Som veriaci

Niekedy sa ma niektorí ľudia zvyknú pri rôznych príležitostiach opýtať: “Si veriaci?” Možno ich zarážajú moje názory na rôzne veci, ale hlavne na to, z čoho si občas robím žarty. Rozumiem veľmi dobre, že platí aj to známe, odtiaľ potiaľ. Sú ale prípady, keď si napríklad niekto pospevuje Gangnam style a už je Satanista. Za to môže istý článok v jednom cirkevnom časopise, kde niekto napíše nejaký hoax bez toho, aby si overoval preklad textu tejto piesni a už je zle. Spomenul som si aj ja na zaujímavú udalosť, keď som sa v aute jednej z členiek kapely Pro Vocals opýtal, že či je pravda, čo mi niekto povedal, že je Katolíčka. Lucia, preto že to bola práve ona mi vysvetlila, že istý hudobný skladateľ to myslel tak, že si veľmi potrpí na poriadok a na to, aby všetko fungovalo tak, ako má. Aspoň takto som to pochopil. Potom sa ma Sisa, alebo Lucia opýtali známu otázku, ktorú sa ma opýtalo iné dievča, keď som si pospevoval Gangnam style: “Si veriaci?”

Rozhodol som sa vám na túto otázku milí čitatelia odpovedať tak, ako je, preto že mnohí z vás si určite myslia o mne svoje a pohoršujú sa napríklad aj nad tým, čo všetko v hudbe som schopný skombinovať. Ak chcete vedieť, o čom píšem, pozrite sa na moju hudobnú tvorbu hneď v prvých príspevkoch (sú zoradené od najnovšieho po najstarší) a pochopíte, na čo narážam. Ak si myslíte, že som kacír, ako hrom, tak vám rozumiem a chápem to. Napriek predsudkom, ktorí niektorí z vás o mne majú verím, že niečo, ako Boh existuje. Keby neexistoval, bol by tu chaos a všetko sa nedá vysvetliť cez Fyziku. Pozor, netreba to s Bohom preháňať. Už som tu písal o Križiakoch, či Džihádistoch a ja pevne verím, že deduško, ako Boha nazýva P. H. Baričák sa chytá za hlavu nad tým, čo teraz tí islamistickí blázni vystrájajú. Ktorýsi s mojich kamarátov mi povedal: “Ľudia si vymysleli náboženstvo preto, aby sa nebáli smrti.” Neviem, ako k takýmto úvahám prišiel, ale určite prepadol materializmu. Medzi nami, takto môžu dopadnúť mnohí, ktorým bolo náboženstvo nanútené, alebo niečo z toho, čo s ním súvisí. Veď ešte stále platí osvedčená múdrosť o niektorých kňazoch “vodu kážu, víno pijú”. Medzi nimi je množstvo Farizejov, či Saducejov, ale veľa je aj takých, ktorí sú otvorení mnohým novým veciam a nehrajú sa na to, akí sú veriaci. Môžem tu uviezť ďalší citát môjho ďalšieho kamaráta: “Viera ľudí spája, náboženstvo rozdeľuje.” Keď sme už pri tej viere, mám rád príbehy, ktoré sa spájajú s vierou, ale tiež tu platí, všetkého s mierou. S kamarátom sme spolu rozmýšľali o tom, či okrem Kresťanov aj Moslimovia si rozprávajú príbehy, ktoré sú spojené s vierou. “Možno Sufisti.” Namietol môj kamarát Peťo. Ale, aby ste si nemysleli zle, že každý, kto neverí je oveľa lepší človek, než ten, kto verí, uvediem vám trochu iný príklad a je to na hanbu rôznych ľudí, ktorí chodia do kostola. Poznám jednu učiteľku z mojej základnej školy, ktorá cvičí Jógu, náboženstvo nejako nerieši a vôbec nenadáva. Nikdy som ju nepočul vulgárne rozprávať. Naproti tomu poznám ľudí, ktorí chodia do kostolov, preklínajú, nadávajú a prespávajú sa. Nechcem tu uvádzať konkrétny príklad, ale mnohí z mojich čitateľov viete, na koho narážam s tým prespávaním. V jednom z božích prikázaní sa hovorí nescudzoložíš. My sme si to upravili na “nezosmylníš”. Čo sa týka toho nadávania, aj ja si poriadne zanadávam, keď nemám nervy na uzde, ale najradšej keď som sám, aby to nikto nepočul. Moja mama, keď nadávam to nemá rada, preto že s mojich úst počuť nadávku, to je dosť neobvyklé a nehodí sa to ku mne. Netýkalo sa to len mojej mamy. Na maminej oslave som len tak zo srandy, preto že aj mamin priateľ zarecitoval akúsi neslušnú ruskú báseňtak aj ja som potom zarecitoval ďalšiu. Nanešťastie tam bola jedna Ukrajinka, ktorá rozumela po Rusky a trochu ma potom potiahla za nos, preto že ani jej sa nepáčila táto báseň, keď som ju hovoril ja. Veď vtedy v aute mi dievčatá povedali, že aj oni sú hriešne. Ja som si pomyslel. “Všetci máme svoje hriechy. Poznám iba jedného človeka, ktorý bol bez hriechov a iniciály jeho celého mena sú J. K.” Síce aj o Kristovi niektorý Newagisti tárajú rôzne nezmysly, až rozum odchádza. Nechcem o tom písať, ale veľmi ma tieto veci pobavili, ale zároveň aj rozhorčili. Aby ste si nemysleli, že len tí, čo nie sú Kresťania sú tými najlepšími, tak mal som jednu asistentku, ktorá bola stelesnením toho, čomu sa hovorí skutočný Kresťan. Nepočul som ju ani veľmi nadávať a bola veriaca. Aj istá moja spolužiačka, hoci som si jej obraz trochu v hlave upravil bola presne tým, čo sa nazýva pravý Kresťan. Napriek tomu mi povedala, že aj ona je hriešna, no ja si o nej myslím svoje. Samozrejme, nič zlé, ale dobré.

Teraz prejdem na otázku iných náboženstiev. Mnohí z mojich kamarátov si napríklad mysleli, že vyznávam Falun Gong. Nuž, bolo obdobie, kedy som mal isté problémy s očami a chcel som ho vyskúšať. To, ako tie problémy z očami sa vyriešili som spomínal, že stačilo opäť tvoriť hudbu s ľuďmi, ktorí ma nabili pozitívnou energiou. O akých ľudí ide, možno asi tušíte.

Pozor, nechcem týchto ľudí pokladať za nejakých bohov. Bolo síce obdobie, kedy som niektorých ľudí považoval za bohov. Občas aj teraz mám takéto obdobia a s tým trochu súvisia moje platonické lásky. Oveľa je lepšie mať jedného Boha a v neho veriť. To je jedno, kto čo vyznáva, či Védy, Budhizmus, alebo je Moslim. Ďalší môj kamarát k tomu dodáva. “Budeš súdený za to, koľko lásky si mohol dať druhému, ale si nedal.” Nejako takto to môj kamarát hovorí. Je síce pravda, že okrem ľudí dnes tu máme aj množstvo moderných bôžikov, akými sú počítačové hry, či internet. Mnoho z nás by bez internetu nevedeli vydržať, ale ako môj kamarát vraví: “Internet, je ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán.” Má pravdu, preto že na jednej strane nám môže poskytnúť množstvo informácii, no na druhej strane nám môže pekne zničiť čas. Ja internet využívam na tvorenie, napríklad teraz. Mám blog, na ktorý práve teraz píšem tento článok, alebo mám aj iné blogy o etnickej hudbe, na ktoré píšem nové články a aj keď to málo ľudí číta, postupne ich bude viac. Veď platí aj to, že menej je niekedy viac a už sme opäť pri viere. Čiže, netreba to s vierou preháňať a Boh vás bude milovať.

Aby som tu nepoučoval iných ľudí, spomeniem vám niečo, čo sa týka hudby, preto že, ako sa hovorí, hudba spája ľudí. Viete, čo o hudbe tvrdím a je to pravda, ako sa potvrdilo pri mojej najnovšej príhode. Na Spotify mám prehrávací zoznam (playlist) s indickou hudbou, ktorá sa zvykne spájať s náboženstvami. Je tam indická klasická hudba, sú tam aj Bhádžany a Kirtany, ale nájdete tam aj súfiské Qawwaly, či Ghazaly a iné žánre. Práve, keď som pridával žánre, ktoré súvisia s súfiským Islamom ma prekvapilo, ako sa táto hudba napriek viere podobá na Bhádžany. Predsudky okamžite spadli a opäť som si v hlave trochu vytkol, prečo som tam takúto hudbu nepridal skôr. Veď to je jedno, či sú to Hinduisti, Budhisti, či Moslimovia. Hudba nepozná hranice, je to univerzálny jazyk, ktorému každý rozumie. Niekedy vám hudba ukáže, ako sa pozerať na náboženstvo, ale stačí aj pár ľudí, ktorí sa skutočne náboženstvu venujú. Jeden z moslimských spevákov spieva v jednej svojej piesni, že je zarazený z toho, aké ľudia páchajú zverstvá v mene toho, kto nás stvoril. Možno raz o tomto spevákovi napíšem článok, preto že si ho zaslúži. Iný súfiský interpret napríklad nahral album “Boh nie je terorista”. Alebo čo Kresťania a Moslimovia svorne v populárnych hitparádach arabskej hudby? Je jedno, akého náboženstva ste. Dôležité je to, čo je vo vás a čo dáte iným ľuďom, napríklad aj vo forme hudby. Netýka sa to len náboženstva, ale napríklad mám medzi mojimi kamarátmi aj Harekrišňákov a aj oni sú ľudia.

