Vlastimil Marek sa pomaly pripravuje na svoj odchod

Týmto článkom by som chcel pozdraviť mojich alternatívnych kamarátov. Síce už nezaoberám sa rôznymi alternatívami, ale ešte stále mám rád relaxačnú hudbu. Ako táto hudba vznikla a z čoho vychádza ma naučil práve Vlastimil Marek, alternatívny hudobník a duchovný učiteľ hnutia New age. Ak niekto číta jeho blog tak zistí, že Vlastimil marek sa postupne pripravuje na svoj odchod a nie je z tohto sveta veľmi nadšený.

Alternatívny pohľad na hudbu

Vlastimil Marek bol medzi prvými ľuďmi, kto mi poskytol alternatívny pohľad na hudbu. V tom čase som ukončil konzervatórium a niektoré veci ma utvrdili v jeho názoroch a alternatívnom pohľade na hudbu. Okrem toho som sa dozvedel aj o tibetskej tradičnej hudbe, indickej klasickej hudbe, tibetských misiach, afrických rytmoch, ale aj o japonskom Zene, New age a o iných veciach. Práve s niektorými jeho názormi nesúhlasím a ako sa zdá, nie som jediný.

Správne pôrody

Dnes existuje množstvo ľudí, ktorí propagujú domáce pôrody. Medzi nich patrí aj Vlastimil Marek. Nad jeho názormi krútil hlavou aj istý Zenový majster, ktorý nedávno zomrel. Aj ja som si pri čítaní týchto názorov uvedomil, že to už zachádza do extrému. Hoci už som vedel správne definovať New age a mnohé názory sa mi páčili postupne som si uvedomoval, že nedá sa súhlasiť so všetkým. Medzi tým boli už spomínané správne pôrody.

Svet rozhodne nie je dobrý, ale ani zlý

Podľa toho, čo Vlastimil Marek na svojom blogu píše svet ide do záhuby. Nevravím, že má v niektorých názoroch pravdu, ale neskôr som pochopil, že to tak nie je. Je to úplne inak a keby by to tak bolo, ľudstvo by skončilo už veľmi dávno. Ako je to skutočne so svetom si môžte prečítať v knihe moc faktov od Hansa Roslinga. V Češtine sa táto kniha nazýva Faktomluva.

Vitacig: Alternatíva ku vodnej fajke

Pre nevidiacich je problém si zapáliť vodnú fajku. Osobne vodnú fajku fajčím nie kvôli závislosti, ale kvôli aróme, ktorú vodné fajky majú.

Tento týždeň som sa dozvedel o takzvaných vitamínových cigaretách. O tom, či skutočne vdychujeme pomocou týchto cigariet dym do pľúc rozmýšľam skepticky. Napriek tomu, či áno, alebo nie, ale nemusím si túto cigaretu zapáliť žiadnym zapaľovačom. Stačí len potiahnuť a je to. Áno, pri týchto cigaretách nemusíte používať žiadne tlačidlo na zapaľovanie. Neviem, ako je to možné, ale určite tam jestvuje niečo, čo reaguje na vzduch.

Keď som po prvý krát ochutnal tú vodnú fajku, pustili sme sa s mamou do pátrania. Boli sme totiž u našich známych a tak sme si mohli zistiť, či neexistuje v Košiciach niekto, kto distribuuje tieto cigarety. Našťastie aj v druhom najväčšom meste Slovenska sa niekto našiel a tak sme mohli objednať cigarety, ktoré sme chceli.

Neprezradím však, aké príchute sme si objednali. Prezradím však to, že prvá vitamínová cigareta obsahovala metu piepornu.

Ak si chcete tieto cigarety objednať, môžete tak spraviť na nasledujúcom odkaze.
https://www.vitavape.sk/
Určite existujú aj iné stránky, ktoré ponúkajú iné príchute vitamínových cigariet.

Zomrel Oleg Šuk, učiteľ Zenovej školy Kwanum

Bez toho, v čo verím som musel tento článok napísať. Je to akýsi pohľad do minulosti. Je to aj preto, preto že som tohto majstra Zenu spoznal osobne asi pred štyrmi rokmi.

