Alternatívne stretnutia

Na istý koncert, na ktorom som bol jeden s účinkujúcich som sa rozhodol, že im priblížim niečo s mojej alternatívnej tvorby. Hoci som vyštudoval na konzervatóriu, chcem sa vydať aj inou (alternatívnou) cestou. Veď slovo “Alter” znamená v Latinčine slovo iný. Ak viete po Španielsky, či Taliansky, môžete si to asociovať so slovom “altro/altra” alebo “otro/otra”, čo znamená to isté, čo “alter” v Latinčine.

Dosť ale o jazykoch, teraz prejdeme na jazyk, ktorý je jazykom univerza a to je hudba. Znamená to teda, že existujú aj v hudbe iné prúdy proti prúdu hudby, ktorý študujeme? To bol impulz k tomu, aby som tento nápad realizoval a tak na koncerte Hudba v tme som uskutočnil plán. Nástroje, ako vietnamská drumbľa Dan moi, Didgeridoo, Tank drum, či šamanský bubon tu nechýbali a rovnako tu nesmel chýbať môj obľúbený alikvotný spev. Ku každému nástroju, či spevu som spravil malú prednášku a niektorí z tých, ktorí nad tým pred tým krútili hlavou zmenili svoj názor.

To ale nebol koniec, možno to bol kľúč k mojim alternatívnym známostiam, ktoré prebiehajú a možno budú prebiehať aj ďalej. Dostal som pozvánku na istý koncert do istého centra a tam som niekomu alikvotný spev ukázal a už to tam bolo. Akoby sa niečo nepoznané otvorilo a hneď ma aj oslovili, aby som niečo zrealizoval. Neskôr som sa dostal do komunity podobne zmýšľajúcich ľudí a aby toho nebolo dosť, práve tú časť s alikvotným spevom, s ktorou som vystupoval na koncerte som vystúpil aj napríklad na jazykových kurzoch, kde teraz chodím. Samozrejme, svetlá museli byť zhasené, aby to malo ten efekt, ktorý to má mať.

Včera som taktiež sa stretol s ďalšími a ďalšími ľuďmi podobne, ako aj pred tým. Viem, že niektorí z ľudí týmto štýlom pohŕdali a dokonca som si skúsil predstaviť, ako by som vyučoval ten alikvotný spev. Niekto dokonca o mne na istom mieste prehlásil, že som “odborník” na alikvotný spev. Niekedy zažívame náhodné alternatívne stretnutia, len treba byť otvorený tam, kde to cítite. Otvorenosť zlá nie je, ak viete, kedy vašu duchovnú bránu je treba otvoriť. V tomto prípade sa nespoliehajte na rozum, ale na srdce a intuíciu.

Ľudia a mimozemské bytosti

Niektorí ľudia veria dokonca na existenciu mimozemšťanov. Je to smiešne, no predstavy sa navzájom od seba líšia asi tak, ako broskyňa od marhule. Tvar je síce podobný, no marhuľa je sladšia, než broskyňa, hoci broskyňa má veľa šťavy.

Takéto prirovnanie ale stačiť nebude a preto sa na to pozrieme trochu inak. Niektorí ľudia majú veľmi čudné otázky, ako: “Prečo iba ľudia majú schopnosť rozmýšľať?” “Hoci sme vznikli podľa Darwina z opíc, nevieme na rozdiel od týchto zvierat rozmýšľať.” Skutočne je pravda, že keby sme boli presne takí, ako opice, opakovali by sme určité veci po našich opičích príbuzných. My sme ale ľudia, ktorí dokážu vytvárať nové veci. Niekedy sa ale stáva, že určité civilizácie vytvorili také veci, ktoré iní ľudia nevytvoria. Príkladom môže byť veľký čínsky múr, či egyptské pyramídy.

