Rozdiel medzi Čínou a Taiwanom

Na známej sociálnej sieti moja známa zdieľala tento status.

“Dobrá věc se podařila, věrná láska zvítězila”, spieva zbor v Predanej neveste. Dnes zvíťazilo priateľstvo medzi Čínskou republikou Taiwan a našou vlasťou. Bol som svedkom prevzatia taiwanského daru Slovensku v sklade Štátnych hmotných rezerv v Čachticiach. Lietadlom do Frankfurtu a potom “náklaďákom” až na miesto určenia prišlo 200.000 rúšok. Keď sme s milý priateľom ****** o veci pred krátkym časom uvažovali, netušili sme, že sa, vďaka akčnému a obetavému R.L. Tsengovi, ktorý JE VEĽVYSLANCOM Taiwanu, i keď sa tak kvôli (žiaľ svetovými demokraciami akceptovanému) nehoráznemu diktátu červených súdruhov z Pekingu netituluje, naše úvahy tak operatívne “zhmotnia”. Ku cti MZVEZ rád uvádzam, že sa prevzatia zúčastnili i jeho zástupcovia. Taiwan na Slovensku 駐斯洛伐克代表處 Spolu sme silnejší!

Mnohí si myslia, že Taiwan patrí pod Čínu. Ani Hongkong, či Macao nepatria pod Čínu a ani patriť nechcú. Posledné dve menované krajiny majú s Čínou podpísanú akúsi zmluvu. Po jej uplynutí budú patriť úplne pod ČĽR. Taiwan má ale z Číny strach a aj keď si Čína (ČĽR) o Taiwan nárokuje, Taiwan pod Čínu nepatrí. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že vo všetkých troch krajinách nie sú zablokované médiá, ktoré vystupujú proti ČĽR.

Ďalší z rozdieľov môže byť aj písmo. Čínština v Číne, ako aj v Singapure sa zapisuje zjednodušenými znakmi Chanc´. Na Taiwane, v Hongkongu a Macau sa Čínština zapisuje tradičnými znakmi, čiže tými, ktoré Čínština používa už od svojho vzniku. Na Taiwane sa podobne, ako v Číne používa Mandarínčina, ale v Hongkongu a Macau Kantónčina rovnako, ako v čínskom Kantone (Kuantung) Na Taiwane sa okrem toho používa aj čínsky jazyk Min, či rôzne jazyky taiwanských domorodcov. Ako za prvej čínskej republiky pred japonskou okupáciou Číny, tak aj na Taiwane sa používal pre prepis čínskych znakov odlišný systém, než je Pchinjin, prepis Čínštiny do Latinky (aplikovaný je väčšinou v Angličtine a zaviedla ho ČĽR). Na Taiwane sa tiež začal používať Pchinjin pri prepise Mandarínčiny do Latinky, ale okrem neho sa používa pre výučbu čínskych znakov aj ďalší systém Bopomofo (Čujin), ktorý má vlastné písmo.

Netreba zabúdať ani na to, že na Taiwane žijú domorodé kmene, ktoré sú príbuzné národom žijúcich na Filipínach, Indonézii, na Papue, Novom Zélande a ostatných častiach Oceánie. Taiwan nebol objavený Čínou, ako prv. Taiwan objavili portugalskí moreplavci. Veď preto sa Taiwan nazýva aj Formosa. Číňania na Taiwan prišli až potom.

Okrem toho Taiwan podobne, ako aj Južná Kórea nezatajuje informácie o novom Koronavíruse. Naopak, snaží sa proti nemu bojovať, ako si môžete prečítať v tomto článku.