Neviem prečo, ale aj túto správu som sa dozvedel cez sociálnu sieť. Písal o tom jeden z mojich priateľov, ako mu volal učiteľ Kwanum Zenu Daniel S s touto smutnou správou. Nemohol som tomu uveriť. Až potom, čo som sa dostal na Facebookovú stránku Zen Yoga pochopil som, že je to pravda. Oleg Šuk zomrel na Leukémiu.

Nejdem tu písať o tom, čo je to Kwanum Zen, ani o Leukémii. Informácie o týchto veciach si každý dokáže nájsť na internete. Rozhodol som sa, že sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim zhrnúť nie len moje prvé stretnutie s týmto zenovým učiteľom, ale aj všetko to, čo tomu predchádzalo.

Objavovanie východných náboženstiev

Môj záujem o východné náboženstvá, ako sú Budhizmus, či Taoizmus začal asi pred piatimi rokmi. Chcel som sa odlúčiť od všetkého, čo mi pripomínalo jednu z mojich platonických lások. Medzi tým, čo mi ju pripomínalo bolo aj Kresťanstvo. Tak som začal hľadať úplne iné duchovné cesty, ale nebolo to len kvôli tomu. Nebudem tu písať, na čo všetko som narazil. Okrem toho som takmer nič nevedel o náboženstvách Indie, Číny, Japonska, alebo Kórey. To, či to bolo správne, nech každý posúdi sám. Ako však sami zistíte, nejednalo sa len o náboženstvo, ale musím priznať, že stále je lepšie veriť v jedného Boha, než v mnohých Bohov. Tým nechcem povedať, že indická kultúra je zlá. Už som na tomto blogu mnohokrát naznačoval, že môj záujem o cudzie kultúry nemusí súvisieť s náboženstvom.

Obdobie Kóreománie

Uplynul rok a moja platonická kauza stále pokračovala. Ak to číta niekto, kto o tejto kauze vie, nech má rozum a nepíše to do komentárov. Nemusí nikto vedieť, že viete o tom. Teraz to ale začalo byť o niečom inom a Budhizmus šiel bokom. Tí, ktorí ma poznáte skúste si domyslieť, čo ho vytlačilo. Ak hádate hudbu, hádate správne. Pokiaľ čítate môj blog pozorne tak asi viete, čo sa vtedy stalo. Rok 2014 vystriedal rok 2015 a práve vtedy začína moja Kóreománia.

Od Vlastimila Marka až po Zen

Píše sa rok 2016, pomaly ukončujem štúdium na Konzervatóriu. Nie som stále spokojný a snažím sa brániť všetkému, čo mi to pripomína kauza, ktorá bohužiaľ ešte stále neskončila. Práve vtedy som si spomenul na Vlastimila Marka a jeho názory na hudbe. Vlastimil Marek, tento New age autor a duchovný učiteľ kritizuje dnešné hudobné školstvo a stále si hudie svoje o pôrodoch. Ak niekto číta jeho blog tak zistíte, že Vlastimil Marek pomaly odchádza preč. Určite ste pochopili, čo tým myslím.

Práve vďaka Vlastimilovi Markovi a jeho článkom som sa začal dozvedať o japonskom Zene. Kóany a rôzne zenové praktiky prebudili vo mne zvedavosť o Zen. Povedal som si, že ak doštudujem, skúsim nájsť niekoho, kto sa venuje Zenu.

Syntéza

Teraz zistíte, k akej syntéze onedlho dôjde. Ešte stále je rok 2016 a ja som úspešne ukončil moje prvé štúdium. Stále som sa hľadal a hoci Vlastimil Marek písal o hudbe rôznych národov, chcel som to zažiť aj ja. To, čo je napísané je jedna vec a hudobná skúsenosť je druhá vec. Okrem toho som sa chcel pustiť do pátrania za zenovým Budhizmom. Kde inde ale začať, než v meste, odkiaľ pochádzam?

Mal som šťastie. V istej čajovni som sa dozvedel o akomsi zenovom cvičení. Keď som sa ešte k tomu dozvedel, že to je kórejský Zen, veľmi som sa potešil. Môj záujem o Kórejcov a Budhizmus sa spojil a vzniklo z toho niečo nového.

