Kde hľadať pozitíva a zaujímavosti na internete?

Mnohí z vás často čítajú negatívne správy na internete. Či sú to Topky, Aktuality, alebo Hlavné správy, negatív je tam veru dosť. Niektorí ľudia sa dokonca začali zapodievať šarlatánstvom, či inými hlúposťami. Napriek tomu sa na internete objavili stránky, kde sa konečne dočítate niečo zaujímavé. Niektoré sú známe pre väčšinu internetových používateľov. Zameral som sa najmä na slovenské internetové stránky. Nepochybujem, že na svete je takýchto stránok veľmi veľa. Poďme sa na ne pozrieť:

1. Wikipédia

Wikipédia síce nie je slovenská internetová stránka, no aj tak ju veľa Slovákov používa pri hľadaní nových informácii. Je to veľmi dobre známa internetová encyklopédia. Problém je ale v tom, že má veľmi málo moderátorov, než anglická Wikipédia. Napriek tomu môže poslúžiť pri vzdelávaní veľmi dobre. Niekedy sa na Wikipédii môžete dozvedieť kopu zaujímavých vecí.

2. Refresher

Refresher je portál pre mladých ľudí so zaujímavosťami o hudbe, móde, blogom, či inými zaujímavosťami. Prídu si tu na svoje aj fanúšikovia elektronickej hudby. Ak sa zaujímate o všetko, čo dnes letí tak vedzte, že ste na správnej internetovej stránke.

3. Dobré noviny

A čo spravodaje? Áno, aj také stránky konečne existujú. Asi najznámejší pozitívny spravodaj je internetový portál Dobré noviny. Stránka obsahuje aj odkaz na vlastné dobré rádio, či dobré recepty. Ak už máte dosť negatívnych správ, navštívte túto internetovú stránku.

4. Startitup

Ak radi čítate o nových nápadoch v oblasti biznisu, či podnikania, gastra a vôbec všetkého nového, čo sa narodilo aj v našich slovenských hlavách, rozhodne navštívte túto internetovú stránku. Pozor, pre hejterov a trollov vstup zakázaný.🙈 Ak sa niekto chce inšpirovať, vrelo doporúčam túto internetovú stránku.

5. Interez

Zaujímate sa o ekológiu, či našu kultúru? Alebo radšej dávate prednosť vede? Alebo vás zaujíma všetko z toho a ešte viac? Portál Interez je pre to, ako stvorený.

6. Psych.sk

“Všetko začína vo vašej hlave.” Toto je slogan tohto internetového portálu. Ako aj z tohto sloganu a názvu portálu je už jasné, čomu sa tento portál venuje. Áno, psychológii.

7. In Vivo magazín

Keďže sme závislý na vede a technike, opäť sa tejto témy dotknem. Na tento internetový portál som narazil pri vyhľadávaní rôznych vedeckých článkov. Okrem toho mi ho doporučili aj ľudia, ktorí radi čítajú správy o vede a technike. Pokiaľ sa teda zaujímate o vedu a techniku a radi čítate rôzne zaujímavosti z tohto odboru, tu si prídete na svoje.

9. Čierna labuť

Čierna labuť je názorový portál mimovládnej neziskovej organizácie Živica o životnom prostredí, spiritualite, spoločnosti a vzdelávaní. Na tento portál som taktiež narazil úplnou náhodou, aj keď to bolo na sociálnych sieťach.

10. Eduworld.sk

Eduworld je databáza škôl, kurzov pre deti a dospelých, ale taktiež je to portál s výbornými článkami o vzdelávaní a sebarozvoji. Aj na tento portál som narazil na známej sociálnej sieti. Dozviete sa tu o vzdelávaní s rôznych oblastiach. Osobne si myslím, že je to jeden z najlepšich portálov o vzdelávaní a s článkami o vzdelávaní, ktorý na Slovensku nájdete.

Záver

Určite existuje mnoho takýchto portálov so zaujímavosťami, či pozitívami na internete. Napriek tomu som sa rozhodol vybrať len tie najpopulárnejšie, na ktoré nezavítam len raz, ale veľa krát.

Vlastimil Marek sa pomaly pripravuje na svoj odchod

Týmto článkom by som chcel pozdraviť mojich alternatívnych kamarátov. Síce už nezaoberám sa rôznymi alternatívami, ale ešte stále mám rád relaxačnú hudbu. Ako táto hudba vznikla a z čoho vychádza ma naučil práve Vlastimil Marek, alternatívny hudobník a duchovný učiteľ hnutia New age. Ak niekto číta jeho blog tak zistí, že Vlastimil marek sa postupne pripravuje na svoj odchod a nie je z tohto sveta veľmi nadšený.

Alternatívny pohľad na hudbu

Vlastimil Marek bol medzi prvými ľuďmi, kto mi poskytol alternatívny pohľad na hudbu. V tom čase som ukončil konzervatórium a niektoré veci ma utvrdili v jeho názoroch a alternatívnom pohľade na hudbu. Okrem toho som sa dozvedel aj o tibetskej tradičnej hudbe, indickej klasickej hudbe, tibetských misiach, afrických rytmoch, ale aj o japonskom Zene, New age a o iných veciach. Práve s niektorými jeho názormi nesúhlasím a ako sa zdá, nie som jediný.

Správne pôrody

Dnes existuje množstvo ľudí, ktorí propagujú domáce pôrody. Medzi nich patrí aj Vlastimil Marek. Nad jeho názormi krútil hlavou aj istý Zenový majster, ktorý nedávno zomrel. Aj ja som si pri čítaní týchto názorov uvedomil, že to už zachádza do extrému. Hoci už som vedel správne definovať New age a mnohé názory sa mi páčili postupne som si uvedomoval, že nedá sa súhlasiť so všetkým. Medzi tým boli už spomínané správne pôrody.

