Kóreománia: Kórejci a môj záujem o tento národ

Toto je moja prvá časť o mojom záujme o Kórejčinu, Kórejcov a samozrejme o Kóreu. Neobišiel som ani K-Pop a práve o tom si tu môžete prečítať. Začnem ale od jazyka až ku národu, jeho kultúre a iných zaujímavostiach.

Kórejský jazyk nepatrí do žiadnej jazykovej rodiny. Je to teda izolovaný jazyk, no rozdeľuje ho politická situácia na kórejskom polostrove. Občas sa preto Kórejčina zaraďuje do kórejských jazykov, kde sa delí na severnú Kórejčinu a južnú Kórejčinu. Okrem nich ešte existuje aj čínska Kórejčina, potom rôzne dialekty, napríklad Čedžuština (dialekt používaný na ostrove Čedžu) a možno aj iné jazyky, o ktorých nevieme vôbec nič.

Niektorí zaraďujú Kórejčinu medzi Altajské jazyky. Táto jazyková rodina je len teoretická a žiadne príbuznosti medzi Mongolčinou a Turečtinou, ktoré tiež zaraďujú do tejto jazykovej rodiny neexistujú. Niektorí z jazykovedcov tvrdia, že aj Japonské jazyky patria do tejto jazykovej rodiny a musím povedať, že z pohľadu Kórejčiny som sa nechal trochu nachytať. Kto vie, možno sa pod to podpísala aj Mandžuská, či Mongolská ríša, preto že keď som po prvý raz počul tradičnú kórejskú hudbu, bolo v nej cítiť niečo altajské. Ktosi mi dokonca povedal, že Čínština, Japončina aj Kórejčina patria do tej istej jazykovej rodiny. To nie je pravda, no isté je, že japonské a kórejské hudobné nástroje vznikli z čínskych hudobných nástrojov. Počul som aj čínsku, japonskú aj kórejskú tradičnú hudbu, no tradície sú rozdielne. Už som si začal vytvárať postupne obraz o Kórejčine, ako takej, hoci pred tým ma táto krajina nepriťahovala. Veľakrát sa v mojom živote potvrdí, že sú to iba domnienky a že to nie je vôbec nič, iba predsudky.

O rok, alebo o pár mesiacov na to som zaregistroval juhokórejský pop, teda iba jednu pieseň z neho, ktorá sa dostala aj do našich hitparád. Možno asi tušíte, o akú pieseň ide. Ak tušíte Gangnam style od interpreta Psy, uhádli ste. Vtedy mi Kórejčina trochu pripomínala Japončinu. V tomto období som sa hlavne zaujímal o Japončinu. Prečo som sa zaujímal o jazyk krajiny vychádzajúceho slnka, môžete si prečítať tu. Ako znie mandarínska (štandardná) Čínština, to som už vedel. Vedel som, že Japončina a Kórejčina nie sú tonálne jazyky, takže problém naučiť sa tieto jazyky aspoň v tomto smere bol ľahký. Neskôr som zistil, že v Japončine a Kórejčine existujú rôzne formy vykania a tykania. V tomto období som sa zaujímal buď o Japončinu, alebo o Bulharčinu (asi pred piatimi rokmi). Práve situácia so záujmom o Bulharčinu je podobná, ako s Kórejčinou v rôznych predsudkoch.

Raz na dovolenke vo Francúzsku som počul istý jazyk. Bolo to sprievodné slovo pri istých pamiatkách Paríža. Prvým jazykom bola Francúzština, druhým Angličtina, potom Španielčina, ďalej Taliančina, spoznal som aj Mandarínčinu (štandardnú Čínštinu) a ten posledný jazyk, to bola Japončina? Znelo to, ako Japončina, ale v tom jazyku boli aj nejaké iné “čínske” zvuky, no tóny tam neboli. Vedel som, že Japončina používa iné slová a iné prípony. Tu sa ale vyskytovala predpona, ktorá súvisela s istým zdvorilostným vyjadrením. “Žeby to bola Kórejčina?” Keď som sa vrátil domov, vložil som vetu v Angličtine, ktorej som rozumel a preložil som ju do Kórejčiny, potom som si vypočul výslovnosť a moja predtucha sa potvrdila. Išlo o Kórejčinu.

O rok na to som sa začal zaujímať aj o kórejské písmo Hangul. Nechcem tým povedať, že by ma nezaujímali napríklad čínske, či japonské znaky. Mohlo to byť pred tromi rokmi, keď som si cez internet našiel stanicu, kde vysielali juhokórejský pop (Kpop). Tak som začal skúmať kórejský Hangul, dokonca som skúšal písať aj v čínskych znakoch Handža, ktoré Kórejčina používala. Môj kórejský hlas znel veľmi čudne, ale aspoň som pochopil určité príncipy čítania niektorých znakov.

Keď tu už spomínam na môj čítač obrazovky, musím sa vrátiť v čase naspäť, kedy som v zozname jazykov k nejakému článku narazil na jazyk, ktorého znaky mi čítač obrazovky čítal, ako “han gug o”. Čo to je za jazyk? Určite poznáte odpoveď. Bola to, ako inak Kórejčina.

Vrátim sa ale do rokov, keď som začal počúvať K-pop. V tom období som objavil napríklad aj kórejský Hip-hop. Dokonca som narazil aj na kórejskú formu meditácie. Niektorí z mojich známych narazili na severokórejskú hudbu a to už bolo niečo iné. Až tento rok som zistil, že hlavným bodom záujmu je kórejský národ, nie jeho filozofia, ale národ bez záujmu o náboženstvo, hoci aj kórejský Budhizmus, či kórejský Šamanizmus sú zaujímavé. Scenár s inými národmi sa zopakoval a kultúra prevládla.

Môj záujem o Kórejcov pokračoval potom ďalej. Ak chcete vedieť, čo sa udialo, prejdite na ďalší článok a dozviete sa viac.

2 thoughts on “Kóreománia: Kórejci a môj záujem o tento národ

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s