Asociácie IV – Hlasy, zvuky a predstava

V Angličtine existuju slová, ktoré označujú predstavu a obrazy a sú si podobné. Ide o slová “image” a “imagination”. Aj my používame termíny, ako “už sme si vytvorili obraz”, či “už máme predstavu”, no čo, ak nevidíme?

V takom prípade u človeka so zrakovým znevýhodnením zohrávajú kľúčovú úlohu ostatné zmysly, hlavne sluch. Hoci som tu už písal o hudbe, jazykoch, alebo asociáciách, ako takých, niekedy samotné obrazy o niektorých veciach nás menia.

Pamätám si na to, keď som sa chcel učiť Japončinu len kvôli jednej počítačovej hre, ktorá bola naprogramovaná v Japonsku a bola to skutočne unikátna počítačová hra pre nevidiacich. Nebol som ale jediný. Alebo keď počujem Gréčtinu, okamžite mi toto slovo navodí predstavu Grécka, gréckej mytológie, alebo aj gréckeho písma, či gréckej hudbe, kde hrá Buzuki a podobné nástroje. Gréčtinu považujem za veľmi ľubozvučnú reč, takže ďalšia predstava s Gréčtinou je spojená podobne, ako aj moje návštevy tejto krajiny. Pri Kórey to môže byť napríklad K-pop, či kórejské písmo Hangul. Pri Španielčine to môže byť hudba Latino (myslím tým ako na hudbu Latinskej Ameriky, tak aj Španielska a) a jej temperamentné rytmy. Okrem toho Španielčina znie výborne, možno oveľa lepšie, než Angličtina.

Takto sa postupne dostávam k zvukom, či hlasom. Spomeniem tu ešte jednu asociáciu, pri ktorej si väčšinou predstavujeme to najhoršie, čiže Arabský svet. Väčšine okamžite napadne to, čo počujú, či čítajú, alebo vidia v správach zo Stredného východu, či Severnej Afriky (islamistické sekty, terorizmus a iné negatívne veci). Mne napríklad na um príde arabská hudba, ktorú som voľakedy počúval. Keď teda počujem nejakú arabskú hudbu skúste si domyslieť, akú radosť pociťujem. Ak niekto napríklad počuje Staroslovančinu, môžu mu prísť na um Konštantín a Metod, či naši predkovia, ako takí. Ak niekto napríklad počuje hudbu Country, či Bluegrass, možno sa mu vybaví v hlave okrem Ameriky aj Írsko. Sú rôzne podobnosti, ktoré sú postavené na rôznych asociáciách.

Čo ale, keď počujem nejaký pekný hlas? Je to jedno, či to je spev, alebo smiech, intonácia. Nezávisí niekedy na počte hlasov, len nech sú to hlasy opačného pohlavia a potom u mňa platí to, že sa zamilujem na prvé počutie. Niekedy takéto veci skončili veľmi zle. Či to boli hlasy rôznych hercov (ale hlavne herečiek), hlasy rôznych spevačiek, alebo hlasy mojich kamarátov, ako spievajú, alebo len intonácia nejakých žien a farba hlasu vo mne vyvoláva rôzne pocity. Dokonca sa stane, že niekedy ma zaujme aj spôsob nejakého spevu, napríklad alikvotný spev. To je ten lepší prípad, preto že v Mongolsku, či v Tuve ho spievajú muži. Niekedy aj na základe textu, ktorý môže čítať muž a jedna z hlavných postáv je žena vo mne niekedy vyvolali predstavy o týchto ženách. Veď aj ja keď píšem poviedky, už mám nejaké predstavy povytvárané. Nechcem ani opisovať, aké povahy ma zvykli priťahovať, no časom sa to zmenilo. Keď sme už pri tých zmenách pamätám si, ako sa mi vybavilo isté zlé obdobie, keď som hral na klavíri jednu pieseň. Je síce pravda, že v tom čase, kedy som túto pieseň hral som nevedel, do čoho idem. Čo sa vtedy stalo, to vám nemusím rozpisovať, ale opäť sa potvrdilo za všetkým hľadaj ženu. Je ale dôležité, či tie predstavy, hlasy a spev vás naplňujú energiou, ktorá sa dá stále rozmnožovať, alebo vo vás prebúdza zlé myšlienky. Aj pri týchto veciach platí, že môžu sa tieto veci pominúť, len si ich netreba pripomínať.

