Svet Desi

O tom, ako dokáže svet niekoho poriadne vydesiť, či o tom, ako svet desí je veľa čo napísať. Stačí si napríklad pozrieť správy. Väčšina správ poukazuje na to, že svet nás desí a čo nás na ňom desí je….

Možno ste si všimli chybu v názve. Nie, toto nie je obyčajný preklep, ale veď vy viete, že sa rád pohrávam so slovami a že milujem aj takéto slovné hračky. Možno to súvisí aj s písaním poviedok a autori by predsa mali tieto veci ovládať. O čom tento článok bude?

Zabudnite na to, čo vás desí. Ak narazíte na slovo Desi na anglických stránkach vedzte, že sa jedna o nejakú spojitosť buď s Indiou, Pakistanom, alebo Bangladéšom. Slovo “desi” pochádza zo sanskritského slova “déša”. V moderných indických jazykoch jestvuje slovo “déš”, čo znamená “krajinu, oblasť”. Ide o krajiny indického subkontinentu, no v súčasnosti sa tento termín chápe pri krajinách spomínaných vyššie, čiže pri krajinách, ktoré boli súčasťou Indie, ako takej.

Keďže je tam podobná kultúra (existujú aj tam určité rozdiely), rozhodol som sa, že začnem najprv tým, čo si predstavujeme pod slovom India. Áno aj o Indii som mal vytvorené určité predstavy, ako aj o Číne, či Japonsku. Hinduizmus, Budhizmus, Ajurvéda, alebo Jóga, toto všetko sa vám spája s Indiou, ako aj vôňa rôznych korenín, či najvyššie vrchy sveta Himaláje a je toho viac. Čo sa týka hudby, s Indiou sa mi spája napríklad hudobný štýl Bhangra, indická klasická hudba, Bhádžany, Kirtany, Mantry a hudba indického filmového priemyslu. S Indiou sa nám spája aj veľká chudoba, národ rozdelený do rôznych kást, alebo aj džungle, hory, kari korenie a možno aj štát Goa a Hippies. Možno vďaka týmto veciam vo mne aj dnes indická hudba vyvoláva rôzne fantastické predstavy. Našťastie, sú to iba predstavy. Dopočul som sa napríklad o ľuďoch, ktorí tam boli za akýmsi iným duchovnom. Aj ja som mal takéto čudné predstavy. Teraz na to hovorím, že sú to čudné predstavy. Veď niektorí Hipisáci tam boli, ale žiadne duchovno nezískali. Ani ja som pred desiatimi rokmi nevedel, že v Indii je množstvo úradných jazykov a hoci Indovia zvyknú rozprávať aj po Anglicky, Hindčina sa napríklad používa len v severnej časti Indie, potom je tam ešte Pandžábčina, Bengálčina, Tamilčina, Kannadčina a rôzne iné jazyky. Dokonca aj hnutie Harekrišna sa mi spája s Indiou, hoci podľa mňa toto hnutie len niečo vybralo z indickej filozofie a možno si to aj upravili, to ja neviem.

Na indických jazykoch je zaujímavé napríklad to, že sa zapisujú spoluhlásky a samohlásky sú znázornené rôznou diakritikou. Práve tak si podľa opisov predstavujem indické písma. Či je to pravda, to mi môžu povedať tí, ktor vedia čítať napríklad písmo í Dévanágarí, či ovládajú niečo zo Sanskritu. Alebo poradie znakov je presne také, ako sa tieto znaky vyslovujú (od hrdla až po pery). Platí to pre všetky jazyky v Indii, ktoré používajú brahmické písma. Urdčina používa arabský zápis a poradie je tam rovnaké, ako v Perzštine, či Arabčine. O tom, čo som napísal o indickej hudbe si môžete prečítať na tomto blogu, alebo si môžete prečítať článok, kde porovnávam európsku klasickú hudbu s indickou klasickou hudbou.

Poznám zopár kamarátov, ktorí radi počúvajú pandžábsku Bhangru. Asi pred štyrmi rokmi som aj ja začal počúvať hudbu Indie, Pakistanu a susedných krajín. Dokonca som narazil aj na hudbu Nepálu a aj Nepál patrí do regiónu Indický subkontinent. Je síce pravda, že potom som záujem o Indiu opustil hneď, ako som natrafil na K-pop. Nič si ale nevyčítam.

