Živí dôchodcovia

Včera na kurze Španielčiny nám rozprávala jedna naša spolužiačka, ako trávi bežný deň. Chcel by som upozorniť, že je na dôchodku. Toto je dôležité, no meno prezrádzať nebudem. Rozprávala nám o tom, ako trávi svoj život, že chodí za kamarátkami, s nimi po cukrárňach, rôznych podnikoch, pamiatkách ATĎ. Na jednej strane nám to trochu pripadalo smiešne, na druhej strane nám spolužiačka už v Slovenčine povedala, že taký je jej skutočný deň, teda aspoň mnohé z tých dní.

Veľmi ma to potešilo a tak som sa zamyslel nad životom tejto dôchodkyne. Určite aj mnohí z dôchodcov takto trávia život, ibaže väčšina z nich radšej sedí doma, frfle, berie množstvo liekov a jojkajú nad minulosťou a nič im nie je dobré. Napriek tomu existuje množstvo, ktorí sú ešte stále živí. Ako príklad im môže byť Vlastimil Marek, môj duchovný učiteľ a hoci má už nejaké zdravotné problémy, ešte stále mu slúži mozog. Mnohí z dôchodcov totiž zvyknú dostať aj Alzheimerovú chorobu. Mozog vypovedá službu a pritom existuje množstvo príkladov na to, ako predísť týmto veciam.

Táto dôchodkyňa si našla jeden cieľ a určite tomu môže predísť. Chodí na Španielčinu kvôli deťom, preto že jeden z nich žije na Kanárskych ostrovoch. Učenie sa nejakým cudzím jazykom je jedna z unikátnych možností, ako predísť tejto zákernej chorobe, preto že si takto zväčšujete váš mozog. Je to niečo, ako keď do počítača inštalujete nové programy, ktoré ho posilnia. Na druhej strane určite takým ľuďom by pomohli aj riešenia rôznych hlavolamov, alebo lúštenie krížoviek. O tom, že učenie sa cudzích jazykov rozširuje náš mozog a zdokonaľuje ho som tu už písal. Niekedy platí aj to, že čím ťažší jazyk, tým môže mať ľudský mozog oveľa väčší výkon. Pri niektorých jazykoch sa môžu dokonca zapájať oba hemisféry mozgu, napríklad pri Čínštine, ktorej znaky sa naučíte za pomoc pravej mozgovej hemisféry. Prípadne môžu pomôcť aj jazyky z iným typom písma, než je Latinka, či všetky jazyky, ktoré používajú písmá, ako Grécke, Latinku, či Azbuku. Do týchto jazykov môžu patriť napríklad Arabčina, Hindčina, Thajčina, alebo už spomínaná Čínština. Určite to môže pre niektorých ľudí pripadať zbytočné, no hovorí sa, že koľko jazykov viete, toľkokrát ste ľuďmi a na druhej strane tak skoro zabúdať nebudete. Ak už máte veľa rokov, ešte stále je nádej pre vás milí starčekovia a starenky, aby ste tak skoro neumreli, hoci budete žiť. Myslím na niektoré vaše organizmy, ako už na spomínaný mozog, ale treba občas aj chodiť von za kamarátmi, alebo aj s nimi a verte mi, pomôže to vám k tomu, aby ste ešte stále žili nádherný život.

Kóreománia pokračuje: Objavy po roku 2015 a čudné znamenia

Ak niečo pokračuje, muselo to mať aj svoj začiatok. Prečítajte si ak chcete môj predchádzajúci článok o mojej Kóreománii.