Teraz pozor, prichádza to najhoršie, čoho by ste sa chytať nemali. Rozhodne, tarotových kariet, mágii a Woodoo. Alebo keď už, tak treba si byť vedomí toho, do čoho idete. Píšem to preto, že mnohí z vás sa určite tomu venujú. Na takéto veci je možné dnes nie len na internete, ale aj v oddeleniach rôznych kníhkupectiev s ezoterickou tématikou naraziť. Keď som na takéto niečo na internete narazil, napríklad na veštenie, považoval som to za zábavu. Veď nakoniec sa to týkalo len mojich poviedok a nie skutočných ľudí, preto že v mojich dielach boli postavy vymyslené, takže všetko bolo v pohode. Keď som raz narazil na mágiu, už som vedel, že koľko bije a prestal som tieto veci čítať. Napriek tomu ma zaujíma mystika a doslova mi niektorí ľudia, ktorí sa zaoberajú veštením a mágiou pripadajú byť z časti čudní, ale veď aj to sú ľudia. Poznám ľudí, ktorí sú proti Angelológii, či proti slovanským Védam, ale keď to niekto chce vyznávať, to je už jeho cesta.

Spomenul som tu veci, ako Angelológia, či Falun Dafa. Týka sa to aj iných podobných vecí. Ako som spomínal, nech si každý verí v to, čo chce, ale nech niekoho pre jeho vieru nezabijú. Týka sa to napríklad niektorých kresťanských komunít v arabskom svete, alebo napríklad aj Falun Dafy, ktoré v Číne, kde toto hnutie vzniklo zažíva tvrdú perzekúciu a ešte horšie, členom tohto hnutia odoberajú orgány len pre ich vieru. Aj preto som s tým hnutím, ale ho nevyznávam a tým čo veria rôznym klebetám z ČKS musím odkázať, že toto hnutie nie je nebezpečné. Čítal som ich knihy a skúste si prečítať stránky Minghui. Tam sú príbehy, ktoré s týmto hnutím súvisia. Som aj proti tomu, čo sa deje s Baháistami v Iráne, či Kresťanmi v tejto krajine. O tom by vám mohol porozprávať Reza Sicani z Iránu. Napriek tomu keď počúvam iránsku hudbu sa nesnažím riešiť náboženstvá, len to, aká je hudba, ale niekedy aj ja trochu so smútkom sledujem to, čo sa v Iráne deje a nepáči sa mi to.

Spomínal som tu rôzne hnutia, ktoré môžu byť celkom dobré. Sú ale situácie, keď niekto vyznáva exorcizmus. Verím, že niektorí ľudia sú posadnutí démonmi, ale niektoré veci zachádzajú z toho až k fanatizmu. Ak sa niekto na takéto veci pozerá, mám preňho istú radu. Nemusíte pozerať takéto videá. Stačí, keď si pustíte nejaké kriminálky s krvou, streľbou a zabíjaním. Takých je plná televízia, hlavne večer, ale aj naša detektívna literatúra a garantujem vám, že ani spať poniektorí z vás nebudú. Alebo čo vravíte na niektorých ľudí, čo sa cez rôzne kanály spájajú, dokonca s archanjelom Gabrielom, či s duchmi mŕtvych ľudí a mimozemšťanmi? Ak niekto do niečoho takého zapadne, je to podľa mňa nebezpečné. Ak niekto medituje, to nebezpečné vôbec nie je. Sú ale situácie, keď sa niekto hrá na víly, či neviem, z akých bytostí tento človek pochádza a vtedy už to hraničí s psychiatriou. Opäť tu platí, že všetko s mierou, aby ste potom niekde nedostali, odkiaľ sa nedá vrátiť.

Oveľa dôležitejšie je to, čo je vo vás a čo dáte druhým ľuďom. Niekedy sa stane, že Kresťan, ktorý je veľmi zaujatý proti Moslimom zažije pomoc od človeka, ktorý je Moslim. Alebo niekto počuje múdre názory od človeka, ktorý vyznáva iné náboženstvo a vtedy sa stane, že sa niečo vo vás zlomí, ak ste v týchto veciach príliš striktní. Niekedy sa ale stáva, že nemôžete svoj pohľad na veci vysvetliť tomu druhému, preto že tomu aj tak rozumieť nebude. Preto si na vás milí čitatelia, ktorí tento článok čítate to, čo je vo vašich vnátrach a to, čo ste mi všetko ukázali a ja som presvedčený, že niektorých z vás mi do cesty poslal sám Boh, ako anjelov, či rôzne skúšky životom, či sa stretnete s ľuďmi, ktorých ste po dlhom čase nevideli. Verím teda, že Boh existuje a verím v neho.

Do čoho sa zvyknem zamilovať?

Pôvodne som tento článok mal v pláne napísať včera, na deň Sv. Valentína. Keďže som trochu váhal, či tento článok vôbec napísať, rozhodol som sa ho napísať dnes.

Ako u tých, ktorí vidia existuje “zaľúbil som sa na prvý pohľad”, tak u nevidiacich existuje “zaľúbil som sa na prvé počutie”, možno aj na prvý dotyk. Týka sa to hlavne ľudí opačného pohlavia a to, aké som mal idoly je veľmi zaujímavé čítať. Pokúsim sa vám tieto veci zhrnúť tak stručne, ako to pôjde.

Keď som počúval rozhlasové hry, obdivoval som rôznych hercov, ako vedia narábať s hlasmi. Samozrejme, platí to aj pre rôzne filmy. Niekedy aj keď pekné ženské hlasy šepkajú, dokáže to vo mne vyvolať rôzne pocity. Nazýva sa to ASMR. O tom, čo to je si môžete prečítať na tejto stránke, ale teraz pokračujem ďalej. Napríklad aj intonácia rôznych dievčat, či žien môže vo mne vyvolať rôzne emócie, či rôzne hlášky niektorých ľudí opačného pohlavia. Neplatí to iba v prípade, ak nejaké ženy počujem. Ak nejaká hrdinka v nejakej knihe, či žena zodpovedá čiastočne môjmu idolu a tú knihu načíta muž, tiež si ju dokážem veľmi dobre predstaviť a potom už je to tam. To isté platí aj pri smiechu, či pri speve. Viem, že si osoby, ktoré poznám osobne a do ktorých sa zvyknem zamilovať neuvedomujú a ani nevedia, čo sa deje v mojej hlave. Možno to je v poriadku. Keď mi môj kamarát povedal, že má kučeravé oči, ja som mu na to odvetil. “Ja mám napríklad anténové uši a tiež to nie je v pohode.” Kedy to ale nie je dobré, k tomu sa postupne dostanem. O tom, aké mám predstavy o rôznych mojich idoloch vám tu písať nebudem. Nie som, ako istý bloger, ktorý píše o tom, aby ho dievčatá prefackali. Takéto názory by sa mali písať do súkromných zápiskov, než na internet. Dokonca mnohé z dievčat, či žien ma inšpirovalo k rôznym poviedkam, či piesňam a iným výtvorom. Niektoré zo žien mi občas dali zaujímavé lekcie a pochopil som, že napríklad s určitým druhom pováh by som mal skončiť, preto že to môže dopadnúť veľmi zle. Niektoré mi zas ukázali nové veci, priviedli ma na nové cesty a pri niektorých z nich som spoznal, že niekedy netreba riešiť povahu, či hlas ale to, čo pre teba niekto spraví.

O tom som síce písal, no napriek tomu ma niektoré z dievčat, či žien nechtiac priviedli do zlých duševných stavov. Nakoniec sa mi z toho podarilo postupne dostať. Verte mi, že nie je celkom v poriadku, ak kvôli niektorým dievčatám zbytočne preplačete niekde v sprche kvôli tomu, že máte k nim vytvorenú, ako rôzne východné filozofie vravia, karmickú väzbu. Postupne som pochopil aj to, že vyhýbanie sa určitým ľuďom len kvôli rôznym predstavám nemá žiaden význam a len sa takto zvykne rana zväčšiť. Existujú rôzne východiská z takýchto vecí a to, ako som niektoré veci riešil je veľmi zábavné písať. Samozrejme, nebolo to nič zlé. Tie lepšie riešenia sú pre mňa použiť všetky pocity, ktoré mám na tvorbu niečoho pekného. Možno ste si prečítali v jednom z mojich článkov to, čo mi povedal jeden ajurvédový liečiteľ, použiť zlú energiu na vytvorenie dobrých vecí. Sú ale situácie, kedy musia niektoré čierne chvíle prejsť, no našťastie tieto momenty netrvajú dlho.