Svet rozhodne nie je dobrý, ale ani zlý

Podľa toho, čo Vlastimil Marek na svojom blogu píše svet ide do záhuby. Nevravím, že má v niektorých názoroch pravdu, ale neskôr som pochopil, že to tak nie je. Je to úplne inak a keby by to tak bolo, ľudstvo by skončilo už veľmi dávno. Ako je to skutočne so svetom si môžte prečítať v knihe moc faktov od Hansa Roslinga. V Češtine sa táto kniha nazýva Faktomluva.

Vitacig: Alternatíva ku vodnej fajke

Pre nevidiacich je problém si zapáliť vodnú fajku. Osobne vodnú fajku fajčím nie kvôli závislosti, ale kvôli aróme, ktorú vodné fajky majú.

Tento týždeň som sa dozvedel o takzvaných vitamínových cigaretách. O tom, či skutočne vdychujeme pomocou týchto cigariet dym do pľúc rozmýšľam skepticky. Napriek tomu, či áno, alebo nie, ale nemusím si túto cigaretu zapáliť žiadnym zapaľovačom. Stačí len potiahnuť a je to. Áno, pri týchto cigaretách nemusíte používať žiadne tlačidlo na zapaľovanie. Neviem, ako je to možné, ale určite tam jestvuje niečo, čo reaguje na vzduch.

Keď som po prvý krát ochutnal tú vodnú fajku, pustili sme sa s mamou do pátrania. Boli sme totiž u našich známych a tak sme si mohli zistiť, či neexistuje v Košiciach niekto, kto distribuuje tieto cigarety. Našťastie aj v druhom najväčšom meste Slovenska sa niekto našiel a tak sme mohli objednať cigarety, ktoré sme chceli.

Neprezradím však, aké príchute sme si objednali. Prezradím však to, že prvá vitamínová cigareta obsahovala metu piepornu.

Ak si chcete tieto cigarety objednať, môžete tak spraviť na nasledujúcom odkaze.
https://www.vitavape.sk/
Určite existujú aj iné stránky, ktoré ponúkajú iné príchute vitamínových cigariet.

Zomrel Oleg Šuk, učiteľ Zenovej školy Kwanum

Bez toho, v čo verím som musel tento článok napísať. Je to akýsi pohľad do minulosti. Je to aj preto, preto že som tohto majstra Zenu spoznal osobne asi pred štyrmi rokmi.

Neviem prečo, ale aj túto správu som sa dozvedel cez sociálnu sieť. Písal o tom jeden z mojich priateľov, ako mu volal učiteľ Kwanum Zenu Daniel S s touto smutnou správou. Nemohol som tomu uveriť. Až potom, čo som sa dostal na Facebookovú stránku Zen Yoga pochopil som, že je to pravda. Oleg Šuk zomrel na Leukémiu.

Nejdem tu písať o tom, čo je to Kwanum Zen, ani o Leukémii. Informácie o týchto veciach si každý dokáže nájsť na internete. Rozhodol som sa, že sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim zhrnúť nie len moje prvé stretnutie s týmto zenovým učiteľom, ale aj všetko to, čo tomu predchádzalo.

Objavovanie východných náboženstiev

Môj záujem o východné náboženstvá, ako sú Budhizmus, či Taoizmus začal asi pred piatimi rokmi. Chcel som sa odlúčiť od všetkého, čo mi pripomínalo jednu z mojich platonických lások. Medzi tým, čo mi ju pripomínalo bolo aj Kresťanstvo. Tak som začal hľadať úplne iné duchovné cesty, ale nebolo to len kvôli tomu. Nebudem tu písať, na čo všetko som narazil. Okrem toho som takmer nič nevedel o náboženstvách Indie, Číny, Japonska, alebo Kórey. To, či to bolo správne, nech každý posúdi sám. Ako však sami zistíte, nejednalo sa len o náboženstvo, ale musím priznať, že stále je lepšie veriť v jedného Boha, než v mnohých Bohov. Tým nechcem povedať, že indická kultúra je zlá. Už som na tomto blogu mnohokrát naznačoval, že môj záujem o cudzie kultúry nemusí súvisieť s náboženstvom.

Obdobie Kóreománie

Uplynul rok a moja platonická kauza stále pokračovala. Ak to číta niekto, kto o tejto kauze vie, nech má rozum a nepíše to do komentárov. Nemusí nikto vedieť, že viete o tom. Teraz to ale začalo byť o niečom inom a Budhizmus šiel bokom. Tí, ktorí ma poznáte skúste si domyslieť, čo ho vytlačilo. Ak hádate hudbu, hádate správne. Pokiaľ čítate môj blog pozorne tak asi viete, čo sa vtedy stalo. Rok 2014 vystriedal rok 2015 a práve vtedy začína moja Kóreománia.

Od Vlastimila Marka až po Zen

Píše sa rok 2016, pomaly ukončujem štúdium na Konzervatóriu. Nie som stále spokojný a snažím sa brániť všetkému, čo mi to pripomína kauza, ktorá bohužiaľ ešte stále neskončila. Práve vtedy som si spomenul na Vlastimila Marka a jeho názory na hudbe. Vlastimil Marek, tento New age autor a duchovný učiteľ kritizuje dnešné hudobné školstvo a stále si hudie svoje o pôrodoch. Ak niekto číta jeho blog tak zistíte, že Vlastimil Marek pomaly odchádza preč. Určite ste pochopili, čo tým myslím.