Minulý rok som napísal o mojom záujme o Kórejskú kultúru článok na tomto blogu. Ako už viete, záujem o Kórejcov a všetko, čo s nimi súvisí neskončil. Dokonca nabral minulý rok aj iný rozmer, alebo zažil akúsi renesanciu. Spúšťačom tejto novej Kóreománie bola istá pieseň, ktorú som skomponoval, no išlo tam o improvizovaný text, ktorý pripomínal Kórejčinu. Ani som nevedel, čo som opäť spustil a opätovne som sa začal zaujímať o Kórejcov, aj keď to boli pred tým už len dozvuky Kóreománie, ktorá začala v roku 2015. V roku 2016 som sa dopočul o Zen Budhizme, potom v istej čajovni som sa dopočul o Zene a tak som sa chopil príležitosti, aby som o ňom zistil čo najviac. Ako som sa dozvedel, išlo o kórejskú zenovú školu Kwan um, čo v preklade znamená “zvuk vesmíru”. Význam týchto dvoch slabík je ale oveľa hlbší, než sa zdá. Ubehol rok a dopočul som sa, že v roku 2017 majú do plánu jazykovej školy, kam chodím na kurzy pribudnúť ďalšie jazyky, Maďarčina a Kórejčina. Skúste uhádnuť, ktorý jazyk sa uchytil. Pri Kórejčine ale platí, že majú veľmi logické písmo. Môžete si o tom vypočuť podcast, ktorý odvysielalo Rádio FM. Spomínajú tam aj Kórejčinu a dôvody, prečo sa ju niektorí ľudia chcú začať učiť. O tom, aké boli dôvody, vďaka ktorým som sa začal zaujímať o Kórejčinu si môžete prečítať v prvej časti o mojej Kóreománii. Tam opisujem všetko, prečo práve Kórejci a nie iný národ ma tak začal priťahovať a dozviete sa, že aj ja som začal zbierať K-Pop.

V roku 2018 som sa opäť dostal ku Kórejcom vďaka istej skladbe, ktorú spomínam vyššie. Niektorým sa prvá verzia tejto skladby nepáčila, hlavne tým, čo príliš veria. Čo sa dalo čakať? U mňa predsa ide o vyvracanie rôznych zvykov v hudbe, teda roztavujem hudobné železné košele a spojil som byzantskú liturgiu s kórejskou pop kultúrou, ako aj japonskou pop kultúrou. Ak ste zvedaví, o čo ide a neviete o tom, navštívte stránku s mojou hudobnou tvorbou a medzi prvými skladbami objavíte skladbu Domikenshi. Prvá je vždy poslednou skladbou, čiže musíte ísť od konca. Ľahko tú skladbu nájdete.

Keďže som vesmír prosil o niečo, čo súvisí s Kóreou, mal som to mať. Minulý rok som sa dozvedel na Bowlingu, ktorý organizuje občianske združenie Usmej sa na mňa zaujímavú správu. Niektorí z tých, ktorí chodia na Bowling navštevujú aj bojové umenie Taekwondo. Je to kórejské bojové umenie, ktoré obsahovalo prvky z japonských, či čínskych bojových umení. Keď som sa dozvedel, že na to bojové umenie chodí aj dievča, ktoré nevidí, rozhodol som sa, že tam budem chodiť aj ja. Tento rok vďaka benefičnému koncertu, kde som koncertoval so skupinou Pro Vocals a kde mali svoje vystúpenie aj Taekwondisti som sa rozprával s trénerom a dohodli sme sa. Minulý týždeň som sa stretol s dievčaťom, ktoré začalo postupne strácať zrak a vysvitlo, že jej rodina je príbuzná z rodinou, s ktorou sme boli asi pred dvanástimi rokmi na dovolenke v Bulharsku. Minulý rok som okrem Kórejskej tradičnej hudbe začal počúvať opäť trochu aj bulharskú hudbu, akurát nebolo to také, ako pred šiestimi rokmi. Isteže, v roku 2018 to bolo už päť rokov, čo som si obľúbil Bulharov, ale prečo som sa opäť začal zaujímať o Kórejcov? Neboli to všetko znamenia? Príbuzná rodiny, s ktorou sme boli v Bulharsku na Taekwonde, ktoré pochádza z Kórey a tie hudobné znamenia? To, že som začal opäť počúvať tradičnú bulharskú a kórejskú hudbu, to už samo o sebe bolo čudné, preto že Kórea a Bulharsko nemajú spoločné celkom nič. Možno to opäť bolo nejaké znamenie, ako ja hovorím. V niektorých článkoch na mojom blogu sa môžete presvedčiť aj vy, že náhoda neexistuje. Záujem o Kóreu stále pokračuje.

