Jazyk Sokrata, Pytagora a aj Kresťanstva

Ak sa povie Slovo, či slová, ako “Grécko”, či “Gréčtina, predstavíme si pod tým krajinu Sokrata, Pytagora, či starogrécke báje, ale aj slová, ako “biblia” a “matematika”, ktoré majú pôvod v tomto jazyku. V mnohých jazykoch slovo, pre abecedu má grécky pôvod, napríklad anglické slovo “alphabet”, podľa prvých dvoch písmen v gréckej abecede, či v Ruštine “alfavit”. Gréčtina je jazyk krajiny s ostrovmi v troch moriach, ktoré sú síce časťou jedného mora. V Gréčtine bol napísaný aj nový zákon a Gréci vytvorili prvú abecedu, kde každý znak reprezentuje jednu fonému (hlásku).

Gréčtina patrí do Indo-európskej jazykovej rodiny do Gréckych (Helenických) jazykov spolu s ďalšími variantmi Gréčtiny, ktoré sa už nepoužívajú, ako napríklad Starogréčtina, Koiné Gréčtina (Gréčtina, ktorá vznikla z rôznych gréckych dialektov) a Novogréčtina (Dimotiki), ktorá sa používa dnes. Gréčtina patrí medzi najstaršie živé jazyky, hoci jej prvá forma bola zapísaná v inom písme a bola to Mykénska Gréčtina. Gréčtina síce prešla rôznymi obdobiami vývoja, napriek tomu v nej sa ešte stále používajú archaické slová, ktoré ale v dnešnej Gréčtine znejú úplne inak. Ovplyvnilo to aj vyslovovanie niektorých gréckych písmen v gréckej abecede. Napríklad písmeno “beta” sa číta, ako “vita” a vyslovuje sa, ako v. Gama sa vyslovuje oveľa mäkšie, než naše g a delta čítame oveľa jemnejšie, než naše tvrdé d. Pre porovnanie, v Angličtine existuje člen “the”. Tak sa nejako vyslovuje novogrécka delta. Aj theta sa už nečíta, ako t s prídychom (ašpiráciou), ale má rovnaký zvuk, aký je v anglickom slove “three”, či v ďalšom anglickom slove “thanks”. Ak v Gréčtine narazíte napríklad na naše b, Gréci ho zapisujú, ako “mp”. Tvrdé d, ako “nt” a tvrdé g, ako “gk”, či “gg”. Takéto kombinácie sa môžu čítať aj, ako “mb”, “nd”, či “ng”. Voľakedy sa v Gréckej abecede používalo niekoľko spôsob diakritík, pri čom v modernej Gréčtine sa používa znak pre prízvuk a znak, ktorý rozdeľuje samohlásky. Napríklad “alfa” a “iota” sa bez prehlásky čítajú, ako “e”. Ak ale dáte prehlásku na iotu, znaky prečítate, ako “ai”. Nakoniec, tento znak sa používa na písmeno iota.

V niektorých jazykoch majú problém napísať prepis pre grécke Chi. Angličtina je toho dobrým príkladom, napríklad sa občas používa x, občas h (ako v prípade slovanských jazykov), či ch. Napríklad chasapiko (χασάπικο) sa v Angličtine zvykne zapisovať aj, ako “hasapiko” Čo sa týka príkladov spomínaných vyššie, príkladom môže byť tradičný hudobný nástroj buzuki “μπουζούκι”. Tu sme si všimli, že v Gréčtine sa u zapisuje, ako “ou”. Tak sa to aj zvykne prepisovať. Občas sa stáva, že sa gi zapíše v prepise, ako y. Platí to napríklad pri mene giorgos “γιώργος”, čo je vlastne naše meno “juraj”. Toto meno sa zvykne prepisovať do Angličtiny, ako “yorgos”. Príkladom pre iotu s prehláskou je názov pre grécky tanec zeibekiko “Ζεϊμπέκικο”. Niektoré mená boli počas rímskej nadvlády nad Gréckom latinizované, napríklad ciriacus je grécky Kiriakos, či upravované, ako napríklad herakles na herculesa a podobne.

Čo sa týka zvuku, pre mňa je Gréčtina veľmi malebný jazyk. Pre niektorých zas znie stredovekovo, ale možno to je kvôli Kresťanstvu, či starogréckej filozofii. Veľa pojmov v zdravotníctve má totiž latinský a grécky pôvod, hoci v modernej Gréčtine už znejú inak. V niektorých jazykoch sa ale približujú gréckym súčasným fonémam, ako v prípade ruského slova pre Abecedu (pozrite vyššie). Iným príkladom je napríklad slovo helada. V starej Gréčtine sa nad znak epsilon písal diakritický znak, ktorý sa už v modernej Gréčtine nepoužíva, takže Grécko Gréci nazývajú “elada”.