Práve vďaka Vlastimilovi Markovi a jeho článkom som sa začal dozvedať o japonskom Zene. Kóany a rôzne zenové praktiky prebudili vo mne zvedavosť o Zen. Povedal som si, že ak doštudujem, skúsim nájsť niekoho, kto sa venuje Zenu.

Syntéza

Teraz zistíte, k akej syntéze onedlho dôjde. Ešte stále je rok 2016 a ja som úspešne ukončil moje prvé štúdium. Stále som sa hľadal a hoci Vlastimil Marek písal o hudbe rôznych národov, chcel som to zažiť aj ja. To, čo je napísané je jedna vec a hudobná skúsenosť je druhá vec. Okrem toho som sa chcel pustiť do pátrania za zenovým Budhizmom. Kde inde ale začať, než v meste, odkiaľ pochádzam?

Mal som šťastie. V istej čajovni som sa dozvedel o akomsi zenovom cvičení. Keď som sa ešte k tomu dozvedel, že to je kórejský Zen, veľmi som sa potešil. Môj záujem o Kórejcov a Budhizmus sa spojil a vzniklo z toho niečo nového.

Prišiel som na moje prvé zenové cvičenie. Nebudem popisovať, ako to prebiehalo. Spomeniem ale jednu úsmevnú udalosť, ktorá sa mi tam prihodila. Stretol som tam moju učiteľku, ktorá ma učila hrať na rôzne ručné bubny a perkusie. Možno aj o nej niečo na tomto blogu napíšem. Stretol som sa tam aj s inými ľuďmi. Konalo sa to v istej čajovni, kde občas zvyknem zájsť ako na čaj, tak aj na vodnú fajku a kus reči s niektorými mojimi kamarátmi, ktorí sa tam občas objavia. Prezradím však, že občas sa v tejto čajovni objaví aj istý známy hudobník. Ak viete, kto to je, radšej si to nechajte pre seba. Áno, aj s týmto umelcom som sa mnohokrát stretol. Aj toto leto, keď som spoznal Kwanum Zen som sa stretol s touto celebritou.

Stretnutie s majstrom

Teraz budem písať o úplne inom stretnutí, než so známym umelcom, ktorého môžete vidieť aj v istej relácii na obrazovkách svojich televíznych prijímačov. To už bol deň, kedy sa konečne moja platonická kauza vyriešila. Stretol som sa s istým dievčaťom medzi štyrmi očami a všetko, čo sme si mohli a chceli sme si aj povedali. Po tomto rozhovore sa mi veľmi uľavilo. Večer však nastúpilo jedno prekvapenie.

Na Kwanum Zen cvičenie zavítal jeho najväčší slovenský majster Oleg Šuk. Bolo z neho cítiť autoritu, ale vedel aj rozosmiať svojim humorom. Na mnohé naše otázky odpovedal vecne a priamo. Bol to podľa mňa skutočný zenový majster. Tým nechcem povedať, že nemal žiadne hriechy. Kto však je bez hriechov? Či malých či veľkých, každý ich má. Dokonca na internete som našiel aj rozhovory a prednášky, kde sa ľudia pýtali majstra rôzne veci, kde majster vysvetľoval rôzne princípy školy Kwanum a kde občas povedal aj nejaký ten vtip.

Odišiel, ale….

V našich srdciach, ktorí ho poznali a ktorých učil tento majster ostane vždy. Mnohí naňho spomíname a aj ja, hoci som nechodil pravidelne na jeho prednášky. Aj ja som tiež smutný z toho, že zenový majster Oleg Šuk odišiel. Nechcem napísať slovo zomrieť, preto že je to pre mňa hrozné slovo, aj keď skutočnosť je taká, aká je. Každý raz zomrie, ale jeho myšlienky a jeho posolstvo pre tento svet bude stále žiť. Platí to aj pre majstra Olega Šuka.

Najťažší a najľahší jazyk sveta: Od čoho to závisí?

Na internete sa objavil článok o najťažších a najľahších jazykoch sveta. Keďže sa touto témou zaoberám už mnoho rokov, rozhodol som sa na tento článok reagovať. Skúsime si túto tému rozobrať postupne potom, čo zoberieme do úvahy rôzne faktory.

1. Vzájomná zrozumiteľnosť

Čeština a Slovenčina sú si vzájomne zrozumiteľné jazyky. Znamená to, že druhý sa nemusí učiť jazyk toho prvého a naopak. V tomto príklade to znamená, že na to, aby Čech rozumel Slovákovi nemusí sa učiť Slovenčinu. Aby Slovák rozumel Češtine, nemusí sa učiť Slovenčinu. Na druhej strane mnoho mladých Čechov nie je tak v kontakte so Slovenčinou, ako to bolo voľakedy, za to českých audio kníh a filmov, či už s dabingom, alebo bez neho je oveľa viac, než slovenských. Slováci teda budú s Češtinou v kontakte stále, či chcú, či nechcú.

Aj Srbčina, Bosniačtina, Čiernohorčina a Chorváčtina je jeden a ten istý jazyk. Okrem toho som počul aj názov Srbochorváčtina pre ten istý jazyk. Neskôr som pochopil, že srbochorvátske národy rozdeľujú krajiny a náboženstvo.

Aj severogermánske jazyky sú si do istej miery zrozumiteľné. Možno asi tak, ako Slovenčina a Poľština. Aj Bulharčina je vzájomne zrozumiteľná z Macedónčinou, Turečtina s Azerbajdžančinou a inými podobnými jazykmi. Dokonca som sa dočítal že Zuluština je vzájomne zrozumiteľná s Xhoštinou. Tieto jazyky sa používajú v Juhoafrickej republike. Niekedy sa môže stať, že niektoré jazyky sú si zrozumiteľné len v hovorovej forme, môžu mať odlišné písmo.