Týmto moja Kóreománia neskončila. Keď chcete, čítajte ďalší článok, kde si trochu zaspomínam.

Z každého rožku trošku

V detstve som túto vetu, keď som ju počul považoval za akúsi slovnú hračku. Zvukovo sa mi táto veta páči aj teraz, no v poslednej dobe som zistil, že má aj svoj význam a niekedy je veľmi dôležitá.

Toto pravidlo môžeme napríklad si všimnúť pri hnutí New age. Toto náboženské hnutie si vyberá to najlepšie z rôznych duchovných ciest to naj, samozrejme len to dobré. Či Kresťanstva, Budhizmu, alebo Hinduizmu, dokonca niektorí zachádzajú až do UFO a rozhovorom s anjelmi. Pozor, s týmito vecami nechcem mať nič spoločné, myslím hlavne na UFO, Mágiu a iné duchovné extrémy. Môže sa to raz pekne vypomstiť. Aj ja som si zobral niečo z New age a to je počúvanie ich hudby.

Aj v hudbe platí toto pravidlo, keď som už spomenul hudbu New age. John Cage, známy hudobný skladateľ sa pri komponovaní svojej hudby inšpiroval aj zenovým náboženstvom, aby sa odpútal od ega, teda odpútal sa aj od rozumu a zameral sa na intuíciu. Alebo napríklad rôzne experimenty rôznych moderných skladateľov, ktorí v hudbe využívajú prvky z židovskej mystiky, byzantské prvky, či Beat box a Alikvotný spev je taktiež prejavom toho, že z každého niečo, alebo z každého rožku trošku. Aj ja občas robím podobné experimenty, či spolupracujem s rôznymi modernými hudobnými skladateľmi. Nemusia to byť len skladatelia. Istý francúzsky hudobný projekt vo svojich skladbách mieša prvky rôznych kultúr a národov s elektronickou hudbou a syntéza toho bola naozaj skvelá.

Čo sa týka jazyka, dobrým príkladom je Makarónčina. Tam sa stretáte doslova s miešaním rôznych jazykov. Opäť tu platí známa múdrosť, ktorú si môžete prečítať v nadpise tohoto článku.

Alebo sa tieto veci dajú zobrať trochu inak. Napríklad ak počúvate chorvátsku hudbu neznamená to, že vám chutí aj chorvátska kuchyňa. Ak počúvate arabskú hudbu, či ovládate Arabčinu nemusí to znamenať, že chcete konvertovať na Islam. Isteže, aj takí blázni sa nájdu. Dokonca aj ja som sa iba preto, že som sa začal zaujímať o kórejskú kultúru chcel venovať zenovej meditácii. Aj teraz ma Zen zaujíma, alebo aj kórejský Šamanizmus, hoci o tradičnom kórejskom náboženstve som zatiaľ nezistil nič. Prečo je to tak? Stačí mi len ich hudba. To ostatné môže byť, ani byť nemusí, čiže v tomto prípade z kórejského rožku trošku.

Niektorým ľuďom niektoré takéto kombinácie nemusia vyhovovať, ale iní sa na to pozerajú, ako na niečo nové. Veď aj grécky hudobný nástroj Buzuki je tureckého pôvodu. Alebo ešte inak: Myslíte si, že ten, kto bubnuje na šamanský rámový bubon sa musí zaoberať Šamanizmom? Podľa mňa vôbec nemusí.

