Používať s rozumom

Vďaka technickému pokroku tu máme vynálezy, o ktorých by sme mohli len snívať. Na druhej strane sa stávame ich obeťami, ale opäť je to najmä o ľuďoch.

Mnoho mladých ľudí kráča s MP3 prehrávačmi, slúchadlá majú v ušiach a neuvedomujú si, čo ich konanie môže spôsobiť. Alebo napríklad počítačové hry (či jednohráčové, alebo viachráčové) zohrávajú v našich životoch určitý problém zvlášť vtedy, ak sú to hry, kde sa bojuje. To isté platí aj o televízii, kde každý večer sa zvyknú premietať filmy často s kriminálnou tematikou. Existujú tiež kanály, kde sa vysielajú len dokumentárne filmy. Aj ja som mal radosť, keď som si po prvý krát kúpil MP3 prehrávač, ktorý sa dal ľahko ovládať a okrem toho obsahoval aj hlasový, či rádio záznamník. Tak som si mohol nahrať rôzne relácie hocikde a potom si ich skopírovať do počítača. Pred tým som si tieto relácie nahrával na magnetofónové kazety. Potom nastúpila doba smartfónov a postupne aj ja sa do tejto doby dostávam. Zvyknem totiž hudbu počúvať cez mobil a nahlas bez slúchadiel, ktorými si postupne ničím sluch.

Pred mnohými rokmi som ani netušil, že budú existovať služby, ktoré budú umožňovať vysielanie hudby a že to raz môže nahradiť aj CD nosiče. Či by sa to naozaj mohlo stať, myslím si, že áno. Na internete funguje množstvo rôznych časopisov a novín. Prečo by nemohli služby, ako Spotify vytlačiť cédečká?

Tiež som ani netušil o počítačových programoch, kde by mohli fungovať hudobné nástroje, na ktoré som mohol hrať, akoby to boli ďalšie klávesy. Dokonca som ani nemohol tušiť, že istá firma vytvorí rôzne zvukové balíky pre svoje klávesy s nástrojmi z celého sveta.

Alebo asi pred ôsmymi rokmi bol pridaný do nahrávacieho a zvukového editora efekt, ktorý umožňuje predĺžiť zvuk veľmi zaujímavým spôsobom, takže z jedného zvuku môže vzniknúť niečo úžasné, čo je ťažko opísať? Veľa krát používam práve tento efekt pri rôznych zvukových nahrávkach.

Ak používate rôzne informačné technológie, snažte sa ich využívať rozumne napríklad na vzdelávacie účely. Mne napríklad audio hry (hry pre nevidiacich) pomohli ku zlepšeniu mojej Angličtiny. Vďaka internetu sa snažím občas nahrať aj moju hudbu na stránky, kde sa dá voľne stiahnuť, či rôzne zvuky, alebo aj moje blogy. Občas zvyknem napísať aj nejaké články pre rôzne časopisy pre zrakovo postihnutých. Občas to zdieľam na Facebooku, nech sa tam zdieľajú aj iné veci, než rôzne hoaxy a hlúposti, čo tam podľa mňa nemajú, čo robiť. Za to podľa mňa môže aj propagácia príspevkov za peniaze, ako som už spomínal v jednom z mojich článkov. Knihy si tiež objednávam cez internet a v tejto dobe využívam e-mail, či Facebook na kontaktovanie sa s mojimi známymi, alebo aj pevnú linku.

Rasťo Piško

Rastislav “Rasťo” Piško sa narodil 7. Apríla 1962 v Martine. Kto by nepoznal jeho listy premiérovi? Alebo, kto by nepoznal jeho imitácie? Spolu s Michalom Dočolomanským imitovali rôznych hercov, či politikov a náramne sa k sebe hodili. Zatiaľ, čo už Miško dospieval svoje “Zbohom buď lipová Líška” asi pred jedenástymi rokmi, Rastík ešte stále žije.

Pred šiestimi rokmi sa napríklad pustil do relácie Brúsenie jazykov. Vždy si vypočujem to najlepšie z tejto relácie a trochu ma prekvapilo, že sa na to dal. Veď ja, čo si ho pamätám, ako satirika, či spisovateľa pre mňa bolo zaujímavé ho počuť v tejto relácii v úlohe moderátora. Mnohí z nevidiacich napríklad ani netušili, že sa pustil do načítavaní niektorých našich kníh, za to mu patrí tiež veľká vďaka.

Listy premiérovi sa napríklad aj teraz vysielajú v relácii Pichli vidly, ktorú si môžete vypočuť na rádiu Slovensko. Neviem len, či aj v rozhlasových hrách je ho počuť tak často, ako napríklad Petra Sklára, či iných hercov. V niektorých rozhlasových hrách som jeho hlas spoznal, ale nebolo ich veľa.