Je toho ešte viac a hovorí sa, že určité sochy existovali ešte pred existenciou ľudstva. Aj mne sa to videlo byť smiešne, no istý človek o tom prednášal, ktorý veril na existenciu iných bytostí, ktoré tu boli ešte pred ľuďmi, nejaký iný druh. Alebo, žeby človek úplne iného rozmýšľania? Čo sa s tou civilizáciou stalo, ktorá toto všetko vytvorila? Isté je podľa alternatívnych vied asi takéto vysvetlenie: Duchovia tých bytostí sa spojili s ľuďmi, teda s tým, čo sa na ľudí začalo podobať a vytvorili sa nové bytosti. Praveká stavba Stonehenge určite nevznikla len tak. Hovorí sa totiž, že ju vytvorili primitívni ľudia v praveku. Či je to tak, či onak, je to skutočne gigantická stavba a preto tvrdím, že ľudia sa riadili vyššími inštanciami, než ostatné živočíchy. Tie inštancie prišli od iných bytostí, keď ich potomkovia, ktorí tu prežili zomreli, ich duchovia si vybrali správne duše a tak sa dostali do tvorov, ktoré boli podobní týmto bytostiam. Aj v biblii sa hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz.

Kto ale tie bytosti boli? Ak čakáte na Majku z Gurunu, či Star trek, či Star wars, budete sklamaní. Tie bytosti nebojovali tak, ako tvory na zemi o prežitie. Každý z nich bol spokojný s tým, čo má a vytváral nové a nové veci. Každá jedna bytosť vynašla niečo nové a navzájom si odovzdávali svoje vedomosti, preto že medzi nimi bola spolupatričnosť. Medzi nimi neexistovali len tri rasy, ale mohlo byť tých druhov aj tridsať, či viac. Z týchto bytostí ide totiž neobyčajná pohoda, pokoj a niečo vyššie, než sme my ľudia. Ich inteligencia sa nedá porovnať s tou našou. Pokiaľ sa chcú dorozumieť, používajú telepatickú komunikáciu. Aj umenie majú svoje, v ktorom je neobyčajná jednoduchosť a krása. Nazýva sa to aj harmónia nekonečna. Čo sa týka života, žijú podľa zákonov prírody a snažia sa o to, aby ju nikto nezničil.

Takto by mali vyzerať, možno je toho ešte viac. Spojil som tu rôzne predstavy iných ľudí aj s mojimi predstavami.To, či skutočne to bolo tak, môžeme si dnes už len domyslieť.

Programovanie, či budovanie

Prečo som voľakedy chcel programovať? Prečo som rád hral počítačové hry, kde sa niečo vytvára a stavia? Prečo niektorí ľudia vytvárajú robotov?

Odpoveď na tieto otázky a mnohé iné môžete nájsť práve tu. Ide tu o istú asociáciu, ktorú si človek vytvára. Niektoré deti možno ešte stále hrajú Minecraft. Aj nevidiaci majú podobné hry. Istý čas som dokonca hral aj hry, ktoré boli dostupné všetkým bez rozdielu. Boli to stratégie, kde sa okrem iného verbovalo, stavalo, budovalo, vytváralo, objavovalo a ešte iné veci. Neskôr som objavil hry pre nevidiacich, ktoré boli akési pokusy o to, aby človek mohol niečo nové vytvoriť, či postaviť. Treba ale dodať, že tieto hry boli naprogramované, ako aj iné programy. Počítač je totiž stroj, ktorý určité veci premení na iné a to vďaka programu, kde je dosť známa aritmetika, logika a iné veci. Voľakedy som to skúšal, no to nebolo nič. Pri tom programovaní treba ešte dodať, že programovanie hier, kde sa môže niečo postaviť nemusí byť jednoduché. Keď som už tu spomenul matematiku je dôležité si odvodiť aj slovo počítač a trochu sa s nim pohrať. Tak prídete na to, že to slovo je odvodené od slova “počítať”, takže opäť je tu matematika. Pri stavaní domu je napríklad prítomná geometria, čo taktiež súvisí s matematikou. Dokonca aj vesmír je postavený na zákonoch matematiky. Skúste si predstaviť napríklad program, kde je niečo napísané zlé. Je to, ako keby dom nebol správne postavený a steny nie sú rovnaké. Domyslite si, čo sa potom stane.