Prečo mnohí ľudia opúšťajú Slovensko?

Nadišla chvíľa, kedy je potrebné napísať istý článok. Opäť rátam s tým, že sa nebude niektorým ľuďom páčiť. Akceptujem to a nebudem mazať vaše komentáre plné nenávisti. Môžete si tu riešiť svoje problémy, no nevyriešite nič. Mnohí z tých, ktorí opustili našu krajinu a chcú priniesť na Slovensko niečo nové niektorí ľudia pokladajú za vlastizradcov. Rád by som vás vyviedol z omylu, preto že aj ja milujem našu krajinu, no neskrývam za lásku k vlasti a za kresťanské hodnoty nenávisť k ľuďom inej farby pleti, či iného náboženstva, alebo ľuďom s iným zdravotným postihnutím, či Homosexuálom a podobne.

Rozoberme si tu jednotlivé dôvody také, aké sú. Môžu tu byť aj iné dôvody, no zobral som to hlavne zo svojho pohľadu:

  • Dobre platená práca – Skúste si predstaviť prácu v Nemecku a potom rovnakú prácu na Slovensku. Rozhodne práca v Nemecku je lepšie platená, než tá na Slovensku.
  • Príležitosti pre lepší život – Na Slovensku a v krajinách bývalého východného bloku nie je veľa príležitostí pre svoje sny. Istý ruský hudobník musel kvôli tomu opustiť Rusko a usadil sa v Nemecku, aby tam mohol realizovať svoje nápady. Bohužiaľ, s týmto súvisí aj ďalší dôvod.
  • Lepšie vzdelanie – V mnohých veciach naše vzdelanie zaostáva napríklad za Austráliou, či Južnou Kóreou. Pre kvalitné vzdelanie nemusíme ísť práve do týchto krajín. Postačia nám aj škandinávske krajiny. Mnohí si pochvaľujú napríklad život vo Švédsku, či Fínsku a iných severských krajinách.
  • Lepšie cestovanie – Na západe je infraštruktúra v oveľa lepšom stave, než na Slovensku. Mnoho ciest je tu ešte stále rozbitá a niektorí ľudia vravia, že polícia vás zmeria od buka do buka. Či je to pravda, to je každého osobitný názor.
  • V západných krajinách sú podmienky pre tých, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie oveľa lepšie, než v krajinách východnej Európy a to platí aj pre našu krajinu.
  • Čo sa týka politiky, ak niekto spraví v politike niečo zlé v západných krajinách, okamžite odstúpi. Naši politici sa ešte stále budú vykrúcať a zvaľovať vinu na niekoho iného. Obávam sa, že neplatí to len pre politikov, ale aj Slovákov vôbec.
  • Vo Fínsku, ktoré je na tom oveľa lepšie v mnohých oblastiach, teda aj kultúrne si vedia vážiť svoju kultúru a pestujú ju. My sa hráme na vlastencov rôznymi čudnými spôsobmi, ako napríklad útokom na študentov inej farby pleti. Isteže, občas sa niečo podobné udeje aj v Nemecku, ibaže na Slovensku to zakrývame za lásku k národu v niektorých prípadoch, čo je niečo hnusné.

