krajiny subsaharskej Afriky, či krajiny arabského sveta a mnohé iné krajiny. Išlo mi hlavne o kultúru, než o politiku a náboženské záujmy. To platí u mňa aj dnes, preto že spiritualita je každého osobná vec. Vďaka tomu som obdivoval popri slovenských rozprávkach, či povestiach aj čínske, japonské, či indické rozprávky. Rozprávka tiež patrí medzi kultúru. Keď som chcel nájsť niečo o Číne, narazil som na The epoch times, slobodnú čínsku tlač mimo Číny. Ale ešte pred tým som na starom rádiu počúval čínsky rozhlas v českom jazyku. Čínska ekonomika, akokoľvek môže byť zaujímavá, oveľa zaujímavejšia pre mňa je práve čínska kultúra. To isté platí aj pre iné krajiny a keď tam je zlá politika, kultúra samozrejme vyhrá. To platí aj v prípade krajiny s najväčším počtom obyvateľstva, ako aj s Tajwanom, kde sa ľudia boja ČĽR.

Bohužiaľ, cez čínsky rozhlas som sa v českom jazyku dozvedel len niečo pre mňa zaujímavé, nehovoriac o Youtube záznamoch českého vysielania čínskeho rozhlasu, kde akokoľvek to boli zaujímavé správy, akoby sa z nich niečo vytrácalo. Neskôr som vďaka istej čajovni narazil na cvičenia Falungong, potom cesta pokračovala aj na stránky Minghui, ďalej Epoch times, naposledy NTD TV. Tam konečne som našiel to, čo moje srdce vyhodnotilo, že to je správne. Korektné informácie nie len o Číne, ale aj o čínskej kultúre vôbec.

Voľakedy som sa zaujímal aj o indickú kultúru, alebo japonskú kultúru, či rôzne iné druhy kultúr. Niečo po tom ešte stále ostalo, ale hlavný prúd bol zameraný na Čínu. Aj čínsky jazyk tu zohráva osobitnú rolu, ako aj čínske písmo. Dokonca som istý čas zápasil medzi tým, či indická klasická, alebo čínska klasická hudba je krajšia. Porovnať sa to samozrejme nedá. To isté platí pre gong a tibetskú spievajúcu misu. Závisí to od situácie čo a kedy.

Na záver len dodám, že čínska kultúra sa nemusí týkať politiky. Politika môže mať na ňu vplyv, ale existujú aj iné komunity Číňanov, ktorí si vedia uchovať svoje tradície.

V siedmom nebi: dobre, že končia

Niektorí z mojich známych pozerajú túto reláciu V siedmom nebi, alebo podobné relácie. Niektoré prípady sú dosť tragické, no tak sa mi zdá, že Vilo Rozboril ide s prepáčením za každou sprostosťou, ktorá nemusí byť pravdivá. Aj ja som videl pár častí a musím povedať, niektoré prípady boly smutné.

Nadišiel ale týždeň, kedy som sa dozvedel zaujímavú vec. V tejto relácii boli nevidiaci ľudia, ktorí majú zlú povesť u nevidiacich. Na sociálnych sietiach sa ozvali ľudia, ktorí poznajú týchto ľudí a keby len oni, už aj na strediskách ÚNSS sa rôzne veci začínajú šepkať. Stačí si pozrieť príspevky na stránke V siedmom nebi a okrem komentárov ľudí, ktorí veria tomu, čo bolo v tejto relácii sú komentáre nevidiacich ľudí, ktorí s nimi niečo zažili. Bohužiaľ, niektorých poznám osobne.

Pre zvedavosť som opäť navštívil ich Facebookovú stránku a čudujte sa svete, dieťa po očkovaní dostalo akési postihnutie. Toto mi niečo veľmi pripomína. Skúste si domyslieť, čo to môže byť. Ak typujete to na rôzne antivakcinačné skupiny, typujete správne. Na internete sa šíria bludy, ako napríklad to, že ten, kto bude očkovaný, môže byť Autistom. Alebo, ešte lepšie veci. Objavujú sa tu aj iné konšpirácie o tom, že tie vakcíny sú vytvárané na západe, aby zabíjali deti. Existujú aj iné konšpirácie, no teraz ide o nebezpečnú vec, takže hnutie antivaxerov môže získať nových členov a nechcem vedieť, čo sa potom stane s novonarodenými deťmi.

Dopočul som sa, že končí len táto séria a ja si hovorím: “Dobre, že končia. Zašli priďaleko.” Niektorí ľudia skutočne potrebujú pomoc, ale teraz to začínajú tvorcovia tejto relácie preháňať. Najprv kontraverzní ľudia v komunite nevidiacich, ktorí nemajú zrejme dobrú povesť a teraz toto? Tak sa mi zdá, že onedlho táto relácia skončí.