Prišiel som na moje prvé zenové cvičenie. Nebudem popisovať, ako to prebiehalo. Spomeniem ale jednu úsmevnú udalosť, ktorá sa mi tam prihodila. Stretol som tam moju učiteľku, ktorá ma učila hrať na rôzne ručné bubny a perkusie. Možno aj o nej niečo na tomto blogu napíšem. Stretol som sa tam aj s inými ľuďmi. Konalo sa to v istej čajovni, kde občas zvyknem zájsť ako na čaj, tak aj na vodnú fajku a kus reči s niektorými mojimi kamarátmi, ktorí sa tam občas objavia. Prezradím však, že občas sa v tejto čajovni objaví aj istý známy hudobník. Ak viete, kto to je, radšej si to nechajte pre seba. Áno, aj s týmto umelcom som sa mnohokrát stretol. Aj toto leto, keď som spoznal Kwanum Zen som sa stretol s touto celebritou.

Stretnutie s majstrom

Teraz budem písať o úplne inom stretnutí, než so známym umelcom, ktorého môžete vidieť aj v istej relácii na obrazovkách svojich televíznych prijímačov. To už bol deň, kedy sa konečne moja platonická kauza vyriešila. Stretol som sa s istým dievčaťom medzi štyrmi očami a všetko, čo sme si mohli a chceli sme si aj povedali. Po tomto rozhovore sa mi veľmi uľavilo. Večer však nastúpilo jedno prekvapenie.

Na Kwanum Zen cvičenie zavítal jeho najväčší slovenský majster Oleg Šuk. Bolo z neho cítiť autoritu, ale vedel aj rozosmiať svojim humorom. Na mnohé naše otázky odpovedal vecne a priamo. Bol to podľa mňa skutočný zenový majster. Tým nechcem povedať, že nemal žiadne hriechy. Kto však je bez hriechov? Či malých či veľkých, každý ich má. Dokonca na internete som našiel aj rozhovory a prednášky, kde sa ľudia pýtali majstra rôzne veci, kde majster vysvetľoval rôzne princípy školy Kwanum a kde občas povedal aj nejaký ten vtip.

Odišiel, ale….

V našich srdciach, ktorí ho poznali a ktorých učil tento majster ostane vždy. Mnohí naňho spomíname a aj ja, hoci som nechodil pravidelne na jeho prednášky. Aj ja som tiež smutný z toho, že zenový majster Oleg Šuk odišiel. Nechcem napísať slovo zomrieť, preto že je to pre mňa hrozné slovo, aj keď skutočnosť je taká, aká je. Každý raz zomrie, ale jeho myšlienky a jeho posolstvo pre tento svet bude stále žiť. Platí to aj pre majstra Olega Šuka.

Ako zatočiť s Rómami?

Viem, že tento názor sa nebude páčiť mnohým mojim kamarátom rómskeho pôvodu. Vopred sa im chcem za to na úvod ospravedlniť, ale tu ide o Rómov, čo nič nerobia, len okrádajú náš štát. Na druhej strane sa nečudujem, keď “Morgošom” tento systém vyhovuje a v EÚ ani netušia, na čo časť peňazí, ktoré posiela na Slovensko končia.

Pred tým, než sa tejto témy dotknem, vrátim sa trochu do detstva a na Balkán, konkrétne do Bulharska. Moja jedna známa tam videla skupinu kočovných Cigánov. U nás niečo také neexistuje ani po páde Komunizmu, zatiaľ čo v Bulharsku a možno aj ďalších krajinách sa opäť povolil kočovný systém Rómov, či dokonca ho v niektorých krajinách vôbec nezakázali. Príkladom je napríklad Poľsko, ako som sa včera od jedného človeka dozvedel. Čiže sprav, čo treba a zmizni. Kočuj bez problémov ďalej.

Na to, aby sme to celé pochopili, musíme sa trochu vrátiť do histórie až do tých čias, kedy Rómovia začali kočovať z indického Radžastanu v dvoch vlnách rovno do Európy. Bol to obyčajný kmeň a dodnes v Radžastane žije rómske (cigánske) etnikum. Myslím si, že doteraz tunajší Rómovia kočujú a nie len tam.

