Oliver Dragojevič a jeho hudba pred dvomi týždňami

Včera som sa dozvedel smutnú správu. Vo veku 70 rokov zomrel známy chorvátsky spevák Oliver Dragojevič (Dragojević). Tento spevák bol populárny aj u nás. Niektoré jeho piesne prespieval aj Peter Stašák, dokonca hosťoval aj v jedných z jeho relácii. To už bolo dávno, ani nepamätám, kedy. Vtedy ma chorvátska hudba nezaujímala. Asi pred jedenástimi rokmi som sa začal zaujímať aj o chorvátsku hudbu a postupne som sa dostal k hudbe rôznych dalmatínskych Kláp, ako aj k hudbe Mladena Grdoviča, Miša Kovača a samozrejme Olivera Dragojeviča.

Asi pred dvomi týždňami v dobre známej košickej cukrárni išla z prehrávača jeho hudba. Niektoré piesne som poznal, takže som si ich trochu pospevoval. “On je legendou chorvátskej hudby.” Hovoril som si. Pamätám si dokonca na to, že reproduktor v reštaurácii prestal fungovať. To som už dojedol zmrzlinu a pripravoval som sa na odchod. Po niekoľkých dňoch som sa v duchu pýtal: “Koľko môže mať tento spevák rokov?”

AAkoby ten reproduktor naznačoval, že Oliver Dragojevič odchádza medzi duše významných umelcov Chorvátska a bývalej Juhoslávie, včera som na sociálnej sieti našiel túto správu. “Zomrel Oliver Dragojevič.” Vtedy som si spomenul práve na túto príhodu v cukrárni a hovoril som si: “Bolo to znamenie? Oliver Dragojevič odišiel na cestu, z ktorej niet návratu.” Aj mnohí z umelcov, ktorí boli pre nás nezabudnuteľní odišli preč a po nich ostali významné kusy. Keď som sa dozvedel, že niektorí z mojich obľúbených hercov, alebo hercov, ktorých hlasy som poznal (väčšinou z rozhlasových hier a rozprávok), je mi trochu za nimi smutno. Chápem, že človek je tvor smrteľný, ale čo bude ďalej? Bude niekto taký výborný spevák, ako Oliver Dragojevič v chorvátskej hudbe? Existuje množstvo podobných otázok a podobných odpovedí, na ktoré existuje množstvo otázok, na ktoré je odpovede v dnešnom svete hľadať veľmi ťažké.

Keď sme boli mladí

Pri jednej ceste vlakom ľudia okolo mňa spomínali na zlaté časy Socializmu. Iste že, teraz množstvo vecí tu nefunguje tak, akoby mali. To, prečo je to tak opäť súvisí s politikou, ale nechcem sa touto témou zaoberať. Namiesto toho sa budem venovať niečomu inému. Aj ja si občas zvyknem zaspomínať na moje detstvo, na roky 2000, 2001, 2002 a podobne.

Asi pred dvomi rokmi som si všimol, že som si zamiloval hudbu, ktorá bola populárna na začiatku tohto storočia. V Angličtine by sme to mohli nazvať aj ako “00’s music”. Keď som si pár piesní vypočul, pripomenulo mi to celú atmosféru tohto obdobia. Vtedy som sa len dozvedal o hovoriacich pomôckach, počúval som rozprávky od A.l.i. Bratislava a neskôr som sa začal zaujímať aj o to, kto koho hrá. S tým súvisela aj rozhlasová hra Pán prsteňov, ktorú voľakedy odvysielal Slovenský rozhlas s rádiom Twist. Asi pred dvomi rokmi v Decembry každý deň vysielali po jednej časti z tejto rozhlasovej hry. Keď mi o tom mamin priateľ povedal, veľmi ma to zaskočilo. To bol začiatok k tomu, aby som sa začal zaujímať o hlasy rôznych hercov. Vždy, keď som dostal nejakú rozprávku, či som počúval rozhlasovú hru zaujímalo ma, kto akú postavu hral.

V tom období som začal počúvať etnickú hudbu, čiže hudbu rôznych kultur a národov. Okrem iného som narazil aj na etnickú elektronickú hudbu. O to sa postaral hudobný projekt Deep forest. Počúval som aj hudbu iných interpretov, najmä arabskej hudby, napríklad Cheb Mami, či Amr Diab. Doteraz si ich hudbu občas počúvam, hlavne tie skladby, ktoré som voľakedy za oných čias počúval. Keď som sa už zdokonalil v Angličtine, všetko som si na internete o niektorých skupinách vyhľadal. Vtedy som ostal aj trochu prekvapený. Napríklad Oliver Shanti je pôvodom Nemec a jeho meno je Ulrich Schulz. Tento hudobník New age nie je pre ľudí, ktorí sa zaoberajú meditáciou a relaxáciou, či počúvajú takúto hudbu neznámy. Málokto z nich vie, že bol vo väzení. Aj môj ďalší obľúbený spevák Cheb Mami sa ocitol vo väzení, no o tom som sa dozvedel čistou náhodou, od istého môjho kamaráta cez internet. O Oliverovi Shantimu vysielala aj televízia, takže dostalo sa to aj do správ.

Aby sme neostali iba pri tom zlom, vrátim sa opäť do čias mojej mladosti a pripomeniem niekoľko zaujímavých vecí. Vtedy, ak si pamätáte, vysielalo Rádio Kix a v nedeľu vysielali reláciu pre deti Kixáčik. V jednej časti tam deti spievali na telefóne s piesňou, ktorú púšťali v rádiu, každý po jednom. Boli to rôzne populárne piesne, ale aj detské piesne. Dokonca cez Kixáčik mi dala zahrať aj moja mama pieseň od Las Ketchup The Ketchup song na moje narodeniny.

Mnohé z týchto vecí už neexistuje. Rádio Kix je už rádiom Kiss, Twist už neexistuje, za to rádio Devín funguje stále. Okrem klasickej hudby tam išli aj rôzne náučné relácie, či rozhlasové hry.  Mnohé z týchto relácii už na rádiu Devín sa nevysielajú. Aj na etnickú hudbu sa tam našlo miesto, napríklad vďaka rádiu Devín som spoznal fínsku skupinu Värttinä. Bolo to stále to obdobie, kedy som mal 8, 9, alebo 10 rokov. Záujmy o jazyky a hudbu sa začali prejavovať a mojim obľúbeným miestom na zemi bola Afrika, hoci aj Ázia pre mňa bola zaujímavým svetadielom.