Čo ma teší na indickej hudbe je skutočnosť, že aj tam sú zachované tradície. Práve to ma priťahovalo aj na africkej hudbe, arabskej hudbe, či balkánskej hudbe. Hudba krajín ďalekého východu totiž už žiadne tradície v hudbe nemá. Samozrejme, neplatí to len pre krajiny ďalekého východu, ale aj pre západ všeobecne. Okrem toho názory na hudbu, hlavne na indickú klasickú hudbu sa mi páčia. O tom, ako Indovia uvažujú o hudbe si môžete prečítať na blogu jedného z ľudí, ktorý mi takto vysvetlil všetko, čo som o indickej klasickej hudbe nevedel.

Asi pred dvomi rokmi som narazil na Balujiho Shrivastava, ktorý hrá práve indickú klasickú hudbu. Prekvapilo ma na ňom to, že má rovnaký zdravotný problém, ako ja. Aj on totiž nevidí a vraj bez učiteľov sa sám učil hre na rôznych hudobných nástrojoch. Skláňam sa pred ním. Vďaka istej službe, kde môžem počúvať hudbu som sa rozhodol konať. Určite tušíte, že ide o Spotify. Žiadne rádiá, kde nemusí fungovať ani vysielacia adresa. Pustil som si napríklad kompozície indickej klasickej hudby, potom kompozície západnej klasickej hudby. V indickej klasickej hudbe, ako spomínam v článku, na ktorý som tu uviedol odkaz sa interpret stáva skladateľom a je spojený s vesmírom, ako takým. Treba to zažiť, ale neskôr sa mi podarilo naraziť na relaxačnú hudbu hranú na klavíri. Prekvapilo ma, ako táto hudba bola komponovaná. Ide o novú hudbu, nie o starú hudbu. Vtedy som si uvedomil, prečo sa Ravi Shankar nechal počuť, že hudba New age, čiže relaxačná hudba existovala už dávno pred Kristom, že to bola indická klasická hudba. Tí interpreti splynuli s hudbou, čiže ju nehrali, ale ju aj cítili a komponovali. Práve preto som si povedal, že vyskúšam niečo také aj ja. Pochopil som, že treba sa dostať do hudby a ju aj skomponovať, aj keď nie ste skladateľom. Napríklad Ravi Shankar bol ako hráčom na Sitar, tak aj človekom, ktorý tú hudbu komponoval, ak by sme to mali povedať slovníkom európsky rozmýšľajúceho človeka. V mojom porovnávacom článku spomínam ale, že to nie je tak celkom pravda. Existujú určité tóny Rágy, určité rytmické noty Tály a hráči na týchto základoch, ktoré sa naučia od svojho majstra takpovediac improvizujú. To nám, ľuďom zo západu chýba, ale aj Indovia sa učia našu klasickú hudbu. Mali by sme si teda vymieňať rôzne skúsenosti a svetu Desi sa priblížiť. Situácia je ale u nás taká, že žiaden majster indickej klasickej hudby sa u nás vôbec nezastavil. Ak áno, tak potom o tom neviem. Nemyslím len na koncert, ale aj na prednášku o indickej klasickej hudbe. Na internete si môžeme nájsť aj to, takže takto by sme jeden z problémov vyriešili.

Čo sa týka ostatných tradícii vrámci Indie, ako takej, máme aj u nás indické reštaurácie. Z toho niektoré z nich patria istému hnutiu, na ktorý mám svoj názor, ktorý nie je ani dobrý ani zlý. Možno je to preto, preto že som spoznal mnohých úžasných Harekrišňákov, takže predsudky nechám tak, ale ich filozofiou sa neriadim.

Určite je mnohé z toho, čo som zo sveta Desi nestihol objaviť. Je ale pravda, že niekedy sa zvyknem inšpirovať aj indickou, či pakistánskou hudbou a podobnými žánrami. Tento svet je pre mňa plný protikladou a kontrastou a kultúry v tej oblasti sú si z časti veľmi podobné. Neviem síce, prečo som sa opäť začal zaujímať o indickú hudbu (myslím tým aj na indickú populárnu hudbu), ale možno za tým sú rôzne predstavy o Indii, či Nepále, ktoré podľa mňa ostanú len predstavami a ničím iným.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s