Ak si niekto myslí, že Rómovia nepracujú, tak kto boli voľakedy najlepší kováči, alebo hudobníci? Samozrejme, tá doba pominula. Je to trochu podobné otrokom afrického pôvodu, ktorých kolonizátori priviezli do Ameriky. Aj oni boli výbornými robotníkmi a práve černochom v Amerike vďačíme napríklad za Blues, či Jazz. Naproti tomu Rómovia do Európy prišli sami, ale keď sa napríklad opýtate niekoho v Rumunsku, kto sú najlepší hudobníci dostanete odpoveď, že sú to hudobníci, ktorí sú zväčša rómskeho pôvodu. Koncept práce teda môžeme nechať tak. Poďme sa radšej pozrieť na to, ako Rómovia žijú dnes. Väčšina žije v osadách, niektorí v bytoch, ktoré boli určené pre nich. Iní sa prispôsobili nášmu životnému štýlu. Bohužiaľ, takých Rómov nie je veľa.

Čo my z toho vychádza? Keby sme tu povolili aj my kočovný kmeňový systém pre Rómov, možno by chceli robiť. Možno by sa opäť postupne dostali do toho svojho spôsobu života a neexistoval by tu rómsky extrémizmus, ktorý zavinil tu aj biely extrémizmus. Viem, nie každému sa tieto slová príjemne čítajú. Potom, keby sa Rómom povolilo kočovné putovanie, mohli by napríklad tí, ktorí tu nechcú byť a prispôsobiť sa odísť napríklad aj na Balkán, či do Indie.

Vrchol drzosti ČKS: Vyhrážajú sa českému politikovi za návštevu Taiwanu

“Za toto draho zaplatíte”. Odkazujú politici ČĽR. Českí politici okrem hradu odkázali: “My nie sme vaša kolónia.” Tak sa zdá, že teraz už čínsky režim zašiel priďaleko.

V jednej veci chválim Donalda Trumpa, aj keď je pravda, že budem rád, keď doslova vypadne z prezidentského paláca. Som rád, že dokázal zatočiť s vlyvom ČKS na americkú ekonomiku. Bohužiaľ, nie je len to, čo sa mi na ČKS nepáči. Už dlho píšem o rôznych nelegálnych odberoch orgánov, ktoré robí ČKS väzňom len kvôli viere. Vie sa najmä o Ujguroch, členov hnutia Falun Dafa, ale čo, ak sa to isté deje s Kresťanmi v Číne. Dokonca chcela Čína diktovať pápežovi niečo, čo sa týka Kresťanov v Číne. Rusi už do Česka vyslali svoje komando, aby otrávili kvôli istej soche dvoch českých politikov. Aj Čína má tu určité záujmy a vďaka istému “ožratému” mocnému si môže upevňovať svoje nároky aj v ČR. Ako sa zdá, aj oni to prehnali.

Čínska komunistická strana sa totiž začala vyhrážať českému politikovi Vystrčilovi, ktorý si dovolil zamieriť na Taiwan. Prečo tak spravil, domyslite si sami. Na druhej strane nech si ČĽR nemyslí, že štáty, ktoré si kupujú ich produkty sú automaticky ich kolónie. Nie je to tak. Skutočne si myslím, že čínsky komunistický režim teraz zašiel priďaleko.

Prečo český hrad mlčí? Jednoducho preto, že pán český prezident pije čínske víno, či ruskú vodku a nemá to v hlave v poriadku. Zaujímavé, že sa niekedy dokáže prebrať zvlášť vtedy, keď akási ruská televízia zverejní dokument, kde tvrdia, že Rusi v roku 1968 oslobodzovali ČSSR. To je asi všetko, čo český opilezident, alebo ak chcete moji českí kamaráti, “vožrazident” dokáže. Nuž nečudujte sa, keď si vždy prihne a bohužiaľ aj za triezva pôsobí a artikuluje, ako keby bol stále opitý.

Čo sa týka môjho postoja, tu je:
Oveľa radšej mám Taiwan, než Čínu. Áno, je pravda, že sú tam čínski Nacionalisti. Napriek tomu nedoničili kultúru tak, ako komunisti počas Kultúrnej revolúcii. Na Taiwane je náboženská sloboda a okrem dvoch ďalších čínskych provincií aj tam si môžu ľudia prečítať cenzurované správy čínskym komunistickým režimom. Majú z nich ale strach a mnoho krajín sa tiež boja diplomatického styku s Taiwanom.