Na záver by som tomuto satirikovi, spisovateľovi, hercovi, moderátorovi a imitátorovi chcel popriať veľa úspechov v jeho práci. Ako som tu už spomínal, nevidiaci si môžu napríklad vypočuť jeho knihy, či tie, ktoré načítal pre SKN, alebo tie, ktoré napísal a boli načítané v SKN (Slovenskej knižnici pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu v Levoči). Naviac ma z jeho kníh zaujala kniha Hačava – spomienky PSáka. O čom je táto kniha, to prezrádzať nebudem.

Internet a oheň

Je to niečo také, akoby som mal nosiť drevo do lesa, ale opakovanie je matkou múdrosti. Istý môj kamarát mi na to, čo si myslí o internete odpovedal takto: “Internet je, ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán.”

Na internete sa skutočne zdieľa kadečo. Dokonca aj to, čo nie je pravda a to aj v dobe, keď je taká situácia, ako teraz. Niektorí ľudia si za to ešte nechávajú aj zaplatiť. Veľmi dobrým príkladom sú veľmi známe sociálne siete. Na Facebooku, možno aj na Twittery (ja Twitter používam rovnako, ako Facebook trochu inak) je možnosť propagácie príspevku. Znamená to, že ak si dá niekto zaplatiť, automaticky bude tento príspevok vidieť veľa ľudí. To, či je to pravda, alebo Hoax, či propaganda, na to sa vôbec nepozerá. Niektorí ľudia dokonca využívajú aj Messenger a posielajú aj v tejto ťažkej situácii nepravdivé informácie o Koronavíruse.

Existujú ale ľudia, ktorí na svojich blogoch píšu hlúposti, napríklad istý človek píše o tom, ako ho zhypnotizovala suseda, ako po ňom ide polícia, ale ten človek nemá veľmi vážny hendikep. Aspoň to on tak netvrdí a všetci po ňom idú kamarátmi a spolužiakmi začínajúc, políciou a lekármi končiac. Nerád to priznávam, ale dobrým príkladom zvyknú byť aj ľudia, ktorí majú v rukách našu moc. V takom prípade po nich idú veľké korporácie, napríklad Eset, prípadne FBI, CIA a Mosad. Istá stará pani stále vypisuje na sociálnej sieti, ako ju ničí Mosad a CIA. Častokrát si neuvedomujeme, že títo ľudia reprezentujú našu krajinu a IQ nemajú asi žiadne. Keď chcú už písať, nech píšu rozumné veci a pokiaľ majú problém, na čo o tom písať na internet? Mimochodom aj vďaka rôznym nenávistným príspevkom, článkom a videám sa stane, že nejaký blázon pozabíja ľudí v Mešite, prípadne jeden človek dá vyzabíjať množstvo nevinných ľudí na jednom ostrove a hlási sa ku krajnej pravici. Za niektoré správy môžu aj médiá, či pravé, alebo falošné. Možno je to preto, preto že mnoho ľudí vraví tým druhým to, čo chcú počuť a nie to, čo nechcú počuť. Potom je jasné, že u nás zabijú filipínskeho študenta, ktorý tu prišiel len študovať. Možno je to preto, preto že u nás stále figurujú hlúpe dogmy, ako: “Cudzie nechceme, svoje si nedáme.” Niekedy nám práve to cudzie môže pomôcť. Platí to aj pri internete.

Veľa ľudí napríklad nakupuje práve na internete a v tejto situácii oveľa viac, než pred tým. Nehovorím, že všetci. Existuje napríklad určité množstvo skromných ľudí. Niektorí ľudia využívajú internet na vzdelávanie sa. Dokonca na internete existujú stránky, kde môže hocikto opravovať rôzne počítačové programy, ktoré majú otvorený zdrojový kód. Tiež na internete môžete nájsť stránky, kde sa zdieľa nekomerčná hudba, môžete si zadarmo, či za poplatok stiahnuť audioknihy. Len ľudia dosť často zdieľajú to, čo nemusí byť pravda. Počul som aj o oveľa horších hlúpostiach. Niekto napríklad zdieľal na sociálnej sieti fotografiu so svojou kreditnou kartou, vlastné fotky a videá, kde boli nahí. To, čo sa s takýmito vecami na internete deje a ako sa tieto príspevky dajú zneužiť radšej písať nebudem. Skutočne platí o internete, že je ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán.

