Japonský trend vďaka hre pre nevidiacich

Verte, či nie, ale aj v istej skupine nevidiacich prevláda takzvaný japonský trend. Aj ja som mu istý čas podľahol. Zaujímavé sú okolnosti, ako sa to všetko začalo, skôr až komické a možno hlúpe. Našťastie som sa spamätal a zápasil som nad tým, akou cestou sa mám vydať.

Asi pred šiestimi rokmi jeden mladík z Japonska naprogramoval hru, ktorej názov sa prekladá, ako “tvoje veľké dobrodružstvo”. Nepoznal. Dokonca to vyústilo aj do záujmu o japonskú kultúru, ale pozor, o modernú časť japonskej kultúry, ktorá sa odlišuje od tradícii. Na druhej strane to podľa mňa nie je nič nezvyčajné. Určite aj niektorí z vás boli zbláznení do japonských video hier, Pokémonov, Anime, Mangy a zoznam pokračuje možno ešte ďalej, kto ho vie. U nevidiacich namiesto video hier sú to audio hry, kde je všetko ozvučené a bez obrazu. Takto v skratke by som vysvetlil, čo to je audio hra, možno o tom ešte niečo napíšem. Čo čert nechcel, aj Japonci začali programovať, prípadne prekladať svoje počítačové hry. Z hry Bokurano dajbóken, ktorej názov som vyššie preložil sa ocitli prvky, ktoré boli veľmi zaujímavé aj pre hráčov západných hier. Bolo to niečo neobyčajné, dokonca sa v tejto hre objavila aj Cézarová šifra. Neskôr hlavný vývojár na internetovom fore, kde sa venujú hrám pre nevidiacich prezradil, že v Japonsku sa používajú iné programovacie “prostredia”. To ma prekvapilo, no napriek tomu tento pätnásťročný mladík dosiahol neobyčajný úspech. Túto hru som hral aj ja a čo nebolo preložené, to som si vydedukoval, prípadne som počúval aj jeho podcast, ktorý bol síce v Japončine, no rôznym skúšaním som prišiel na niektoré veci v tejto počítačovej hre. To už som bol ponorený v bláznivých nápadoch, naučiť sa Japončinu. Začal som počúvať J-pop, no narazil som aj na tradičnú japonskú hudbu. Zápasil som, čo je lepšie, či moderná japonská kultúra, alebo tradície. Neskôr ma ale bulharská kultúra presvedčila, že to bol iba akýsi trendový ošiaľ.

Nebol som ale jediný, ako som neskôr zistil. Stihol som sa spojiť aj s ďalšími fanúšikmi japonských hier. Jeden z nich sa inšpiroval dokonca Anime, prehlásil že Japončina je kvôli slabikám najľahší jazyk (Japonci majú so zvukového hľadiska len slabiky), v jeho nahrávkach sa objavil aj J-pop ATĎ. Boli aj oveľa rozumnejší ľudia, ktorí mi dávali za pravdu v tom, že Japončina nie je taký ľahký jazyk, ako sa zdá. Má samostatnú jazykovú rodinu, pre zápis sa používajú tri písma a gramaticky je to taktiež poriadne komplikovaný jazyk. Čo sa týka mňa, občas si J-pop vypočujem, ale aj C-pop, či K-pop. Keďže sa zaujímam o rôzne tradície je jasné, že veľkú prednosť dám japonskej tradičnej hudbe pred J-popom, tradícia je tradícia. Páči sa mi napríklad aj hudobný žáner Enka (akási obdoba japonského šlágru), obdivujem majstrov japonského Zenu a len tak pre zaujímavosť, jedna z mojich rozhlasových hier, ktoré sa mi veľmi zapáčili je práve od japonského autora. Nedotýka sa ale dnešnej kultúry, ale tradičných japonských tradícii a vďaka tomu som si ju obľúbil.

One thought on “Japonský trend vďaka hre pre nevidiacich

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s