Asociácie VI – vône a zápachy

Po dlhšej dobe som tu opäť s asociáciami, teraz skôr zamerané na čuch. Inšpirovala ma k tomu istá udalosť zo včerajška. Včera som skúšal masírovať s istým masážnym krémom. Všimol som si, že jeho vôňa mi niečo pripomína. Čo to asi mohlo byť, to už nechám na vás. Skúste si to domyslieť, ale prosím, nepíšte správnu odpoveď do komentárov k tomuto článku, alebo na Facebooku. Radšej mi to pošlite súkromne, pokiaľ máte na mňa kontakt. Nebol by som rád, keby sa táto vec prezradila.😊

Občas sa stane, že nevidiacim, alebo iným ľuďom môžu aj vône niečo pripomínať. Na podobné asociácie, ako spomínam vyššie som narazil mnohokrát. Skúsim prezradiť, že šlo o ľudí opačného pohlavia aj v podobných prípadoch. Teraz vám spomeniem istú nepríjemnú čuchovú asociáciu. Ako dieťa som bol na dovolenke na Čiernej hore, kde som občas zacítil odporný zápach. Mohli to byť pokojne aj odpadky, ale mne ten zápach pripomenul isté zvieratá v zoo Kavečany, kam som v tom čase chodil dosť často. Pred tými dvomi zvieratami som mal rešpekt a hoci to boli nebezpečné zvieratá, neboli to šelmy. Prezradím len toľko, že mäso jedného zo zvieraťa je veľmi výživné a žije v rieke. Druhé má pichliače, ale pozor, nie je to jež a nežije ani v Európe. Keď som ten zápach zacítil, okamžite ma chytila panika.

Keďže nepríjemnými správami prekvitá aj náš život, nehovoriac o rôznych bludoch, ktoré ľudia zdieľajú bez overenia na internete opäť začnem písať o tých príjemných vôňach. Či to boli voňavky, alebo rôzne krémy na ruky, vždy sa jednalo o opačné pohlavie. Veď mužov priťahujú ženy a ženy mužov. Platí to aj pre rôzne vône. Keďže som veľkým platonikom, je to dosť silný zážitok a vtedy sa vo mne všetko búri, ale v dobrom. Aj keď sa raz stalo, že som cítil podobnú vôňu, ako mala jedna z mojich lások, o ktorej tu radšej písať nebudem. Mám z tých udalostí zmiešané pocity. Na druhej strane tých príjemných udalostí je o čosi viac. Takže keď zacítim takúto vôňu, moje srdce poskočí. Raz sa napríklad stalo, že istý šampón, keď som sa sprchoval mal podobnú vôňu, ako opäť niekto, do koho som bol tajne zaľúbený. Dúfam, že dotyčná osoba to dodnes nevie. Prezradím, že to bolo asi pred desiatymi rokmi. Niekedy pričuchnem k takýmto veciam ešte raz, preto že niekedy je mi ťažké uveriť, že je to tak, ako si myslím. Nemôžem občas tejto asociácii uveriť.

Aj vôňa rôznych korenín, jedál a iných vecí (nezahŕňa to vôňu opačného pohlavia) vo mne vyvoláva asociácie. Napríklad prechádzal som sa po Košiciach a v tom mi udrela do nosa vôňa klobásy na grile. Aj chuť pravej domácej klobásy od môjho kamaráta mi navodila asociáciu Bulharska, Čiernej hory, či Grécka. Alebo vôňa grilovaných rýb má podobné asociácie. A čo napríklad vôňa indických vonných tyčiniek? Samozrejme, pripomína mi to obchody s tovarom z ázijských krajín, najmä však z Indie. Alebo vôňa punču, pečiva, ako aj škorice mi veľmi pripomína vianočné sviatky.

Medzi vône, ktoré občas vo mne môžu vyvolávať strach sú vône nemocníc. Poznáte tú typickú vôňu zdravotných zariadení hneď potom, čo vojdete dnu. Aj ja mávam občas strach, sotva čo zacítim tú vôňu. Ani nebudem ďalej písať o tom, aké obrazy sa každému môžu spájať s nemocnicou. Verím, že nie som jediný.

Existujú aj vône, ktorému každému pripomínajú rovnaké veci. Napríklad vôňu páleného dreva môže pripomínať dedinu v zime, vôňa živice môže pripomínať napríklad les. Kto by nemiloval tú nádhernú vôňu stromov a živice? Alebo slaný morský vzduch taktiež môže pripomínať dovolenku pri mori.