Automaty

Slovo “Automat” môže označovať rôzne veci. Či sú to hracie automaty (jukebox), alebo automaty na nápoje. V Angličtine existuje množstvo slov, no Slovenčina používa pre tieto slová len jedno slovo “automat“.

Pozrime sa pre to na celú podstatu tohto slova, ako takého. Možno sa vám s týmto slovom vybavia kasína, kde ľudia prehajdákajú peniaze cez karty, kocky a tiež rulety a automaty. Začnem radšej príjemnejšou vecou. Povedzme, že chcete si dať niekde kávu, alebo čokoládu z plastového pohára. Na rôznych miestach sa nachádzajú nápojové automaty, alebo v Angličtine Vending machine.

Za prvý takýto stroj vďačíme grékovi Héronovi z Alexandrie, ktorý vynašiel v 1. storočí stroj, ktorý za mince vyhadzovala ľuďom svätenú vodu. Či tá voda bola pravá, môžeme si len domýšľať. Asi v 17. storočí v Anglicku existovali takéto prístroje na tabak, či noviny. Existovali dokonca automaty na pečiatku, či iné drobné veci.

Dnes tieto automaty môžeme nájsť v rôznych predajňách, podnikoch a službách. Stačí hodiť len pár centov, zvoliť si nápoj, či sladkosť a už ju tu máte.

Možno ste sa stretli aj so zariadeniami, kde hodíte žetón a môžete si zahrať nejakú hru. Tieto zariadenia sa môžu nachádzať v rôznych herniach, reštauráciách, či v zábavných parkoch. Stačí tam hodiť žetón a môžete hrať rôzne video hry. Tieto automaty sa objavili v rôznych zábavných parkoch. Môžeme ich označiť za žetónové arkády a niektoré z nich zvyknú prehrávať mechanickú hudbu. Keď som mal asi šesť rokov, takéto arkády som zvykol vyhľadávať.

Ďalej prichádza na rad opäť niečo zábavné, čo vás môže potešiť, no hrať hru nemusíte. Opäť pôjde o mince, ale môžete si za ne pustiť hudbu. Ide o jukeboxy, prehrávače hudby. Tie nájdete v rôznych hoteloch, v baroch, reštauráciách a iných podnikoch. Niektoré môžu mať viac hudby, niektoré nie. Iné môžu byť zamerané na jeden konkrétny hudobný žáner. Je síce pravda, že sú to celkom zaujímavé stroje. Keď som chodil von s kamarátmi, zvykli sme si niečo v nejakom bare cez jukebox prehrať. Niekedy sme si pri tom aj zaspievali. Prvé takéto automaty hrali mechanickú hudbu, neskôr sa hudba prehrávala z rôznych platní a dnes sú určite tieto nahrávky nahrávané v pamäti Jukeboxu, na nejakom harddisku.

Teraz na rad prichádzajú dobre známe automaty v Angličtine označované, ako Slot machine. Vyskytujú sa hlavne kasínach a už si hneď môžete domyslieť, na čo slúžia a o čo sa tam hrá. Ide tu o peniaze, teda za peniaze dostanete ďalšie peniaze. Na obrazovke automatu môžete nájsť vyobrazenia ovocí, zvonov, diamantov, ale aj iných vecí. Pravidlá sú rôzne, ale aj keby boli jednotné, písať ich nebudem. Keď si chcete premárniť peniaze, sami si poslúžte, ja vám v tomto nepomôžem. Práve tento stroj sa spája so slovom automat, ako som v úvode písal. Nevybavia sa nám žiadne arkády, jukeboxy, ale práve tieto kasínové stroje. Alebo automaty na kávu sa zvyknú pri tomto slove vybaviť, čo je ten lepší prípad.

Na záver ešte dodám, že slovo automat označovalo aj istú zbraň. Ak hádate slovo samopal, uhádli ste správne.

Ako si nevidiaci môžu prečítať knihy z webov Falundafa

Po dlhšej pauze od písania o hnutí Falundafa som sa opäť rozhodol niečo napísať. Priviedlo ma k tomu aj to, že moji známi poznajú ľudí, ktorí praktikovali toto cvičenie a zmenilo to ich život.

Asi pred niekoľkými mesiacmi, možno rokom som si myslel, že knihy sa dajú len kúpiť. Bolo to preto, preto že som tam nenašiel odkazy a čítač obrazovky ma neupozornil na to, že nadpisy kníh sú miesta, kde treba kliknúť (v prípade nevidiaceho stačí stlačiť enter). Podarilo sa mi tiež zistiť, že knihy sa dajú čítať On-line, hoci som ešte pred tým nevedel, ako na to, no intuícia mi ukázala niečo nové.