Prečo toto všetko píšem? Preto, preto že by som sa chcel ospravedlniť všetkým dievčatám, či ženám, ktorým som vďaka svojej povahe a pocitom spôsobil rôzne trápenia. Snažím sa proti tomu bojovať tak, ako najlepšie dokážem. Niekedy stačí len počkať a prejde to. Čo sa týka mojich predstáv a pocitov, tie si nechávam pre moje napísané výtvory. Či sú to poviedky, alebo básne, aj tam sa snažím vysporiadať s mojimi pocitmi, ale na blogy tieto veci nepíšem. Kto vie? Možno, že raz nejaké moje knihy vydám a dočítate sa, aké sú moje pocity. Nie je to ale nič čudné, preto že mnohí z autorov veľmi žijú vo svojom svete.

Názor na Zvukovú konferenciu a reakcia na istý článok

Možno to, čo teraz robím sa niektorým ľuďom páčiť nebude. Myslím si ale, že keď niekto na blogoch zachádza priďaleko, je načase použiť podobné zbrane, ako má svoj protivník.

Ide o článok nevidiaceho Tomáša, ktorý na svojom blogu robí z nevidiacich chudákov a píše o tom, ako je mu ubližované. Stále píše na svojom blogu o tom, aby mu nejaká žena vylepila, no podľa mňa už mnoho nevidiacich mu má chuť dať jednu po papuli aj ja. Nepatrím síce k tým, ktorí by jednali agresívne a násilne, ale pri ňom človek nikdy nevie, čo môže čakať. Na stránke prečo nevidiacim hrabe poukazujem hlavne na to, čo niektorí z nás (hlavne on) na internete vyvádzajú. Tento človek si myslí o sebe, že je úžasný a kadečo dokázal. Skutočne ukazuje len to, že blog by nemal ani mať. Dokonca sa obul do nevidiaceho, ktorý je na tom oveľa lepšie, než on sám a vyčítal mu, že je priveľa pri internete. Ten nevidiaci (poznám ho osobne) na internete riešil rozumné veci, než náš slávny hrdina. To, že sa nemá vôbec dobre vďaka psychickým stavom, za ktoré si môže on sám, to je jeho vlastný problém a nie problém iných ľudí. Mimochodom dozvedel som sa od istého nevidiaceho, že ho z istého počítačového tábora museli vziať na psychiatriu, alebo aj to, že bol agresívny k pedagógom. Nikto nie je svätý, ale on sa podľa mňa pokladá za Krista, ako tak jeho blog sledujem. Články síce nečítam, ale za to ako zistíte na istej FB stránke, robím si z nich zábavu. Určite je rád z toho, koľko ľudí číta jeho články. Nezamýšľa sa nad tým, čo si o ňom myslia rôzni ľudia. Ak mu niekto pravdivo okomentuje jeho článok, nechá si vypnúť komentáre. Aj to je prejavom slobody slova, ktorým sa Tomáš tak vehementne oháňa. Všetko ale má svoje hranice.

Teraz už podľa mňa zašiel priďaleko, preto že obviňuje majiteľa istého softvéru pre nevidiacich s názvom Zvuková konferencia z toho, čo nie je pravda. Takéto hlúposti vedia vyťahovať hlavne rôzni politici a frajerikovia. Myslím si, že keby majiteľ zvukovej konferencie bol taký, ako o ňom Tomáš píše, určite by tento program dopadol, ako Klango, alebo by ho ľudia vôbec nenavštevovali. Som Stanovi vďačný za mnohé a som rád, že sa mi dovolí prezentovať aj v rádiu ZK, čo je rádio zvukovej konferencie. Práve tam mám istú reláciu a vďaka tomu som neskôr založil blog s rovnakým názvom, ako má relácia. Vďaka nepatrí len Stanovi, ale aj ostatným členom tejto komunity, ktorí majú so mnou trpezlivosť hlavne vtedy, keď chcem spropagovať svoje blogy, či moje kompozície. Dokonca Ján Čajan z tejto komunity uviedol odkaz na Globe of music, môj blog o etnickej hudbe na svojich stránkach. Patrí mu za to veľká vďaka.

Ak som s niektorými členmi zvukovej konferencie mal nejaké konflikty, chcel by som sa im ospravedlniť, no väčšinou sme si tieto veci, hoci po dlhom čase a s chladnou hlavou vyriešili a dnes spolu ďalej komunikujeme. Občas si navzájom pomôžeme a som rád, že som spoznal aj tam množstvo zaujímavých ľudí. Neverte všetkému, čo niekto, kto rieši svoje komplexy tak, že útočí na iných ľudí na svojom blogu napíše. Okrem toho Stano, ako administrátor je výborný človek a pokiaľ sme mali nejaký problém, vyriešili sme ho a život šiel ďalej.

Svet Desi

O tom, ako dokáže svet niekoho poriadne vydesiť, či o tom, ako svet desí je veľa čo napísať. Stačí si napríklad pozrieť správy. Väčšina správ poukazuje na to, že svet nás desí a čo nás na ňom desí je….

Možno ste si všimli chybu v názve. Nie, toto nie je obyčajný preklep, ale veď vy viete, že sa rád pohrávam so slovami a že milujem aj takéto slovné hračky. Možno to súvisí aj s písaním poviedok a autori by predsa mali tieto veci ovládať. O čom tento článok bude?

Zabudnite na to, čo vás desí. Ak narazíte na slovo Desi na anglických stránkach vedzte, že sa jedna o nejakú spojitosť buď s Indiou, Pakistanom, alebo Bangladéšom. Slovo “desi” pochádza zo sanskritského slova “déša”. V moderných indických jazykoch jestvuje slovo “déš”, čo znamená “krajinu, oblasť”. Ide o krajiny indického subkontinentu, no v súčasnosti sa tento termín chápe pri krajinách spomínaných vyššie, čiže pri krajinách, ktoré boli súčasťou Indie, ako takej.

Keďže je tam podobná kultúra (existujú aj tam určité rozdiely), rozhodol som sa, že začnem najprv tým, čo si predstavujeme pod slovom India. Áno aj o Indii som mal vytvorené určité predstavy, ako aj o Číne, či Japonsku. Hinduizmus, Budhizmus, Ajurvéda, alebo Jóga, toto všetko sa vám spája s Indiou, ako aj vôňa rôznych korenín, či najvyššie vrchy sveta Himaláje a je toho viac. Čo sa týka hudby, s Indiou sa mi spája napríklad hudobný štýl Bhangra, indická klasická hudba, Bhádžany, Kirtany, Mantry a hudba indického filmového priemyslu. S Indiou sa nám spája aj veľká chudoba, národ rozdelený do rôznych kást, alebo aj džungle, hory, kari korenie a možno aj štát Goa a Hippies. Možno vďaka týmto veciam vo mne aj dnes indická hudba vyvoláva rôzne fantastické predstavy. Našťastie, sú to iba predstavy. Dopočul som sa napríklad o ľuďoch, ktorí tam boli za akýmsi iným duchovnom. Aj ja som mal takéto čudné predstavy. Teraz na to hovorím, že sú to čudné predstavy. Veď niektorí Hipisáci tam boli, ale žiadne duchovno nezískali. Ani ja som pred desiatimi rokmi nevedel, že v Indii je množstvo úradných jazykov a hoci Indovia zvyknú rozprávať aj po Anglicky, Hindčina sa napríklad používa len v severnej časti Indie, potom je tam ešte Pandžábčina, Bengálčina, Tamilčina, Kannadčina a rôzne iné jazyky. Dokonca aj hnutie Harekrišna sa mi spája s Indiou, hoci podľa mňa toto hnutie len niečo vybralo z indickej filozofie a možno si to aj upravili, to ja neviem.

Na indických jazykoch je zaujímavé napríklad to, že sa zapisujú spoluhlásky a samohlásky sú znázornené rôznou diakritikou. Práve tak si podľa opisov predstavujem indické písma. Či je to pravda, to mi môžu povedať tí, ktor vedia čítať napríklad písmo í Dévanágarí, či ovládajú niečo zo Sanskritu. Alebo poradie znakov je presne také, ako sa tieto znaky vyslovujú (od hrdla až po pery). Platí to pre všetky jazyky v Indii, ktoré používajú brahmické písma. Urdčina používa arabský zápis a poradie je tam rovnaké, ako v Perzštine, či Arabčine. O tom, čo som napísal o indickej hudbe si môžete prečítať na tomto blogu, alebo si môžete prečítať článok, kde porovnávam európsku klasickú hudbu s indickou klasickou hudbou.

Poznám zopár kamarátov, ktorí radi počúvajú pandžábsku Bhangru. Asi pred štyrmi rokmi som aj ja začal počúvať hudbu Indie, Pakistanu a susedných krajín. Dokonca som narazil aj na hudbu Nepálu a aj Nepál patrí do regiónu Indický subkontinent. Je síce pravda, že potom som záujem o Indiu opustil hneď, ako som natrafil na K-pop. Nič si ale nevyčítam.

