Zomrela Eva Krížiková, ale….

“Keď odídete, aj tak si na vás nikto nespomenie.” Citát Evy Krížikovej

Tento týždeň som sa dozvedel zlú správu. Vo veku 85 zomrela herečka Eva Krížiková. Je síce pravda, že som sa chcel v mojej rubrike venovať niekomu inému, ale Eva Krížiková dostala prednosť. Možno práve preto som si spomenul na rozprávku Babička od Boženy Němcovej, ktorá bola nahratá v Slovenskom rozhlase. Úlohu babičky v nej si zahrala Eva Krížiková.

Túto herečku poznám aj z iných rozhlasových hier, či seriálov. Kto by si nepamätal napríklad seriál Králikovci, kde si zahrala manželku Gustáva Hanzela Zuzanu Hanzelovú. Jej manžela Gusta stvárnil taktiež už nebohý herec Leopold Haverl. Dokonca sa mi ju raz podarilo počuť aj v rozprávkach na dobrú noc. Nepamätám si, aké to boli rozprávky, ktoré načítala. Určite je veľa rozhlasových hier, možno aj filmov, kde účinkovala.

Na záver by som odpovedal na jej citát, aj keď už nežije.

Pani Krížiková,

Na vás si veľa ľudí spomenie. Budú to najmä vaši vnuci, rozhlasoví poslucháči, televízni diváci a všetci tí, ktorí vás videli buď v divadle, cez televízne obrazovky, či počuli váš hlas z reproduktorov rádia. Na vás budú ľudia spomínať, ak budú počúvať rozhlasové hry, pozerať televízne seriály, či relácie, kde ste účinkovala. Určite na vás spomínajú aj vaši kolegovia z divadiel a všade tam, kde ste vystupovali. Je veľa rozhlasových hier, rozhlasových seriálov, či rozprávok, kde som počul váš hlas, ale dve spomínané rozhlasové postavy mi vás pripomínajú pani Krížiková. Nech môj odkaz letí k vám tam do nebies, kde ako hviezda svietite nám, ako slávna umelkiňa, vy aj tak ste v rôznych dielach stále živá.

Rasťo Piško

Rastislav “Rasťo” Piško sa narodil 7. Apríla 1962 v Martine. Kto by nepoznal jeho listy premiérovi? Alebo, kto by nepoznal jeho imitácie? Spolu s Michalom Dočolomanským imitovali rôznych hercov, či politikov a náramne sa k sebe hodili. Zatiaľ, čo už Miško dospieval svoje “Zbohom buď lipová Líška” asi pred jedenástymi rokmi, Rastík ešte stále žije.

Pred šiestimi rokmi sa napríklad pustil do relácie Brúsenie jazykov. Vždy si vypočujem to najlepšie z tejto relácie a trochu ma prekvapilo, že sa na to dal. Veď ja, čo si ho pamätám, ako satirika, či spisovateľa pre mňa bolo zaujímavé ho počuť v tejto relácii v úlohe moderátora. Mnohí z nevidiacich napríklad ani netušili, že sa pustil do načítavaní niektorých našich kníh, za to mu patrí tiež veľká vďaka.

Listy premiérovi sa napríklad aj teraz vysielajú v relácii Pichli vidly, ktorú si môžete vypočuť na rádiu Slovensko. Neviem len, či aj v rozhlasových hrách je ho počuť tak často, ako napríklad Petra Sklára, či iných hercov. V niektorých rozhlasových hrách som jeho hlas spoznal, ale nebolo ich veľa.

Na záver by som tomuto satirikovi, spisovateľovi, hercovi, moderátorovi a imitátorovi chcel popriať veľa úspechov v jeho práci. Ako som tu už spomínal, nevidiaci si môžu napríklad vypočuť jeho knihy, či tie, ktoré načítal pre SKN, alebo tie, ktoré napísal a boli načítané v SKN (Slovenskej knižnici pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu v Levoči). Naviac ma z jeho kníh zaujala kniha Hačava – spomienky PSáka. O čom je táto kniha, to prezrádzať nebudem.

