Vyhasnutie, alebo démonov je priveľa

Viete, že nepatrím k ľuďom, ktorí by na internet posielali veci od buka do buka, ako to niektorí robia na sociálnych sieťach, či dokonca na blogoch, ako istý nevidiaci, možno aj iní ľudia. Aj na Youtube sa objavujú veci, ktoré by tam nemali čo robiť a odosielajú ich doslova psychopati. Preto, ak sa vám tento článok nebude páčiť, chápem to. Každí sme nejakí, niekedy sa niečo začne, či skončí.

Posledný mesiac zažívam v mojom živote hnev. Situácia z pred piatich rokov sa opakuje, dokonca aj minuloročné Vianoce sa veľmi zhodovali s tými, ktoré som zažil v roku 2013. Ide o atmosféru a pocity, ktoré som prežíval a stupňuje sa to. Tí, ktorí ma osobne poznáte, či  pravidelne čítate môj blog asi tušíte, o čo pôjde. Ak hádate moje platonické kauzy, tak bohužiaľ, nemýlite sa. Opäť som do jednej vletel. Podrobnosti tu opisovať nebudem. Paradoxom je, že mal som sa poučiť z toho, čo som zažil a vykročiť ďalej. Nanešťastie sa situácia zopakovala. Dokonca som si myslel, že som vyriešil istú vec z minulého roku. Vtedy som to zakrýval mojimi virtuálnymi cestami cez istý letecký simulátor pre nevidiacich tak, že som stúpal vyššie v hodnotení pilota. Dokonca som si skúšal predstaviť, ako letím skutočne nad Afrikou, Gréckom, Japonskom, Kamčatkou a mnohými inými miestami, cez ktoré som na Eurofly práve letel. Snažil som zakryť to, pred čím som utekal a čo som si myslel, že sa vyriešilo. Našťastie som rozumný na toľko, aby som o tom nepísal na mojom blogu, hoci ani písanie do denníka, či do mojich pamätí, ktoré si zapisujem do počítača nezvykne pomôcť. Hlavou mi pred niekoľkými mesiacmi prebleslo hlavou slovné spojenie v Turečtine “yeter be”, čo znamená “už dosť”. Bol to výstražný signál. Čo to znamená, to som sa dozvedel od Turkov, ktorí tu pracujú a aj prekladač mi pomohol. Akoby to bol signál a akési výstražné intuitívne varovanie podobne, ako “ain qalbi”, čiže “kde je moje srdce”, pri čom opäť išlo o niečo, čo mi hovorilo, kde aj bez leteckého simulátoru lietam a že to nie sú krajiny, ale vzťahy. Čiže, “kde je moje srdce” asi pred desiatymi rokmi a teraz “už stačí”. Jedno v Arabčine (v istom dialekte “wee’na galbi”), druhé v Turečtine. Ako na potvoru, ale to sa odzrkadlilo na minulom mesiaci, či aj teraz. Dokonca aj minuloročné problémy s očami môžu mať psycho-somatický koreň rovnako, ako aj kašeľ, ktorý ma zastihol minulý týždeň. V poslednej dobe sa hnevám na celkom bezvýznamné veci a nič sa mi nedarí. Nebudem vinu zvaľovať na celú túto kauzu, do ktorej som opäť nešťastne vletel, či dokonca na susedov, alebo mafiu, ako istý nevidiaci blogér. Nie, až tak ďaleko neklesnem. Chyba je vo mne a ak to takto bude pokračovať ďalej, nebudem môcť písať blogy vôbec, preto že budem možno tam, kde by som nechcel vôbec ísť. Najhoršie je na tom to, že ani hudbu už nahrávať neviem a píšem veľmi zle. Myslím to tak, že neviem už písať rôzne príbehy tak, ako pred tým. Možno je to preto, preto že moje napísané veci nerozdeľujem správne. Niekedy sa ale treba vypísať z toho všetkého, či nejakým spôsobom dať moje pocity von, ale nie aroganciou, či agresivitou. Dokonca som si všimol, že už som presýtený hudbou, ale v tichu neviem byť a pauzu si neviem dať. Musím pracovať na plné obrátky, ako stroj. Mám totiž pocity, že nič som nenapísal, že už sa mi minula inšpirácia ATĎ.

Píšem o tom preto, preto že sa to odzrkadľuje aj na mojich blogoch. Neviem už, o čom by som mal písať a preto radšej uverejňujem príspevky na stránky na Facebooku, ktorá je s týmto blogom prepojená. Hovorí sa, že ak je okolo niekoho veľa démonov, občas si aj anjel k tomu človeku nájde cestu. Nie je to ale celá armáda a blokáda démonov, takže žiadni anjeli ku mne neprídu? Mám takýto pocit a preto možno na blogy budem prispievať menej. Potrebujem si asi dať pauzu a prerušiť niektoré aktivity, ktoré mi nerobia duševne teraz najlepšie. Mrzí ma to, no potrebujem mať asi nejakú činnosť, ktorá by nesúvisela s hudbou. Môže súvisieť s jazykmi, ale na istej dovolenke som dostal ďalší nápad, o ktorom možno raz na blog napíšem. Nenapíšem, že by som sa tomu chcel venovať, no niektorí možno na to, ktorá vec to bude prídu, respektíve vytušia, že práve na tú vec narážam. Ešte stále sa totiž hľadám, preto že aspoň duševne sa chcem cítiť dobre. Viem, že život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale je dôležité, aby sme sa aspoň duševne cítili v poriadku. Nemusíte ma ľutovať, ani mi pomáhať. Nepíšem to preto, aby ste mi pomohli. Mnohí mi skúšali pomôcť, ale v takýchto veciach som si zvyčajne pomohol sám. Verím, že príde čas, keď sa všetko na dobre obráti. Potom možno aj Globe of music bude fungovať tak, ako fungovať má.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s