Na záver prezradím aj ďalšie dôvody, prečo mám v úcte Taiwan. Ako mnohí z vás vedia, skúšam písať v rôznych jazykoch. Čínske znaky sú pre mňa zaujímavé z tohto dôvodu, že je to jediné logografické písmo na svete, ktoré žije. Znamená to, že znaky v tomto písme reprezentujú slová, alebo časti slov. Skúšal som zapisovať aj v čínskom Pchinjine, či už cez Google, alebo Windows. Najviac sa mi osvedčila metóda zápisu Bopomofo, preto že klávesnica tejto metódy zápisu čínskych znakov je úplne rozdielna oproti Latinke a aj jej štruktúra ma fascinuje. Je totiž podobná s poradím znakov v zápise Čujin (Bopomofo), z ktorého čerpal aj Pchinjin. Znaky sú zoradené tak, ako sa vyslovujú. Nie síce, ako v prípade Hangulu a písiem Kana (Hiragana a Katakana v Japončine) – tam sa používa indické poradie od hrdla ku perám, ale opačne, čiže od pier do hrdla. Okrem toho tým, že nevidím, nemôžem znaky zapisovať metódami vstupu, pri ktorých sa znak zapisuje tak, ako sa kreslí na papier. Pre čítanie čínskych znakov používam počítačový hlas, ktorý mi číta tieto znaky. Okrem toho v tradičnom čínskom písme môže mať jeden znak oveľa viac významov, než v zjednodušenom zápise.

Boj proti hoaxom, propagande a konšpiráciám: technické rešenie

Množstvo ľudí zdieľa rôzne konšpiračné somariny po sociálnych sieťach. Písal som, že to isté robí aj množstvo mojich priateľov, ktorých nanešťastie poznám osobne a neveril by som, že niektorí dospelí sklznú do takejto demencie. Čo sa týka malých detí, keď zdieľajú rôzne hlúposti po internete dá sa to pochopiť, ibaže už v takejto situácii rozum doslova začína odchádzať. Keď som sa dozvedel o novom zákone, ktorý pripravuje vláda proti takýmto bludom, trochu som sa potešil. Prečo len trochu?

Tu je môj pohľad na vec, keďže viem, ako zvykne fungovať internetová technika. Nechcem povedať, že som programátor, ale čítam už rôzne články. Netýka sa to len agresívnej proruskej propagandy, či bláznivej islamistickej propagandy. Aj u nás existuje napríklad Botcheck, ktorý kontroluje takéto hlúposti a v Angličtine je takýchto botov (robotov) o čosi viac. Rôzni hejteri a trollovia môžu akurát tak ísť tam, kde ich bludy uvítajú a kde sú roboti, ktorí moderujú úplne iné veci. Nechcem menovať konkrétnych ľudí a konkrétne sociálne siete. Chcem ale upozorniť, že na to, aby sme len pre ich názory zatvárali ľudí si myslím, že už dávno nie sme na takej úrovni. Takto jednajú iba vlády rozvojových krajín Afriky a Ázie. Namiesto toho sa pozrite vyššie v článku a pochopíte. Treba vytvoriť botov (môžu obsahovať aj umelú neurónovú sieť), ktorí budú mazať takéto somariny automaticky. Aj podľa článku by taký robot mohol zistiť, čo tento článok obsahuje a čo môže vyvolať v ľuďoch. Naprogramovať sa to dá. Veď keď robot s neurónovou sieťou dokázal prekonať človeka aj v šachu, to je už čo povedať. Programátorov je u nás dosť, ale naprogramovať takýchto robotov je veľmi ťažké. Napriek tomu len na základe kľúčových slov nie je úplne všetko. Treba odhaliť pointu samotného príspevku a niektoré počítačové systémy vedia rozpoznať aj hlas.

V takom prípade rôzne hlúposti, ktoré si niektorí ľudia nechávajú aj speňažiť na sociálnych sieťach budú vymazané. Potom to dotyčného omrzí a prestane s tým. Ak vám rôzni trollovia vravia, že si za to platiť nenechajú, tak ich nemusí platiť ani Soros, Rusko, či ČKS. Stačí spropagovať príspevok z peňazí z vašej kreditnej karty, aby sa aspoň mesiac tento príspevok objavoval na sociálnej sieti a už sa zdieľa. Alebo ešte existuje varianta vytvorenia si falošného mena na sociálnej sieti a poď ho zdieľať. Ak ale budú jestvovať rôzni boti, beda týmto ľuďom a ich hlúpy obsah bude okamžite vymazaný. Po nejakom čase s tým ľudia prestanú.

