Keď sa na význam slov pozabudne, čo ostane?

V jednej knihe, ktorá bola napísaná v Češtine bola uvedená táto veta:

“Zanech slova a frázy a řekni něco.”

Na názov knihy si už neviem spomenúť. Veľmi ma táto veta zaujala. Minulý víkend, keď sme sa vracali z Banskej Bystrici som sa Lucii opýtal na jeden z byzantských fragmentov, ktorý skomponoval Juraj Vajó a text fragmentu bol v Angličtine. “Čo to bol za text?” “Marco, to bol predsa Otče náš v Angličtine.” Potom mi zaspievala začiatok textu. Vtedy som si uvedomil to, čo vždy robím, keď počúvam hudbu. Niekedy pre mňa slová neznamenajú nič, ale môže byť to aj opačne, prípadne všetko sa stane syntézou, hudba aj text. Keď už spomínam byzantské fragmenty a o tom, ako ma niekedy slová nezaujímajú, alebo aspoň nie hneď sa môžete presvedčiť na stránke s hudobnou tvorbou, nájdite si skladbu Domikenshi a pochopíte. Alebo aj iné skladby, kde bohato improvizujem bez toho, aby som vedel, čo niektoré slová znamenajú. Ale musím sa priznať, že napríklad niektorým gréckym, či arabským  slovám rozumiem a taktiež slovám v iných jazykoch. Stačí sa len opýtať, ale niekedy to môžu byť iba zvuky. Neviem, či som tu spomínal príhodu z Egypta, no ochotne vám ju zopakujem. Aj vtedy v aute, keď sme sa vracali domov som ju povedal všetkým.

Bol som veľmi zvedavý na to, čo improvizujem v Arabčine. Áno, improvizoval som bez akéhokoľvek významu do jednej piesni. Chcel som do nej vložiť isté pocity. Bolo to v jednom období, keď som sa zaľúbil do jedného hlasu. Našťastie je to asi desať, či jedenásť rokov. Práve vtedy som bol na dovolenke v Egypte a môjmu arabskému známemu som púšťal presne to, čo som improvizoval. Bol prekvapený z toho, že spievam v inom dialekte, čiže nie v egyptskom variante, ale v alžírskom. Rozumel len “kde je moje srdce”, čiže “wíne galbi”. Ostatným slovám samozrejme nerozumel ani iní ľudia z rôznych arabských krajín, čiže opäť to boli iba zvuky. V alternatívnej hudbe sa občas stáva, že rôzni skladatelia, či interpreti využívajú akési slabiky, či vlastné slová, ktoré znejú až archaicko, akoby z minulých dôb. Môžem spomenúť napríklad Adiemus, alebo Lisu Gerardovú a pochopíte. Význam slov tam vôbec nieje, čiže spieva sa, ale slová a vety sú ponechané na pokoji. Voľakedy som napríklad počúval arabskú hudbu a postupne som zisťoval, čo rôzni interpreti spievajú. To isté platilo aj pri tureckej hudbe, ibaže Turečtina má aj hlavnú variantu, nie ako v arabských krajinách, kde existuje kopec dialektov, ktorým nerozumejú ani Arabi z iných krajín. Napríklad Marokánci nemusia rozumieť Saudom a podobne, za to v Turecku sa používa istambulský dialekt a ako sa zdá, rozumejú mu Turci z celého Turecka. No a to nerozoberám čínske jazyky, ktoré majú len jednu vec spoločnú a to je ich písmo.

Napriek tomu si myslím, že v hudbe je kopec zrozumiteľných jazykov. Všetko je o melódii, notách a harmónii. Ja napríklad mám dodnes problém rozlíšiť taximy, ktoré hrajú arabské sláky a taximy, ktoré hrajú turecké sláky. Tie isté sláčikové nástroje, tie isté štvrťtóny a podobné ozdoby. Okrem toho sa tieto veci dostali aj do gréckej hudby, napríklad mnohé rytmy modernej gréckej hudby môžu mať podobný základ, ako rytmy v tureckej hudbe, no voľakedy to bolo úplne iné. Význam tam nemusí byť žiaden, no napriek tomu rozumiete. O takzvaných hudobných jazykoch, akoby som mohol takéto veci nazvať napíšem v inom príspevku.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s