Práve kvôli týmto dôvodom mnoho ľudí opúšťa našu krajinu, no dôležité sú hlavne tie prvé dôvody. Nakoniec aj vo Francúzsku sa vyskytnú nejaké útoky či na prisťahovalcov, alebo na Francúzov, ako takých. Ibaže zväčša sú to hlúpe šarvátky rôznych zberb. Občas sa pritrafí aj nejaký teroristický útok, ibaže tie organizujú militanti niekde až zo Stredného východu. Samozrejme, majú na to svojich ľudí, ale keď si toto všetko zoberieme, to isté nerobia aj Európania? Čo poviete na útok v Paríži, ktorí spáchali Islamisti? Alebo na útok istého blázna v jednej zo severských krajín, ktorý dal postrieľať množstvo ľudí, ako sa mu páčilo? Alebo čo útok spred pár týždňov v mešite na Novom Zélande? Je to hlavne o ľuďoch, nie o náboženstvách, či rasách a národoch. Neexistovali aj v Kresťanstve rôzne organizácie a skupiny, ktoré útočili na tých, ktorí neboli Kresťania, alebo si Kresťanstvo upravili? O tom to celé je, ibaže príčina, nech je aj hlúpa sa vždy nájde. U nás na Slovensku je množstvo hlúpych výhovoriek a množstvo chýb, takže mnohí pôjdu preč na západ a majú na to ideálny dôvod. To isté platí aj pre africké krajiny, akurát s tým rozdielom, že v tých krajinách sú oveľa horšie politické systémy, než ten náš. Nechcem tým povedať, že náš politický systém je zlý. Nie je zlý, nie je ani dobrý. V Afrike sú okrem toho rôzne etnické vojny. Prečítajte si napríklad knihy od (Ryszarda Kapuścińského a pochopíte, čo sa v Afrike deje. Našťastie my môžeme byť radi, že ešte nekráčame dozadu, ako raky. Za to v niektorých veciach začíname stagnovať a tie niektoré veci sú veľmi dôležité.

Ako vláda pomáha zdravotne postihnutým

To, čo tu uvidíte napísané milí čitatelia sa vám vôbec páčiť nebude, hlavne tým z našej vlády. Pozor, tu nepôjde o žiaden politický boj. Nevyhovárajte sa na EÚ, či na Sorosa, už choďte s tým do čerta. Nepomôže ani nevidiacim, či inak zdravotne postihnutým to, že sa ocitnú v politike, preto že mnoho vecí by tu aj tak pokazilo. Platí to aj pre Českú republiku a možno aj iné krajiny východnej Európy. V tomto blogu sa opieram o skúseností rôznych ľudí, ako aj o rôzne články, ktoré radšej citovať nebudem. Verím, že potom by niektorým nevidiacim sa doslova naježili vlasy tak, ako psovi srsť.

Čo sa týka EÚ, vláda sa nezapojila do projektu, ktorý sa venuje zdravotne postihnutým. Veľká škoda, že mi nikto ten článok neposlal, tak rád by som ho tu zdieľal. Na druhej strane má iba medové reči a ťahá medové motúziky postihnutým pod nos. Platí to pre nevidiacich. Aj ja som si napríklad myslel, že Euro bankovky nie sú prístupné pre nevidiacich, no jeden môj známy, ktorého kamarát bol v Nemecku ma na to upozornil a tak som spoznal rozdiely v nových bankovkách. To ale nie je nič. Istý človek z Českej republiky sa na jednej konferencii pre nevidiacich na internete nechal počuť, že šance, aby sa nevidiaci zamestnal niekde sú veľmi mizerné. Ten človek vie aspoň programovať a pracuje na vlastnej nohe. Ak si myslíte, že je to nemožné, potom ešte stále spinkáte v minulej dobe a dobre vám tak. Prečo by nevidiaci napríklad nemohli programovať? Dá sa to naučiť. Treba mať na to len vlohy a potom to už pôjde. Je síce pravda, že programy, ktoré naprogramujú nevidiaci neobsahujú takú grafiku ako tie, ktoré naprogramuje človek, ktorý vidí. Na druhej strane sú aspoň prístupné pre tých, ktorí nevidia. Niektorí na tom zarábajú, či zarábajú napríklad na internetových reklamách. Aj to sú peniaze a je to oveľa lepšie, než podviesť niekoho za peniaze a to iba preto, že niekto nevidí. Aj ja píšem tento blog a nevidím, no používam technológie, ktoré mi túto prácu uľahčujú.