Neskôr som objavil, že aj zvuk sa dá postaviť na matematických zákonoch. Ide o spektrogram zvuku a práve vďaka Fourierovi môžeme určité veci okolo zvuku vypočítať. Ide o násobky hlavnej frekvencie a o ich amplitúdu a už sme opäť pri alikvotných tónoch. Každý zvuk sa môže skladať z alikvotných tónoch, no niektoré tóny majú určité frekvencie silné, iné zas slabé. Myslím pri tom na spektrogram zvuku, ktorý sa dá vypočítať aj pomocou rôznych počítačových programov. Hudba taktiež mala voľakedy stupnice vytvorené na základe alikvotných tónov, čo som už na tomto blogu spomínal, no dala sa v takejto stupnici zahrať len jedna melódia. Indovia ale vedia do teraz, že človek je bytosť preplnená emóciami a preto nemôže mať množstvo harmónii, postačí mu len jedna. Netreba ale zabúdať na to, že všetko vo vesmíre vibruje podobne, ako aj zvuk. Tieto vibrácie sú zároveň presné, zároveň náhodné. Náhodné vďaka amplitúdam frekvencii a presné vďaka násobkom.

Dobré správy a pozitívne médiá

Tento týždeň sa dialo aj dobré, ba aj zlé. Niektorí ľudia na sociálnych sieťach vnímali pozitívne skúšku jadrových zbraní v KĽDR, čo nie je tak celkom v pohode. Jadrová vojna nie je nikdy dobrým riešením, o tom svoje vedeli aj členovia Human potentials movement, Hipisáci, či členovia hnutia New age. Tí sa snažili vyberať to pozitívne z krajín Indočíny, kde sa bojovalo a vôbec z Ázie, ako takej, či iných národov.

Tento týždeň som sa dozvedel pár správ, ktoré ma okamžite zaujali. Na istej škole sa začne vyučovať Maďarčina a Kórejčina. Najprv som ostal prekvapený, akoby to nič nové nebolo, no potom pri poslednom spomínanom jazyku som spozornel. “Kórejčina! Výborne!” Moje vnútro zažiarilo šťastím, preto že istý čas som sa zaujímal o Kóreu, hoci som pred tým ňou pohŕdal, alebo som sa o ňu nezaujímal. Ich jazyk mi voľakedy pripomínal niečo, čo mala Mongolčina. Možno práve vďaka tomuto fonetickému omylu Kórejčinu zaraďovali medzi takzvané Altajské jazyky. Neskôr som počul pieseň Gangnam style, ktorá bola vôbec prvou piesňou, ktorá bola populárna, ako jediná z K-Popu aj mimo Ázie. V ten istý rok som sa zaujímal aj o Japoncov, pred tým dokonca o Číňanov. Vtedy mi Kórejčina zvukom začala pripomínať Japončinu, no napriek tomu som cítil, že tam je niečo iné. O niekoľko rokov na to som počúval nahratú sprievodnu reč o Paríži, keď som sa plavil po rieke Seine. Sprievodné hovorené slovo bolo nahraté vo Francúzštine, Angličtine, Španielčine, Taliančine, Čínštine a jazyku, ktorý som považoval najprv za Japončinu, no Japončina to určite nebola. To mi prezrádzalo vnútro. Vedel som ale, že to je Ázijský jazyk. Určite ale musel byť populárny práve tak, ako tie ostatné jazyky. “Možno Kórejčina.” Napadlo mi a keď som sa vrátil z Francúzska, napísal som do prekladača časť z dialógu, ktorú som počul v Angličtine a preložil to do Kórejčiny. Jedno slovo sa tam totiž opakovalo až príliš často, ktoré v Japončine som ešte nepočul. Bola to istá zdvorilostná forma Kórejčiny a zápona (alebo prípona), ktorú som počul takmer na každom konci vety. Ako sa dalo čakať, moje tušenie sa potvrdilo, myslel som si teda správne. Ani som netušil, že o rok na to sa začnem zaujímať o K-Pop a opäť o kórejskú kultúru, hoci pred tým som sa o ňu veľmi nezaujímal. Dokonca som si začal pospevovať Gangnam style. V ten rok som narazil aj na reláciu kde sa hovorilo o tom, že je veľký záujem o ázijské jazyky, hoci táto relácia sa týkala jazykov všeobecne. Boli tam aj ukážky K-Popu a o pár mesiacov na to som na túto hudbu osobne narazil. Dokonca som sa začal sám doma učiť písať v kórejskom písme. Asi o rok na to som počul v istej košickej čajovni o Zene a s kamarátom sme objavili, že sa jedná o istú kórejskú školu Kwan um. Tam som stretol istú známu osobu. Akoby to nestačilo, tento rok sa začne Kórejčina vyučovať aj v Košiciach? Dobré tri roky narážam na Kórejsku kultúru, či chcem, či nie. V roku 2013 som sa zaujímal o Bulharov, v roku 2014 o Indiu, Rumunsko, či Jamajku, tento rok trochu o Čínu, pred tým taktiež o Latinskú Ameriku, no na Kóreu som narážal (bez rozdielu na štáty), či som chcel, či nie. Dokonca niektorí ľudia z Bulharska sa zaujímali buď o indickú hudbu, či K-Pop. Samozrejme, pri K-Pope sa mi niektoré veci nepáčia. Podarilo sa mi dokonca vďaka kamarátom naraziť na hudbu, ktorá je populárna v Severnej Kórey. Na Kóreu som narazil aj pri románe Atlas Mrakov pri istom príbehu. Okrem toho Južná Kórea napreduje rýchlo s technológiou dopredu, hoci je ešte stále pod americkým, či japonským vplyvom. Severnú Kóreu, tú zas ovplyvnili stará Čína a ZSSR. Napriek tomu kórejská kultúra nam môže pripadať trochu zvláštne, pokiaľ sa zameriame na hudbu. Pre mňa je to ale úplne iný svet.