Kakaovníci

Kto by nepoznal, kto sa narodil v 90. rokoch minulého storočia Igora Adamca a Martina Vaňka? Ak nie, tak detská relácia Kakao vám určite niečo povie a keď sa povie slovo “kakaovníci”, aj mne sa vybavia Igor Adamec a Martin Vanek.

Biografie zanecháme a v našej rubrike Spoza auditória si na nich zaspomíname všetci spoločne. Napríklad kazetu Macko Pusko taktiež nahrali títo dvaja páni. Alebo čo hudobná kazeta Modrý buldozér? Opäť za ňou stoja Igor a Martin. To ale nie je zďaleka všetko, preto že na začiatku tohto storočia som narazil na CD s názvom Nalejte si Kakao do ucha. Bohužiaľ, už sa tieto magnetofónové kazety, či CD nepredávajú. TO ale nie je všetko, preto že aj reláciu Bábovka moderovali Igor a Martin. Ich hlasy sa mi v detstve spájali zo slávnymi detskými reláciami, až do istého momentu.

Keď som sa dopočul o sitkome Mafstory a predchádzajúcich programoch a zistil som, že aj oni dvaja tam sú, veľmi ma sklamali. Známe tváre populárnych detských relácii sa dostali na miesto, kde podľa mňa tam ani nemali čo hľadať. Je to jedno, že sú herci, ale oveľa viac sa hodia práve pre detské relácie, či detské rozhlasové hry. Aj tam som na oboch zvykol naraziť, ibaže po tom, čo som ich objavil v mafiánskych sitkomoch som sa sklamal. Je síce pravda, že Martin Vanek sa okamžite vžil do roly, zatiaľ čo Igor Adamec si zachoval svoju stálu tvár. Možno je to len môj pohľad na Igora a Martina.

Karol Machata

Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách, zomrel 3. mája 2016 vo veku 88 rokov. Aj do jeho hlasu sa mnohí zamilovali. Je to jeden s hercov, s ktorého hlasom som vyrastal od malička. Najprv to boli rozprávky od Opusu, neskôr rozhlasové hry, občas aj rozprávky od spoločnosti A.L.I.

Niektorí nevidiaci sa o jeho hlase vyjadrovali, ako o príjemnom hlase určenom aj na relaxačné nahrávky. Asi pred tromi rokmi som sa presvedčil, že skutočne jednu takúto nahrávku nahral. Jeho hlas poznám najmä z rozhlasových hier, ale aj v niektorých filmoch účinkoval. Pamätám si napríklad na rozprávky, ktoré zvykol načítať v rozhlase. Tieto rozprávky sa vysielali pred ôsmou hodinou večer. Medzi nimi boli aj staré grécke báje a povesti. Nebol ale jediný, kto ich čítal. Ak som počul jeho hlas v nejakej rozhlasovej hre vedel som, že pôjde skutočne o unikátnu rozhlasovú hru. Veď jeho hlas sa vždy dobre počúval, či bol mladý, či už starý. Na prvé počutie sa do jeho hlasu môže zamilovať každý.

Hovorí sa, že práve pôsobenie v rozhlase mu vylepšilo jeho Slovenčinu. Veď tí, ktorí sa narodia tam, kde on nezvyknú vravieť spisovnou Slovenčinou. Nebol ale jediný. Na druhej strane keď počúvate to, ako rozpráva povedali by ste, že pochádza zo Záhoria. Určite nie a to vďaka pôsobeniu v rozhlasu, ako pri istom rozhovore spomínal.

Milo Kráľ

Prvý krát som hlas Mila Kráľa počul na CD Šlabikár šťastia od Pavla “Hiraxa” Baričáka. Opäť zafungovalo to, čo som napísal. Stačí len vybrať dobrého človeka, ktorý má výborný hlas na načítavanie duchovnej literatúry a hneď vás táto audio kniha osloví. Toto zafungovalo aj pri hlase Mila Kráľa, ktorý teraz pracuje na voľné nohe a ako na svojej stránke napísal, vyhovuje mu to najviac.

