Svetové jazyky: ktoré sú a ktoré nie sú

U nás na Slovensku poznáme tieto svetové jazyky: Angličtina, Nemčina, Francúzština, Španielčina, Taliančina a Ruština. Záhadné je na tom to, že niektoré z nich tam nemajú čo hľadať. Teraz si rozoberme každý jeden jazyk a potom vysvetlím vám, aké by tam mali byť svetové jazyky a prečo.

Angličtina: Tento jazyk sa používa v medzinárodnom obchode, v letectve, informačných technológiách a asi pol milióna ľudí ovláda Angličtinu na svete, či ako materinský, alebo sekundárny jazyk. Medzi ľuďmi, ktorý ovládajú Angličtinu patria ľudia z bývalých britských kolónii na celom svete, napríklad Nigérie, Indii, Keni, Tanzánie, Juhoafrickej republiky, Malajzie, Filipín a mnohých iných krajín. Tento jazyk je možné zaradiť za svetový jazyk.

Nemčina: Tento jazyk sa používa v krajinách, ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, ale používa sa aj v Luxembursku, či Belgicku. Okrem toho týmto jazykom rozprávajú nemecké menšiny po celej Európe, dokonca sa tento jazyk používal aj v bývalých nemeckých kolóniách. Napriek tomu ho nemôžem považovať za svetový jazyk, preto že Nemcov nie je napríklad toľko, ako španielsky hovoriacich a používa sa iba v Európe, mimo nemeckých komunít v zámorí, ktoré nie sú až také početné.

Francúzština: Tento jazyk bol, alebo ešte stále je známy, ako jazyk diplomacie. Po druhej svetovej vojne tento svetový jazyk z jeho pozícii vytlačila Angličtina. Napriek tomu je ho možné pokladať za svetový jazyk už kvôli tomu, že v bývalých, alebo súčasných francúzskych kolóniách Afriky, Oceánie, či Ázie sa Francúzština ešte stále chápe, ako primárny jazyk. Francúzština je teda svetovým jazykom.

Španielčina: Tento jazyk sa síce používa v Španielsku a najmä v Latinskej Amerike, ale španielsky hovoriace krajiny zaznamenávajú obrovský rast populácie a patria mnohé z nich medzi vývojové krajiny, ktorých ekonomika môže byť v budúcnosti jednou z najlepších ekonomík.

Taliančina: Taliančina sa používa v Taliansku, vo Švajčiarsku a ešte existuje skupina ľudí v bývalých talianskych kolóniách, ktorá si ešte niečo z Taliančiny pamätá. Okrem toho Taliančina je pokladaná za jazyk hudby, preto že mnohé slová v hudbe sú talianskeho pôvodu. Napriek tomu, že Taliančina je jazykom umenia a umenie je pre ľudstvo stále potrebné, nemôžeme považovať Taliančinu za svetový jazyk už preto, koľko ľudí hovorí na svete po Taliansky, či ako materinským, alebo druhým jazykom.

Ruština: Ruština sa používa, či používala v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ako aj v krajinách bývalého východného bloku. Napriek tomu, že Ruská federácia patrí medzi svetové veľmoci, skutočne ruská ekonomika môže byť v budúcnosti taká veľká, ako americká? Ruština je jazykom bývalého východného bloku, ale svetovým jazykom byť nemôže.

Zistili sme, že nie sú všetky jazyky svetové. Ktoré sú podľa mňa ďalšie svetové jazyky. Pamätajte si, že Angličtina, Francúzština a Španielčina sú skutočnými svetovými jazykmi.

Čínština: Čína je ekonomickou veľmocou. Pri tomto jazyku je niekoľko nepríjemných vecí. V prvom rade v Číne je množstvo jazykov, ktoré používajú čínske písmo a preto ich zaraďujeme medzi Čínštinu. Mnohé z nich sú tonálnymi jazykmi. Stačí, aby ste jednu slabiku povedali zle a nebude vám nikto v Číne rozumieť. Ak sa chcete skutočne naučiť Čínštinu, odporúčam vám Mandarínčinu, ktorá je oficiálnym jazykom v Číne. Ďalšou nepríjemnou vecou pri učení sa Čínštiny sú už spomínané čínske znaky.

Arabčina: V Arabčine je taktiež veľa problémov, prečo je ju ťažké sa naučiť. V prvom rade je to arabské písmo a pokiaľ sa naučíte štandardnú Arabčinu, budete sa musieť naučiť aj nejaké varianty Arabčiny. V Egypte napríklad majú úplne iný variant, než v Maroku a tých variantov je dosť. Okrem toho Arabsky nehovoria len obyvatelia arabských krajín, ale aj krajín, kde sa Arabčina používa, ako jazyk Islamu. Pokiaľ sa chcete naučiť Arabčinu, odporúčal by som vám začínať egyptským variantom už preto, preto že Egypt okrem toho, že je to jedna z krajín s najväčším turizmom a najstaršou civilizáciou na svete, ale aj preto, že mnohí umelci svoju kariéru budovali práve v Egypte, čím sa museli naučiť aj egyptskú Arabčinu. Napríklad tuniská speváčka Latifa, či Samira Said z Maroka svoju kariéru si vybudovali práve v krajine faraónov. Okrem toho, ako rastie populácia hovoriaca po Arabsky, podobne, ako Čínština môže byť aj Arabčina jazykom budúcnosti.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s