Keď už som tu spomenul techniky, netreba zabudnúť na projekt Lyrebird, ktorého myšlienka sa tak rozšírila, až uchvátil niekoľko ľudí. Ide o možnosť vytvoriť si vlastný syntetický hlas na základe Markovových modelov. Pri rôznych rozhovoroch som takmer ani nedúfal, že sa posunuli tam, kde sa posunuli. Pokiaľ tento článok čítate po tom dni, kedy som ho napísal je možné, že sa rozvynul ďalej, alebo zanikol.

Ďalej som narazil na internete na pozitívne médiá, ktoré tu neuvediem. Ide o médiá, ktoré nešíria správy tak, ako ich poznáme. Tu nie je žiadne zlo, ale množstvo zaujímavostí, ktoré niekto vytvoril. Dnes je už totiž vzácne niečo vytvoriť, ľudia viacej ničia, než vytvárajú. Bohužiaľ, pre niektorých ľudí je tvoriť ťažké, no ubližovať ľahké. Keď som sa napríklad dopočul, že niekto vie programovať, skúšal som to aj ja, no nič to pre mňa neznamenalo. Namiesto toho som začal písať poviedky a neskôr aj piesne. Potom som objavil, že niektorí ľudia vysielajú v rôznych internetových rádiách, či majú internetové stránky, no istý môj kamarát mi prezradil niečo o blogoch. Keby som bol vtedy tušil, že takmer o päť rokov budem skutočne blogovať, začal by som už pred tým. Vtedy som ale nevedel, o čom písať, no nakoniec som začal s obyčajnými témami, potom som vytvoril aj blogy o etnickej hudbe a prepojil som to s mojimi stránkami na Facebooku. Na sociálne siete totiž ľudia niekedy uverejňujú hotové hrôzy. Povedal som si teda, že ja budem uverejňovať niečo, čo iných ľudí obohatí. Veľmi totiž škodí, ak niekto číta veľa negatívnych, či veľa pozitívnych správ. Sú ale veci, ktoré sú bez hodnotenia. Veď aj ja som hneď pri určitých veciach nič necítil, to prišlo až potom. Je ľahké ničiť, no lepšie je niečo nové vytvoriť.

Čínska továreň na orgány

Pred chvíľou som narazil na správu, pri ktorej som sa zaradoval. Nie, že by som bol šťastný z toho, čo sa v správe píše, no konečne vychádzajú určité veci na povrch. Akoby V. M. povedal: “Matemašte! Na to som čakal!”