Božie mlyny melú pomaly, ale isto

Alebo o tom, že Karma platí oveľa viac, než pred tým.

Len tak náhodne som prišiel na Facebook. Ani neviem, ako, ale otvoril som ho. Obvykle si niečo prečítam. Bežné hoaxy, somariny, fotografie, z ktorých nemám nič. Dnes som ale narazil na článok o istých nevidiacich podvodníkoch. Keďže to zdieľal človek, ktorý mal s nimi tiež skúsenosti hneď som vedel, o koho pôjde. Nemýlil som sa.

Asi pred dvomi rokmi boli v istej relácii, kde nad nimi sa milostivý Vilko zmiloval asi tak, ako Kristus nad slepcom, ibaže ten slepec, to bol v skutočnosti zradca Judáš. Alebo to boli dvaja nevidiaci Judášovia? Jak Farizeji a Saduceji vodu kázali, no víno pijávali. Títo ľudia sú veľmi dobre známi v istom kúpeľnom slovenskom mestečku. Zneužili to, bez čoho by nevidiaci mohol byť aj stratený a totiž asistenciu. Veľmi si zasluhujú to pomenovanie, akým pomenoval Ján Krstiteľ zástupy ľudí, ktorí sa k nemu chodili krstiť. Dodám, že medzi týmito ľuďmi boli farizeji a saduceji. Tí, ktorí sa zaujímajú o sväté písmo určite vedia na čo myslím. Aj ja som týchto ľudí spoznal, ale žiadny obchod som s nimi neuzatváral.

To, aké s nimi som mal skúsenosti písať nebudem, preto že by zaveľa nestáli. O tom by vedeli porozprávať najmä moji nevidiaci kamaráti. Nanešťastie niektorých z nich poznám osobne.

Na záver chcem odkázať všetkým tým, čo vedia pri internete len hejtovať a trolovať, aby sa na chvíľu zastavili a prestali už s tým, keďže nič nevedia. Taktiež by som chcel tu varovať niektorých nevidiacich blogerov, ktorí píšu o tom, ako im zdraví ľudia ubližujú, že tieto ich rozprávočky sú už dosť trápne. Minule, keď boli v istej relácii tieto celebrity, ktorá vie ľuďom s ťažkými prípadmi iných ľudí hrať na city ste sa ani nezamysleli, že by to mohlo byť aj inak. Pozerali ste sa len na to, čo hlása internet, prípadne čo náš pán “láskyplný” rozpráva. Teraz už budete možno rozprávať inak, ale nie všetci nevidiaci sú takí a vopred si rozmyslite, keď budete vypisovať príspevky, ktoré budú postihnutých haniť, čo napíšete. Mnohí z vás bohužiaľ v hlave nemajú nič. Pozor, myslím na skupinu ľudí, ktorá nič nevie a ráči vypisovať komentáre bez uváženia, čiže opäť na hejterov a trolov.

Pre tých, ktorí istý pár poznáte nebojte sa a volajte do istej redakcie. Títo ľudia sú veľkou hanbou pre všetkých nevidiacich.

Potrebujeme zmenu, ale všetci sme ľudia

Na sociálnej sieti sa objavil takýto príspevok:

Ach ľudia vypatlaní… 4 dní nie som na Facebooku, zrazu všade každý dáva status z môjho friendlistu o politike, o tom aké nešťastie sa nám stalo, že prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá má normálne triezve názory, každý je zrazu politológ (alebo futurológ?) a vie najlepšie (resp najhoršie) čo našu krajinu čaká…
Profesionálny klamár Procházka vám nevadil, prezliekač kabátov Bugár vám nevadí, fašisti v parlamente, ktorí sa ani nesnažia svoje názory nejako schovávať ale verejne ich prezentujú vám tiež nevadia, vládna strana napojená na mafiu, zodpovedná za smrť dvoch ľudí vám nevadí, že z vašich daní sa nabaľuje mafia vám nevadí (a to hovorím preto, lebo som sledoval kto ako chodil na protesty – resp ako ich prezentoval na fb)… Ale to ze prvé kolo prezidentských volieb vyhrala žena, ktorá povedala jednu vetu k lgbt, tak vám vadí tak, že si predstavujete tretiu svetovú vojnu na našom zaprdenom Slovensku… Odporúčam každému vyjsť z obývačky a objaviť aj iný svet, ktorý je všade okolo nás…

Rád by som sa k tomuto citátu vyjadril a vysvetlil, o čo ide. Vopred vás chcem upozorniť, že ani ja sa do politiky veľmi nerozumiem. Je to ťažká vec, ale niektoré veci v týchto rokoch zašli priďaleko a hoci autor tohto citátu, ktorý napísal na sociálnej sieti tvrdí, že to je použité, ako nadávka nedá mi to, aby som ho tu neokomentoval.

V prvom rade je dnes úplne jedno v našej krajine, kto bude prezidentom. Premiér je oveľa dôležitejší. Ľudia majú už dosť tých žabomyších vojen, ktoré sa dejú v politike. Preto si povedali, “dosť” a do parlamentu sa dostala strana, ktorá tam nemá, čo robiť. Je tu aj rómsky problém, o ktorom by som tiež mohol niečo napísať, ale istý môj známy sa vyjadril, že ľudia, ktorí popierajú Holokaust a vyznávajú Fašizmus, či Nacizmus  v parlamente nemajú, čo hľadať. Na druhej strane sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú a všetci máme už toho dosť. Pohár pretiekol minulý rok, keď zavraždili istých dvoch nevinných ľudí. Tento týždeň som sa potešil, keď som sa dozvedel, že dvaja ľudia, ktorí majú dosť karmy, než sa zdá budú konečne tam, kde mali byť už dávno, vo väzení. O tom, či jeden z nich je zodpovedný za vraždu istého novinára a jeho priateľky, nevieme nič, hoci bol obvinený. Druhý je podvodník a jeho byt je na konkurze.

To je len časť z toho, čo sa stalo, ale ku istej političke, ktorá zatiaľ vyhrala prvé kolo volieb iba pre jedinu vetu sa pohoršovať je dosť zlé. Chápem, že máme vytvorené rôzne stereotypy, ktoré je ale na čase odbúrať a verte mi, že málokto sa zmení aj vtedy, keď vyjde z obývačky, ako autor príspevku píše vyššie. Aby ste lepšie pochopili, prečítajte si môj názor na Živú knižnicu. Možno pochopíte, na čo narážam. Ak vám to ešte stále nedochádza, tak mal som tú česť spoznať niektorých členov LGBT a žiadny problém som s nimi nemal. Píšem to aj preto, preto že sa vytvárajú aj rôzne stereotypy voči zdravotne znevýhodneným ľuďom až tak, že niekto na internet vypustí názor, že nie sú produktívni a preto by ich nemal dotovať štát. Nenarážam len na nevidiacich, medzi ktorých patrím aj ja, ale na skutočných úbožiakov napríklad bez rúk, či bez nôh, mentálne postihnutých, či Downistov, alebo Autistov ATĎ. Potom niektorí ľudia prídu na podujatia, ako rôzne benefičné koncerty, ktoré organizujú rôzne občianske združenia, ktoré sa venujú týmto ľuďom a náhle dostanú od života lekciu. Nechcem povedať, že dobre im tak, hoci niektorí by si takéto slová zaslúžili, no aj ja som patril k tým ľuďom, čo si okamžite vytvárali názor na niektoré veci a potom zistia, že to, nad čím pred tým ohŕňali nos sa im zrazu páči. Ktosi sa nechal počuť, že podporovanie postihnutých ľudí zaviedol u nás západ. Ja by som tomuto človeku vedel okamžite pripomenúť tretiu ríšu a ako sa Hitler okamžite vysporiadal so zdravotne postihnutými. Akoby mnohí ľudia ešte stále rozmýšľali, ako za bývalých režimov a nekráčali dopredu. Veď aj zdravotne znevýhodnení sú ľudia, hoci majú určitý hendikep. To, že všetci sme ľudia vám môžem pripomenúť príkladom, ktorý som tu na blogu raz uvádzal. Stretol som v Egypte aj Kresťanov a samozrejme Moslimov a s mnohými z nich si výborne rozumiem. Keď som počúval arabskú hudbu zistil som, že mnohí z interpretov sú Kresťania, ale to som zistil až po dlhej dobe. Napriek tomu bez toho, kto čo je to vôbec neriešim. Ešte iný príklad by som tu mohol uviezť. Občas počúvam aj Turbo-folk. Je to hudobný žáner populárny v Srbsku, Bosne a Hercegovine, na Čiernej hore, Macedónsku, či v niektorých častiach Chorvátska. Medzi interpretmi tohto hudobného žánru som už podľa mena zvykol uhádnuť, kto odkiaľ je, alebo kto patrí ku akému náboženstvu, napríklad Halid Bešlić pochádza z Bosny a už meno napovedá, že je Moslim. Napriek tomu aj on je človek, hoci vyznáva iné náboženstvo. Platí to aj pre homosexuálov a iných takýchto ľudí, hoci nejako na to zabúdame.