A čo zvuky, ako také? Aj zvuky vytvárajú určitý obraz. Napríklad zvuk lietadla vo mne okamžite navodí predstavu cestovania podobne, ako to slovo. Takže keď vznikol letecký simulátor pre nevidiacich Eurofly, kde nevidiaci môžu virtuálne lietať po celom svete, veľmi som sa potešil. Veď s rôznymi krajinami vďaka mojim znalostiam mám pospájaných množstvo predstáv, z ktorých som zopár predstáv o niektorých krajinách už vymenoval. Alebo keď počujem zvuk arabského pohárového bubna Darbuka skúste hádať, čo mi okamžite napadne. Alebo ešte iný zážitok. V istom bare mali bubny conga (alebo kongá). Mali tam aj kravské zvonce a iné perkusie. Okamžite som začal bubnovať na congá a keďže pri kravských zvoncoch neboli paličky, musel som sa uspokojiť s rukami. Napriek tomu tie rytmy, ktoré som sa pokúšal zahrať podľa sluchu okamžite vo mne vyvolali predstavu rytmov, ako Salsa, či Plena a podobných rytmov Latinsko-americkej hudby. Tak som sa do toho obrazu vžil a hral som, až ľudia začali tlieskať. Ku mne sa pripojil aj majiteľ baru, ktorý bol tiež hudobníkom. Niekedy sa ale stáva, že určité predstavy sú okamžite pri hudbe vyvracané. Takže keď napríklad počujem zvuk indického nástroja Tabla a čínskych huslí Erhu, môže to vytvoriť niečo nové, ale už to nie je ani čínske, ani indické.

Niekedy je pre mňa vytvárať si predstavy veľmi ťažké. Takže keď počujem nejaký pekný hlas nejakého dievčaťa neznamená to, že pekná je. Alebo ako je to so zvukmi, či s hudbou, ako spomínam vyššie. V Zenovom učení platí istá vec, že naše ego si okamžite vytvára predstavy. Až nedávno som pochopil citát z knihy mrtvá mačka: “Zanechaj slová a frázy a povedz niečo.” Je pravda, že egom je pochopiť niektoré Kóany ťažké a myslím si, že takéto veci môžu cvičiť aj ľudia, ktorí nevyznávajú Budhizmus. Na internete môžete určite nájsť nejaké Kóany a pozor, skúste sa zamerať na predstavu tejto veci a nie na slová. Ide tu opäť o intuíciu a racionalita je preč. Niektorí skladatelia, napríklad John Cage sa venovali Zenu a takto rozvracali určité predstavy o hudbe, ako takej. Keďže aj ja tvorím hudbu, vyvraciam tu hlavne predsudky o rôznych národoch, či spájam nemožné. Napríklad istá pieseň, kde sa spojil operný spev s byzantskou liturgiou, no ja som k tomu pridal kórejský Rap, či japonský spev ladený počítačom. Alebo napríklad spojenie slovenského Hip-hopu s arabským Hip-hopom, alebo aj perzské s balkánskym, alebo slovenskú ľudovú hudbu s mexickým štýlom Mariachi. Áno aj takéto experimenty som robil, dokonca som skomponoval aj skladby, kde zneli rumunské vplyvy, zopár slovenských ľudových piesní s rumunskými rytmami a potom aj niečo z gorálskej hudby. Isteže, tam už nejaké predstavy sú. Dokonca som raz narazil na kombináciu cumbie so štýlom Bhangra, čiže India s Kolumbiou. To ma veľmi pobavilo, no nie každý toleruje takéto kombinácie. Ale čo, ak potom vznikne niečo nové. Napríklad v minulom storočí sa spojili grécka a turecká hudba a tak vznikli nové žánre, bez ktorých si dnes grécku hudbu nedokážeme predstaviť. Tak, ako vo vesmíre sa spája kadečo, tak aj hudba je potom univerzálnym jazykom. Je ale pravda, že niektorí sú proti takýmto rôznym kombináciám. Nuž, každí sme nejakí a každému chutí niečo iné.

Čo sa týka slova predstava, pohrajem sa hlavne s anglickými slovami, ktoré znamenajú obraz a predstavu, no majú ten istý slovný základ. Nevidiaci si môže len čiastočne predstaviť to, čo je nakreslené. Napríklad asi v čase, keď som tento článok písal som bol na istom kvíze. Ten kvíz bol pre každého a bol tam samozrejme aj obraz. Jedna z otázok bola: “Aký je to druh písma?” Tí, ktorí videli mi hovorili, že sa podobá na grécke, či arabské písmo. Ja som len tak z ničoho nič povedal, že to je hebrejské písmo, hoci som ho nevidel a skúste hádať, či som uhádol. Áno, správna odpoveď bola hebrejské písmo. Opäť sa potvrdilo, že intuícia je v niektorých prípadoch oveľa dôležitejšia, než racionalita, no len málokedy sa zvykne prejaviť. Na to, ako ju vycvičiť sa skúste opýtať tých, kto praktikujú Zen, ako spomínam vyššie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s