Portál Aktuality.sk uverejnil správu o tom, ako si Čína vytvorila továreň na orgány a o tom, že počet obetí rastie. Treba však poznamenať, kto sú tie obete? Sú to ľudia, ktoré majú iné myslenie, než čínska komunistická strana. Medzi takýmito ľuďmi sú aj členovia hnutia Falungong, alebo ak chcete, hnutia Falundafa. Ide o duchovné hnutie, ktoré založil v 90. rokoch minulého storočia Lí hong č´. Je dôležité poznamenať, že najprv toto hnutie čínska vláda podporovala. Neskôr, keď už začalo byť Falundafistov viac, začala ich perzekuovať, zatvárať a odoberať im nedobrovoľne orgány. Trochu mi to pripomína pokusy na väzňoch v nacistickom Nemecku.

Vrátim sa ale k orgánom. Ak niekto daruje dobrovoľne orgány, je to niečo úplne iné. Veď dobrovoľné darovanie krvi, či kostnej dreni je taktiež výbornou vecou. Pozor, to slovo dobrovoľné je dôležité. Ak niekomu nedobrovoľne odobrali orgány, je to zlé. Zaujímavé bolo, že rôzne videá poukazovali, ako Juvenilná justícia podporuje násilný odber orgánov, či iné veci, ktoré tu nebudem spomínať. Zaujímavé je na tom to, že sa dodnes nevyjadrili na tému členovia hnutia Falundafa. Je zrejmé, že nie náhodou. Určite to bolo schválne, preto že tieto Youtube kanály a weby sú riadené propagandou, ktorá chváli všetko, čo robí ruská a čínska vláda. Okrem toho čínska ambasáda uverejnila článok o “satanistickom hnutí Falundafa”, pri čom v tom článku je cítiť, že sa niečoho boja. Samozrejme, že boja, preto že “Satan” súvisí s Kresťanstvom, pri čom Kresťanstvo aj v Číne má peklo. Ide o úmyselné šírenie propagandistických lží. Ako sa postupne ukazuje, niektorí ľudia sa pomaly preberajú.

Je dobré sledovať, ako čínska ekonomika napreduje, no tiež je tu jasný cieľ. Čína si bohužiaľ takto kupuje svet. Väčšina ľudí kritizuje ale U.S.A,  no o Číny nepadlo ani jedno kritické slovo. Viem, že ľudia by sa nemali zaujímať o to, čo je zlé, no táto vec sa bohužiaľ dotýka aj ľudí. Čínsku kultúru obdivujem a nie som proti Číňanom. To, čo ale vystrájajú s tými orgánmi, to už je dosť a pohár pomaly začína pretekať. Obdivujem preto rôznych dobrovoľníkov, ktorí sa proti tomu postavili (prípadne sú členovia Falungongu v exile), vytvorili rôzne spravodaje a snažia sa svet upozorniť na to, čo sa v ich krajine deje. Medzi nimi nie sú len Číňania, ale aj členovia iných národov, ktorí sa rozhodli pomôcť tým, proti ktorým čínska vláda postupuje veľmi kruto.

Ohňostroje za reláciu

Už od Júna 2017 nahrávam reláciu pre rádio ZK Hudobná mandala. Rádio ZK je komunitné rádio programu pre nevidiacich, ktorý sa nazýva Zvuková konferencia. Pred niekoľkými dňami sme si vrámci komunity aj s jej zakladateľom robili žarty, že za túto reláciu bude odpálený ohňostroj. Táto relácia má totiž najviac častí nahratých vrámci rádia ZK, no ja som rád, že môžem ľuďom priniesť niečo nové.