New age: pozitíva a negatíva

Hnutie New age spája rôzne náboženstvá v sebe. Ide o syntézu rôznych pozitívnych myšlienok z rôznych náboženských smerov. Dobrým príkladom je brazílsky spisovateľ Paulo Coelho a jeho knihy. Tam je možné spozorovať rôzne spojenia rôznych náboženstiev. Dobrým príkladom je jeho najslávnejšie dielo Alchymista. Tam môžete nájsť znaky rôznych filozofii, napríklad Kresťanskej, Židovskej, či Moslimskej.

To ešte stále nie je vrchol toho všetkého. Na internete po prehľadávaní stránok s tématikou New age som narazil na rôzne channelingové spojenia s anjelmi a rôznymi čudnými bytosťami. Dokonca boli na nich napísané názory, o ktorých tu radšej písať nebudem, preto že by pobúrili množstvo mojich kamarátov. Tieto názory pre mňa zneli veľmi smiešne a dotýkali sa aj Kresťanstva. Keďže na internete sa začínajú rodiť aj rôzne extrémistické skupiny, radšej o nich písať nebudem, alebo aspoň nie o všetkých. V jednom majú ale členovia tohto hnutia pravdu. Množstvo Kresťanov sa zaslúžilo o ničení pôvodných kultúr pôvodných obyvateľov Ameriky. Tieto národy mali svoju kultúru a Európania ju z časti zničili. Okrem toho stretávam sa aj s názormi, že by sme sa mali vrátiť ku staroslovanskému náboženstvu, preto že Kresťanstvo je náboženstvo ľudí, ktorí našu krajinu kolonizovali (či sú to Byzantínci, alebo Frankovia). To už ale zaváňa poriadnym extrémom, takže radšej sa vrátim ku New age, ako takom. Osobne mám rád New age hudbu. Aj tá obsahuje rôzne vplyvy rôznych kultúr a väčšinou je inštrumentálna. Rôzni ľudia sa nechali inšpirovať rôznymi tradíciami, či myšlienkami rôznych východných filozofii a aplikovali to v hudbe. Pomalá, alebo nerytmická hudba je predsa typická p re indické Rágy a inštrumentálna hudba je charakteristická najmä pre čínsku tradičnú hudbu. Takúto hudbu môžeme nazvať aj relaxačná hudba, či meditačná hudba.

Osobne som mal rád prúdy New age, kde sa vyskytovali názory z východných filozofii (najmä Budhizmu a Taoizmu), takže o Channeling sa vôbec nezaujímam. Mimochodom, filozofie ďalekého východu obdivujem stále podobne, ako aj ich tradičnú kultúru, najmä ich hudbu. Pri hudbe nehľadím na rôzne náboženstvá, či hnutie, ale na samotný pocit, ktorý vo mne hudba dokáže vyvolať.

Ako je možné preprogramovať podvedomie?

Jedna z Donovych Miguelových Ruízových dohôd znie: Nepreviňujte sa slovom. Aj Zen upozorňuje na to, že v slovách sa ukrýva nebezpečenstvo. Možno aj preto veľa pravej relaxačnej hudby je inštrumentálna. O tom, že autori New age hudby sa inšpirujú aj Zenom písať nemusím. Písali už o tom mnohí.

Mnohé slová môžu zasiať do mozgu rôzne nebezpečné predstavy. Aj vďaka médiám si tieto predstavy vytvárame. Pozor, myslím aj na médiá mimo hlavného prúdu, čiže všeobecne. Veď keby sa ľudia dozvedali len o tom, čo sa stalo dobré, vnímali by tento svet, ako nudný. Iným príkladom sú rôzne knihy, kde hrdinovia prežívajú rôzne situácie, niekedy až veľmi nebezpečné. V takejto situácii sa vôbec neviete od knihy odtrhnúť.

Iným príkladom môžu byť aj Emodži, či emotykony. Môj čítač obrazovky mi číta rôzne emotykony, teda vyslovuje mi to, čo je tam nakreslené. Platí to aj pre Emodži, aj keď tam už ide o obrázky. Tieto obrazové podnety sú uložené v pravej mozgovej (iracionálnej) hemisfére. Dobrou pomôckou na to, ako si ju rozvíjať je naučenie sa čínskych znakov. Je to pochopiteľné, keďže čínske znaky sú vlastne slová (ideogramy). Jeden čínsky znak sa môže dokonca skladať z mnohých znakov. Napríklad znak pre slovo “odpočívať” sa skladá zo znakov “človek” a “strom”. Znamená to “človek, ktorý sa opiera o strom”.