2. Podobné, alebo rovnaké slová

Aj slovná zásoba môže zohrávať v úlohe cudzieho jazyka, ktorý sa chcete naučiť určitú úlohu. Nemusí to však byť podobný jazyk tomu jazyku, ktorý ste sa pred tým učili.

Najprv uvediem príklad z jazykov, ktoré vznikli z nejakého jazyka. Napríklad slovo alternatívny pochádza z latinského slova alter, čo v preklade znamená iný/iná. Tento príklad spomínam aj v inom článku. Ak ovládate Taliančinu tak viete, že slová, ako altro/altra majú ten istý význam. Nie je to nič zvláštne. Taliančina vznikla totiž z hovorovej Latinčiny.

Niektoré jazyky majú slová z iných jazykov, ale vôbec nemusia patriť do skupiny ako jazyk, z ktorého môžu slová pochádzať. Napríklad v Latinčine preložíme sval, ako musculus. Ak ovládate Angličtinu tak viete, že sa sval v Angličtine povie muscle. V tomto prípade Angličtina má pre sval slovo, ktoré má latinský pôvod.

3. Motivácia

Ak sa chcete nejaký cudzí jazyk kvôli niečomu naučiť, prejdete cez všetky prekážky pri učení sa nového jazyka takmer ľahko. Samozrejme netvrdím, že prekážky tam vôbec nebudú, ale ak máte silnú motiváciu a dobrého učiteľa, cudzí jazyk sa naučíte veľmi rýchlo. Musíte to však chcieť vy sami. Vtedy aj najťažší jazyk vám pôjde o čosi ľahšie. Pokiaľ okrem spisovného jazyka existujú aj rôzne varianty (napríklad v Arabčine), budete sa musieť naučiť spisovný jazyk a potom variant Arabčiny, ktorý chcete. Niektoré jazyky môžu mať náročnú gramatiku kvôli niekoľkým zdvorilostným formám (napríklad Japončina a Kórejčina), ale pokiaľ máte jasný cieľ, prejdete aj cez túto prekážku. Musíte mať jasný cieľ.

4. opäť na začiatku a zhrnutie

Opäť sa vraciam na začiatok. Tento článok, ktorý sa na internete objavil je podľa mňa obyčajný hoax. Existujú ťažšie jazyky, než je Slovenčina. Ako príklad môžem uviesť Baskyčtinu, či Gruzínčinu. Najľahším jazykom Španielčina rozhodne nie je napríklad aj preto, že Španielčina má oveľa viac nepravidelných slovies, než Angličtina. Podľa toho, čo som sa dozvedel, najľahším jazykom by mohla byť Malajčina/Indonézština. Slová sa tam tvoria z iných slov pomocov prípon, zápon a predpon a nemá toľko slovných druhov, ako ostatné jazyky.

Ak ale máte jasný cieľ, prečo sa nejaký cudzí jazyk chcete učiť, tak vám nič brániť nebude. Ja som sa zdokonalil v Angličtine hlavne preto, preto že som chcel vedieť informácie, ktoré neboli dostupné na našom internete.

Ako zatočiť s Rómami?

Viem, že tento názor sa nebude páčiť mnohým mojim kamarátom rómskeho pôvodu. Vopred sa im chcem za to na úvod ospravedlniť, ale tu ide o Rómov, čo nič nerobia, len okrádajú náš štát. Na druhej strane sa nečudujem, keď “Morgošom” tento systém vyhovuje a v EÚ ani netušia, na čo časť peňazí, ktoré posiela na Slovensko končia.

Pred tým, než sa tejto témy dotknem, vrátim sa trochu do detstva a na Balkán, konkrétne do Bulharska. Moja jedna známa tam videla skupinu kočovných Cigánov. U nás niečo také neexistuje ani po páde Komunizmu, zatiaľ čo v Bulharsku a možno aj ďalších krajinách sa opäť povolil kočovný systém Rómov, či dokonca ho v niektorých krajinách vôbec nezakázali. Príkladom je napríklad Poľsko, ako som sa včera od jedného človeka dozvedel. Čiže sprav, čo treba a zmizni. Kočuj bez problémov ďalej.

Na to, aby sme to celé pochopili, musíme sa trochu vrátiť do histórie až do tých čias, kedy Rómovia začali kočovať z indického Radžastanu v dvoch vlnách rovno do Európy. Bol to obyčajný kmeň a dodnes v Radžastane žije rómske (cigánske) etnikum. Myslím si, že doteraz tunajší Rómovia kočujú a nie len tam.

Ak si niekto myslí, že Rómovia nepracujú, tak kto boli voľakedy najlepší kováči, alebo hudobníci? Samozrejme, tá doba pominula. Je to trochu podobné otrokom afrického pôvodu, ktorých kolonizátori priviezli do Ameriky. Aj oni boli výbornými robotníkmi a práve černochom v Amerike vďačíme napríklad za Blues, či Jazz. Naproti tomu Rómovia do Európy prišli sami, ale keď sa napríklad opýtate niekoho v Rumunsku, kto sú najlepší hudobníci dostanete odpoveď, že sú to hudobníci, ktorí sú zväčša rómskeho pôvodu. Koncept práce teda môžeme nechať tak. Poďme sa radšej pozrieť na to, ako Rómovia žijú dnes. Väčšina žije v osadách, niektorí v bytoch, ktoré boli určené pre nich. Iní sa prispôsobili nášmu životnému štýlu. Bohužiaľ, takých Rómov nie je veľa.