Čo ma teší na indickej hudbe je skutočnosť, že aj tam sú zachované tradície. Práve to ma priťahovalo aj na africkej hudbe, arabskej hudbe, či balkánskej hudbe. Hudba krajín ďalekého východu totiž už žiadne tradície v hudbe nemá. Samozrejme, neplatí to len pre krajiny ďalekého východu, ale aj pre západ všeobecne. Okrem toho názory na hudbu, hlavne na indickú klasickú hudbu sa mi páčia. O tom, ako Indovia uvažujú o hudbe si môžete prečítať na blogu jedného z ľudí, ktorý mi takto vysvetlil všetko, čo som o indickej klasickej hudbe nevedel.

Asi pred dvomi rokmi som narazil na Balujiho Shrivastava, ktorý hrá práve indickú klasickú hudbu. Prekvapilo ma na ňom to, že má rovnaký zdravotný problém, ako ja. Aj on totiž nevidí a vraj bez učiteľov sa sám učil hre na rôznych hudobných nástrojoch. Skláňam sa pred ním. Vďaka istej službe, kde môžem počúvať hudbu som sa rozhodol konať. Určite tušíte, že ide o Spotify. Žiadne rádiá, kde nemusí fungovať ani vysielacia adresa. Pustil som si napríklad kompozície indickej klasickej hudby, potom kompozície západnej klasickej hudby. V indickej klasickej hudbe, ako spomínam v článku, na ktorý som tu uviedol odkaz sa interpret stáva skladateľom a je spojený s vesmírom, ako takým. Treba to zažiť, ale neskôr sa mi podarilo naraziť na relaxačnú hudbu hranú na klavíri. Prekvapilo ma, ako táto hudba bola komponovaná. Ide o novú hudbu, nie o starú hudbu. Vtedy som si uvedomil, prečo sa Ravi Shankar nechal počuť, že hudba New age, čiže relaxačná hudba existovala už dávno pred Kristom, že to bola indická klasická hudba. Tí interpreti splynuli s hudbou, čiže ju nehrali, ale ju aj cítili a komponovali. Práve preto som si povedal, že vyskúšam niečo také aj ja. Pochopil som, že treba sa dostať do hudby a ju aj skomponovať, aj keď nie ste skladateľom. Napríklad Ravi Shankar bol ako hráčom na Sitar, tak aj človekom, ktorý tú hudbu komponoval, ak by sme to mali povedať slovníkom európsky rozmýšľajúceho človeka. V mojom porovnávacom článku spomínam ale, že to nie je tak celkom pravda. Existujú určité tóny Rágy, určité rytmické noty Tály a hráči na týchto základoch, ktoré sa naučia od svojho majstra takpovediac improvizujú. To nám, ľuďom zo západu chýba, ale aj Indovia sa učia našu klasickú hudbu. Mali by sme si teda vymieňať rôzne skúsenosti a svetu Desi sa priblížiť. Situácia je ale u nás taká, že žiaden majster indickej klasickej hudby sa u nás vôbec nezastavil. Ak áno, tak potom o tom neviem. Nemyslím len na koncert, ale aj na prednášku o indickej klasickej hudbe. Na internete si môžeme nájsť aj to, takže takto by sme jeden z problémov vyriešili.

Čo sa týka ostatných tradícii vrámci Indie, ako takej, máme aj u nás indické reštaurácie. Z toho niektoré z nich patria istému hnutiu, na ktorý mám svoj názor, ktorý nie je ani dobrý ani zlý. Možno je to preto, preto že som spoznal mnohých úžasných Harekrišňákov, takže predsudky nechám tak, ale ich filozofiou sa neriadim.

Určite je mnohé z toho, čo som zo sveta Desi nestihol objaviť. Je ale pravda, že niekedy sa zvyknem inšpirovať aj indickou, či pakistánskou hudbou a podobnými žánrami. Tento svet je pre mňa plný protikladou a kontrastou a kultúry v tej oblasti sú si z časti veľmi podobné. Neviem síce, prečo som sa opäť začal zaujímať o indickú hudbu (myslím tým aj na indickú populárnu hudbu), ale možno za tým sú rôzne predstavy o Indii, či Nepále, ktoré podľa mňa ostanú len predstavami a ničím iným.

Kde je pravda?

V Biblii sa Pilát opýtal Krista: “Čo je pravda?” Niektorí uvádzajú “kde je pravda” a práve tomu sa trochu budem venovať. Mnohí ľudia sa totiž chvália, že oni objavili skutočnú pravdu, všetko ostatné sú klamstvá. Takýchto hesiel sú plné rôzne internetové portály, kde su “zaručene overené” správy. Menovať ich nebudem, ale verte mi, že si z toho robím žarty aj ja a zachádzam tak ďaleko, ako nikto nezachádza. Alternatíva ku pravde je rôznorodá a jej interpretácie, teda tej “pravdy” sú nebezpečné a ničia ľudstvo. Nie len internet, ktorý je, ako oheň, či technika, ale aj rôzne interpretácie istých vecí môžu v ľuďoch vyvolávať strach. Naša myseľ funguje na predstavách a asociáciách, o ktorých som tu už niečo napísal. Slová môžu mať obrovskú moc a pokiaľ sa z jej mágii dostanete, môže trvať poriadne dlho.

Ľudia napríklad majú aj svoje pravdy o Bohu. Niekto z mojich kamarátov tvrdil, že jedine Boh a jeho syn Ježiš Kristus sú tí praví. Iní zas, že Boh (Allah) a prorok Mohamed. Jeden z mojich kamarátov napríklad povedal, že Boh je somarina a všetko je jedine o peniazoch, nie o Bohu. Keď už spomínam tu peniaze, raz som počul takýto názor v jednej rozhlasovej hre:

Vinco: Mocní Boha nepotrebujú, pravda?
Mačuha: Ale hej. Nosia ho v peňaženkách.

Nechcem vám priať nič zlé, ale kto vie, či budete takto uvažovať, keď budete chorí ležať niekde v nemocnici, či doma. Minulý rok som sa dozvedel smutnú správu. Jedna moja známa (tiež bola hudobníčka) zomrela na rakovinu. V duchu som prosil Boha, aby ešte mohla ďalej žiť, aj keď inak, ako väčšina z vás. Už som tu spomínal, že je jedno, v čo veríte. To, čo je dôležité vám onedlho prezradím. Raz mi môj známy zavolal a oznámil mi, že tá, čo mala Rakovinu zomrela. Bol to pre mňa šok, ale nikdy som za to neobviňoval Boha. Je síce pravda, že niekedy mám aj takéto myšlienky, keď sa trápim kvôli istým veciam, ktoré tu uvádzať nebudem.

O tom, ako niektorí ľudia sa pokúšali hľadať pravdu svedčí aj Mika Waltari. Ten ju až tak úpenlivo hľadal, že sa niekoľkokrát dostal na psychiatriu. Existuje mnoho právd o istej veci. Jedine na nás závisí, čo si vyberieme, ale individuálne. Preto žiadna cesta nemusí byť hodnotená označením “the best”. O  tom, že aj Kresťania si môžu zaspievať Mantry ma presvedčila skúsenosť z istej cesty, ktorú som absolvoval minulý rok. Pred tým aj vďaka rôznym kamarátom som sa vyhýbal niektorým veciam a nebudem ani písať o tom, ako to so mnou šlo. Okrem toho som sa dozvedel o istej veci, ešte keď som chodil na náboženstvo. Keďže sa týka táto vec niekoho s mojej rodiny, nebudem túto vec spomínať. Vytvoril som si proste odstup od Kresťanstva a potom vďaka rôznym asociáciám som začal moju osobnú rebéliu voči Kresťanstvu. Trvalo pekne dlho kým som pochopil, že toto nie je tá pravá cesta. Na druhej strane poznám veľa ľudí, ktorí cvičia Jógu, nevyznávajú Kresťanstvo, ale sú oveľa lepší ako tí, ktorí sa hrajú na Kresťanov. Áno, dobre čítate, hrajú sa na Kresťanov, ale nimi nemôžu ani byť. Niekedy minulého roku som sa dozvedel, že jeden z mojich kamarátov píše agresívne veci o Islame, ktoré môžu byť nebezpečné od ďalšieho internetového kamaráta, ktorý ho pozná. Ten človek, čo tak brojí proti Islamu mi povedal, že chce byť mníchom, zapája sa do rôznych kresťanských skupín a práve to ma veľmi zarazilo. Ako takýto človek môže byť správnym Kresťanom? Tento človek sa dokonca zapojil do rôznych nacionalistických skupín a niekedy má nacionalizmus veľmi blízko k Nacizmu, či si to chceme priznať, či nie. Je určite správne milovať svoj národ, ale to neznamená, že budeme útočiť na iné národy. To isté platí aj pre náboženstvá, ale je to zase život môjho kamaráta, no myslím si o tom svoje. Z takýchto prípadov, či Fanatikov mám poriadne žarty. Mnohí z mojich kamarátov o tom vedia a aj kvôli tomu mi potom nehovoria určité veci. Nechcem tieto veci, ktoré som sa dopočul na internete spomínať, preto že toto sú opäť osobné veci. Zhrniem to ale tak, že internet sa stal miestom, kde sa šíria somariny každého druhu namiesto toho, aby sa tam šírili hodnotné veci. Takže keď vidím, čo je na Facebooku nové, radšej si vyriešim cez chat dôležité veci. Občas sa stane, že ma niečo zaujíme. Ak sú to ale fotografie, nemám z toho nič. Každý má svoju pravdu, za ktorú sa môže byť aj do pŕs, či pre ňu pozabíjať kopec ľudí a aj samého seba. Sú ale ľudia, ktorí keď sa ich opýtam, či sú veriaci mi povedia, že áno a dodajú mi, že sú napriek tomu hriešni ľudia vravím im, že je to nie je nič nové. Každý pácha z nás rôzne hriechy. Alebo ešte inak, každému sa nahromaďuje Karma. Napriek tomu existuje cesta, kedy sa určité veci ukážu v pravom svetle a potom predsudky padajú. Aj mne trvalo, kým som pochopil, že ak od niektorých ľudí budem utekať, vôbec si nepomôžem.