Niekedy treba voči niektorým veciam zakročiť, nech sa diskutuje a nie len útočí. Aj ja som si mohol vyskúšať pretvarovanie na internete. Niektorí ľudia sa dali nachytať, niektorí našťastie mali rozum. Na prvý apríl sa tiež dá kadečo vystrojiť, ako napríklad som aj ja napísal článok na mojom blogu o tom, že už nie som členom skupiny Pro Vocals. Ľudia čítali ten článok, no niektorí si prečítali len nadpis a ani nedočítali záver. To, ako tento prvý Apríl sa mi podaril, písať nebudem. Prezradím len, že nie len ja som sa stal obeťou, ale aj iní ľudia prvoaprílovým internetovým žartom.

Ako teda využívam v poslednej dobe internet? Nuž, internet väčšinou využívam na počúvanie hudby, občas si napíšem niečo s mojimi internetovými aj skutočnými kamarátmi. V tejto dobe sa snažím opäť zdieľať rôzne články na mojom blogu, či tento rok som začal aj s podcastovaním.

Je to naša vec

Za tento mesiac sa kadečo zdieľa na sociálnych sieťach okolo Koronavírusu a aj rôznych falošných správ a hoaxov, čo ma najviac prekvapuje. Dokonca sa zdieľajú aj také hoaxy, ktoré sú už dávno vyvrátené a verte mi, alebo nie, polícia nemá čas riešiť takéto nezmysly. Dobrým príkladom je napríklad čipovanie ľudí podľa EÚ, či dodávky, ktoré unášajú deti. Niektorí ľudia tomu až tak veria, že je ich škoda presvedčovať. Akoby v takýchto situáciách rozum šiel do úzadia. Nechcem tu písať vyjadrenia istého politika, ktorý tiež k takýmto ľuďom patrí a jeho IQ je hojdací koník, no dokonale to vystihol so svojou novou “slovjanskou” Slovenčinou: “Ľudia otupejáviajú.”. Napríklad informácie o tom, ako sa tu presúvajú americké tanky Slovenskom je už dávno vyvrátená, či o migrantoch, ktorí nám tu priniesli Koronavírus, pri čom Koronavírus začal, ako prvý sa prejavovať v Číne mimo Európy, bez akýchkoľvek dôkazov a zdrojov sa tu zdieľajú články, ktoré sú výplodom ľudskej tuposti.

Snažím sa s niektorými ľuďmi o týchto veciach diskutovať, preto že týmto informáciám neverí len hŕstka zakomplexovaných mladých ľudí, ktorí veria všetkému, čo sa zdieľa na Facebooku, či Twittery. Začalo sa to bohužiaľ týkať ľudí, o ktorých som si myslel, že majú racionálne myslenie a bohužiaľ, poznám ich osobne. Kvôli tomu nebudem si týchto ľudí blokovať na sociálnych sieťach. Nakoniec sociálne siete začínajú byť dobrou vecou na upevňovanie si ega a neuvedomujú si skutočnosť, že nie len oni a ich priatelia to môžu vidieť, ale hocikto iní. Dokonca som sa stretol aj so správaním typu “je to moja vec, čo píšem a pokiaľ sa ti to nepáči, tak si ma vymaž” a podobnými správaniami. Isteže, je to ich vec. Bohužiaľ takéto veci zvyknú prispieť aj ku veciam, ako napríklad smrť Henryho Acordu, útoku na arabskú rodinu s dieťaťom v kočíku a mnohým iným veciam. Za to bohužiaľ nesú zodpovednosť aj naše médiá, ktoré zdieľajú iba také správy, aby ich ľudia čítali. Bohužiaľ s rozvojom internetu sa začali šíriť aj informácie, ktoré vôbec nie sú podložené a to aj v dobe, keď je situácia veľmi zlá, ako v čase, keď píšem tento článok. Niektorí ľudia totiž zvyknú aj útočiť na protistranu a nevedia poriadne diskutovať. Internet, ani sociálne siete za to nemôžu, ale jedna banda tupcov áno.

Chcel by som dopredu upozorniť niektorých mojich čitateľov na jednu vec. Opäť ide o jednu vašu premúdrelú vetu: “Veď žijeme v demokracii.” Áno, žijeme. Niektorí z vás ju ale pochovávajú a pamätajte si, že naša sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhých. Existujú napríklad Hejteri a Trollovia, ktorí radi útočia na druhých a necúvnu ani pred fyzickými vyhrážkami. Stačí trochu anonymity a ide to ľahko. Ak už zdieľate niečo, radím vám si overiť celý tento článok, prípadne webovú stránku, odkiaľ máte túto správu. Aj ja som veľakrát v týchto veciach spadol, ale stal som a snažím sa vyberať to, čo je možné overiť, čo sú len úvahy a obdivujem vás všetkých, bez rozdielu. Mám vás rád, preto že verím, že mnohí z vás ani neviete, čo robíte. Ak teda nastane nejaký problém, treba o ňom diskutovať a verte mi, je možné zmeniť aj ľudí na internete, aj keď to bude ťažké. Dalo by sa aj o tom kadečo napísať.