Zaujímavé je na ňom to, že od detstva je cestovateľ. Narodil sa inde, vyrastal inde a účinkoval v rôznych mestách. Jeho hlas môžete počuť aj v džingloch Rádia Regina. Čo sa týka jeho hudobnej tvorby, je to takzvaný Indie folk, či alternatívny folk. Raz som ho dokonca počul aj na rádiu Devín, keď čítal tam akúsi knihu. Bohužiaľ, názov knihy si už nepamätám, no bolo to už potom, čo som dostal Šlabikár Šťastia v audio podobe, čiže už jeho hlas som veľmi dobre poznal. Keď si vypočujem dokonca džingle Rádia Regina teraz, mám radosť z jeho hlasu.

Práve teraz tuším nadišla chvíľa, aby som tu opísal Milov úžasný hlas. Zoberiem to samozrejme z pozície človeka, ktorý načítal už spomínanú Baričákovú knihu. Veľmi príjemný, okamžite si človeka dokáže podmaniť. Keď počúvate jeho knihy verte mi, že nudiť sa pri jeho hlase nebudete. Možno ak ste príliš unavení, zaspíte. Pokiaľ vás ale táto kniha vďaka svojmu deju poriadne zaujala, nezaspíte ani tak. Pamätám si na dni, kedy som bol v strese a práve som počúval spomínanú knihu. Stačilo si ju len trochu pustiť a hneď mi bolo lepšie. Podľa toho, ako rozpráva je to človek otvorený všetkému, teda rôznym myšlienkam a názorom. Stavím sa, že pokiaľ by sa osobne stretol s Paľom Baričákom, tí dvaja by si určite radi zašli aj na pohár piva. Síce je to herec, no je to hlavne človek. Taký bol hneď môj prvý dojem, keď som ho počul. Akoby nepotreboval svetu ukazovať, že je to, čo je. Dnes vo svete je dosť ľudí, ktorí sa radi hrajú na kadekoho, no on podľa mňa taký nie je. Hovorí sa ale, nikdy nehovor nikdy. Kto vie? Možno aj on za svojich časov bol inakší, než ako o ňom teraz píšem. Nakoniec, každý prechádza určitou premenou vo svojom živote.

Peter Rúfus

Peter Rúfus, to je veľmi známy slovenský herec. Keď neviete, ako vyzerá, tak jeho hlas môžete počuť v upútavkách televízie Joj. Narodil sa 11. októbra 1957 v Liptovskom Mikuláši. Jeho strýko bol známy slovenský básnik Milan Rúfus.

Čo sa týka mena Petra Rúfusa, nejako som si ho nevšímal až dovtedy, keď som narazil na zvukovú kompozíciu Letecké katastrofy, ktorá bola preložená z Nemčiny pre Slovenský rozhlas. To bol práve Peter Rúfus, ktorý rozprával všetko v Slovenčine, hoci tam zneli aj repliky v Nemčine, v Angličtine, či v iných jazykoch (videá s bezpečnostnými pokynmi). Čo sa týka tejto zvukovej kompozície, tej sa možno budem venovať v inom článku. Dôležité je ale to, že iba on tam rozprával a žiaden iný herec.

Teraz prejdeme k jeho hlasu. Keď som ho lepšie študoval, pokojne by sa jeho hlas hodil v rolách policajta, či pilota, alebo možno aj psychológa. Na jednej strane hrdinský, niekedy až drsný hlas, no na druhej strane plný pokoja a porozumenia. To nie je ale nič samozrejmé, preto že v herectve vedia s hlasom herci veľmi dobre narábať. V dabingoch taktiež jeho meno nie je neznáme. Od rozhlasové hry, až po dabing, či reklamy a uvádzanie (Súdna sieň), tam jeho hlas priam vyniká. Nie je to nudný hlas, práve naopak. Keď ho počujete hneď nadobudnete pocit, že aj audio knihy načítavané takýmto hlasom budú poriadne zaujímavé.

Igor Šabek

Poslucháčom rozhlasových hier z košického rozhlasu, či nevidiacim, ktorí počúvajú zvukové knihy a zvukové časopisy z Levoče tento človek nie je neznámy. Väčšina kníh, ktorú on načítal v knižnici pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu v Levoči bola pre mňa zaujímavá. Či to bol dej, alebo jeho hlas, vždy ma to dokázalo zaujať.