Čo my z toho vychádza? Keby sme tu povolili aj my kočovný kmeňový systém pre Rómov, možno by chceli robiť. Možno by sa opäť postupne dostali do toho svojho spôsobu života a neexistoval by tu rómsky extrémizmus, ktorý zavinil tu aj biely extrémizmus. Viem, nie každému sa tieto slová príjemne čítajú. Potom, keby sa Rómom povolilo kočovné putovanie, mohli by napríklad tí, ktorí tu nechcú byť a prispôsobiť sa odísť napríklad aj na Balkán, či do Indie.

Vrchol drzosti ČKS: Vyhrážajú sa českému politikovi za návštevu Taiwanu

“Za toto draho zaplatíte”. Odkazujú politici ČĽR. Českí politici okrem hradu odkázali: “My nie sme vaša kolónia.” Tak sa zdá, že teraz už čínsky režim zašiel priďaleko.

V jednej veci chválim Donalda Trumpa, aj keď je pravda, že budem rád, keď doslova vypadne z prezidentského paláca. Som rád, že dokázal zatočiť s vlyvom ČKS na americkú ekonomiku. Bohužiaľ, nie je len to, čo sa mi na ČKS nepáči. Už dlho píšem o rôznych nelegálnych odberoch orgánov, ktoré robí ČKS väzňom len kvôli viere. Vie sa najmä o Ujguroch, členov hnutia Falun Dafa, ale čo, ak sa to isté deje s Kresťanmi v Číne. Dokonca chcela Čína diktovať pápežovi niečo, čo sa týka Kresťanov v Číne. Rusi už do Česka vyslali svoje komando, aby otrávili kvôli istej soche dvoch českých politikov. Aj Čína má tu určité záujmy a vďaka istému “ožratému” mocnému si môže upevňovať svoje nároky aj v ČR. Ako sa zdá, aj oni to prehnali.

Čínska komunistická strana sa totiž začala vyhrážať českému politikovi Vystrčilovi, ktorý si dovolil zamieriť na Taiwan. Prečo tak spravil, domyslite si sami. Na druhej strane nech si ČĽR nemyslí, že štáty, ktoré si kupujú ich produkty sú automaticky ich kolónie. Nie je to tak. Skutočne si myslím, že čínsky komunistický režim teraz zašiel priďaleko.

Prečo český hrad mlčí? Jednoducho preto, že pán český prezident pije čínske víno, či ruskú vodku a nemá to v hlave v poriadku. Zaujímavé, že sa niekedy dokáže prebrať zvlášť vtedy, keď akási ruská televízia zverejní dokument, kde tvrdia, že Rusi v roku 1968 oslobodzovali ČSSR. To je asi všetko, čo český opilezident, alebo ak chcete moji českí kamaráti, “vožrazident” dokáže. Nuž nečudujte sa, keď si vždy prihne a bohužiaľ aj za triezva pôsobí a artikuluje, ako keby bol stále opitý.

Čo sa týka môjho postoja, tu je:
Oveľa radšej mám Taiwan, než Čínu. Áno, je pravda, že sú tam čínski Nacionalisti. Napriek tomu nedoničili kultúru tak, ako komunisti počas Kultúrnej revolúcii. Na Taiwane je náboženská sloboda a okrem dvoch ďalších čínskych provincií aj tam si môžu ľudia prečítať cenzurované správy čínskym komunistickým režimom. Majú z nich ale strach a mnoho krajín sa tiež boja diplomatického styku s Taiwanom.

Asociácie VI – vône a zápachy

Po dlhšej dobe som tu opäť s asociáciami, teraz skôr zamerané na čuch. Inšpirovala ma k tomu istá udalosť zo včerajška. Včera som skúšal masírovať s istým masážnym krémom. Všimol som si, že jeho vôňa mi niečo pripomína. Čo to asi mohlo byť, to už nechám na vás. Skúste si to domyslieť, ale prosím, nepíšte správnu odpoveď do komentárov k tomuto článku, alebo na Facebooku. Radšej mi to pošlite súkromne, pokiaľ máte na mňa kontakt. Nebol by som rád, keby sa táto vec prezradila.😊

Občas sa stane, že nevidiacim, alebo iným ľuďom môžu aj vône niečo pripomínať. Na podobné asociácie, ako spomínam vyššie som narazil mnohokrát. Skúsim prezradiť, že šlo o ľudí opačného pohlavia aj v podobných prípadoch. Teraz vám spomeniem istú nepríjemnú čuchovú asociáciu. Ako dieťa som bol na dovolenke na Čiernej hore, kde som občas zacítil odporný zápach. Mohli to byť pokojne aj odpadky, ale mne ten zápach pripomenul isté zvieratá v zoo Kavečany, kam som v tom čase chodil dosť často. Pred tými dvomi zvieratami som mal rešpekt a hoci to boli nebezpečné zvieratá, neboli to šelmy. Prezradím len toľko, že mäso jedného zo zvieraťa je veľmi výživné a žije v rieke. Druhé má pichliače, ale pozor, nie je to jež a nežije ani v Európe. Keď som ten zápach zacítil, okamžite ma chytila panika.

