S ukulele v Chorvátsku: o splnených snoch nad moje očakávania

Ako som už na tomto blogu písal, bol som na dovolenke v Chorvátsku s ukulele. Mal som rôzne sny a nápady, ako s ukulele osloviť nejakých ľudí. O tom, že viem hrať na ukulele mnohí vedeli. Veď ukulele si môžem hocikde zobrať so sebou a keďže uplynulo päť rokov od chvíle, čo som začal hrať na ukulele, rozhodol som sa, že nielen v Egypte, ale aj v Chorvátsku budú počuť moju hru. Táto príhoda je hlavne o tom, ako sa mi splnilo množstvo mojich snov, dokonca aj nad moje očakávanie. Jeden z nich bol vypočuť si naživo Klapu, tradičný hudobný žáner Dalmatínskej hudby. O tom, že som s Klapou hral na ukulele sa mi ani nesnívalo.

Pre niektorých ľudí to môže znieť čudne. Veď ukulele a Klapa, to sa k sebe nemusí hodiť. V Klape je hlavne dôležitý spev, potom gitara, basgitara a mandolína. Je to ale pravda a rád by som sa s vami o tento unikátny zážitok s vami podelil.

V jeden večer na Krku som sa dozvedel o živej hudbe, ktorá mala hrať na terase hotela Dražica. Keď som počul, čo to je za zoskupenie, moje srdce zaplesalo. “Konečne počujem naživo Klapu! Nie z MP3 prehrávača, či internetu, ale naživo!” Zaradoval som sa a s pedagógmi z občianskeho združenia Usmej sa na mňa som sa dohodol, že cez prestávku sa opýtam členov Klapy, ako sa ich Klapa volá a že sa s nimi dohodnem tak, aby som po prestávke si mohol zahrať s nimi. Tak sa stalo. Dozvedel som sa, že sa táto Klapa volá Klapa Tramuntana. Bohužiaľ zabudol som mesto, odkiaľ pochádzajú. Členovia Klapy Tramuntana súhlasili s mojim nápadom a zatiaľ som hral rôznym ľuďom na ukulele, dokonca aj rakúskym dovolenkárom. Aké piesne som im hral, domyslite si. O tom, že sa im moja hra zapáčila, nebolo žiadnych pochýb. Samozrejme som aj spieval. Po prestávke som zahral len tak s Klapou Tramuntana. Potom ma okamžite vyviedli na javisko a desať skladieb, ktoré som vedel zahrať na ukulele a niektoré ani nevedel som zahral a zaspieval bez prípravy. Medzi nimi boli slovenské piesne, talianske piesne a samozrejme, chorvátske piesne. Ako som už písal vyššie, niektoré piesne som pred tým na ukulele vôbec nehral. Členovia občianskeho združenia Usmej sa na mňa sa čudovali, že som zahral desať piesní len tak bez prípravy na mojom ukulele. O tom, že ukulele dobre znelo v tejto hudbe, neexistovali žiadne pochybovania.

Chcel by som na záver poďakovať Klape Tramuntana, ako aj občianskemu združeniu Usmej sa na mňa za to, že mi pomohli splniť si jeden z mojich snov. Okrem toho tento sen bol nad moje očakávania a ani by mi nebolo napadlo, že budem hrať s Klapou na ukulele.

Doplnenie 25. 4. 2020:

Neskôr sa mi s pomocou internetu a sociálnych sietí podarilo zistiť, že Klapa Tramuntana pochádza z mesta Kraljevica, ktoré sa nachádza na sever od mesta Krk.

Už päť rokov

Asi pred piatimi rokmi som sa začal venovať hre na ukulele, rovnako aj blogovať na servery WordPress.com. Asi pred piatimi rokmi som narazil na knihu 501 festivalov a slávností z celého sveta. Čo s tým?

Ako som už na mojich blogoch spomínal, zvyknem si v poslednej dobe so sebou zobrať ukulele na rôzne výlety, či na dovolenku. Je to hudobný nástroj, ktorý sa podobá malej gitare a dá sa ľahko preniesť. Okrem toho to nie sú ťažké klávesy a okrem toho je to akustický hudobný nástroj, takže elektriku nemusím potrebovať vôbec. Nenapísal som schválne nepotrebujem, ale nemusím ju potrebovať kvôli tomu, že existujú aj elektro-akustické ukulele. V čase, kedy píšem tento článok takéto ukulele ešte nevlastním.

Tento rok v hotely Sea star beau rivage v egyptskej Hurghade som to z ukulele doslova roztočil. Pri bazéne aj tak nebolo veľa ľudí, na pláži ich samozrejme bolo viac. Napriek tomu, že som mal obavy z toho, ako budú ľudia prímať túto moju hru reakcie boli väčšinou pozitívne, zvlášť od Egypťanov, keď som začal hrať na ukulele a spievať piesne od rôznych egyptských interpretov. Dokonca aj niektorí egyptskí dovolenkári okamžite trielili na balkóny svojich izieb, keď počuli Európana spievať piesne v Arabčine. Dokonca mi jeden z Egypťanov preložil časť textu istej arabskej piesni. Všetky tieto piesne som sa naučil podľa sluchu. Nehral som iba egyptské piesne, ale hral som aj piesne populárnej hudby, slovenské a rusínske ľudové piesne (tie som spieval s ďalšou dovolenkárkou), dokonca aj niečo z francúzskeho Chansonu. Práve vtedy, kedy som spieval istú francúzsku pieseň dvaja francúzski manželia ma pozorne počúvali. Aj túto pieseň som sa naučil podľa sluchu a po Francúzsky viem len zopár slov. Pochválili ma a povedali svojou francúzskou Angličtinou, že sa im veľmi páčila pieseň, ktorú som spieval.

Okrem istej dovolenkárky zo Slovenska som nebol sám, s kým som si zahral a zaspieval. Animátorka Lisa z Juhoafrickej republiky mi povedala, že sa jej veľmi páči to, ako hrám a spievam a potom sme spolu, keď mala čas hrali a spievali niektoré populárne piesne. Ak som nevedel text, použil som Beatbox.

Na ukulele som hral v Egypte aj raz v obchode pri zjednávaní ceny, takže sme mu dali polovičnú cenu a potom mamin priateľ povedal po Anglicky: “a teraz počúvajte.” Dal mi ukulele do rúk a ja som zahral pieseň Aktar wahed od Amr Diaba. Predavači, ktorí tam boli si pripravili kamery a nafilmovali ma.

Ale, čo bolo minulý rok v Chorvátsku? To isté. S recepčnou penziónu Lovorka Katarinou som spieval a samozrejme, hral na ukulele rôzne chorvátske, ale aj srbské piesne. Keď už spomínam to Chorvátsko, zo špásu som hral minulý rok pod oknom a spieval latinsko-americké piesne. Komu som pod tým oknom hral, to si domyslite.

Pevne verím, že aj tento rok sa mi naskytne príležitosť len tak zahrať rôznym neznámym ľuďom na ukulele na nejakej dovolenke. Okrem toho ukulele, more a bazény podľa mňa patria k sebe.