Postup, keď sa chcete dostať ku knihám cvičení Falundafa je takýto:

  1. Otvoríte si stránku sk.falundafa.org, v Českej republike cs.falundafa.org.
  2. Otvoríte si sekciu knihy a nedávne články.
  3. Ak sa budete pohybovať po nadpisoch, narazíte aj na názvy kníh. Tieto nadpisy sú nadpisy úrovne 3.
  4. Ak sa dostanete na nadpis, stlačíte kláves enter.
  5. Ak sa budete pohybovať po odkazoch zistíte, že pribudli vám odkazy read online a download as pdf. Kliknete na jeden z nich.
  6. Ak chcete knihu zavrieť, presuniete sa na jej nadpis a stlačíte enter. Odkazy na stiahnutie zmiznú.

Takto si nevidiaci môžu čítať knihy hnutia Falundafa. Postup som odskúšal s čítačom obrazovky NVDA, s Mozillou Firefox aj Google Chrome. Nenastávali žiadne problémy.

Zmeny dvoch internetových rádií a ich porovnávanie

Nadišiel čas, aby som sa pozrel na Calm radio a Radio Art z rôznych aspektov. Veď istý čas som túto rozhlasovú stanicu počúval na istom programe. Za ten čas sa toho veľa zmenilo.

Idea je jasná v obidvoch prípadoch, vypočuť si nejakú relaxačnú hudbu, alebo klasickú hudbu, etnickú hudbu a rôzne zaujímavé internetové žánre. Keď si niekto priplatí, môže si k hudobným kanálom pridať aj nejaké zvukové nahrávky, napríklad šum mora, zvuky lesa, vesmírne zvuky ATĎ. Calm radio začalo požadovať registráciu pri počúvaní svojich rádii, teraz už bezplatnú. Za to registrácia do programu Radio art už niečo stojí a hudobné kanály tam môžete počúvať zadarmo bez registrácie. Calm radio som spoznal ešte pred sieťou Radio Art. Patrí to istému klaviristovi z Kanady. Radio Art môže patriť niekomu z Grécka, ale pozor, veľa kanálov majú spoločné obidve siete. Radio Art obsahuje aj kanály s gréckou hudbou, takže môže patriť niekomu z Grécka. Neverím, že by ten človek tak presne mohol vychádzať z konštrukcie Calm radio kanálov. Teda, môže Radio Art, hoci to vlastní niekto v Grécku patriť tomu istému človekovy z Kanady, ktorý mu pomohol? Každý predsa vie, aká je v Grécku kríza. V tých časoch, keď som túto sieť zaregistroval bola grécka kríza poriadne silná.

Čo sa týka prístupnosti, je to veru rôzne. Dosť vecí tam prístupných nie je, no podľa počítania práznych odkazov si niektoré veci viete zapamätať. Čo sa týka výberu kanálov, toto prístupné na počítači je. Čo sa týka mobilných aplikácii systému Android, tam iba Radio Art je prístupné a Calm radio vôbec prístupné nie je. Včera s kamarátom, ktorý vidí sme zistili, prečo. Názvy kanálov sú totiž napísané v obrázku a vy, čo nevidíte určite viete, čo to znamená. Teda, čo sa týka počítača, je to prístupné.

Čo je na oboch internetových rádiových sieťach otravné, domyslite si. Platí to v prípade, pokiaľ ste si tam niečo nezakúpili. Sú to rôzne reklamy práve na tieto veci a musím sa vám priznať, ten nápad zakúpiť si to je úžasný. Predstavte si napríklad kanál s brazílskou hudbou a do toho si pustíte zvuky pláže. Skutočne sa budete cítiť, ako niekde na pláži Copacabana.

Niečo mi hovorilo, že k tým kanálom môžu byť nakreslené aj obrázky. Tie obrázky môžu byť rôzne. Znamená to, že pri kanále na Calm radio, ktorý nesie názov Wisdom je nakreslené niečo iné, ako na sieti Radio Art. Voľakedy som toto rádio dosť počúval, no vďaka istým zmenám som už toto rádio počúvať nemohol až do včerajška, kedy som to opäť skúsil a potvrdilo sa, že to, čo sa nám pred tým nepáčilo, alebo čo sme kritizovali nám môže poslúžiť po nejakom čase a bude nám dobré.

Za ten čas, čo som sa tam neukázal ma prekvapili nové kanály. Medzi nimi boli (na obidvoch sieťach) kanály Didgeridoo a Shakuhachi (Šakuhači) Sú to kanály určené pre isté hudobné nástroje. O tom poslednom som chcel aj niečo napísať už pekne dlho. Cítil som, že ešte nie je čas a čakal som na znamenie. Dočkal som sa a na mojom blogu o etnickej hudbe v Slovenčine už je článok o tomto hudobnom nástroji.