Keďže nepríjemnými správami prekvitá aj náš život, nehovoriac o rôznych bludoch, ktoré ľudia zdieľajú bez overenia na internete opäť začnem písať o tých príjemných vôňach. Či to boli voňavky, alebo rôzne krémy na ruky, vždy sa jednalo o opačné pohlavie. Veď mužov priťahujú ženy a ženy mužov. Platí to aj pre rôzne vône. Keďže som veľkým platonikom, je to dosť silný zážitok a vtedy sa vo mne všetko búri, ale v dobrom. Aj keď sa raz stalo, že som cítil podobnú vôňu, ako mala jedna z mojich lások, o ktorej tu radšej písať nebudem. Mám z tých udalostí zmiešané pocity. Na druhej strane tých príjemných udalostí je o čosi viac. Takže keď zacítim takúto vôňu, moje srdce poskočí. Raz sa napríklad stalo, že istý šampón, keď som sa sprchoval mal podobnú vôňu, ako opäť niekto, do koho som bol tajne zaľúbený. Dúfam, že dotyčná osoba to dodnes nevie. Prezradím, že to bolo asi pred desiatymi rokmi. Niekedy pričuchnem k takýmto veciam ešte raz, preto že niekedy je mi ťažké uveriť, že je to tak, ako si myslím. Nemôžem občas tejto asociácii uveriť.

Aj vôňa rôznych korenín, jedál a iných vecí (nezahŕňa to vôňu opačného pohlavia) vo mne vyvoláva asociácie. Napríklad prechádzal som sa po Košiciach a v tom mi udrela do nosa vôňa klobásy na grile. Aj chuť pravej domácej klobásy od môjho kamaráta mi navodila asociáciu Bulharska, Čiernej hory, či Grécka. Alebo vôňa grilovaných rýb má podobné asociácie. A čo napríklad vôňa indických vonných tyčiniek? Samozrejme, pripomína mi to obchody s tovarom z ázijských krajín, najmä však z Indie. Alebo vôňa punču, pečiva, ako aj škorice mi veľmi pripomína vianočné sviatky.

Medzi vône, ktoré občas vo mne môžu vyvolávať strach sú vône nemocníc. Poznáte tú typickú vôňu zdravotných zariadení hneď potom, čo vojdete dnu. Aj ja mávam občas strach, sotva čo zacítim tú vôňu. Ani nebudem ďalej písať o tom, aké obrazy sa každému môžu spájať s nemocnicou. Verím, že nie som jediný.

Existujú aj vône, ktorému každému pripomínajú rovnaké veci. Napríklad vôňu páleného dreva môže pripomínať dedinu v zime, vôňa živice môže pripomínať napríklad les. Kto by nemiloval tú nádhernú vôňu stromov a živice? Alebo slaný morský vzduch taktiež môže pripomínať dovolenku pri mori.

Dva, alebo jeden jazyk?

Čo je to vlastne Rumunčina? Skutočne Moldavčina a Rumunčina je jeden a ten istý jazyk?

Rumunčina patrí medzi Románske jazyky. Znamená to, že vznikla z hovorovej Latinčiny, ktorá bola používaná na tomto území. Mimochodom, ako sa Rumunsko nazýva v rôznych jazykoch? Ak hádate Romania, hádate správne. Tento jazyk obsahuje slová z Dáčtiny, ako aj slová, ktoré majú slovanský pôvod. Mimochodom slovo pre sloveso byť sa síce píše v rozličných tvaroch este, ale číta sa jeste. Niektoré slová v Rumunčine vďaka osmanským Turkom majú turecký pôvod. To isté platí pre Maďarov a Nemcov, ktorí Rumunčinu ovplyvnili rovnako, ako aj ich kultúru.

Voľakedy sa Rumunčina zapisovala Cyrilikou. Po čase si Rumuni uvedomili, že Cyrilikou sa zapisuje najmä Slovanské jazyky, pri čom Rumunčina nepatrí medzi Slovanské jazyky. Preto sa Rumuni rozhodli pre Latinku, ktorú pozmenili a keďže mnoho Rumunov študovalo v Taliansku, okamžite Rumunčina prebrala aj prvky Talianskeho pravopisu. Napríklad slovo Ciorba sa číta, ako čorba a znamená v Rumunčine polievku.

Moldavčina je dialekt Rumunčiny a aj dnes sa zapisuje Latinkou. Počas sovietskej okupácie Moldavska sa aj Moldavčina zapisovala Cyrilikou. Po vzniknutí samostatného Moldavska sa začala opäť Moldavčina písať rumunskou Latinkou. Je ale čudné, že Moldavci sú vlastne Rumuni. Okrem jazyka majú aj rovnakú kultúru a voľakedy Moldavsko tvorilo s Rumunskom spoločný štát. Moldavčina by mala byť teda Rumunčinou.

Jazyky podľa počtu hovoriacich: Môže byť jeden z nich v budúcnosti nový svetový jazyk?

Na mojom blogu som minulý rok uverejnil článok o svetových jazykoch. Rozhodol som sa na túto otázku nadviazať v tomto článku. Ako zdroje som si zobral anglickú Wikipédiu a aj na základe toho, čo som sa dočítal o rôznych jazykoch, ako aj istého Youtube kanálu som zhrnul v tomto článku všetko, čo som sa dozvedel. Veľká vďaka za to patrí Youtube kanálu Langfocus, ktorý je v Angličtine a je o rôznych jazykoch sveta. Do úvahy som zobral 10 najpoužívanejšich jazykov podľa počtu rodených hovoriacich a tiež 10 najpoužívanejšich jazykov podľa počtu hovoriacich, ktorý zahŕňa používanie jazyka, ako druhého jazyka, v ktorom ľudia hovoria (napríklad Angličtinou hovoria aj v krajinách, kde môže byť množstvo jazykov, ako dorozumievací jazyk, takzvaná Lingua Franca).

10 jazykov podľa počtu rodených hovoriacich

1. Mandarínčina

Mandarínčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky podľa počtu rodených hovoriacich. Nie je to nič neobvyklé. Veď Čína je krajina s najväčším počtom obyvateľom na celom svete. Existujú v tejto krajine aj iné čínske jazyky. Tie združuje čínske písmo. Práve kvôli tomu pridávajú Číňania do svojich filmov titulky v čínskych znakoch.

