Nedá sa to pochopiť

Keď človek s virguľou, či kyvadlom nájde zlato, prameň vody, či pozitívne zóny, je to nepochopiteľné. Rovnaká zvláštnosť napríklad je, ak sa niekto narodí so schopnosťou jasnovidectva. Toto sú ale javy, na ktoré hľadajú odpoveď všetci. Vďaka včerajšiemu rozhovoru s niektorými ľuďmi ma títo ľudia vyprovokovali k tomu, aby som tu vysvetlil to, čomu nechápu vidiaci a nevidiaci. Veď aj ja som mal pred mnohými rokmi podobné otázky.

“Je pravda, že nevidiaci vidia tmu?” Takúto otázku mi včera položila kamarátka. Nuž, hovorí sa to a na základe toho som zložil aj môj rap Tma v očiach. Už sú tomu asi štyri roky, čo sa o mojej piesni dozvedelo množstvo ľudí a čo uzrela svetlo sveta. “Tma v očiach”, to sú len slová. Je to ťažké vysvetliť, ale nevidiaci nevidia vôbec nič. S týmto bude súvisieť aj moja ďalšia otázka.

“Aké by to bolo, keby som začal vidieť?” S týmto pocitom som sa zaoberal pri písaní mojej poviedky o zaľúbenom nevidiacom, ktorý bol v Medžugorí a tam vďaka božiemu zázraku začal vidieť. S mojim kamarátom, ktorý tiež nevidel a mojou mamou sme sa to snažili opísať. Potom, čo som tú poviedku poslal po skontrolovaní aj inými ľuďmi na odborné posúdenie som sa dočkal prísnej, ale spravodlivej kritiky. Preto som aj v týchto veciach, pokiaľ píšem poviedky pre iných na seba prísny. Ak by ste mali o tú poviedku záujem, môžete mi napísať do komentárov, či sa so mnou skontaktovať cez E-mail, Facebook, alebo inak. Bolo to pre mňa ťažké opísať, dokonca ani biblia neopisuje ten pocit, keď začnete opäť vidieť dostatočne. Možno je to preto, preto že sa to opísať nedá.

“Ako nevidiaci vnímajú farby?” Ak majú nevidiaci zbytky zraku, dokážu rozoznať farby. Na druhej strane dnes existujú aj čítačky farieb. V mnohom sa na ne ani nedá spoľahnúť. Ako dieťa som tvrdil, že moja najobľúbenejšia farba je červená kvôli jablku a krvi. Dnes to môže byť zelená farba, preto že mám rád vôňu zelene (stromov, kvetov a trávy). Otázka farieb je taktiež pre mnohých nepochopiteľná.

“Ak nevidiaci vidia stále tmu, nestáva sa im, že zaspia?” Opäť nastupuje otázka tmy a spánku. V takom prípade závisí to hlavne na pocite, alebo na nastavení biologických hodín. Pamätám si na zaujímavú skúsenosť z mojej prvej cesty autom do Chorvátska. Cestovali sme v noci a ja od mojej cestovateľskej nedočkavosti som takmer vôbec nespal. Keď som išiel v Chorvátsku na toaletu a pýtal som sa koľko je hodín a mamin priateľ mi povedal, že je osem hodín ráno, divil som sa. Pre mňa bola v mojom podvedomí ešte stále noc, alebo večer. Keď som sa neskôr dozvedel o biologických hodinách, pochopil som tejto čudnej príhode. Stačí, ak má každý človek bez rozdielu správne nastavené svoje biologické hodiny a potom nezaspí.

“Ako vidiaci vidia fotografie?” Na túto otázku som sa pýtal ja a hoci je to podobná otázka, ako napríklad “ako vidiaci vníma farby”, dostal som na ňu aspoň čiastočne odpoveď vďaka istému počítačovému programu, ktorý dokáže premeniť zvuk na obraz pomocou tónov. Pozor, ide o experimentálny vedecký program a pokiaľ by chcel s ním nevidiaci vedieť narábať, musí sa naučiť zvuky rôznych obrazov asi tak, ako keď sa niekto učí cudzí jazyk. Prezradím, že ten program interpretoval plný obraz, ako šum a čiary, ako tóny, hoci opis tohto programu je oveľa komplikovanejší. To by bolo na iný článok, ale vďaka tomu programu som vedel, že fotografia, to je niečo, ako plný obraz v tiflografii. Existujú rôzne pomôcky pre nevidiacich, ako znázorniť obraz tak, aby ho mohol hmatom rozpoznať človek so zrakovým postihnutím. To, ako tiflografia presne funguje, bohužiaľ neviem. Prezradím len, že existujú aj tiflografické mapy, ale to sú už obrazy znázornené, ako čiary a nie plné tvary. Pozor, nie je to braillovo písmo.

“Ako vie nevidiaci, či je pred ním muž, alebo žena?” Áno, aj s takou otázkou, či podobnými otázkami som sa stretol a dobre som sa na tom zabavil. Napriek tomu, že je to trochu hlúpa otázka, vysvetlím ju. Ak ku vám niekto prehovorí, okamžite viete, či je to muž, alebo žena. Iné sú prípady transgenderových ľudí, či niektorých žien, ktoré majú hrubé hlasy, ako muži a naopak mužov, ktoré majú tenké hlasy, ako ženy. Nie síce úplne, ale naozaj niečo podobné sa mi už stalo. Ďalším faktorom môže byť parfém. Ženy používajú iné voňavky, než muži. Potom a to je už trochu trúfalý čin môže nevidiaci buď omylom, alebo niekedy aj schválne dotknúť sa osoby pred sebou a tak môže zistiť, či to je muž, alebo žena. To, ako sa to dá zistiť prezrádzať radšej nebudem, preto že mnohí by to mohli zneužiť.

Čo sa napríklad týka rozpoznávania peňazí, na tieto otázky som už zodpovedal v iných článkoch, ako napríklad v prípade Eura. Ak by ste mali nejaké ďalšie otázky, môžete mi ich napísať do komentárov pod článkom a ja vám na ne, pokiaľ budem vedieť zodpoviem.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s