Pre tých, ktorí chcú zistiť, či je to falošná správa, alebo pochopiť ideu stránky (môže to platiť aj pre Youtube kanály, blogy a iné internetové prostredia), odporúčam si prečítať tento jednoduchý návod.

Nečakané zmeny a na čo sú pre mňa dobré

Asi pred niekoľkými týždňami sa začali u nás objavovať prvé obete Koronavírusu. Na sociálnych sieťach sa začali množiť rôzne veci, nad ktorými rozum zastával. To všetko vďaka tomu, že niektorí ľudia nie sú v práci a skutočne nemajú, čo robiť. Preto začínajú šíriť rôzne správy, ktoré nemusia byť vôbec pravdivé. Chyba je hlavne v ľuďoch, nie v internete, či sociálnych sieťach. Aj ja som sa kvôli tomu rozhodol opäť uviesť do pohybu môj blog.

Rovnako aj ja nemôžem ísť študovať do školy. Napriek tomu sa vzdelávame na diaľku všetci, no styk s ľuďmi je pre mňa oveľa lepší, než takéto diaľkové študovanie. Chápem dnešnú situáciu. Mal som určité plány, tie trochu stroskotali, ale snáď sa všetko vráti do starých koľají. Po volebnom období sa bude treba poriadne obracať a snáď si ľudia uvedomia, že sú oveľa dôležitejšie veci, než peniaze.

Pre mňa táto situácia je z časti pozitívna. Aspoň budem mať viac času na moje blogy popri učeniu, na internet nahrám nové zvuky, či novú hudbu a o Spotify playlisty tiež núdza nebude, nehovoriac o inzerátoch na portály Ja spravím. Aspoň takto si zarobím niečo, preto že každý peniaz je dobrý. Okrem iného som začal aj z podcastovaním, takže môžete si ma aj vypočuť, pokiaľ chcete. Možno onedlho na mojich blogoch pribudnú nové články z rôznych oblastí.

Rozmýšľam aj nad tým, že niektoré blogy odstránim preč. Niektoré blogy nechám tak, takže budú on-line, ale nebudem už na ne uverejňovať nič. Okrem toho existujú aj prírastkové hry, ktoré idú samé, nemusia fungovať vždy on-line a fungujú aj vtedy, ak zadáte pár pokynov hre, odídete z nej a hra beží ďalej. Tak pri hrách nemusím zabíjať čas.

Koncom minulého roku som začal s nahrávaním mojich skladieb na portál Jamendo, kde si registrovaní užívatelia môžu stiahnuť, či nahrať svoje skladby pod licenciou Creative commons. Pripomína mi to aj voľne dostupné softvéry s otvoreným zdrojom pod licenciou GNU. Možno tu začnem písať aj o legálnom sťahovaní, preto že na slovenskom internete tu nič o tom nie je. Ak sa niečo nájde, články zvyknú byť zamknuté, pri čom rôzne falošné správy a informácie, či výlevy rôznych tupcov sú tu voľne dostupné. Snáď sa mi podarí v ľuďoch z Česka a Slovenska prebudiť záujem o nové veci. Pozor, nebudú sa týkať iba ľudí so zrakovým postihnutím, ale všeobecne ľudí z Českej republiky a zo Slovenska.

Na záver pre všetkých tých, ktorí majú pozitívny Koronavírus chcem odkázať toto: Nebojte sa, vyliečite sa. Všetko dopadne dobre a opäť sa všetci vrátime do normálneho života.

Môj podcast je konečne tu

Podcast je takzvaný audioblog. Môžete si ho vypočuť napríklad na Sound cloude, či na Spotify, alebo cez rôzne podcastové hostingy. Na Slovensku tiež existuje niekoľko podcastov na rôzne témy.

Po nejakom čase som sa rozhodol založiť si vlastný podcast. Blog a podcast sú si asi také podobné, ako kniha a audiokniha. Ak nechcete si teda ničiť zrak, môžete si pokojne vypočuť môj podcast. Odkaz naň nájdete v hlavnom menu.

Témy tohto podcastu budú rôzne. Podobne, ako v prípade Sound cloudu aj na Podbeane existuje limit, pokiaľ nemám podbean zaplatený. Niektoré epyzódy preto budem odstraňovať, ale v čase, keď píšem tento oznam mám ešte dosť hodín na nahrávanie podcastu. Cez hudbu až po aktuálne témy, tohoto všetkého sa bude dotýkať môj podcast.