Čo sa týka ľudí s iným zdravotne postihnutím myslím si, že oveľa viac pre nich spravili rôzne občianske združenia, než vláda. Niektorí ľudia nie len zo Slovenska, ale aj z Česka majú dokonca tú drzosť, že rozprávajú o tom, že túto myšlienku, aby sme pomáhali zdravotne postihnutým nám nakázal západ, pri čom je to odprezentované tak, akoby to bolo niečo nepriateľné. Existujú aj iné podobné názory na internete, dokonca niektorí ľudia zachádzajú tak ďaleko, že zdravotne postihnutých by nemal dotovať štát, preto že nie sú produktívni. Isteže, v niektorých prípadoch si za to niektorí zdravotne postihnutí môžu sami, ako napríklad niektorí nevidiaci frajeríkovia na internete, ktorí zo seba robia na blogu chudáčikov. Nechcem uvádzať tieto negatívne články pre vás, ale tamtým hore by som chcel odkázať jednu vec. Stále sa vyhovárate na druhého, prestaňte už s tým. Dokonca to zachádza až tak ďaleko, že úrady robia všetko preto, aby znemožnili niekomu vytvoriť chránenú dielňu. Ja sám som to zažil, ale nechcem tu kvôli problémom uviesť miestá a mená ľudí, kde sa takýto problém stal. Na druhej strane máte ešte k tomu gule rozprávať do médii, ako pomáhate zdravotne postihnutým? Pozor, neplatí to pre nevidiacich. Myslím si, že nebyť rôznych občianskych združení kto vie, akoby o niektoré deti s ťažkým zdravotne postihnutím bolo postarané. Pred niekoľkými týždňami som sa zhodol na tom, že sa vôbec nečudujem, prečo mnoho mladých ľudí radšej bude študovať a pracovať v zahraničí, než tu. Jedna z príčin, ktorú moji známi nepovedali, ale aj bez rozhovoru na túto tému vďaka kamarátom a známym, ktorí pracujú v zahraničí viem, že napríklad v Anglicku, či Nemecku majú nevidiaci oveľa lepšie podmienky na život, než v krajinách bývalého východného bloku Prestaňte sa teda vyhovárať a radšej začnite plniť to, o čom do médii rozprávate, preto že slová sú len slová.

Potrebujeme zmenu, ale všetci sme ľudia

Na sociálnej sieti sa objavil takýto príspevok:

Ach ľudia vypatlaní… 4 dní nie som na Facebooku, zrazu všade každý dáva status z môjho friendlistu o politike, o tom aké nešťastie sa nám stalo, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá má normálne triezve názory, každý je zrazu politológ (alebo futurológ?) a vie najlepšie (resp najhoršie) čo našu krajinu čaká…
Profesionálny klamár Procházka vám nevadil, prezliekač kabátov Bugár vám nevadí, fašisti v parlamente, ktorí sa ani nesnažia svoje názory nejako schovávať ale verejne ich prezentujú vám tiež nevadia, vládna strana napojená na mafiu, zodpovedná za smrť dvoch ľudí vám nevadí, že z vašich daní sa nabaľuje mafia vám nevadí (a to hovorím preto, lebo som sledoval kto ako chodil na protesty – resp ako ich prezentoval na fb)… Ale to ze prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá povedala jednu vetu k lgbt, tak vám vadí tak, že si predstavujete tretiu svetovú vojnu na našom zaprdenom Slovensku… Odporúčam každému vyjsť z obývačky a objaviť aj iný svet, ktorý je všade okolo nás…

Rád by som sa k tomuto citátu vyjadril a vysvetlil, o čo ide. Vopred vás chcem upozorniť, že ani ja sa do politiky veľmi nerozumiem. Je to ťažká vec, ale niektoré veci v týchto rokoch zašli priďaleko a hoci autor tohto citátu, ktorý napísal na sociálnej sieti tvrdí, že to je použité, ako nadávka nedá mi to, aby som ho tu neokomentoval.

