Mnohí z mojich čitateľov vedia, čo ja nazývam univerzom. V indických jazykoch sa totiž univerzum nazýva rovnako, ako Brahma, boh stvoriteľ podľa hinduistickej tradície. Ak myslíte, že univerzom nazývam Boha, preto že je to on, kto je nekonečný, ako celý vesmír, tak to je ten dôvod, prečo ho tak nazývam. K tým pomenovaniam Boha ešte dodám, že jeden z autorov a textárov Boha vo svojich dielach nazýva “deduško”.
Teraz ale deduškov, univerzum a vôbec to slovo, ktoré sa často zneužíva na naše hlúpe rozkoše a výlevy zanechám tak, ako je a prejdem na vec. V niektorých mojich článkoch som písal o tom, aké som mal v poslednej dobe problémy s očami. Našťastie sa to podarilo zachrániť a už ostáva len oči otvárať. Ani som nedúfal, že sa to raz skončí. Od júna takmer do decembra, to je naozaj zle, necelých päť mesiacov. Preto, keď som si pred niekoľkými dňami obliekal oblečenie na zimu a dával som si šál na krk pripadalo mi to, akoby som si naposledy dával šál nedávno, čo je samozrejme pekná hlúposť. Za ten čas som navštívil dokonca miesta, ktoré som nechcel navštíviť z dôvodov, ktoré tu spomínať nebudem. Vtedy som si uvedomil, ako je tam dobre. Ale ešte pred tým som začal nacvičovať so zborom A cappella. Snažil som sa rôznymi aktivitami zakryť to, ako ma bolia oči. Akoby to nestačilo, na začiatku septembra som ochorel a musel som zrušiť koncerty, ktoré som si naplánoval. Na druhej strane tieto koncerty zorganizujem inokedy.
Už je asi tretí týždeň, čo nemám problémy s očami. Musím ale povedať, že kadečo som skúšal. O tom kadečom radšej písať ani nebudem, no človek, keď je zúfalý, skúša rôzne veci. Zhrniem len to, že výsledky s očami sú ešte stále nie celkom dobré, ale aspoň to, že ma nebolia. O tom tu nebudem písať.
Spomínal som tu cvičenie so súborom A cappella? A na čo cvičíme? Nuž, na koncerty! “Takže aspoň tie koncerty sa mi vyplnili, hoci trochu inak.” Pomyslel som si. Keďže som rozhadzoval všade siete, spojil som sa s človekom, ktorý mi chce pomôcť v mojej hre na klavír trochu ďalej, napríklad do klubov a barov. Niečo sa začína rysovať, no zatiaľ túto vec nechávam otvorenú. Predsa, koncertujem so súborom A cappella, chodím na jazykové kurzy, hrnčiarsky kurz a rôzne iné aktivity, ako napríklad Bowling. Dokonca som sa začal zaujímať aj o bojové umenie Taekwondo. Veľmi som sa trápil kvôli tej bolesti, dokonca som mával aj zlé myšlienky pred spaním. Nespolieham sa v tomto na psychológov a moja nedôvera k Bohu sa zväčšila. Viem, neradi toto niektorí ľudia čítajú, ale taká bola skutočnosť. Je pravda, že mal som veľmi zlé myšlienky aj na toho, kto nás stvoril a myslel som si, že ma nemá rád. Nebolo tých myšlienok zopár, ale kto dnes je bez hriechu? Odpoveď na túto otázku poznáte. Mal som zlosť na množstvo vecí a nečudoval som sa frustrovaným ľuďom. Napriek tomu veľakrát sa stalo, že ma niekto dokázal v mojom vnútri postaviť na nohy, alebo v tých najhorších myšlienkach sa mi takpovediac zjaví nejaký anjel. Možno mi rozumiete, ale démoni v tomto období ma pekne mučili. Všimol som si, že pre takzvaných démonov boj je nemožný. Ak je to boj, tak to nie je násilný boj v hlave. Démonom sa to páči a oni ešte surovejšie budú útočiť. Niekedy stačí obyčajná pokora, vždy niekde bliká svetielko nádeje. V posledných týždňoch sa situácia začala meniť ku lepšiemu a stretával som mojich starých známych a hoci mi napríklad veľmi Bowling nejde, čo na tom? Možno tam budú aj moji kamaráti. Všetko sa to dotýka istého občianskeho združenia. Tak aj bolo a tak som stretol členov tohto občianskeho združenia, s ktorými som bol aj na dovolenke v Chorvátsku.
Dokonca som mal myšlienky na to, že sa hudbe nebudem venovať a že sa budem venovať radšej niečomu inému. Nakoniec sa hudbe venujem ďalej, ale popritom sa napríklad venujem aj iným aktivitám, ktoré spomínam vyššie. Napriek tomu, že začala byť zima, tento týždeň zažívam samé nádherné dni. Inak povedané počasie je zima, ale v mojom vnútri začalo byť leto. Okrem toho som sa včera od mojej mamy dozvedel, že žena, ktorá vedie istý A cappella súbor bola moja bývalá susedka z bloku, kde som býval. Nemohol som tomu uveriť. Ako je to možné, že sme sa nespoznali. Preto hneď, keď som prišiel domov, zapol som si počítač a poslal jej správu. Mala vtedy niečo, takže mi odpovedala asi o tri hodiny. Otázka znela, či býva na (uviedol som ulicu a číslo domu). Odpoveď znela pozitívne. Potom som jej napísal, že si na ňu pamätám, keď som bol ešte malý, že sme sa spolu hrali a párkrát som bol aj u nej. Ostala prekvapená. Potom sme si zavolali a obaja sme boli z toho veselí. “Opätovné stretnutie po mnohých rokoch,” pomyslel som si pri tomto objaviteľskom rozhovore. Nikto z nás nevie, kam ho cesty života zavedú a aký ten hore má s nami plány.
Na záver ešte dodám, že isté moje predošlé problémy sa začali postupne rozplývať. Veľakrát som sa “toho hore” pýtal, kedy už to skúšanie prestane? Nakoniec sa stalo, že v skúške som obstál. Dokonca som dostal ešte body navyše, ako ste si mohli prečítať vyššie. Z toho vyplýva len to, že univerzum zvykne niekedy poriadne tvrdo skúšať až dovtedy, kým skúšku nezvládneme, ale násilný boj, hoci aj vnútorný je zhola zbytočný. Týmto sa chcem všetkým ľuďom poďakovať, ktorí na mňa mysleli, pomáhali mi a podporovali ma, hoci o tom nevedia sami. Nebudem týchto ľudí tu menovať. Ak niekto z vás tento článok dostal môžete si byť istí, že ste to boli práve vy, kto mi pomáhal obstáť v skúške. Veľká vďaka patrí aj tomu, ktorý vie aj to, že píšem práve tento článok, hoci som sa mu aj pred tým bez blogového príspevku poďakoval. Myslím si aj to, že bez môjho napredovania by som neobstál v skúške. Sám sebe ale ďakovať nebudem, preto že si nechcem vylepšovať ego. Prešiel som skúškou a hoci som to veľakrát chcel vzdať, nevzdal som sa a bojoval som ďalej, hoci som zistil, že násilím, hoci len v mojom vnútri nič nevyriešim a boj bude pokračovať ďalej. Zatiaľ som zvíťazil.