Do Zvukovej konferencie som nahrával príspevky týkajúce sa hudby, no z úplne inej oblasti, ktorú málokto pozná. Išlo mi o propagáciu intuitívnej hudby, ktorá ako som sám spoznal predsalen existuje. Musíme ju ale nájsť sami. Niektorí tomu hovoria aj prirodzená hudba. V istom časopise, kde aj tam občas napíšem nejaký článok som nazval túto hudbu aj bio hudbou, preto že je čistá a čerstvá a vôbec hraná s ľahkosťou duše a človeka. Opísať sa to slovami nedá a možno tomu niektorí ani rozumieť nebudú. Práve vďaka týmto mojim príspevkom a väčšine pozitívnych reakcii na moje príspevky som sa rozhodol, že budem v tom pokračovať. Na koniec mi pomohla komunita a tak mi navrhli, aby som nahrával relácie pre Rádio ZK. Možno to bolo aj preto, preto že som nahrával danné úvahy do dvoch a viacerych príspevkov (myslím len na jednu konkrétnu tému) a týkalo sa to hlavne hudby. Okrem toho, keďže hudobné nástroje tohto hudobného žánru nestoja veľa a sú jednoduché na hru som si povedal, že im poskytnem aj dôkazy. Niektoré videá (napríklad ako čisté ladenie) boli na internete a tak som okrem hry na nástroje poskytol aj nejaké tie internetové ukážky. Situácia sa vyvinula tak, že mi niekto z komunity navrhol, aby som o tých nástrojoch a iných veciach nahrával relácie pre rádio ZK. Vec som si prekonzultoval zo správcom tejto komunity, ktorý tento môj nápad schválil a pustil som sa do práce.

Na začiatku Júna už takmer desať relácii som stihol nahrať, inšpirácie prichádzali z rôznych zdrojov a nápady sa množili. Okolo 20. Augusta 2017 už bolo nahratých 39 relácii a to sa v čase, keď píšem tento článok vysiela len piata. Rádio ZK je totiž amatérske rádio a tak tieto relácie sa budú striedať po dvoch, či troch týždňoch. Okrem toho sú archivované aj na archíve tohto rádia. Všetki informácie okolo tejto aj iných relácii môžete nájsť tu.

Keď som si všimol, že je už okolo štyridsať častí nahratých, rozhodol som sa založiť aj facebookovú stránku, kde informujem o častiach tohto programu. Kto vie, možno vytvorím aj vlastný blog pre tento hudobný program.

V závere tohto článku by som sa chcel poďakovať Stanislavovi Brožovi, ktorý založil zvukovú konferenciu za to, že mi poskytol možnosť prezentovať moje názory na hudbu. Ako som sa pred niekoľkými dňami dozvedel, mám dosť relácii nahratých a oveľa viac, než ostatní. Možno sa môže stať aj to, že už nebude čo nahrávať a buď bude relácia na iné (duchovné) témy, alebo nebude žiadna. Uvidíme, čo čas ukáže.

Asociácie

Asociácie môžu byť rôzne. Niektorých sa ani nedá zbaviť. Ako príklad tu stojí istý zážitok. Objednal som si šamanský bubon a ukázal som to mojej kamarátke, ktorá je Kresťanka. Vysvetlil som jej, že takéto bubny sa nepoužívajú iba v Šamanizme. “Skús si to predstaviť.” Povedal som jej. “No, keď už viem, že tento bubon je šamanský, je to ťažké.” Tak som zistil, že niektorých asociácii sa nedá zbaviť tak ľahko, možno ani vôbec.

Určité spomienky, či informácie zanechávali akési podvedomé stopy, ktoré sa niekomu môžu hneď vybaviť. Skúšal som istý čas hrať s kamarátmi hru slovná asociácia (word association) v Angličtine, ako na internete, tak aj v reálnom živote. S touto hrou som sa stretol pred tým na istom fóre pre nevidiacich a je to dobrá psychologická hra. Hrali ju ľudia na Fóru vrámci softvéru Klango, ktorý už neexistuje.

Dotyčná osoba napíše nejaké slovo a ďalšia osoba pokračuje. Tu je príklad, ako sa dá taká slovná hra rozvinúť a čo každého napadne.