Väčšinou jeho hlas vynikne v románoch, kde to doslova vrie, kedy ide dokonca aj o život. Môžu to byť aj rôzne detektívky, či hororové romány, ako napríklad Príbehy z pralesa od Horácia Quirogu. Dokonca aj v náučnej literatúre sa jeho hlas vyznamenal, napríklad v knihe 501 festivalov a slávností z celého sveta, ktoré načítal v Levoči pre už spomínanú knižnicu.

Raz sa mojim kamarátom prihodilo, že o ňom diskutovali, keď tu sa im prihovoril jeho syn. Keď mi toto môj kamarát prezradil, bol som prekvapený. “Veľká škoda, že ste sa nestretli so samým Igorom Šabekom.” Čo sa týka jeho hlasu, musí tento človek byť veľmi zásadový v určitých veciach. Je teda jasné, že ten, kto počúva ho čítať náučnú literatúru je jasné, že pri jeho hlase sa nudiť nebude.

Podarilo sa mi zistiť, že Igor Šabek pochádza z Prešova a ako tak sledujem zvukové knihy pre nevidiacich z Levoče, veľa kníh načítal aj vo svojom rodnom meste. Veľmi ma to prekvapilo. Veď mnohé z kníh načítaval práve v Levoče. Čo sa stalo? Na túto otázku existuje množstvo dohadov, no ani ja sám neviem, čo je pravda.

Kristína Turjanová

Kristína Turjanová sa narodila 28. augusta 1979 v Trenčíne. Dnes ju môžete vidieť v divadle Andreja Bagara v Nitre. Ak ste pozerali seriály Panelák a Búrlivé víno, určite vám nie je neznáma. Herečka, ktorá priznala v istej talkshow, že je niekedy veľmi náladová a že sa jej takéto zákerné “mršky” dobre hrajú je pre mňa známa aj z rozhlasových hier, či rozprávok od vydavateľstva A.l.i.

Ešte pred tým, ako si podám jej hlas stojí tu za to prezradiť, čo mi istý môj známy (tiež nevidí) povedal na margo jej hlasu.

Ja: Čo si myslíš o Kristíne Turjanovej?
Kamarát: Nuž s ňou by som si rád zahral aj karty.

Dobre sme ale vedeli, že je zadaná a má aj deti, no môj kamarát v tomto mal pravdu. Pri jej hlase, keď som ho započul po prvý krát a vedel som už, komu ten hlas patrí platí to moje, zamilovať sa na prvé počutie. Bolo to niečo také, ako idol. Takéto veci napovedajú jedine o tom, že ten hlas je super, ale o živote je už dávno rozhodnuté. Na istom videu prezradila aj to, že vďaka jednej svojej postave si už ľudia kadečo šepkajú, keď ju uvidia v obchode. Ona to ale pokojne ignoruje.

Čo sa týka jej postáv, naozaj jej hlas sa hodí skôr k takýmto komplikovaným povahám. V niektorých rozhlasových hrách nehrá takéto postavy, čo by som pri jej hlase ani nepovedal. Možno ju vďaka hlasu nemám poriadne prečítanú. Najviac o nej vedia tí, ktorí sú s ňou dosť často v kontakte. Bulvárny pes aj pred jej dverami šteká, kňučí a z papule mu tečú sliny, no ona ho tak celkom dnu nevpustí. Preto pri zadaní jej mena do vyhľadávača vyhodí články o jej tehotenstve, či videá z natáčaní a spoty, či kadečo, čím sa radi živíme. Nie je to ale dosť a ja som jej hlas spoznal dlho, čo začala v našich seriáloch účinkovať, cez rozhlasové hry. Až potom, pri vyhľadávaní som narazil na známe slovenské seriály.

Robert Roth

Narodil sa 28. októbra 1972 v Bratislave. Začínal svoje prvé hry už v Rozhlasovej družine, ktorá doslova pripravovala deti na štúdium herectva. Veď mnohí z nej sa potom vybrali ďalej po tej istej ceste, hoci niektorí z nich tak nespravili. Robert Roth patrí našťastie ku tým šťastlivcom, ktorí sa herectva nevzdali.