Čo z toho vyplýva? Pre jednu vetu netreba odsudzovať toho druhého človeka. My by sme sa mali odsudzovať navzájom, ale pozor, každý samého seba. Všetci sme ľudia, ale niekedy mám pocit, že sme najhoršia pohroma nie len pre nás, ale aj pre iné živé tvory na našej planéte. Čo sa týka samej politiky, to nechám na iných, môj názor na túto vec trochu z iného pohľadu už poznáte.

Niečo o zdravotne znevýhodnených

Občas sa stáva, že na sociálnych sieťach na internete, ako aj na rôznych internetových blogoch nájdeme aj niečo zaujímavé. Veľa ľudí si myslia, že internet je dobrá úľava a môžu takto šíriť rôzne hlúposti, či po sociálnych sieťach, či na fórach, alebo na blogoch. Nechcem sa chváliť, ale ja k takýmto ľuďom nepatrím. Aj ja som občas stváral na internete hlúposti, ale to už bolo poriadne dávno. Oveľa lepším spôsobom je vylievať sa do denníka, či ako mi niekto raz povedal, použiť zlú energiu na vytvorenie niečoho dobrého, napríklad niečoho, čo môže súvisieť s písaním, či skladaním hudby a pod.

O tom by sa tiež dalo mnohé napísať. Prejdem ale na hlavný príspevok, ktorý asi pred štyrmi dňami na Facebooku uverejnila moja kamarátka. Tu je jeho znenie:

Pre tých čo plačú pre každú blbosť. V prvom rade by som vám objasnila aké sú skutočné problémy v živote, aby si niektorý uvedomili že dorezať sa žiletkou kvôli tomu že vás necha/la frajer/ka je totálna blbosť. Pokračovala by som tým aby ste si vážili to že ste zdravý. Lenže niektorý si to nevážite, kamarát vás natáča na kameru a vy skočíte pod prichádzajúci vlak ktorý prejde ponad vás. Potom sa postavíte dobehnete na perón tlapnete si s kamarátom a pritom sa tvárite ako majstri sveta. Raz sa môže stať že vám táto “ frajerina ” nepodarí a prídete o končatinu a do konca života si budete vyčítať že ste urobili takú hlúposť. Ak prídete pod tým vlakom o život, ten ktorý stál za kamerou si bude celý život klásť za vinu vašu smrť. Bude žiť s pocitom že keby vás nenatáčal, ale zastavil dnes ste mohol byť živí a zdravý. Môže sa stať že si zo zúfalstva siahne na život aj on. A nie jedna ale rovno dve rodiny prídu o svojích najbližších Už nikdy nebudú žiť tak šťastne ako keď ste boli nažive. Česť výnimkám ktorý pomáhajú slabším a tým ktorý potrebujú pomôcť. Vážte si to čo máte že sa ráno postavíte na vlastné nohy a prejdete bez pomoci iného kam chcete, že si sami urobíte jesť a nakŕmite sa , že si máte z čoho pripraviť to jedlo, že môžete dýchať bez prístrojov, že vidíte a počujete svojich blízkych. Vážte si život a zdravie nie je samozrejmosť. Koľko ľudí by chcelo ešte žiť a tešiť sa so svojou rodinou a kamarátmi žiaľ nie je im to dopriate. A vy si siahnete na život kvôli hlúposti a svojim odchodom ublížite mnohým ľuďom. Koľko ľudí by chcelo stáť na vlastných nohách a nesedieť na vozíku, a vy sa rozhodnete skočiť šípočku do vody kde je voda po členky a samí kameň po skoku na sto percent skončíte na vozíku vlastnou hlúposťou . Keď ste zdravý využite to nasledovne: pomáhajte inak obdarením, prímite medzi seba inak obdarené deti a inak obdarených dospelých, a berte ich ako zdravých. Nikto z nás nevie či o minútu nebudeme v ich koži. Zakončím to tým že pokiaľ má niekto hendikep od malička alebo po úraze nepomôže mu keď sa bude ľutovať sám ani ľútosť druhého.

Bohužiaľ, niektoré veci sa z toho týkajú aj nevidiacich. Je niečo iné, keď nevidiaci majú strach z toho, že niečo pokazia a iné, keď sa ľutujú, ako napríklad istý bloger. Nechcem ani vedieť, čo si ľudia (bez rozdielu) myslia o tomto prípade. Radšej je treba ukázať to lepšie. Ďalšia z mojich kamarátok hovorila o svojom nevidiacom kolegovi, ktorý si neuťahuje len zo seba, ale aj trochu z iných. Okrem toho ak je nejaký problém, vo väčšine prípadov je možné nájsť aj alternatívne riešenie. Príkladom môže byť moja príhoda so Spotify. Keď som vtedy písal tento článok, ani som netušil, že na Spotify narazím na niečo, čo istý Youtube kanál odstránil a bolo to veľmi vzácne. Alebo ešte iný prípad Euro peňazí. Voľakedy som nevedel rozpoznať ani bankovky. Tie nové sú už prístupné a opäť vďačím za to mojim kamarátom a spoločnými silami sme prišli na to, čo ktorá bankovka znamená. Len treba byť pozorný, preto že sa stalo, že niekto mi dal namiesto päťdesiatky päťku. Bol to môj kamarát a spravil to naschvál. Alebo ešte iný prípad, Živá knižnica Jún 2018. Tam som chcel ukázať, čo všetko nevidiaci môžu dokázať, hoci majú určité výhody a nevýhody. Takto sa opäť dostávam ku zdravotne znevýhodneným ľuďom. Spomenul som si v čase, kedy tento článok píšem na to, ako sluchovo znevýhodnení vytvárali filmy.

Určite si poviete, že keď prišli o sluch, majú oveľa lepší zrak. Niektorí ľudia si o nevidiacich myslia, že všetci tí, čo stratia zrak majú automaticky absolútny sluch. V oboch prípadoch platí vec tréningu a nácviku, hlavne toho, čo máme. Ak ale niečo zaváňa samovraždov, to je veľmi zlé a potom to buď treba riešiť s odborníkom, alebo…. radšej nechcite vedieť výsledok. Niekedy nezvykne pomôcť ani poriadna práca, aby na tieto veci človek nemyslel. Počul som o prípadoch, kedy matky prišli o svoje deti a ako to nimi otriaslo.

Na záver by som sa chcel poďakovať Viktórii Popovičovej, ktorá uverejnila takýto nádherný príspevok na svojej časovej osi.