V prvom rade je dnes úplne jedno v našej krajine, kto bude prezidentom. Premiér je oveľa dôležitejší. Ľudia majú už dosť tých žabomyších vojen, ktoré sa dejú v politike. Preto si povedali, “dosť” a do parlamentu sa dostala strana, ktorá tam nemá, čo robiť. Je tu aj rómsky problém, o ktorom by som tiež mohol niečo napísať, ale istý môj známy sa vyjadril, že ľudia, ktorí popierajú Holokaust a vyznávajú Fašizmus, či Nacizmus  v parlamente nemajú, čo hľadať. Na druhej strane sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú a všetci máme už toho dosť. Pohár pretiekol minulý rok, keď zavraždili istých dvoch nevinných ľudí. Tento týždeň som sa potešil, keď som sa dozvedel, že dvaja ľudia, ktorí majú dosť karmy, než sa zdá budú konečne tam, kde mali byť už dávno, vo väzení. O tom, či jeden z nich je zodpovedný za vraždu istého novinára a jeho priateľky, nevieme nič, hoci bol obvinený. Druhý je podvodník a jeho byt je na konkurze.

To je len časť z toho, čo sa stalo, ale ku istej političke, ktorá zatiaľ vyhrala prvé kolo volieb iba pre jedinu vetu sa pohoršovať je dosť zlé. Chápem, že máme vytvorené rôzne stereotypy, ktoré je ale na čase odbúrať a verte mi, že málokto sa zmení aj vtedy, keď vyjde z obývačky, ako autor príspevku píše vyššie. Aby ste lepšie pochopili, prečítajte si môj názor na Živú knižnicu. Možno pochopíte, na čo narážam. Ak vám to ešte stále nedochádza, tak mal som tú česť spoznať niektorých členov LGBT a žiadny problém som s nimi nemal. Píšem to aj preto, preto že sa vytvárajú aj rôzne stereotypy voči zdravotne znevýhodneným ľuďom až tak, že niekto na internet vypustí názor, že nie sú produktívni a preto by ich nemal dotovať štát. Nenarážam len na nevidiacich, medzi ktorých patrím aj ja, ale na skutočných úbožiakov napríklad bez rúk, či bez nôh, mentálne postihnutých, či Downistov, alebo Autistov ATĎ. Potom niektorí ľudia prídu na podujatia, ako rôzne benefičné koncerty, ktoré organizujú rôzne občianske združenia, ktoré sa venujú týmto ľuďom a náhle dostanú od života lekciu. Nechcem povedať, že dobre im tak, hoci niektorí by si takéto slová zaslúžili, no aj ja som patril k tým ľuďom, čo si okamžite vytvárali názor na niektoré veci a potom zistia, že to, nad čím pred tým ohŕňali nos sa im zrazu páči. Ktosi sa nechal počuť, že podporovanie postihnutých ľudí zaviedol u nás západ. Ja by som tomuto človeku vedel okamžite pripomenúť tretiu ríšu a ako sa Hitler okamžite vysporiadal so zdravotne postihnutými. Akoby mnohí ľudia ešte stále rozmýšľali, ako za bývalých režimov a nekráčali dopredu. Veď aj zdravotne znevýhodnení sú ľudia, hoci majú určitý hendikep. To, že všetci sme ľudia vám môžem pripomenúť príkladom, ktorý som tu na blogu raz uvádzal. Stretol som v Egypte aj Kresťanov a samozrejme Moslimov a s mnohými z nich si výborne rozumiem. Keď som počúval arabskú hudbu zistil som, že mnohí z interpretov sú Kresťania, ale to som zistil až po dlhej dobe. Napriek tomu bez toho, kto čo je to vôbec neriešim. Ešte iný príklad by som tu mohol uviezť. Občas počúvam aj Turbo-folk. Je to hudobný žáner populárny v Srbsku, Bosne a Hercegovine, na Čiernej hore, Macedónsku, či v niektorých častiach Chorvátska. Medzi interpretmi tohto hudobného žánru som už podľa mena zvykol uhádnuť, kto odkiaľ je, alebo kto patrí ku akému náboženstvu, napríklad Halid Bešlić pochádza z Bosny a už meno napovedá, že je Moslim. Napriek tomu aj on je človek, hoci vyznáva iné náboženstvo. Platí to aj pre homosexuálov a iných takýchto ľudí, hoci nejako na to zabúdame.