Zamiloval som sa do jedného dievčaťa, konkrétne do jej smiechu. U mňa takéto veci nie sú ničím novým, že sa zamilujem do intonácie, či do hlasov opačného pohlavia, alebo do hlasov rôznych hercov, ale hlavne herečiek a potom už je to tam. No a podobná situácia bola asi pred štyrmi, či tromi rokmi. Hoci táto kauza, ako ja na tieto veci hovorím začala asi pred šiestymi rokmi práve pred štyrmi rokmi sa stalo, že sa moja kamarátka rozhodla, že mali by sme sa čo najmenej stretávať. U mňa to zašlo tak ďaleko, že som nechodil na niektoré hodiny, na ktoré chodí ona. Boli sme spolužiaci a aj po konzervatóriu som mal rôzne myšlienky. Napriek tomu som sa s ňou stále kontaktoval a keď som sa dozvedel, že má prísť do Košíc som sa s kamarátom dohodol, aby sme mohli byť len my dvaja (moja spolužiačka a ja) a potom väčšia časť mojich predsudkov a pocitov ku nej zmizla preč. Vytvoril som si na základe jej povahy a hlasu určitý obraz, ktorý tak celkom nebol správny a s tým boli spojené potom rôzne trápenia. Trochu mi to pripomína jedno zo zenových múdrostí:

Zenový majster vraví mladému mníchovi:
“Keď už kreslíš dážďovku, prečo jej ešte kreslíš nožičky, potom čižmičky, ponožky a šnúrky?”

Vtedy som opäť povedal, že to, čo som si o nej povytváral v hlave a to, ako som proti tomu bojoval bolo hlúpe. Veril som tomu, že je taká, aká je, pri čom som sa nepozeral na to, ako mi v mnohých veciach pomohla.

Tu je iný príklad. Opäť som sa zamiloval do nejakého pekného hlasu, ale tu nastal obrat. Tá, do ktorej hlasu som sa zamiloval (do jej spevu) mi ukázala, že dôležité je to, čo spraví človek pre toho druhého. No, podľa mňa to nespravila ona, ale Boh. Je jedno, kto aký je. Ak ale spraví mnoho vecí, ktoré mu pomôžu a spraví niečo, čo si potom ten druhý bude na ňom vážiť bez rozdielu, čo ten človek je je tá správna lekcia od univerza, akú mnohí z nás potrebujú. Trochu sa hanbím za moje rozmýšľanie o niektorých ľuďoch, ale jedno mi je jasné. Každý má z nás svoje chyby. Ak ale jeden pre druhého spraví nejakú významnú vec, ten druhý si potom túto vec bude vážiť, možno až do poslednej hodiny života. Najdôležitejšie nie je to, ktorý Boh je pravý, alebo to, kto má pravdu. Peniaze sú dnes veľmi potrebné, ale oveľa viac sú dôležité zdravie, priatelia a rodina. Toto mi povedala moja spolužiačka, keď som sa príliš trápil kvôli známkam v škole. Keď si aj teraz spomeniem na jej slová, vždy ma napĺňajú obrovskou silou. Mimochodom, keď tu už rozoberám rôzne vzťahy, spomenul som si na jeden zaujímavý príklad. Ďalšia z mojich internetových kamarátok vie nádherne spievať keltské piesne. Raz mi ich zaspievala pri jednom rozhovore a potom som bol okamžite naplnený tvorivou energiou a vedel som ju použiť a rozvinúť ďalej. Včera sme si s asistentom spomenuli na to, čo mi povedalo mnoho ľudí, no hlavne jeden liečiteľ Ajurvédy: “Ak máš v sebe zlú energiu, skús ju premeniť na dobrú.” Čiže ak sa cítim zle, dá sa to premeniť aj na dobré. To isté sa týka aj tej našej pravdy, čiže niekedy aj to zlé je dobré, alebo tieto veci nejako neriešiť.

Bolo tu toho veľa napísané, niektoré veci boli prepojené, ale aké z týchto vecí plynie ponaučenie? Možno asi to, čo vravím vždy: “Nemusí vám vyhovovať všetko to, čo vám povedia druhí ľudia. Stačí len časť a aj menej je niekedy viac.” Platí to aj pre pravdu, za ktorú niektorí z nás zbytočne bojujú.

Môj postoj ku Falun gongu, konečne uvádzam veci na pravú mieru

Bolo to minulý rok, keď som si myslel, že Falun Gong (alebo Falun Dafa) je cesta, ktorú musím praktizovať. Neviem, či to bol súcit, ale ako som tak počúval kresťanské príbehy o viere pochopil som, že každá cesta môže byť správna. Či je to Kresťanstvo, alebo aj Islam. Áno, dobre ste prečítali, Islam. Narážam hlavne na sufijských mystikov, ktorí majú občas v Moslimskom svete peklo. A čo Baháisti? Tí to tiež nemajú ľahké. V prípade Falun Gongu to predsa len zašlo poriadne ďaleko. Veď okrem perzekúcii je tam prítomný aj nelegálny odber orgánov čínskou vládou. Existujú teórie okolo istej kontroverznej výstavy a hovorí sa, že ju organizuje Čína a sú medzi telami vystavených aj telá väzňov svedomia. Strach pomyslieť na to.

Hoci túto kultivačnú cestu nepraktizujem, som proti tomuto, aby sa robili takéto svinstvá. Ak kvôli viere niekto zabíja toho druhého (bez rozdielu náboženstva), to už zachádza priďaleko. Práve v tom som s Falungongistami, no ich cestu som zatiaľ nepraktizoval. Je to aj kvôli tomu, že nevidím. Boli ale situácie, kedy som si myslel, že mi to pomôže práve pre moje bolesti očí. Keď je človek zúfalý a keď mu lekári nezvyknú pomôcť, skúša kadečo. Napríklad aj rôznych liečiteľov, či Ajurvédu. Veď, keď lekári povedia mojej mame a mne, že mi asi budú musieť vybrať oči a dať implantáty, nie je mi všetko jedno. O tom, aké je to rôzne s implantátmi, mnohí z vás, čo nevidíte viete, pokiaľ máte implantáty o tom svoje. Takže, skúšal som kadečo, aby som neprišiel o oči, len Falun gong nie.

Napriek tomu mi pomohlo niečo úplne iné, aby som sa z týchto vecí dostal. Možno asi tušíte, kto. Prezradím len, že to súviselo s hudbou. Potom som si uvedomil, že nemusím praktikovať práve Falun Gong. Môžem byť aj Kresťanom, alebo je jedno, čomu sa budem venovať, len nech to nie je niečo zlé. To, čo je zlé, to tu rozpísavať nebudem. Človek musí na základe intuície, nie len rozumu vnímať, čo a ako a verte mi, celý život sa učíme. Tak som napríklad pochopil, že Minghui príliš píše o Falun Gongu, akoby to bola tá najlepšia cesta. Ale, čo ak niekomu vyhovuje niečo iné?

Odôvodním to jednou peknou príhodou. Moja pani profesorka, ktorá ma učila klavír mi raz po hodine, keď sme riešili, ktoré náboženstvo čo hlása a ktoré je to správne porozprávala takýto príbeh:

Spadol pútnik do jamy. Snažil sa odtiaľ vyškriabať, no nie a nie sa odtiaľ dostať. Prišiel k nemu Budha a vraví mu: “Nesnaž sa odtiaľto vyslobodiť a bude ti dobre.” Potom k nemu prišiel prorok Mohamed a vraví mu: “Ver v Boha, ten je najmocnejší a bude ti lepšie.” Nakoniec prišiel k nemu Kristus a vytiahol ho z jamy von.