Na záver malá otázka. Z akého gréckeho slova je odvodené slovo “eucharistia”? Túto otázku vám nekladiem náhodou a okamžite vám ju zodpoviem. Občas sa stáva, že alfa a ypsilon, či epsilon a ypsilon sa čítajú, ako af, alebo ef. Občas sa ypsilon čítalo, ako u, preto že v starej Gréčtine sa vyslovovalo podobne, ako francúzske u, či nemecké ü.. Tým, že si viem takéto slová vrámci jazykov zapamätať a občas ich skúmam som preskúmal aj slovo ďakujem. Moja prvá veta, ktorú som povedal v Gréčtine niekomu po Grécky znela “efcharisto para poly (ευχαριστώ παρά πολύ)” Keď som si všimol prvé slovo, čo znamená “ďakujem” hneď som pochopil, z ktorého slova je odvodené slovo “eucharistia” Mimochodom aj slovo gitara má grécky pôvod, hoci slovo kithara znamená citaru. Arabi tak pomenovali svoju lutnu v Španielsku (qithara) a odtiaľto bol už len krôčik ku španielskej gitare “guitarra”.

Čas, počasie

“Aký je dnes čas?”
“Dnes je vonku krásny čas.”

V niektorých jazykoch slová čas a počasie majú rovnaké slová. V Španielčine sa označujú slová čas a počasie tým istým slovom “tiempo”. Francúzština používa tiež rovnaké slovo pre čas a počasie “temps”. V Taliančine tiež nazývajú počasie a čas slovom “tempo”, ale tempo u nás znamená aj jednu z hudobných zložiek, od ktorej často závisí aj čas. V Srbo-chorvátskych jazykoch je to isté slovo pre čas a počasie “vreme, vrijeme, vrime”. Aj v našom jazyku je slovo počasie odvodené od slova čas. Občas sa stáva, že slová počasie a čas je možné zameniť (pozrite citát na začiatku článku).

Táto slovná podobnosť sa nevzťahuje iba na Indo-Európske jazyky. V Maďarčine sa čas povie idő a pre počasie sa v Maďarčine používa slovo időjárás.

Naproti tomu v Angličtine sa čas nazýva time a počasie weather. Podobná situácia je v Nemčine, kde sa povie čas Zeit a počasie Wetter.

Baracky

“Dáš si baracky?” Opýtali sa ma rodičia, keď som bol malý. Vtedy som nevedel, že je to nárečové slovo. Vedel som, že baracky pripomínajú broskyne, či marhule. Žeby to bolo iné ovocie? Neskôr som sa dočkal vysvetlenia, že baracky vo východoslovenskom nárečí znamená marhule. Niekto si dokonca baracku pomýlil s broskyňou, ktorá je šťavnatejšia, než marhuľa, ktorá je sladšia a menšia, než broskyňa, alebo nektárinka. V Češtine sa marhule nazývajú meruňky, to len tak pre informáciu.

Prečo sa vo východoslovenskom nárečí nazývajú marhule barackami? Vedel som, že mnohé nárečové slová môžu mať iný pôvod, než len zo slovenského jazyka. V Košickom nárečí sa ocitli aj slová z Maďarčiny, či Nemčiny. Tak napríklad používame slová, ako šifoner, či ancug. Marhuľa sa povie po Maďarsky sárgabarack, broskyňa sa zas povie őszibarack. Nečudujem sa, že si občas niekto pomýli marhule s broskyňami, pri čom baracky vo východniarskom nárečí znamená to prvé. Ak ale chytíte do ruky broskyňu a marhuľu zistíte, že sú si hmatom podobné.

Ak vám niekto bude chcieť dať ochutnať baracky vedzte, že pôjde o marhule. Mimochodom, možno ste sa stretli v dobre známom sitkome so slovom barackpálinka. Ak tušíte marhuľovicu, nemýlite sa. Ide o známu maďarskú pálenku.

Prečo Francúzština?

Tento článok nebude len o Francúzštine, ale aj o slove Francúzština, či dokonca o slove Francúzsko. Kde ale tento jazyk diplomacie a Šansónu vznikol?

Územie Francúzska bolo obývané keltskými kmeňmi, ktorých Rimania nazývali Gálovia, odtiaľ názov Gália. Iná teória hovorí aj o latinskom slove gallus, čo v preklade znamená kohút. Možno aj preto poznáme Francúzsko, ako “krajinu galského kohúta”. V Gréčtine sa doteraz používa termín Galiki pre označenie Francúzštiny a Francúzština sa aj v modernej Gréčtine nazýva Galia. Rimania, ako mnohí z vás tušia používali Latinčinu. Vďaka tomu Francúzština patrí aj do románskych jazykov. Túto ľudovú Latinčinu ovplyvnili keltské jazyky a o niekoľko storočí aj germánska Frančtina. Práve vďaka franskej ríši vznikol súčasný názov pre Francúzsko, čiže Francia. V Češtine sa voľakedy dávno nazývala Francúzština, ako Franština. V Češtine sa aj dnes Francúzsko nazýva Francie, no Francúzština sa nazýva Francouzština. Mimochodom skoro vo všetkých jazykoch sa používa pre Francúzštinu podobné pomenovanie rovnako, ako pre Francúzsko, napríklad French, Français, Francés/Francesa, Francese, Francúzština ATĎ. Kvôli germánskej Frančtine má tvrdý zvuk, hoci jej slová hovoria jasnou rečou, že patrí medzi Románske jazyky, nie medzi Germánske jazyky. Vďaka keltským jazykom získala aj spodobovanie, takže na zápis je oveľa ťažšia, než Angličtina a okrem toho, ako väčšina románskych jazykov má veľa nepravidelných slovies a časov, ktoré sa potrebujete naučiť naspamäť.