Prvý krát s jeho hlasom som sa stretul, ako aj v rôznych rozprávkach od spoločnosti A.L.I, tak v hre Pán prsteňov, ktorú som tu už spomínal si zahral hobita Pippina. Aj v rozhlasovej hre Nevedko stvárnil hlavnú rolu Nevedka.

Väčšinou vystupuje v rolách rôznych chlapcov, s dobrými a zlými povahami. Dokonca v istej relácii naňho spomínali, že v táboroch, ktoré organizovali vedúci detskej rozhlasovej družiny hral Beatles a Rollingstones na gitare. Neviem už, aká to bola relácia. Na Rádiu Slovensko má dokonca vlastnú reláciu Čo sa stalo s Robom Rothom, takže aj tam jeho, ešte stále mladý hlas počujem. Z jeho hlasu je vždy cítiť, akoby radosť, keď počujem rozhlasové hry, kde účinkuje. Ešte keď existoval T-mobile, dosť často som počul jeho hlas pri reklamách s Easy. “Kto chce na Vianoce Easy darček?” “Buť si easy, alebo nie si.” “Doprajte si easy Vianoce.” ATĎ. Možno existovali aj iné reklamy, kde znel jeho hlas.

V istej relácie na rádiu Slovensko, ktorá sa vysielala asi pred dvanástymi rokmi rozprával istú príhodu z divadla, ako naňho niekto kriticky napísal, že má problémy s javiskovou rečou. S frajerkou boli vtedy von, Robo sa opil a zavolal v noci priamo do tej agentúry. Bola polnoc a vtedy tam už samozrejme, nebol nikto. Zaznel tam ale odkazovač a odkaz tam ráno zaznel. Jediné, čo sa dalo rozumieť z toho odkazu, keď ho Robert Roth interpretoval bolo toto: “že ja nnemám ppproblemy ss javiskovou rrrečou.”

Martin Huba

Hlas Martina Hubu sa mi spája s mojim objavom rozhlasovej hry. S týmto prichádzal záujem aj o to, kto koho hrá. Rozhlasová hra, kde som po prvý krát počul hlas Martina Hubu nebola žiadna iná, ako dramatizácia J. R. R. Tolkiena, Pán prsteňov. V nej totiž hral jedného z hlavných hrdinov, čarodejníka Gandalfa. Dokonca keď sme spomínali na ďalšiu rozhlasovú hru a na to, čo v nej pán Martin Huba povedal, moji kamaráti, ktorí radi počúvali rozhlasové hry povedali: “To bolo dobré, čo tam Gandalf povedal.” Asociácia zapracovala.

Martin Huba sa narodil 16. Júla 1943 v Bratislave. Je synom Mikuláša Hubu, ďalšieho s velikánov slovenských Hercov. Má na konte okrem rozhlasových hier aj divadelné hry, či rôzne seriály a filmy. Čo sa týka jeho hlasu, je plný niečoho tajomného a z toho, čo hovorí je jasné, že je to jeden múdry pán. Veď aj v istej relácii na rádiu Regina ho poslucháči vynášali v telefonátoch do neba. Netreba zabúdať ani na to, že vystupoval aj v rozhlasovej družine v rôznych rozhlasových hrách, ako napríklad Chlapci z Pavlovskej ulice. V rozhlase vystupoval v rôznych úlohách od právnikov cez technikov, ba aj v rolách vedľajších postáv. Napriek tým vedľajším postáv vždy je cítiť, že je niečo oveľa viac.

Na záver by som tu pridal niečo zaujímavé. Vo filme “Obsluhoval jsem anglického krále” rozprával v rôznych jazykoch, ako čašník. Medzi tými jazykmi bola aj Kórejčina, ktorú som okamžite spoznal. Bol to len kórejský pozdrav, no v tom období, kedy som toto zachytil som sa zaujímal trochu o kórejskú kultúru. V relácii, o ktorej som tu napísal ale spomenul, že ten preklad potom kontrolovali a zistili, že nebol presný, myslím na Kórejské frázy. Martin Huba ale sám priznal, že ázijské jazyky sú veľmi zaujímavé, ale aj ťažké.