  1. Les
  2. Strom
  3. Drevo
  4. Papier
  5. Pero
  6. Brko
  7. Vtáčie pero
  8. Vtáci
  9. Krídla
  10. Lietadlo
  11. Kov
  12. Kladivo
  13. Mechy
  14. Gajdy
  15. Koza
  16. Ovca
  17. Pastieri

Môže to pokračovať ďalej, preto že ľudia majú neobyčajné mozgy a vedia si určité veci dobre skombinovať. Pri tom príklade, kedy sa hrala práve takáto hra na medzinárodnom čete pre nevidiacich niekto napísal slovo vlk, potom ďalší napísal slovo pes a istý človek začal vymenovávať rôzne druhy psa. Bolo to v Angličtine a ja som napísal “german shepherd”, čo znamená v preklade “nemecký ovčiak” a prezývka bola na svete. Kamarátka ma takto nazvala, preto že som bol istý čas zaľúbený do psov, taktiež som mal rád nemeckú kultúru a ja som jej vlastne dal ten námet.

Asociačná syntéza zapracovala aj pri mojom duchovnom záujme o východné krajiny. Čítal som si o japonských zvieratách a tu som narazil na japonského psa medvedikovitého, ktorý sa v Japončine povie Tanuki. Tak vznikla moja nová prezývka a verte mi, že niekomu pri slove “matematika” môže napadnúť slovo “hudba”, hoci to s počiatku žiaden zmysel nebude mať.

Má to ale jeden zmysel. Hudobné intervaly boli voľakedy založené na matematických násobkoch (alikvotné tóny) a podľa Indov matematika taktiež súvisela s hudbou. Myslím hlavne na Rágy a Tály v indickej klasickej hudbe, kde hudba tvorí božskú podstatu. Pytagoras tvrdil tiež niečo podobné a vypočítaval hudobné intervaly vďaka svojmu monochordu a jednej strune. Preto napríklad pri slove “hudba” môžu pokojne niektorí ľudia pridať aj slovo “vesmír”, či “matematika”.

Racionalita končí pri Intuícii

Mnoho ľudí možno ani nezaregistrovalo to, že namiesto analýzy je dôležitá syntéza a namiesto Racionality Intuícia. Týka sa to rôznych filozofických smerov, hlavne v oblasti Nového duchovna a iných vecí.

Začnem ale pekne postupne. Pred niekoľkými dňami sa potvrdilo, že hudba je všade. Hudba je jazykom univerza, to tvrdím aj v reláciách, ktoré moderujem na istom internetovom amatérskom rádiu. Okrem toho Intuícia je dobrá aj v symbolizme, ale aj v hudbe. Prečo niektorí ľudia majú radi zvuk organu? Určite je to pre alikvotné tóny. Myslím ako na akustický, tak aj na elektronický organ. Väčšinou sa niektorí ľudia začínajú orientovať na asociáciu, čo môže byť spojené dosť so syntézou. Zdrojov je veľké množstvo, no sú to predovšetkým ezoterické stránky, či stránky nového duchovna. Aj tu platí jedno, netreba veriť všetkému a netreba to všetko dodržiavať. O tom, že je intuitívna frekvencia 256, alebo 128 HZ sa potvrdilo podobne, ako s intervalmi prirodzeného ladenia (bez rozumu) na základe pocitov a vnemom. Ibaže aj tie vnemi odkiaľsi musia pochádzať. Možno je to od vyšších bytostí, ktoré sú mocnejšie, než my ľudia.

To ešte len tak nekončí. Asociácie sú rôzne a budem nimi pokračovať v ďalšom článku.

Ľudia sa začínajú báť Karmy, možno právom

V roku 2016 sa do rebríčkov trendov Google dostalo v Kategórii “Čo je” pred “Čo je Brexit” ešte jeden termín, na ktorý sa ľudia pýtali. Otázka znela “čo je Karma”. Prečo sa to ľudia pýtajú? Azda začínajú veriť na ezoterické náuky a New age, alebo veria, že akási karma existuje?

Niekto mi v istej správe napísal takúto vec: “Zákony Karmy platia dnes oveľa viac, než pred tým.” Nebudem písať, prečo mi dotyčná osoba napísala túto vec. Skutočne som sa o týchto zákonoch mohol presvedčiť.