Pre takéto rôzne programy, ktoré nám vytvárajú slová a rôzne obrazy stačí, ak navštevujeme rôzne stránky na internete, či už blogy, alebo rôzne alternatívne médiá, ako spomínam v úvode. Vôbec si neoveríme zdroj, iba vyberáme si to, čo chceme. Niekedy je preto dobré overiť si úplne všetko o istej veci a až potom zvážiť, čo a ako.

Uvediem jeden príklad za seba. Voľakedy som sa zaujímal o New age. Na internete som narazil na rôzne napojenia na rôzne bytosti a podobné hlúposti. Dokonca som sa začal zaoberať alternatívnou hudbou. Teda, to alternatívne hudobné myslenie by nebolo zlé, keby sa určité veci dali aplikovať. Aplikovať sa mnohé z alternatívnej hudobnej filozofie dá, to nie je nebezpečné. Pri názoroch hnutia New age som narazil na také názory, čo až rozum mi začal odchádzať. Napriek tomu som sa nad týmito vecami zamýšľal preto, preto že mnohé z toho znelo prekvapivo pravdivo. Až neskôr som pochopil, koľko bije.

V košickom Auparku sa množstvo ľudí pohybuje bez rúšok

Pred tým, než sa s vami podelím o istú skúsenosť rád by som dodal nasledovné: Hoci nevidím, obvykle sa pohybujem v meste s kamarátmi, ktorí vidia. Predpokladám aj to, že určitá časť internetovej zberby (ľudia, ktorí vedia písať hlúpe a agresívne komentáre a hlúposti) nebudú tento článok čítať radi. Veď predsa aj oni veria, že Covid19 je hlúposť. Alebo si veľká časť našej populácie myslí, že sú to iba rozprávky. Nuž tie rozprávky zapríčinili rastúce čísla nakazených ľudí. Môže to začínať najprv tými, čo sú zo zahraničia, ale vírus sa šíri ďalej. Ako sa ale potvrdilo, môže sa šíriť aj inak, než kvapôčkovou infekciou.

Včera, keď som bol v košickom obchodnom centre Aupark všimli sme si, že množstvo ľudí nemalo rúška na tvárach. Nebolo ich málo, ale naopak veľmi veľa. Môj kamarát a ja sme našťastie rúško mali už aj kvôli tým číslam infikovaných, ktoré začínajú narastať aj u nás. Ibaže, ako mi potom povedal človek, s ktorým som sa rozprával potom ľudia si na internete hľadajú to, čo chcú čítať, či to, čo chcú vidieť a počuť. Veď médiá hlavného prúdu klamú a rôzni mudrlanti majú predsa pravdu. Ja by som na ich mieste si informácie poriadne preveril, alebo samotný zdroj tých informácii. Aj na toto existuje návod. Na druhej strane rozumiem ľuďom, keďže sme boli všetci na jednej lodi. Na druhej strane netreba zabudnúť na tie čísla. Nepáčia sa mi a keď k tomu pripočítam tento zážitok, čísla budú rásť ďalej.

Naše hospodárstvo je na veľmi zlej úrovni. Nebudem vám milí čitatelia strkať medové motúzy pod nos, ale nebudem vám ich strkať ani v prípade Koronavírusu. Ten vírus je ešte stále vo vzduchu a kvôli novej vlne uzavreli hlavné mesto Číny Peking a v Južnej Kórei taktiež čísla narastajú. Pandémia onedlho udrie zas a ja sa snažím užiť voľnosť, ktorú máme dovtedy, dokedy nepríde nová vlna.