2. Španielčina

Španielčina sa najprv používala v samotnom Španielsku. Vznikla z dialektu Latinčiny, ktorý sa používal na území Hispánie v časoch, keď tomuto územiu vládli Rimania. Aj Baskičtina zanechala na európskej Španielčine stopu. Okrem toho netreba zabúdať aj na arabských dobyvateľov Španielska, takže Španielčina obsahuje aj slová z Arabčiny.

Neskôr začala Španielčina expandovať aj do Nového sveta a tak sa začala Španielčina používať v krajinách, ako je napríklad Mexiko, Kuba, či v Spojených štátoch. Spojené štáty tu nespomínam náhodou. Španielčina je tam totiž druhým najpoužívanejším jazykom po Angličtine a v niektorých štátoch má štatút druhého oficiálneho jazyka. V Latinskej Amerike už nenájdeme v Španielčine baskický vplyv.

3. Angličtina

Angličtina, ako jazyk vznikla v Spojenom kráľovstve. Neskôr po rôznych expanziách za oceánom sa používa v Austrálii, na Novom Zélande, v bývalých kolóniách, ale hlavne v Spojených štátoch. Práve tam je najväčší počet anglicky rodených hovoriacich.

4. Hindčina

Hindčina je jeden z mnohých oficiálnych jazykov Indie. Používa sa najmä v severnej Indii a tiež v indickej vláde. Okrem nej existuje podobný jazyk Urdčina, ktorá sa od Hindčiny v mnohom odlišuje, hoci tieto jazyky sú si príbuzné asi tak, ako Čeština a Slovenčina. Hindčina totiž používa oveľa viac slov zo Sanskritu, než Urdčina. Urdčina používa namiesto toho slová, ktoré majú pôvod v Arabčine a Perzštine. Hindčina používa písmo Dévanágarí, pri čom Urdčina používa arabské písmo. Treba ešte dodať, že Hindčina vznikla z jedného z Prakritov, pri čom Prakrity sú dialekty Sanskritu podobne, ako v rímskych provinciách sa používali rôzne dialekty Latinčiny.

5. Bengálčina

Bengálčinou sa dohovoríte na území Bengálska. To zahŕňa štát v Indii Západné Bengálsko a Bangladéš ((Východné Bengálsko). Bengálci patria medzi najpočetnejšie etnikum v Indii a mimochodom aj Bengálcom okrem Číňanom vďačíme za pyrotechniku, konkrétne za bengálsky oheň.

6. Portugalčina

Portugalčina sa tiež zrodila v Európe a podobne, ako Španielčina aj Portugalčina vznikla z takzvanej Ľudovej Latinčiny. Patrí rovnako, ako Španielčina medzi Románske jazyky, ale na rozdiel od Španielčiny existuje množstvo krajín v každom kúte sveta, kde sa Portugalčina používa. Španielčina síce zabrala celú Latinskú Ameriku, ale Portugalčinou sa dohovoríte v najväčšom štáte Latinskej Ameriky v Brazílii. Práve Brazília patrí medzi krajiny s najväčším počtom Portugalsky rodených hovoriacich.

7. Ruština

Rusko patrí taktiež krajiny s veľkým počtom hovoriacich. Okrem toho Rusi žijú aj v iných bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, ako etnickí Rusi. Niektorí z nich sa zaraďujú medzi národy, ktoré v krajine, kde žije ruské etnikum žijú. Pokojne môžete nájsť na Ukrajine Ukrajincov, ktorí ovládajú len Ruštinu.

8. Japončina

Jazyk krajiny vychádzajúceho slnka používajú nie len Japonci v Japonsku, ale aj v iných krajinách sveta, ako napríklad komunita Japoncov v Brazílii. Voľakedy sa Japončinou dalo dohovoriť aj v bývalých kolóniách Japonska. Po druhej svetovej vojne, ktorú Japonsko prehralo sa Japonci opäť stiahli na svoje ostrovy.

9. Západná Pandžábčina

Tento dialekt Pandžábčiny sa používa v Pakistane. Pandžábci sa nachádzajú okrem Pakistanu aj v neďalekej Indii. Napriek tomu Pakistan má najpočetnejšiu pandžábsku menšinu.

10 Maráthčina

V oblasti Indického subkontinentu ešte trochu ostaneme. Maráthčina sa totiž používa v Indii a to v štáte Maháraštra. Je to jeden z najstarších jazykov Indie, jazykom Bombaja, či mesta vzdelaných Pune. Podobne, ako Bengálčina, Pandžábčina, či Hindčina aj Maráthčina vznikla z Prakritov. Keď som si Maráthčinu vypočul v praxi všimol som si, že obsahuje veľa slov z dravidských jazykov, ako napríklad Kannadčina, či Tamilčina.

10 jazykov podľa počtu celkových hovoriacich

Niekedy nie je dôležité to, či človek, ktorý vraví nejakým jazykom je rodený hovoriaci. Preto treba do úvahy zobrať aj počet hovoriacich jazykom, ako jeho druhým jazykom, ktorý sa naučil napríklad v škole, či popri svojmu národnému jazyku. Dobrým príkladom je Indonézia, kde existuje množstvo etník a teda aj jazykov. V bývalých britských, či francúzskych kolóniách sa používajú jazyky kolonizátorov kvôli tomu, že v týchto krajinách existuje množstvo etník, ako sami zistíte.

