Asociácie V – Farby

Určite si myslíte, že som sa zbláznil. Ja, čo nevidím, píšem o farbách?

Čo sa týka toho blázna, tým som niekedy dosť často, no našťastie nie som na tom až tak zle, že by som mal skončiť na psychiatrii. Možno to patrí k umelcom, takže množstvo umelcov je aj tak trochu bláznami, len nech sa nedostávajú do politiky. Hovorí sa, že keby mohol Hitler maľovať, nespravil by také hrozné skutky. Je ale pravdou, že množstvo umelcou končilo v blázincoch kvôli depresiám, napríklad taký Mika Waltari. No a čo niektorí maliari, či umelci? Myslíte si, že nekončili ani oni buď v blázincoch, či nemali takéto sklony? Mnoho spisovateľov patrí k takzvaným skrytým bláznom, hoci nehospitalizovaným, ale nie nebezpečným. Poznám dokonca aj takých blogerov, ktorí podľa mňa predstavujú riziko pre svoje okolie už tým, čo píšu. Ja sa aspoň zatiaľ za takéhoto človeka nepovažujem, no možno je to úplne inak. Keď teda píšem o farbách a nevidím, tak vy určite tušíte, že si ich zoberiem trochu z iného pohľadu, z pohľadu človeka, ktorý nevidí.

Možno ste o tom nevedeli, ale aj hudba má svoje farby. Každý jeden zvuk má svoju farbu, či svoje spektrum podobne, ako napríklad počítačová grafika, či namaľovaný obraz, alebo vec, ktorú vidieť nemôžem. Už som tu o obrazoch písal a keďže v Angličtine existujú podobné slová pre predstavu a obraz, spojím jedno s druhým, alebo budem zamieňať. Čo sa týka hudobných farieb, možno ste počuli o ľuďoch, ktorí počujú farby. Hovorí sa, že majú synestéziu. Na základe takéhoto synestezického experimentu vytvorili holandskí vedci program pre nevidiacich, ktorí dokáže rozpoznávať obraz pomocou zvuku. To znamená, že nevidiaci by mohol napríklad vnímať červenú farbu, ako medovú chuť, či počuť žltú farbu, ktorá by mu zvukom pripomínala napríklad klavír? Sú to všetko len príklady, no až tak sa ďaleko nevidiaci nedostali. Možno aj medzi nevidiacimi existujú ľudia, ktorí majú synestéziu. Ak niekoho takého poznáte, budem len veľmi rád. Mimochodom, o Synestézii som našiel článok na slovenskej Wikipédii, tak si ho môžete prečítať.

Ale čo asociácie? Tie sú oveľa zaujímavejšie pri farbách. Napríklad som dávnejšie tvrdil, že mám rád červenú farbu preto, že je červená krv, prípadne jablko. Jablko môže byť zelené a zelená farba mi evokuje trávu, stromy, alebo listy. Dokonca raz niekto napísal na sociálnu sieť somarinu, že stromy sú modré. Buď asi užil nejaké čudné medikamenty, môžeme sa len dohadovať, ale o modrých stromoch som nikdy nepočul. Keď sme pri modrej farbe, tak modrá farba mi pripomína vďaka predstavám oblohu. Ale čo sivá farba? Sivá farba vraj je zmiešanina čiernej a bielej, aspoň tak som počul a nevyzerá veľmi dobre pre tých, ktorí sa pozerajú. Niektorí nevidiaci si robia srandu, že vidia len čiernu, čiže tmu. Pre mňa čierna farba predstavovala nie len farbu smrti, ale dokonca aj farbu Afričanov. Voľakedy som bol totiž zamilovaný do Afriky, ako kontinentu a aj teraz ešte niečo z toho ostalo. Je ale pravda, že pre malé dieťa, keď vidí černocha je niečo neobvyklé a desí ho. Spomenul som si na to, ako jedno dieťa začalo plakať, preto že uvidelo černocha. Čo sa týka napríklad žltej farby, tá mi pripomína podľa opisov a predstáv zlato, či slnko na oblohe, alebo aj žltú rasu, čiže Číňanov, Japoncov a samozrejme, Kórejcov. Biela farba pre mňa predstavuje okrem našej rasy, ktorú nevyvyšujem vôbec nad ostatné aj farbu zimy, či snehu. Veď aj ja s istou A cappella skupinou sme spievali pieseň Biela zima. Dokonca sa o obyvateľoch Kaukazu hovorí, že sú belší, než my. K týmto veciam prispieva hlavne prostredie, kde človek vyrastá, čiže predsudky o rasách môžete poslať do čerta. Ak mi neveríte, vypočujte si antropologický slovník z archívu extra, časť rasa. Viem, že možno z vás mnohí ľudia nebudú súhlasiť s týmito názormi. Ja ale tvrdím, prečo nie? Veď ak človek opustil africkú pravlasť, musel sa jeho organizmus potom, ako emigroval prispôsobiť novému prostrediu. Zoberte si, ako príklad naše medvede a potom ľadové medvede niekde v Arktíde. Čiže, na farbu našej pleti vplýva aj životné prostredie. Preto sa niektorí z nás v lete opaľujú na slnko, aby boli trochu tmavší. Ale Dáni to vďaka svojmu pigmentu majú oveľa ťažšie. Stačí, aby sa aspoň trochu pripálili na gréckom slnku a už majú problémy. Dokonca som raz veril, že Indiáni patria ku červenej rase. Taká ani neexistuje. Indiáni, alebo pôvodní obyvatelia Ameriky patria k žltej rase. Doteraz neviem, prečo získali takéto urážlivé prívlastky od belochov, ako “červenokožci” a iné hlúpe privlastky.

Ja tieto veci ale vôbec neriešim, no ak si mám vybrať oblečenie podľa farby, je to pre mňa problém. Musí mi pomôcť niekto, kto vidí. Nevidiaci teda farby veľmi neriešia, ale napríklad asociácie môžu nevidiacim pomôcť, napríklad mesiac je strieborný, slnko je zlaté, stromy sú zelené. Dokonca som počul, že niektorí si môžu aj hudobné tóny spojiť s farbami. To si už veľmi predstaviť neviem, ale určite pre tých, ktorí vidia môže byť veľmi zaujímavé. Dokonca aj mená farieb a ich opisy môžu vyvolávať vo mne akúsi reťazovú reakciu. Napríklad som sa dopočul o farbe Indigo. Dočítal som sa o nej, že je to modrá farba, ktorá prechádza do fialova. S modrou farbou sa mi spája napríklad more, či obloha, ako spomínam vyššie. Podľa mňa to musí byť krásna farba. Každému sa môže páčiť ale úplne iná farba, takže ak sa niekomu nepáči Indigo, pochopím to.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s