Asi takto mi ten príbeh vyrozprávala moja pani profesorka. Našiel som ho aj na internete a na svojich blogoch som už ho niekoľkokrát spomenul. Keď som túto vec riešil s istým mojim kamarátom z Česka, ten mi povedal: “Ale čo, ak Moslimovia, či Budhisti tento príbeh budú interpretovať inak?” Možno tak hovoril preto, že v Česku je veľa Ateistov. Napriek tomu poznám niekoľko ľudí z Česka, ktorí prosia boha hlavne vtedy, ak majú problémy. Aj ja medzi nich patrím. Minulý rok som sa v aute viezol z členkami A cappela súboru Fuga. Medzi nimi bola žena, ktorá chodila na spev Mantier, pri čom tento súbor bol kresťanský. Človek niekedy musí zažiť aj takéto veci napriek náboženstvám.

Vrátim sa ale k tomu pútnikovi a jame. Možno, že toho pútnika vytiahne jeho cisárske veličenstvo z Etiópie Haile Selassie, či majster Li Chung-č, kto ho vie. Ja na to vravím, prečo nie? Každé náboženstvo má svoj pohľad na svet, ale tie príbehy o viere, ktoré som čítal, či počúval ako aj s kresťanských, či falungongových zdrojov určite majú aj moslimskí Sufisti. Okrem toho medzi mojimi známymi mám veľa Moslimov, ktorí majú výborné názory, aj keď sa v určitých názorových veciach nezhodneme. Títo Moslimovia špeciálne študovali Islam a Korán a nie nejaké prekrútenia. Mimochodom, u nás tiež existujú rôzne dezinterpretácie Biblie a aj vďaka tomu u nás boli voľakedy vojny. Teraz to isté pokračuje v Moslimskom svete.

Čo sa ale týka prenasledovania rôznych náboženstiev (bez rozdielu) myslím si, že to nie je dobré. Je síce pravda, že sa to netýka len náboženstiev, ale aj politiky. Ak to ale zájde tak ďaleko, ako v prípade Falun Gongu, treba s tým niečo spraviť. Propaganda ČKS tvrdí o Falun gongu rôzne hlúposti. Knihy Falun Gongu a ich texty, či prednášky majstra sú voľne dostupné na stránkach tohto hnutia. Študoval som ich a musím prehlásiť, že svojim spôsobom Falun Gong škodlivý nie je. Napriek tomu toto nie je moja duchovná cesta. Zaujímam sa hlavne o nich preto, čo sa deje v CČíne a zastávam názor, že tieto svinstvá by mali skončiť čo najskôr. Napriek tomu v Číne existuje komunita ľudí, ktorá praktikuje túto cestu a hoci jej názory nezastávam, súcitím s nimi a malo by to skončiť. Každému vyhovuje niečo iné.

Pretrhať asociačné reťaze, ako na to?

V predchádzajúcom článku som spomínal, že asociácie môžu kadečo predstavovať, či dobré a či zlé. Naše rôzne predstavy nám zabraňujú prekročiť to, s čím sme stotožnení, či dokonca pokoriť naše ja, naše ego, či náš rozum. V kórejskej zenovej škole Kwan um je meditácia rozjímania nad slovami: “kto som? Kto je ja? Čo je to ja?” Odpoveď býva: “Neviem.” Alebo ešte za to stačí spomenúť známy Kongan mu.

Žiak sa pýta zenového majstra Čodžua:

“Má pes budhovskú podstatu?”

“Nie.” Odpovedá mu majster ˇČodžu.

Zaujámavé je na tom to, že Budha tvrdí, že každá živá bytosť má Budhovstvo, ale pes nie? Na to sa rozumom prísť nedá. Existuje množstvo takýchto zenových hádanok, ktorým utíšite svoje ego a môžete ich skúšať, aj keď nie ste Budhisti. Napríklad kniha Mrtvá kočka obsahuje takéto Kóany.

Ale čo, ak sa to dá inak? John Cage síce študoval Zen a v hudbe vďaka aleatorike vyvrátil predstavy o hudbe, ako takej. Keď už tu spomínam Zen, so Zenom sa spája aj Japonsko a s Japonskom sa môže spájať kvalitná japonská technika, video hry, pokémony, alebo aj ako som sa raz presvedčil japonské Porno. Jeden z mojich kamarátov mi raz naznačil, že Japonci si vo veľkom kupujú erotické pomôcky a aj iní kamaráti mi potvrdilo, že Japonsko sa už nespája so Zenom tak, ako pred tým. Práve naopak, Japonci zachádzajú do šialeného Konzumizmu. Rovnako aj Čína sa považuje za komunistickú krajinu, no zo skúseností rôznych cestovateľov vyplýva, že je tam kapitalistický ošiaľ. Vtedy predsudky o Číne padajú.

Snažím sa aj ja, aj keď inak, ako John Cage rôzne predsudky vyvracať. Pomáha mi pri tom etnická hudba, alebo World music. Nie som ale jediný. Veď istá slovenská kapela spojila slovenskú ľudovú pieseň s balkánskymi vplyvmi, či dokonca s motívmy z rôznych filmov, ako aj s bachovou polyfóniou. Možno si myslíte, že takéto veci nie sú možné a že je to bláznovstvo. V detstve som napríklad počúval experiment dvoch Francúzov, ktorí miešali rôzne kultúry do elektronickej hudby. V jednej skladbe som napríkad od tohto hudobného projektu počul pygmejské vokály a uspávanku zo Šalamúnových ostrovov. Napriek tomu toto všetko do seba ladilo, bola to výborná hudobná amalgamácia. Možno asi tušíte, že ide o Deep forest a o sweet lullaby. Alebo pri hudobnom projekte Enigma nájdete okrem gregoriánskeho chorálu aj spev domorodcov z Tajwanu, či niečo z Indie. Takéto experimenty niekedy zvyknú rúcať predsudky.

Pamätám si na pár zaujímavých názorov. Keďže v predchádzajúcom článku som spomínal hlavne to zlé, teraz nadišla zmena na dobré. Mnohí z vás viete, že píšem aj poviedky na tému Fantasy, no mnohé zaváňajú zvláštnym humorom. Platí to aj v hudbe a verte mi, že o jednej z hrdiniek v mojich poviedkach som zložil pieseň. Bola to princezná z Atlantídy, ale pozor! Nebolo to nič také, akoby ste si predstavovali. Žiadna ľúbezná pieseň, či niečo, čo by malo vystihovať princeznú. Práve naopak, predstavovalo prostredie nejakej krčmy v Tirolsku, kde niekto po Anglicky spieva pieseň o princeznej z Atlantídy a jódluje. Mala dokonca takú chytľavú melódiu, že si ju niektorí z mojich kamarátov pospevovali. Niektorí z mojich kamarátov si mysleli, že som sa zbláznil, ale iní sa na tom zabávali v tom zmysle, že si predstavovali niečo úplne iné. Alebo čo istá pieseň, ktorá bola kombináciou kresťanského, kórejského a japonského? Ak chcete o tejto piesni vedieť viac, pozrite sa na moju hudobnú tvorbu. Alebo napríklad moja zmäs piesní, kde boli rumunské nápevy zmiešané so slovenskými a gorálskymi, to už ale malo určité podobnosti. Možno ste napríklad ani netušili o tom, že niektoré maďarské ľudové piesne majú podobné melódie, ako slovenské ľudové piesne. Vďaka tomu, že s nimi máme spoločnú históriu to nie je nemožné. Ale napríklad kombinácia slovenskej ľudovej piesne s Reggae, Rasta vokálmi a francúzskym počítaním na začiatku do štyroch, to je už haluz, akoby istý môj kamarát povedal. Rôzne predstavy padajú a nemožné sa stáva uskutočneným.

Asi pred desiatymi rokmi som napríklad skúšal komponovať aj spájania arabského s rómskym, konkrétne s Flamenco vokálmi. Bolo to niečo také, ako Gipsy kings, ale texty boli samozrejme improvizované. V tom období som začal počúvať inú hudbu, než arabskú a to hudbu z oblasti Balkánu, cigánsku hudbu z oblasti Maďarska a Balkánu a Flamenco. Takže v niektorých mojich piesňach som napríklad imitoval arabské ženy a španielskych spevákov Flamenca. To, či sa takéto experimenty robili, to už neviem. Viem ale to, že napríklad jedno CD sa volalo šialení Balkánci. Na ňom však účinkovala pouličná skupina s Odesy, pri čom tie vplyvy, ktoré tam boli mohli byť balkánske. Háčik je ale v tom, že presne takéto vplyvy má aj balkánsky Klezmer a tiež aj tie ruské texty vo mne niečo zlomili. Zistil som, že v hudbe rôzne predsudky môžu okamžite spadnúť.

Aké sú teda zásady vyvracania predsudkov tak, aby mohlo aj dieťa vo vašom vnútri ožiť? Je to výborná vec hlavne preto, aby ste niečo nové vytvorili.