Z dvoch strán

Väčšina vecí má ako kladnú, tak aj zápornú stránku. Dokonca aj to, kde uverejňujem tieto príspevky má dve strany. Napríklad na blogy môže ktokoľvek písať, dokonca aj ľudia s nízkym IQ. Aj internet je, ako oheň (dobrý sluha, zlý pán). Niekedy máme tendenciu vyhľadávať to zlé a utiekať sa do minulosti. Alebo hľadáme rôzne alternatívy. Neskôr si uvedomíme, že to, nad čím sme ohŕňali nos je po čase pre nás to, z čoho máme radosť. Aj ja som voľakedy ohŕňal nos nad masážmi a teraz to považujem za úžasné povolanie. Niektorí ľudia nemajú v láske internet, ibaže v takom prípade sa osvedčil názor môjho kamaráta, že internet je, ako oheň (dobrý sluha, zlý pán). Aj na sociálne siete mám svoj názor, hoci občas tam nájdem aj rôzne zaujímavosti. Dokonca aj Wikipédia má dve protipóly, hoci na anglickej Wikipédii striehnu na každú informáciu, či je pravdivá, alebo nie. To je už ale vec samotnej Wikipédie, o ktorej tu nebudem písať.

Veľakrát som sa presvedčil o tom, že to, nad čím ohŕňame nos môže byť pre nás prínosom a že nie je všetko tak, ako si namýšľame. Voľakedy som napríklad ani nesiahol po ukulele. Asi pred šiestimi rokmi nastala zmena, vybral som z obalu moje prvé ukulele a začal som sa mu venovať. Dokonca aj taký USB mikrofón má dve strany. Na jednej strane má kvalitný zvuk, ale napriek tomu, že má vlastný ovládač, ktorý riadi toto zariadenie v počítači má ešte stále veľké meškanie pri odpočúvaní zariadenia, ale zvuk je aj napriek tomu oveľa kvalitnejší, než z počítačového mikrofónu. Aj o hnutí New age som si začal vytvárať vlastný obraz, ibaže hudba New age, čiže relaxačná hudba je nádherná.

Aj náboženstvá majú dve strany, aj keď tu ide hlavne o súperenie rôznych svetských záujmov. Napríklad Španieli v oblasti Latinskej Ameriky vyvraždili množstvo domorodých kmeňov práve kvôli viere. A čo sváry medzi Evanjelikmi a Katolíkmi? Alebo čo násilná konverzia Grékokatolíkov na Pravoslávnu vieru? Napriek tomu poznám mnoho Kresťanov, ktorí sú skutočnými Kresťanmi a nepotrebujú sa pretvarovať na to, akí sú správni Kresťania. Alebo medzi ľuďmi, čo nevyznávajú žiadne náboženstvo je množstvo takých, čo vôbec nie sú hriešni až tak, ako mnoho ľudí, ktorí chodia do kostolov. Niekomu sa tieto slová určite nepáčia, ale takáto je bohužiaľ realita dnešného sveta. Aj na Islame sa nájde niečo dobré, napríklad zákaz pitia alkoholu. Počul som, že alkohol je oveľa silnejšia droga, než Marihuana a pri tom je to legálna droga. Ak vám pri slove “islam” napadá “islamský terorizmus”, pýtal som sa aj na ten rôznych ľudí, ktorí vyznávajú toto náboženstvo. Povedali mi v podstate to, čo som čakal. Ide len o politické záujmy, o nič iné. Napriek týmto rôznym hlúpym záujmom stojí za zmienku skupina ľudí, ktorá počas vietnamskej vojny a rôznych jadrových hrozieb chceli poukázať na iné kultúry sveta, ktoré sa takto rôznymi vojnami ničia. V prípade Vietnamu ide o Budhizmus. Teraz počas napätia medzi obidvoma Kóreami sa zaujímam o kórejskú kultúru, ale nie iba o K-Pop, ale hlavne o ich tradičnú kultúru (najmä hudbu). V prípade Iránu robím to isté. Veď aj perzská kultúra je celkom zaujímavá.

Keď už som tu spomenul Irán, dávnejšie som narazil na internete na zaujímavý hudobný projekt. Boli tam aj iránski a izraelskí hudobníci. Teraz si predstavte, že Irán a Izrael sú v politickej vojne. Opäť plusy zničili mínusy a o niekoľko mesiacov na to som narazil na turecko-arménsku hudobnú spoluprácu. Opäť paradox, ale istí ľudia sa zamerali na druhú stranu celej veci medzi Arménskom a Tureckom a uvedomili si, že niektoré veci treba riešiť kultúrne. Alebo aspoň tak, aby sa určité národy zblížili. V tomto priestore hudba spája ľudí.