Čo z toho vyplýva? Pre jednu vetu netreba odsudzovať toho druhého človeka. My by sme sa mali odsudzovať navzájom, ale pozor, každý samého seba. Všetci sme ľudia, ale niekedy mám pocit, že sme najhoršia pohroma nie len pre nás, ale aj pre iné živé tvory na našej planéte. Čo sa týka samej politiky, to nechám na iných, môj názor na túto vec trochu z iného pohľadu už poznáte.

Prečo letia detektívky?

Poslednú dobu si všímam, že dosť často sa objavujú v novinkách diela, ktoré môžeme zaradiť medzi detektívnu literatúru. Najviac ju píšu autori zo severských krajín, ako napríklad Švédsko a Nórsko. Dokonca aj vo Francúzsku sa rodia zaujímavé detektívky, napríklad autor detektívnej literatúry Bernard Minier píše skutočne výborné detektívne romány.

Čo sa týka mojej skúsenosti s týmto literárnym žánrom, začal som od Sherlocka Holmesa, potom neskôr som sa dostal ďalej na sever až do Švédska. Tam ma prekvapila dvojica švédskych autorov píšuca pod pseudonymom Lars Kepler. Jeden z ich hlavných hrdinovJoona Linna, švédsky detektív fínskeho pôvodu. Knihy Hypnotizér a Zmluva podľa Paganiniho som dopočúval do konca tak, že som niekedy nespal. Rovnaké to bolo aj v prípade Samuela Bjorka z Nórska. Obidve jeho knihy Cestujem sama a Sova som v závere počúval tak, hoci už bol dávno biely deň, že som zaspal až nad ránom. Keď sa do deja dostanete, neviete už prestať a ste v ňom ponorený, akoby ste hrali počítačovú hru. Je to pochopiteľné, keďže celá táto literatúra je plná prekvapivých momentov a nakoniec zistíte, ako sa vám nevyplatilo domýšľať. Autori sa s vami zvyknú pohrať až tak, že na jednej strane, pokiaľ hlavný hrdina zomrie vás to trochu zabolí, no hneď na druhej strane vysvitne, že jeho smrť bola fingovaná. Áno aj takéto situácie môžete zažiť, keď čítate detektívnu literatúru. Možno si niektorí z vás ešte pamätajú na staré rytierske dobrodružstvá za čias kráľa Artuša. Podľa mňa sú detektívky pokračovateľom týchto rytierskych výprav, aj keď dej je oveľa vzrušujúci a namiesto rytierov v ňom nájdete policajtov a detektívov. Niektoré detektívne romány môžu končiť veľmi tragicky, napríklad niekoľko románov od nórskeho autora Joa Nesbøa. Možno aj pre svoju napínavosť je detektívka taká obľúbená.

Stáva sa mi, že niektoré detektívne romány si prečítam len raz a stačilo mi. Nechcem tento dej opäť prežívať, ale možno je to iba moja chyba. Obdivujem autorov všetkých detektívok a čo sa týka napríklad vulgarizmov v tejto literatúre, možno tam majú svoje miesto. Nakoniec by som ešte chcel vyjadriť obdiv ku nášmu známemu slovenskému autorovi detektívok. Ak tušíte Dominika Dána, tušíte správne. Jeho romány majú tiež niečo, čo človeka do nich vtiahne a ako aj v iných prípadoch rôznych detektívok aj tu existujú zaujímavé zápletky.