Francúzština sa používa, alebo používala na všetkých svetadieloch. V Európe sa Francúzštinou hovorí v Belgicku, niektorých kantónoch Švajčiarska, v Luxembursku, niektorých pohraničných oblastiach Talianska, v Monaku a samozrejme vo Francúzsku. V Ázii boli francúzskymi kolóniami napríklad Vietnam, či Libanon. Francúzština patrí v mnohých afrických krajinách buď medzi úradné jazyky, alebo jazyky, ktoré sa učí každý, kto chce vyštudovať vysokoškolské vzdelanie, napríklad v Maroku, Alžírsku, Tunisku, či Líbii. V Senegale je síce oficiálnym jazykom, ale rôzne etniká medzi sebou používajú rad afrických jazykoch. Aj v Amerike sa Francúzština používa, napríklad spolu z Angličtinou je druhým oficiálnym jazykom Kanady, aj na niektorých karibských ostrovoch zaujala postavenie oficiálneho jazyka, okrem toho sa používa aj vo Francúzskej Guayane. V Oceánii je dobre známym francúzsky hovoriacim štátom Francúzska Polynézia.

Francúzi sú veľmi hrdý na svoj jazyk, dokonca tak, že sa nechcú učiť napríklad Angličtinu. Mimochodom aj ruská šľachta ovládala Francúzštinu. Čo sa týka Francúzov a Angličanov, tieto dve národy dosť často proti sebe bojovali. Možno preto sa Francúzi nechcú učiť Angličtinu a Angličania sa kvôli tomu, že Angličtina má vo svete globálne postavenie nechcú učiť žiaden jazyk, nie len už spomínanú Francúzštinu. Netreba zabúdať ani na to, že Francúzština je jedna z jazykov, ktorý sa používa rovnako, ako Angličtina a ďalšie jazyky v medzinárodných organizáciách. Okrem toho Francúzština automaticky asociuje Paríž, francúzsky Šansón, francúzske víno, kabarety a diela známych francúzskych autorov, ako napríklad moliere, Victor Hugo, Balzac, alebo J. Verne. Je teda dosť dôvodov preto, aby ste sa ju naučili….

Latinská hudba

V Angličtine existujú termíny, ako Latin music a Latin dances. Aké sú tie latinské tance, či Latinská hudba?

Keď som bol malý myslel som si, že Latinčina sa používa v oblasti, ktorej hovoríme Latinská Amerika, alebo nejako to súvisieť určite bude. Ako znie Španielčina, či Taliančina, to som už vedel. Keď som si kúpil kazetu s “Latinskými hitmi” bol som prekvapený, že počujem Španielčinu.

Neskôr som zistil, prečo sa tento názov používa. Stačí iba zistiť, do akej jazykovej skupiny patrí Španielčina a ak zistíte, že do Románskych jazykov a názov tejto skupiny vám trochu pripomenie Rím, tak ste na správnej ceste k odpovedi na túto otázku. Potom zistíte, že Rímska ríša bola obrovská a Latinčina v rôznych formách sa používala po celej rímskej ríši. Z rôznych dialektov Latinčiny, ktorá sa na území, ktoré ovládal Rím používala vznikli nové jazyky, ako Taliančina, Francúzština, či Španielčina. Tieto jazyky boli ovplyvnené inými jazykmi, no to bolo ešte vtedy, keď napríklad na území Galie sa používala Latinčina a tiež nejaké keltské jazyky. Neskôr Frankovia ovládli toto územie a germánska Frančtina opäť zohrala dôležitú zmenu ako aj v jazyku, tak aj názve, takže vzniklo Francúzsko. Podobná história zasiahla Španielčinu, Rumunčinu a iné jazyky.

Vtedy som si uvedomil, prečo sa používa pojem Latin music pre istý hudobný žáner, hoci Latinčinu som počul v hudbe tiež, no to sa dotýka napríklad gregoriánskych chorálov. Takže, Latinská hudba prezrádza hlavne krajiny, kde sa táto hudba vyskytuje. Latinská Amerika tu zohráva kľúčovú rolu, no ani Španielsko a Portugalsko nie sú žiadnou výnimkou. Tak som pochopil dosť, než som chcel pochopiť. Čo sa týka hudby, termín Latim music je rovnakou záhadou, akou je napríklad termín Space music. Okrem toho tance, ako Flamenco, Salsa, či Tango tancuje veľa ľudí a aj dnes sú to obľúbené tance.