1. Angličtina

Ak vás táto skutočnosť prekvapila, nemala vás, prečo prekvapiť. Angličtina sa používa, ako jazyk medzinárodného obchodu, letectva, IT technológii aj u nás už veľmi dlho. Okrem toho keď si dáte otázku, kto mal najviac kolónii vo svete, či Francúzi, alebo Briti je jasná odpoveď, kto najviac kolonizoval tento svet.
Angličtina sa používa aj v krajinách, ako dorozumievací jazyk medzi rôznymi etnikami (napríklad Nigéria), či ako obchodný jazyk (napríklad India). Keď som občas zavítal na nejakú indickú internetovú stránku bol som prekvapený, že je celá v Angličtine a nie v Hindčine, alebo Tamilčine.

2. Mandarínčina

Mandarínčina je oficiálnym jazykom celej Číny, ako aj Taiwanu. Keďže je to oficiálny jazyk celej Číny je pochopiteľné, že ľudia by mali ju ovládať, ako druhý najpoužívanejší jazyk. Určite aj tí, čo hovoria Kantónčinou v ČĽR ovládajú aj Mandarínčinu, alebo aspoň niečo z nej.

Keď tu už spomínam Čínštinu a v predchádzajucom zozname jazykov som spomenul čínske písmo skúste si domyslieť, ako Chubilaj-chán komunikoval s japonským cisárom. Áno, písali si čínskymi znakmi, ktoré dodnes sa používajú aj v Japončine.

Čínske znaky sa okrem toho používali aj v Kórejčine a Vietnamčine. Dnes používa Kórejčina svoje vlastné písmo Hangul a Vietnamčina modifikovanú Latinku.

3. Hindčina

Hindčina nie je jazykom samostatného národa. Hindčinou môžu vravieť Gudžaráti, Pandžábci, ako aj iné etniká v oblasti, kde sa Hindčina používa. Okrem toho sa špeciálne upravovaná Hindčina používa aj v indických filmoch. Ide o modifikovanú Hindčinu, aby jej porozumeli aj Pandžábci, či tí, čo ovládajú Urdčinu.

4. Španielčina

Aj v španielsky hovoriacich krajinách existuje množstvo etník. Či je to Španielsko, alebo krajiny Latinskej Ameriky, kde aj pôvodní obyvatelia môžu tvoriť väčšinu sa zvyknú používať aj iné jazyky. Je už dávno po španielskych kolóniách a tak napríklad v Mexiku, Bolívii, či Peru môžu byť oficiálnymi jazykmi aj jazyky pôvodných obyvateľov.

5. Francúzština

Aj tento jazyk, ako Španielčina, či Portugalčina patrí medzi Románske jazyky. Vznikol z keltských jazykov a hovorovej Latinčiny v rímskej provincii Gália, neskôr na toto územie zavítali germánski Frankovia a postupom času vznikla z Franskej ríši Francúzsko.

Francúzštinou sa nevraví iba vo Francúzsku, ale tiež v bývalých francúzskych kolóniách, kde môže mať Francúzština také postavenie, aké má Angličtina, čiže dorozumievací celosvetový jazyk. V mnohých týchto krajinách sa ale postupne od Francúzštiny opúšťa a Angličtina sa začína dostávať do popredia.

6. Štandardná Arabčina

Štandardná Arabčina je variantom Arabčiny, ktorá vznikla z klasickej Arabčiny, v ktorej bola napísaná kniha islamu Korán. Používa sa v novinách, či na internete, ale je tu jeden problém.

Možno ste si všimli, že Arabčina nebola uvedená v prvej desiatke, hoci Arabi sú druhým najpočetnejším národom po Číňanoch. Aj Číňania používajú množstvo jazykov, ako píšem vyššie a v prípade Arabčiny platí to isté. Niekedy sa tieto varianty Arabčiny nazývajú aj jazyky. Ak chcete vedieť, ktorá z krajín Arabskej ligy, ktorá združuje všetky arabské štáty má najväčší počet hovoriacich je to práve Egypt. Je preto pochopiteľné, že egyptská Arabčina je najrozšírenejším arabským jazykom. Napriek tomu Arabčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky aj z toho dôvodu, že Islam je jedno z najväčších náboženstiev sveta.

7. Bengálčina

Bengálčine sa venujem vyššie v prvej desiatke.

8. Ruština

Aj keď sa Ruštine venujem vyššie, netreba zabúdať na skutočnosť, že Ruština slúžila, ako dorozumievací jazyk v bývalom východnom bloku. Dnes jej postavenie postupne nadobudla Angličtina aj v krajinách bývalého východného bloku, čiže aj na Slovensku a v Českej republike.

9. Portugalčina

Portugalčina sa používa, ako oficiálny jazyk v mnohých afrických štátoch. Okrem toho aj v Brazílii rozličné domorodé skupiny musia Portugalčinu ovládať.

10. Indonézština

Indonézština je štandardný dialekt Malajčiny, ktorá sa používa v indonézskom súostroví. Malajčina je oficiálnym jazykom v Bruneji, Singapure, či Malajzii. V Indonézii sa indonézska Malajčina nazýva Indonézština a používajú ju rôzne etniká na dorozumievanie sa.

Dodatok

Na to, aby nejaký jazyk mohol byť svetovým jazykom musí spĺňať tieto kritériá:

  • Musí mať veľký počet nie len rodených hovoriacich, ale aj ľudí, ktorí ho používajú, ako svoj druhý jazyk.
  • Musíme brať do úvahy aj geografické rozmedzie danného jazyka.
  • Jazyk by sa mal používať v rôznych medzinárodných organizáciách, či pri diplomatických vzťahoch tak, ako sa voľakedy používala Gréčtina, Perzština, Latinčina, alebo Francúzština.