  1. Rôzne zenové Kóany vám môžu pomôcť vyvrátiť predsudky. Platí pri ních to, že ich myseľ nedokáže vyriešiť, rozum nechajte rozumom.
  2. Ak sa venujete umeniu, spojte to, čo ešte nikto nespojil a môže vám to pripadať aj čudné.
  3. Ak narazíte na ľudí, ktorí sú proti takýmto veciam nepresviečajte ich. Naučili sa žiť vo vlastnej bubline a nič tým nevyriešite.
  4. Ak vás niektorí budú pokladať za bláznov povedzte si, že každý je tak svojim spôsobom trochu bláznivý.
  5. Samozrejme, nepreháňajte to. Závisí aj od toho, či chcete ľuďom niečo priniesť, alebo len sebe. Ale, ak sa začnete príliš veľmi kohútiť, je na čase aj trochu spomaliť, nech dieťa vo vašom vnútri niečo nerozbije.
  6. Dôležité ale je, aby ste si z toho, čo sa vám s niečim spája zobrali len to dobré. Napríklad keď som narazil na indickú klasickú hudbu, nespájal som si to hneď s Indiou, Hinduizmom a kastami, ale vnímal som len tú hudbu, ako takú.

Niekedy je to ťažké. Ja som sa napríklad pokúšal spojiť niečo z našej klasickej, alebo neoklasickej hudby s tým, čo som napríklad objavil v indickej klasickej hudbe. Pochopil som, že je najdôležitejšie splynúť s hudbou, ako s vesmírom. Indovia totiž tvrdia, že v ich indickej klasickej hudbe je logika vesmíru a nie logika človeka.

Asociačné a imaginárne reťazce

Týmto článkom nadviažem na to, čo som tu nedávno písal. V úvode vás chcem milí čitatelia upozorniť, že to, čo tu budete čítať veľmi príjemné nebude. Budem sa snažiť spomínať aj pozitíva, no negatívnym veciam sa nevyhnem. Pravda je taká, že niektoré asociačné reťazce môžu byť poriadne nebezpečné.

Asi pred štyrmi rokmi tu začala utečenecká kríza. V lete 2015 sa skupina slovenských (nie islamistických) extrémistov zhromaždila a rozhodli sa ukázať, že slovensko je proti tomu, aby sme na naše územie vpustili utečencov, ale veľmi čudným spôsobom, útokom na arabskú rodinu s malým dieťaťom. Bola to rodina študenta, ktorý tu na Slovensku prišiel študovať kvôli lepším možnostiam, než ich ponúka Saudská Arábia. Minulý rok sa stala ďalšia tragická udalosť, ale tentokrát to zašlo priďaleko, vražda filipínskeho študenta. Žeby náhoda? Obávam sa, že asociačná náhoda. Mnohí si automaticky robia asi takúto asociáciu o zahraničných študentoch a cudzincoch:

  • Migrant
  • Cudzí študent inej farby pleti
  • Ten, čo ničí náš národ

Nečudujem sa, že sa tu potom konajú rôzne takéto stretnutia. Jeden z moderátorov istej relácie to nevydržal a povedal takéto slová, za ktoré sa potom ospravedlnil:

“Priznám sa vám, že mne chutí rovnako slovenská Žinčica aj turecký Ayran. Dôležité je to, aby sa z toho človek neposral.

Potom sa za tieto výroky ospravedlnil, ale mal obrovskú pravdu.

Poďme na ešte oveľa pikantnejšiu asociáciu pri slove Soros. Meno Georgea Sorosa sa nám spája s rôznymi vecami, ktoré na seba nadväzujú a tu je asociačný výsledok:

  • George Soros
  • Židia
  • Izrael
  • Banky v Amerike, ktoré patria Židom

Výsledok tejto asociácie je to, že mnoho ľudí má antisemitské myšlienky. Takéto myšlienky viedli ku vyvražďovaniu nie len Židov, ale aj iných národov. Najviac podľa historických zdrojov zahynulo práve viac Židov.

Nie je pochýb o tom, že Židia boli prešibaní obchodníci a k nám si vybudovali podľa mňa aj trochu odstup. Možno je to kvôli rôznym prenasledovaniam židovského národa, ako takého už od stredoveku. Nebudem tu spomínať všetko, z čoho Židov obviňujeme už aj preto, že mám medzi Židmi niektorých kamarátov podobne, ako aj medzi inými ľuďmi. Rôzne iné veci zapríčinili práve jedno z najväčších vraždení v minulom storočí. Napriek tomu tu existujú rôzne múdre frázy a s nimi rôzne asociácie sú desivé. Pozor, to už nie sú slová, ale frázy a názory, s ktorými na svet prichádzajú rôzni vševedkovia. Tu je pár zaujímavých príkladov.

  • Históriu píšu víťazy.
  • Slovanské národy mali svoju vlastnú abecedu ešte pred Hlaholikou.
  • Holokaust je výmysel Židov.

Skúste hádať, kam potom naša vzdelanosť bude smerovať. Treba síce pracovať, ale sa aj vzdelávať a ak dáme na rôzne takéto názory nechcem vedieť, kde bude generácia našich detí. Internet obsahuje množstvo informácii. Tým, že je množstvo blogerov a prispievateľov na sociálnych sieťach je aj kopec rôznych čudných informácii, napríklad takých, že Černosi v Afrike sa učili od bielych Bohov, či Tutanchamón mal slovanské DNA. Na jednej strane je to smiešne, na druhej strane na zaplakanie.

Ale, čo je ešte najhoršie je náboženská nebezpečná asociácia. Mnoho ľudí z Kresťanstva, či z Islamu považuje tých, ktorí nevyznávajú náboženstvo toho druhého za neveriaceho a kacíra a taký človek potom musí zomrieť. Čiže, buď konvertovanie, alebo smrť. Ako príklad tu môžem uviezť španielskych dobyvateľov Amerík, alebo rád nemeckých rytierov. Ako Henryk Sienkiewicz v jednej zo svojich kníh napísal, že prekážkou k tomu, aby poľské a litovské obyvateľstvo prialo Krista sú nemci, o ktorých si jeden šľachtic myslel, že ich takto zbavujú hriechov. Krstili ich ale mečom a nie vodou vykúpenia. Pre takéto príklady nemusíme ísť do minulosti. Stačí sa pozrieť na stredný východ a nemusí sa to týkať Islamistov, ale aj Baháistov v rôznych arabských krajinách. Alebo ak pôjdeme ešte ďalej na východ, pre svoju vieru sú v jednej východnej krajine ľudia mučení a odoberajú im orgány. Určite viete, o koho ide. Len pre svoje presvedčenie útočiť na toho druhého, nediskutovať to s tým druhým rozumnou cestou a nájsť kompromisy, to je na základe rôznych asociácii.

Aj slovo “New age” má rôzne asociácie, no toto duchovné hnutie, ktorý som istý čas skúmal má rôzne cesty. Tu sú rôzne asociácie s hnutím New age. Upozorňujem, že ako v predchádzajúcom príklade môže byť množstvo asociačných reťazcov, nie len jedna reťaz.

  • New age
  • Satanizmus
  • Sekta
  • Ufo
  • Mimozemšťania

Sú tam aj iné asociácie, ktoré môžu byť veľmi zaujímavé. Na internete s touto tématikou som narazil na channeling, na rôzne rozhovory s anjelmi, až som potom od toho cúvol. To, čo channeling znamená, to tu opisovať nebudem. Radšej prejdem na to, s čím pozitívnym sa nám môže asociovať slovo New age.

  • New age
  • New age hudba
  • Meditačná hudba
  • Relaxačná hudba
  • Hudba pre Jógu

Môže byť samozrejme toho viacej a niektoré z týchto pojmov znamenajú to isté. Je to niečo podobné, ako pri arabskej hudbe. Takže ak niekomu poviem, že som počúval arabskú hudbu, okamžite mu na um prídu správy o islamských teroristoch, ale niekedy sa môže stať pravý opak. Asi pred dvomi rokmi som sa dozvedel, že Kresťania majú úplne iné mená, než Moslimovia. Keď som počúval arabskú hudbu, zvykol som sa stretávať s menami, ako Mohamed, Mustafa, Amr a podobnými menami. Keď som ale narazil na mená, ako George, či Nancy, veľmi som to neriešil. V tom období, kedy som počúval arabskú hudbu som neriešil náboženstvá. Po istom rozhovore o menách som pochopil určité veci a čítal som si životopisy niektorých umelcov, kde som objavil mená, ktoré používame my, čiže ľudia z kresťanského sveta. Nemýlil som sa, boli to Kresťania.

O tom, ako vnímať týchto ľudí a ako niekedy dostanete od života za svoje názory štipnutie do líca vám môžem uviezť na záver takúto peknú príhodu. Išiel som na dovolenku do Egypta a dozvedel som sa, že jeden z delegátov, ktorý vie po Česky sa volá Marko. Pozor, tak sa jeho meno píše, nie je to chyba.Môj otec, ktorý mi o tejto veci povedal mi o tom hovoril, ako o niečom čudnom. Ja som ale vedel, prečo sa tak volá a v lietadle som povedal môjmu asistentovi: “Jeden z delegátov sa volá tak, ako ja. Je teda Kresťan.” Nemýlil som sa. Na druhý deň prišiel jeden z delegátov, ktorý mal na ruke vytetovaný krížik. Pri rozhovore hlavne vnímate to, že je človek, ako každý iný, čiže Egypťan. Vôbec som pri ňom nemusel riešiť to, či je Moslim, či je Kresťan. Ak si niekto myslí, že si s Kresťanmi oveľa lepšie porozumie, než s Moslimami, musím vás sklamať milí čitatelia, ktorí si to namýšľate. Závisí hlavne od ľudí. Nie od toho, či je niekto Arab, či je niekto Budhista, alebo černoch. Samozrejme, niektoré názory môžu byť odlišné, ale väčšinou platí to, že rôzne asociácie sa nevyplácajú. O tom, ako tomu predchádzať a pretrhnúť asociačné reťaze sú rôzne názory a rôzne postoje.

