Na známej sociálnej sieti moja známa zdieľala tento status.
“Dobrá věc se podařila, věrná láska zvítězila”, spieva zbor v Predanej neveste. Dnes zvíťazilo priateľstvo medzi Čínskou republikou Taiwan a našou vlasťou. Bol som svedkom prevzatia taiwanského daru Slovensku v sklade Štátnych hmotných rezerv v Čachticiach. Lietadlom do Frankfurtu a potom “náklaďákom” až na miesto určenia prišlo 200.000 rúšok. Keď sme s milý priateľom ****** o veci pred krátkym časom uvažovali, netušili sme, že sa, vďaka akčnému a obetavému R.L. Tsengovi, ktorý JE VEĽVYSLANCOM Taiwanu, i keď sa tak kvôli (žiaľ svetovými demokraciami akceptovanému) nehoráznemu diktátu červených súdruhov z Pekingu netituluje, naše úvahy tak operatívne “zhmotnia”. Ku cti MZVEZ rád uvádzam, že sa prevzatia zúčastnili i jeho zástupcovia. Taiwan na Slovensku 駐斯洛伐克代表處 Spolu sme silnejší!
Mnohí si myslia, že Taiwan patrí pod Čínu. Ani Hongkong, či Macao nepatria pod Čínu a ani patriť nechcú. Posledné dve menované krajiny majú s Čínou podpísanú akúsi zmluvu. Po jej uplynutí budú patriť úplne pod ČĽR. Taiwan má ale z Číny strach a aj keď si Čína (ČĽR) o Taiwan nárokuje, Taiwan pod Čínu nepatrí. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že vo všetkých troch krajinách nie sú zablokované médiá, ktoré vystupujú proti ČĽR.
Ďalší z rozdieľov môže byť aj písmo. Čínština v Číne, ako aj v Singapure sa zapisuje zjednodušenými znakmi Chanc´. Na Taiwane, v Hongkongu a Macau sa Čínština zapisuje tradičnými znakmi, čiže tými, ktoré Čínština používa už od svojho vzniku. Na Taiwane sa podobne, ako v Číne používa Mandarínčina, ale v Hongkongu a Macau Kantónčina rovnako, ako v čínskom Kantone (Kuantung) Na Taiwane sa okrem toho používa aj čínsky jazyk Min, či rôzne jazyky taiwanských domorodcov. Ako za prvej čínskej republiky pred japonskou okupáciou Číny, tak aj na Taiwane sa používal pre prepis čínskych znakov odlišný systém, než je Pchinjin, prepis Čínštiny do Latinky (aplikovaný je väčšinou v Angličtine a zaviedla ho ČĽR). Na Taiwane sa tiež začal používať Pchinjin pri prepise Mandarínčiny do Latinky, ale okrem neho sa používa pre výučbu čínskych znakov aj ďalší systém Bopomofo (Čujin), ktorý má vlastné písmo.
Netreba zabúdať ani na to, že na Taiwane žijú domorodé kmene, ktoré sú príbuzné národom žijúcich na Filipínach, Indonézii, na Papue, Novom Zélande a ostatných častiach Oceánie. Taiwan nebol objavený Čínou, ako prv. Taiwan objavili portugalskí moreplavci. Veď preto sa Taiwan nazýva aj Formosa. Číňania na Taiwan prišli až potom.
Okrem toho Taiwan podobne, ako aj Južná Kórea nezatajuje informácie o novom Koronavíruse. Naopak, snaží sa proti nemu bojovať, ako si môžete prečítať v tomto článku.
Na záver prezradím aj ďalšie dôvody, prečo mám v úcte Taiwan. Ako mnohí z vás vedia, skúšam písať v rôznych jazykoch. Čínske znaky sú pre mňa zaujímavé z tohto dôvodu, že je to jediné logografické písmo na svete, ktoré žije. Znamená to, že znaky v tomto písme reprezentujú slová, alebo časti slov. Skúšal som zapisovať aj v čínskom Pchinjine, či už cez Google, alebo Windows. Najviac sa mi osvedčila metóda zápisu Bopomofo, preto že klávesnica tejto metódy zápisu čínskych znakov je úplne rozdielna oproti Latinke a aj jej štruktúra ma fascinuje. Je totiž podobná s poradím znakov v zápise Čujin (Bopomofo), z ktorého čerpal aj Pchinjin. Znaky sú zoradené tak, ako sa vyslovujú. Nie síce, ako v prípade Hangulu a písiem Kana (Hiragana a Katakana v Japončine) – tam sa používa indické poradie od hrdla ku perám, ale opačne, čiže od pier do hrdla. Okrem toho tým, že nevidím, nemôžem znaky zapisovať metódami vstupu, pri ktorých sa znak zapisuje tak, ako sa kreslí na papier. Pre čítanie čínskych znakov používam počítačový hlas, ktorý mi číta tieto znaky. Okrem toho v tradičnom čínskom písme môže mať jeden znak oveľa viac významov, než v zjednodušenom zápise.