Bude dobré, keď to zoberiem z môjho pohľadu, preto že rozdielné filozofie sa pozerajú na tieto veci rôznymi pohľadmi. Mal som isté želania, ktoré sa splnili. Či to bola počítačová zemepisná aplikácia, letecký simulátor pre nevidiacich, alebo istý druh hry typu Bop It, kde môžeme používať vlastné zvuky (myslím na nevidiacich), to všetko sa splnilo. Jedno z mojich želaní bolo stretnúť niekoho, ktorý má v sebe niečo nadpozemské. Verte mi, aj takí ľudia existujú. Splnilo sa to ešte aj z rôznymi doplneniami a syntézami tohto želania. Neskôr som do slova ľutoval, že som vôbec si niečo také želal. Hovorí sa ešte, že kto chce kam, pomôžme mu tam. To platí aj pri univerzum, ktorý splnil moje priania tak, až do slova si vyčítam, že som nemal iné priania. Niektoré z tých prianí boli aj dobré. Napríklad som objavil intuitívne ladenie (duchovnú frekvenciu a prirodzené ladenie), takže to vyšlo. Niekedy sa napríklad stalo, že som sa na niečo pýtal, poslal správu a zabudol som na ňu. Odpoveď mi prišla práve vtedy, kedy som to najmenej čakal. Dalo mi to lekciu do života.

Paradoxom v tých veciach bolo, že sa splnili, ale vtedy, kedy som to nečakal. To sa tiež dá nazvať Karmou, nie len to, čo po reinkarnácii ostane z minulého života. Keď som zistil, že ľudia vyhľadávajú práve veci okolo Karmy som usúdil, že niektorí v to začínajú veriť a určite aj iné veci. Môžem sa priznať, že medzi tými, kto zadal otázku “čo je to Karma” do vyhľadávača Google som patril aj ja. Najviac sa o duchovno zaujímajú hlavne ženy, no na druhej strane túto otázku si určite nekládli len ženy. Určite to bolo kľúčové slovo aj pre mužov.

Svetlo a tma prostredia

Moja dovolenka v Egypte zvykla vo mne zanechať akúsi nádej, že ešte existujú ľudia, ktorí sa zaujímajú aj o iné hodnoty, než len o materiálne veci. Milujú kultúru a duchovno, ale hlavne kultúru a umenie. Na poslednú dovolenku do Egypta som sa rozhodol zobrať niečo, čo som si nikdy na dovolenky nezobral. Bolo to Ukulele a v roku, kedy som bol predposledný krát na dovolenke v Egypte som sa začal Ukulele venovať. Neoľutoval som vôbec, že som si ho zobral, teraz sa hodilo na zmenu prostredia.

Egypt totiž začal byť tmavý. Pri istom rozhovore s niekym, kto v Egypte žije a nebudem ho menovať v tomto článku som vyslovil to, čo som cítil. “To prostredie v Egypte už nie je také svetlé, ako pred tým.” Dotyčný/dotyčná mi dal/dala za pravdu. Väčšinou sa istá osoba opierala v tomto o egyptskú politiku, do ktorej sa nerozumiem a ani nechcem rozumieť. Či to už bola politika, alebo nie, prostredie bolo oveľa tmavšie, ako pred tým. Akoby sa z tej krajiny niečo strácalo. Je to niečo, čo nemôžete uzrieť očami, či zachytiť bežnými zmyslami. Nemuselo to byť ani vďaka poklesu v oblasti turistického ruchu, ale niečo sa z Egypta začalo vytrácať. Niečo, čo sa dá aj v tajnosti uchovávať.

Po tomto rozhovore som v istom egyptskom obchode hral na Ukulele a spieval arabské piesne. Začal som cítiť, ako sa začína meniť prostredie. Možno to bol len úžas ľudí, že Európan, ako ja pozná piesne egyptských spevákov. Prostredie začalo byť svetlejšie, no ešte stále tam bola tma, myslím samozrejme obrazne. Z toho som pochopil, že kultúra sa postupne vytráca z niektorých krajín sveta, dokonca aj z krajiny, o ktorej som bol presvedčený, že je na tom oveľa lepšia, ako ostatné európske krajiny. Teraz viem, že od istého času vôbec nie a síce sa niektorí ľudia snažili kultúru pozdvihnúť v Egypte, stalo sa to len na chvíľu. Teraz ale postupne Egypt z kultúrneho pohľadu zaniká. My Slováci môžeme byť radi, že zatiaľ sa nám aspoň trochu darí udržať našu kultúru.