Karol Machata

Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách, zomrel 3. mája 2016 vo veku 88 rokov. Aj do jeho hlasu sa mnohí zamilovali. Je to jeden s hercov, s ktorého hlasom som vyrastal od malička. Najprv to boli rozprávky od Opusu, neskôr rozhlasové hry, občas aj rozprávky od spoločnosti A.L.I.

Niektorí nevidiaci sa o jeho hlase vyjadrovali, ako o príjemnom hlase určenom aj na relaxačné nahrávky. Asi pred tromi rokmi som sa presvedčil, že skutočne jednu takúto nahrávku nahral. Jeho hlas poznám najmä z rozhlasových hier, ale aj v niektorých filmoch účinkoval. Pamätám si napríklad na rozprávky, ktoré zvykol načítať v rozhlase. Tieto rozprávky sa vysielali pred ôsmou hodinou večer. Medzi nimi boli aj staré grécke báje a povesti. Nebol ale jediný, kto ich čítal. Ak som počul jeho hlas v nejakej rozhlasovej hre vedel som, že pôjde skutočne o unikátnu rozhlasovú hru. Veď jeho hlas sa vždy dobre počúval, či bol mladý, či už starý. Na prvé počutie sa do jeho hlasu môže zamilovať každý.

Hovorí sa, že práve pôsobenie v rozhlase mu vylepšilo jeho Slovenčinu. Veď tí, ktorí sa narodia tam, kde on nezvyknú vravieť spisovnou Slovenčinou. Nebol ale jediný. Na druhej strane keď počúvate to, ako rozpráva povedali by ste, že pochádza zo Záhoria. Určite nie a to vďaka pôsobeniu v rozhlasu, ako pri istom rozhovore spomínal.

Asociácie V – Farby

Určite si myslíte, že som sa zbláznil. Ja, čo nevidím, píšem o farbách?

Čo sa týka toho blázna, tým som niekedy dosť často, no našťastie nie som na tom až tak zle, že by som mal skončiť na psychiatrii. Možno to patrí k umelcom, takže množstvo umelcov je aj tak trochu bláznami, len nech sa nedostávajú do politiky. Hovorí sa, že keby mohol Hitler maľovať, nespravil by také hrozné skutky. Je ale pravdou, že množstvo umelcou končilo v blázincoch kvôli depresiám, napríklad taký Mika Waltari. No a čo niektorí maliari, či umelci? Myslíte si, že nekončili ani oni buď v blázincoch, či nemali takéto sklony? Mnoho spisovateľov patrí k takzvaným skrytým bláznom, hoci nehospitalizovaným, ale nie nebezpečným. Poznám dokonca aj takých blogerov, ktorí podľa mňa predstavujú riziko pre svoje okolie už tým, čo píšu. Ja sa aspoň zatiaľ za takéhoto človeka nepovažujem, no možno je to úplne inak. Keď teda píšem o farbách a nevidím, tak vy určite tušíte, že si ich zoberiem trochu z iného pohľadu, z pohľadu človeka, ktorý nevidí.

Možno ste o tom nevedeli, ale aj hudba má svoje farby. Každý jeden zvuk má svoju farbu, či svoje spektrum podobne, ako napríklad počítačová grafika, či namaľovaný obraz, alebo vec, ktorú vidieť nemôžem. Už som tu o obrazoch písal a keďže v Angličtine existujú podobné slová pre predstavu a obraz, spojím jedno s druhým, alebo budem zamieňať. Čo sa týka hudobných farieb, možno ste počuli o ľuďoch, ktorí počujú farby. Hovorí sa, že majú synestéziu. Na základe takéhoto synestezického experimentu vytvorili holandskí vedci program pre nevidiacich, ktorí dokáže rozpoznávať obraz pomocou zvuku. To znamená, že nevidiaci by mohol napríklad vnímať červenú farbu, ako medovú chuť, či počuť žltú farbu, ktorá by mu zvukom pripomínala napríklad klavír? Sú to všetko len príklady, no až tak sa ďaleko nevidiaci nedostali. Možno aj medzi nevidiacimi existujú ľudia, ktorí majú synestéziu. Ak niekoho takého poznáte, budem len veľmi rád. Mimochodom, o Synestézii som našiel článok na slovenskej Wikipédii, tak si ho môžete prečítať.

Ale čo asociácie? Tie sú oveľa zaujímavejšie pri farbách. Napríklad som dávnejšie tvrdil, že mám rád červenú farbu preto, že je červená krv, prípadne jablko. Jablko môže byť zelené a zelená farba mi evokuje trávu, stromy, alebo listy. Dokonca raz niekto napísal na sociálnu sieť somarinu, že stromy sú modré. Buď asi užil nejaké čudné medikamenty, môžeme sa len dohadovať, ale o modrých stromoch som nikdy nepočul. Keď sme pri modrej farbe, tak modrá farba mi pripomína vďaka predstavám oblohu. Ale čo sivá farba? Sivá farba vraj je zmiešanina čiernej a bielej, aspoň tak som počul a nevyzerá veľmi dobre pre tých, ktorí sa pozerajú. Niektorí nevidiaci si robia srandu, že vidia len čiernu, čiže tmu. Pre mňa čierna farba predstavovala nie len farbu smrti, ale dokonca aj farbu Afričanov. Voľakedy som bol totiž zamilovaný do Afriky, ako kontinentu a aj teraz ešte niečo z toho ostalo. Je ale pravda, že pre malé dieťa, keď vidí černocha je niečo neobvyklé a desí ho. Spomenul som si na to, ako jedno dieťa začalo plakať, preto že uvidelo černocha. Čo sa týka napríklad žltej farby, tá mi pripomína podľa opisov a predstáv zlato, či slnko na oblohe, alebo aj žltú rasu, čiže Číňanov, Japoncov a samozrejme, Kórejcov. Biela farba pre mňa predstavuje okrem našej rasy, ktorú nevyvyšujem vôbec nad ostatné aj farbu zimy, či snehu. Veď aj ja s istou A cappella skupinou sme spievali pieseň Biela zima. Dokonca sa o obyvateľoch Kaukazu hovorí, že sú belší, než my. K týmto veciam prispieva hlavne prostredie, kde človek vyrastá, čiže predsudky o rasách môžete poslať do čerta. Ak mi neveríte, vypočujte si antropologický slovník z archívu extra, časť rasa. Viem, že možno z vás mnohí ľudia nebudú súhlasiť s týmito názormi. Ja ale tvrdím, prečo nie? Veď ak človek opustil africkú pravlasť, musel sa jeho organizmus potom, ako emigroval prispôsobiť novému prostrediu. Zoberte si, ako príklad naše medvede a potom ľadové medvede niekde v Arktíde. Čiže, na farbu našej pleti vplýva aj životné prostredie. Preto sa niektorí z nás v lete opaľujú na slnko, aby boli trochu tmavší. Ale Dáni to vďaka svojmu pigmentu majú oveľa ťažšie. Stačí, aby sa aspoň trochu pripálili na gréckom slnku a už majú problémy. Dokonca som raz veril, že Indiáni patria ku červenej rase. Taká ani neexistuje. Indiáni, alebo pôvodní obyvatelia Ameriky patria k žltej rase. Doteraz neviem, prečo získali takéto urážlivé prívlastky od belochov, ako “červenokožci” a iné hlúpe privlastky.

Ja tieto veci ale vôbec neriešim, no ak si mám vybrať oblečenie podľa farby, je to pre mňa problém. Musí mi pomôcť niekto, kto vidí. Nevidiaci teda farby veľmi neriešia, ale napríklad asociácie môžu nevidiacim pomôcť, napríklad mesiac je strieborný, slnko je zlaté, stromy sú zelené. Dokonca som počul, že niektorí si môžu aj hudobné tóny spojiť s farbami. To si už veľmi predstaviť neviem, ale určite pre tých, ktorí vidia môže byť veľmi zaujímavé. Dokonca aj mená farieb a ich opisy môžu vyvolávať vo mne akúsi reťazovú reakciu. Napríklad som sa dopočul o farbe Indigo. Dočítal som sa o nej, že je to modrá farba, ktorá prechádza do fialova. S modrou farbou sa mi spája napríklad more, či obloha, ako spomínam vyššie. Podľa mňa to musí byť krásna farba. Každému sa môže páčiť ale úplne iná farba, takže ak sa niekomu nepáči Indigo, pochopím to.