Potrebujeme zmenu, ale všetci sme ľudia

Na sociálnej sieti sa objavil takýto príspevok:

Ach ľudia vypatlaní… 4 dní nie som na Facebooku, zrazu všade každý dáva status z môjho friendlistu o politike, o tom aké nešťastie sa nám stalo, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá má normálne triezve názory, každý je zrazu politológ (alebo futurológ?) a vie najlepšie (resp najhoršie) čo našu krajinu čaká…
Profesionálny klamár Procházka vám nevadil, prezliekač kabátov Bugár vám nevadí, fašisti v parlamente, ktorí sa ani nesnažia svoje názory nejako schovávať ale verejne ich prezentujú vám tiež nevadia, vládna strana napojená na mafiu, zodpovedná za smrť dvoch ľudí vám nevadí, že z vašich daní sa nabaľuje mafia vám nevadí (a to hovorím preto, lebo som sledoval kto ako chodil na protesty – resp ako ich prezentoval na fb)… Ale to ze prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá povedala jednu vetu k lgbt, tak vám vadí tak, že si predstavujete tretiu svetovú vojnu na našom zaprdenom Slovensku… Odporúčam každému vyjsť z obývačky a objaviť aj iný svet, ktorý je všade okolo nás…

Rád by som sa k tomuto citátu vyjadril a vysvetlil, o čo ide. Vopred vás chcem upozorniť, že ani ja sa do politiky veľmi nerozumiem. Je to ťažká vec, ale niektoré veci v týchto rokoch zašli priďaleko a hoci autor tohto citátu, ktorý napísal na sociálnej sieti tvrdí, že to je použité, ako nadávka nedá mi to, aby som ho tu neokomentoval.

V prvom rade je dnes úplne jedno v našej krajine, kto bude prezidentom. Premiér je oveľa dôležitejší. Ľudia majú už dosť tých žabomyších vojen, ktoré sa dejú v politike. Preto si povedali, “dosť” a do parlamentu sa dostala strana, ktorá tam nemá, čo robiť. Je tu aj rómsky problém, o ktorom by som tiež mohol niečo napísať, ale istý môj známy sa vyjadril, že ľudia, ktorí popierajú Holokaust a vyznávajú Fašizmus, či Nacizmus  v parlamente nemajú, čo hľadať. Na druhej strane sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú a všetci máme už toho dosť. Pohár pretiekol minulý rok, keď zavraždili istých dvoch nevinných ľudí. Tento týždeň som sa potešil, keď som sa dozvedel, že dvaja ľudia, ktorí majú dosť karmy, než sa zdá budú konečne tam, kde mali byť už dávno, vo väzení. O tom, či jeden z nich je zodpovedný za vraždu istého novinára a jeho priateľky, nevieme nič, hoci bol obvinený. Druhý je podvodník a jeho byt je na konkurze.

To je len časť z toho, čo sa stalo, ale ku istej političke, ktorá zatiaľ vyhrala prvé kolo volieb iba pre jedinu vetu sa pohoršovať je dosť zlé. Chápem, že máme vytvorené rôzne stereotypy, ktoré je ale na čase odbúrať a verte mi, že málokto sa zmení aj vtedy, keď vyjde z obývačky, ako autor príspevku píše vyššie. Aby ste lepšie pochopili, prečítajte si môj názor na Živú knižnicu. Možno pochopíte, na čo narážam. Ak vám to ešte stále nedochádza, tak mal som tú česť spoznať niektorých členov LGBT a žiadny problém som s nimi nemal. Píšem to aj preto, preto že sa vytvárajú aj rôzne stereotypy voči zdravotne znevýhodneným ľuďom až tak, že niekto na internet vypustí názor, že nie sú produktívni a preto by ich nemal dotovať štát. Nenarážam len na nevidiacich, medzi ktorých patrím aj ja, ale na skutočných úbožiakov napríklad bez rúk, či bez nôh, mentálne postihnutých, či Downistov, alebo Autistov ATĎ. Potom niektorí ľudia prídu na podujatia, ako rôzne benefičné koncerty, ktoré organizujú rôzne občianske združenia, ktoré sa venujú týmto ľuďom a náhle dostanú od života lekciu. Nechcem povedať, že dobre im tak, hoci niektorí by si takéto slová zaslúžili, no aj ja som patril k tým ľuďom, čo si okamžite vytvárali názor na niektoré veci a potom zistia, že to, nad čím pred tým ohŕňali nos sa im zrazu páči. Ktosi sa nechal počuť, že podporovanie postihnutých ľudí zaviedol u nás západ. Ja by som tomuto človeku vedel okamžite pripomenúť tretiu ríšu a ako sa Hitler okamžite vysporiadal so zdravotne postihnutými. Akoby mnohí ľudia ešte stále rozmýšľali, ako za bývalých režimov a nekráčali dopredu. Veď aj zdravotne znevýhodnení sú ľudia, hoci majú určitý hendikep. To, že všetci sme ľudia vám môžem pripomenúť príkladom, ktorý som tu na blogu raz uvádzal. Stretol som v Egypte aj Kresťanov a samozrejme Moslimov a s mnohými z nich si výborne rozumiem. Keď som počúval arabskú hudbu zistil som, že mnohí z interpretov sú Kresťania, ale to som zistil až po dlhej dobe. Napriek tomu bez toho, kto čo je to vôbec neriešim. Ešte iný príklad by som tu mohol uviezť. Občas počúvam aj Turbo-folk. Je to hudobný žáner populárny v Srbsku, Bosne a Hercegovine, na Čiernej hore, Macedónsku, či v niektorých častiach Chorvátska. Medzi interpretmi tohto hudobného žánru som už podľa mena zvykol uhádnuť, kto odkiaľ je, alebo kto patrí ku akému náboženstvu, napríklad Halid Bešlić pochádza z Bosny a už meno napovedá, že je Moslim. Napriek tomu aj on je človek, hoci vyznáva iné náboženstvo. Platí to aj pre homosexuálov a iných takýchto ľudí, hoci nejako na to zabúdame.

Čo z toho vyplýva? Pre jednu vetu netreba odsudzovať toho druhého človeka. My by sme sa mali odsudzovať navzájom, ale pozor, každý samého seba. Všetci sme ľudia, ale niekedy mám pocit, že sme najhoršia pohroma nie len pre nás, ale aj pre iné živé tvory na našej planéte. Čo sa týka samej politiky, to nechám na iných, môj názor na túto vec trochu z iného pohľadu už poznáte.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s