Česko-slovenské otázniky, možno aj výkričníky

V deň, kedy tento článok píšem sa stala zaujímavá udalosť. Pred sto rokmi vznikla prvá Československá republika. Bohužiaľ mnohí z nás radšej uznávajú 14. marca za vznik slovenského bábkového štátu, než túto taktiež významnú vec. Na druhej strane výraz Čehúň pre Čecha je rovnaký, ako Čobol pre Slováka. Môžeme byť radi, že nedopadlo to medzi nami, ako medzi srbochorvátskymi národmi v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, do ktorých sa zamiešali aj veľké mocnosti. Napriek tomu občas medzi Čechmi, Moravanmi a Slovákmi, alebo medzi Českom a Slovenskom sú veru rôzne vzťahy, občas až komické, no počas futbalových, či hokejových zápasov sú niekedy veľmi tvrdé. Budem tu hlavne pripomínať tie humorné a chcem upozorniť, že Československý národ je zlá hypotéza. Možno je to asi také, ako medzi Bulharmi a Macedóncami, ku Chorvátom, Bosniakom a Srbom to prirovnávať nechcem.

Začneme preto radšej od začiatku. V istej humornej relácii Do tankoch odzneli napríklad aj takéto vety: “A keď sa nasereme, tak sa otočíme a zrovnáme aj Čechov hnusných maďarských. Oni nám obesili nášho pána farára Tisu, lebo nevedel katolícky po Maďarsky.” Áno, možno sa pamätáte na tento z časti politický, z časti národnostný humor. Teraz prejdeme ku susedom za rieku Moravu a do nahrávacieho štúdia Čobolkoviny records, kde už názov napovedá, o čo pôjde. Samozrejme, o nás, napríklad Česko – Slovenský slovník. Tak napríklad Česko-slovensko zaniklo podľa týchto humoristov iba preto, že manželka kuriča sa po Česky povie choť topiče. A čo sa týka ich slovníka, pokračujeme ďalej:

choď do riti – manželka do nepohody

pištabáči – známy slovenský bankár

Švédi – Česi

Je toho ešte viac, na čo tento humorný program upozorňoval, napríklad aj na skutočnosť, že niektorí zo Slovákov, ktorí prídu do Česka okamžite vedia po Česky. Z mojej vlastnej skúsenosti som sa takmer nestretol so žiadnymi Čechmi, ktorí sa naučili po Slovensky na Slovensku. Niektorí zo Slovákov okamžite, ako sa aklimatizujú v Česku získajú aj prízvuk v Slovenčine, napríklad Dara Rolins. V Česku bohužiaľ čoraz menej mladých ľudí rozumie Slovenčine. U nás je to ale úplne inak, preto že u nás je veľa filmov vysielaných v Češtine, či s dabingom, alebo bez neho, nehovoriac o českých audioknihách. Asi pred desiatymi rokmi som sa začal zaujímať aj o české audioknihy, takže som sa postupne začal učiť Češtinu a práve to sa mi raz veľmi zišlo. Keď som sa pokúsil dohovoriť s jednou Češkou, ona sa ma opýtala: “What did You say?” Keďže patrím k ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, aby ho druhí rozumeli, okamžite som začal hovoriť po Česky a veľmi som sa čudoval tomu, ako je to možné, že ona nerozumie Slovenčine, za to ja s Češtinou nemám žiaden problém, pri čom tieto jazyky sú vzájomne zrozumiteľné. Určite jej rodičia voľakedy rozumeli nášmu jazyku. Jeden z mojich českých kamarátov sa divil, keď som mu o tom rozprával. Niekedy sa stáva, že niektorí Česi a Slováci prepnú do toho druhého jazyka, pokiaľ komunikujú s Čechmi, alebo Slovákmi. Napríklad: Moji kamaráti zo Slovenska, ako náhle začnú hovoriť s Čechmi, občas prepínajú do Češtiny. To isté platí aj o mojich kamarátoch z Českej republiky.

Napriek tomu sa na oboch stranách nájdu ľudia, ktorí sa pokúšajú rozdúchavať oheň nenávisti a bohužiaľ, nie sú to iba politici, ale pár frajerov, čo nevedia z nudy, čo robiť. Nechcem medzi nich patriť, ale na druhej strane si z takýchto ľudí uťahujem. Čo sa týka vzťahu medzi Češtinou a Slovenčinou, sú veľmi dobré. Dokonca som po preklade istej počítačovej hry pre nevidiacich potom, ako som spravil oficiálny preklad v Slovenčine som sa pokúsil hru preložiť aj do Češtiny. Nevidiaci z opačného brehu rieky Moravy nechceli veriť, že som to bol ja. Niektorí z nich spoznali môj prízvuk, preto že ako Čechom, tak aj Slovákom robia problémy niektoré hlásky svojich susedov. Slovenské ô, alebo ľ, či české ř robia niekedy problém druhej strane a taktiež v Češtine je d ďalej od zubov, ako v Slovenčine. Aj české i je viacej otvorenejšie, než v Slovenčine. Možno sa to dotýka len určitých prízvukov a dialektov v Češtine tak, ako napríklad Bratislavčania majú svoj typický prízvuk, ako aj Stredoslováci, či Východniari.

Niekedy nás niektorí z Českej republiky berú, ako pastiersky národ. Spomeňte si na vtipy Zdeňka Izera o bačoch. Nechcem tým povedať, žeby Zdeněk Izer mal niečo proti Slovákom. Tieto hlúpe stereotypy sú napríklad aj medzi Bratislavčanmi a Košičanmi, Západoeurópanmi a Východoeurópanmi, Slovákmi a Rumunmi a mnoho hlúpych podobných predsudkov ešte stále existuje a bude existovať, pri čom som už neraz poukázal na mojich blogoch na to, že práve tí chudobnejší si vážia oveľa viac duchovné hodnoty, než tie hmotné. Napriek týmto niekedy až hlúpym domnienkam, na ktoré dnes môžeme naraziť aj na internete si z toho nič nerobím. Raz ktorýsi idiot vytvoril na jednom fóre tému Preč so Slovákmi v Češtine. Tam sa snažil upozorňovať na niektoré historické veci, no niektorí ho na fóre schladili. Ja si napríklad vypočujem rovnako, ako slovenské, tak aj české hovorené slovo a pre mňa dobre je tak, ako je. Ak tu niekto hovorí o našich bratoch Čechoch a o obnovení Česko – Slovenska, zväčša si pomyslím, že ak sú bratia príliš spolu, zvyknú sa aj občas pobiť a to je jedno, do akej miery. Tým nemyslím na to, žeby medzi Čechmi a Slovákmi mala vypuknúť vojna, ale za spoločného štátu takýchto predsudkov, ako spomínam vyššie bolo dosť. Tak je dobre, ako je a zatiaľ nikto nedúcha do pahreby vojny medzi Čechmi (tým myslím na obyvateľov Českej republiky) a nami Slovákmi.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s