Discogs: On-line hudobná databáza s možnosťou nákupu

Discogs je on-line zoznam rôznych hudobných CD s možnosťou nákupu a možnosťami pridať CD do tvojho želacieho zoznamu, zoznamu kolekcie, alebo vytvoriť si vlastný zoznam.

Dalo by sa povedať, že je to najlepší zoznam rôznych hudobných titulov, ktorý som kedy na internete objavil. Tým, že môžete do tejto databázy pridať ľubovoľné CD aj vy dalo by sa povedať, že je to skutočne gigantická on-line databáza, dokonca dostupná aj v iných jazykoch, nie iba v Angličtine. Žiaľ, nie je dostupná v Češtine, ani Slovenčine. Napriek tomu sú noví prekladatelia tejto on-line databázy veľmi vítaní a tvorcovia tejto databázy budú len radi, ak sa pokúsite o preklad tejto unikátnej on-line hudobnej služby, katalógu a obchodu hudobných CD nosičov zároveň. Tak si môžete nájsť, kde vaše obľúbené CD predávajú za lacný peniaz a prípadne si ho aj môžete zakúpiť. Stačí zamieriť na Discogs a môžete si vytvoriť zoznam vašich CD, ktoré máte vo vašich poličkách, či zoznam vašich hudobných prianí. Ak hľadáte napríklad gramofónové platne, samozrejme je to možné.

Takto by som túto službu opísal, aj keď ja sám tam chodím sa iba poobzerať po hudobných dielach, ktoré letia, ktoré si ľudia žiadajú, alebo koľko akému žánru sa najviac zadarilo. Myslím na to, v ktorom hudobnom žánri bolo najviac hudobných nosičov pridaných napríklad v minulom roku na Discogs. Napriek tomu, že Discogs nie je preložený v času písania tohto článku do Češtiny, či do Slovenčiny bol som prekvapený, keď som tam objavil nejaké CD od slovenských interpretov.

Jedna vec ma na tejto službe sklamala, aj keď ju dokážem pochopiť. Hudobné vydania tam pridávajú používatelia tejto stránky. Napriek tomu aj tu prevláda prísna kontrola a za konečne správne napísané vydanie do katalógu musí rozhodnúť niekto z hlavných moderátorov.

Správy Google s čítačom obrazovky

Ak si chcete prezrieť správy z rôznych overených médii, Správy Google je výbornou službou od dobre známeho internetového gigantu. Jeho prístupnosť som testoval s čítačom obrazovky NVDA, cez Google Chrome a Mozillu Firefox. Keďže tento produkt je aj v českej a slovenskej mutácii, rozhodol som sa o ňom napísať článok.

Opis

V hornej časti pod tlačidlom hlavná ponuka sa nachádza editačné pole na vyhľadávanie. Pod ním sa nachádza tlačidlo s ponukou Google produktou. Pod ním sa už nachádza ponuka s rôznymi témami. Pozor: Témy sa môžu líšiť od nastaveného jazyka a oblasti. Ak chcete zmeniť jazyk a krajinu stačí, ak vyberiete položku “jazyk a oblasť”, na ktorej konci je uvedený váš jazyk a krajina. Položky ponuky potvrdíte klávesom enter.

Hlavná oblasť

V hlavnej oblasti sú témy správ označované nadpismi úrovni 2 a samotné správy s nadpismi úroveň 3. Ak otvoríte odkaz správy, automaticky sa dostanete na webovú stránku so správou, na ktorú ste klikli. Ak sa nachádzate v Správach Google, môžete odložiť správu na neskôr, či ju zdieľať, ako odkaz, alebo prostredníctvom známych sociálnych sietí. Táto oblasť je zobrazovaná štýlom scrolling. Postupne, ako si prezeráte správy sa vám zobrazujú ďalšie správy. Platí to aj pre témy, ktoré ste vybrali z ponuky spomínanej vyššie, či ste si dannú tému vyhľadali.

Sledovanie témy

Ak chcete sledovať vašu obľúbenú tému, ktorá sa nezobrazuje v ponuke Správy Google, skúste ju vyhľadať. Napríklad napíšte názov mesta, či napríklad tému, ako “ľadový hokej”. Ak sa dostanete na koniec stránky a príkazom posúvania spätne po nadpisoch nájdete nadpis témy a nájdete tému, ktorú hľadáte (v tomto prípade Ľadový hokej), aktivujte odkaz témy. Tak sa dostanete na stránku témy, z ktorej si môžete prečítať správy z aktuálnej témy. Pod nadpisom s témou je tlačidlo Sledovať túto tému. Ak chcete dostávať správy z tejto témy, aktivujte ho.

Sledované témy môžete upravovať po nájdení položky sledované v hlavnej ponuke Správ Google. Okrem tém tam môžete nájsť aj rôzne internetové zdroje, ktoré sledujete.

Sledovanie internetového zdroja

Sledovanie internetového zdroja funguje rovnako, ako sledovanie témy spomínané vyššie

Na záver

Služba Správy Google sa mi výborne osvedčila, keď som si chcel prečítať správy s rôznych zdrojov a nepoznal som ich RSS kanály, prípadne isté webové stránky nemali uvedené odkazy na svoje RSS kanály. Okrem toho, že správy zvyknem čítať v Slovenčine, prečítam si nejaké tie správy aj z anglických stránok.

Uspokojil som sa aj so Spotify

Minulý týždeň som sa pokúšal opäť počúvať rôzne rádiá tak, že som si nainštaloval program na počúvanie rôznych rádií do počítača. Čo čert nechcel, mnoho rádií tam už nefungovalo. Nemali platnú vysielaciu adresu (streaming URL) a preto nefungovali. S takýmito problémami som sa stretal aj na stránkach, ktoré slúžia na počúvanie rôznych rádií.

Rôzne rádiá som počúval preto, aby som spoznal hudbu rôznych kultúr a národov. O to to bolo lepšie, keď rádio malo možnosť zobrazovania názvu piesne. Myslím najmä na internetové rádiá, ktoré som kedysi počúval. Vedel som, že sťahovaním hudby nelegálne cez služby, ako Torrenty mi hrozí aj riziko vírusov. Používal som aj iné programy typov P2P. Medzi ne patria už spomínané Torrenty, ale aj iné programy. Istý čas som takto získaval hudbu, aj keď bolo to samozrejme protizákonné. Neskôr istú službu na sťahovanie hudby priamo z internetových serverov odstránili. Tieto služby sú oveľa bezpečnejšie už preto, preto že sa to nahráva priamo na server a tam už dokážu súbor skontrolovať, či nemá vírus, alebo nejaký identifikačný parameter ktorý odhalí, odkiaľ som si tento súbor legálne stiahol. Raz sa stalo, že kvôli tomu mi zamietli nahratie istého súboru na internet. Aký to bol súbor radšej prezrádzať nebudem.

Neskôr som začal počúvať cez internet rôzne zahraničné rádiá a nahrávať ich vysielanie. Tak som spoznal hudbu rôznych umelcov. Potom sa udialo to, že istý program spoplatnili a potom to začalo s ním ísť dole vodou. Ešte šťastie, že som objavil služby, ako Accu radio, Deezer a Spotify. Tak som začal počúvať hudbu nie cez rádiá, ale cez vysielacie služby (music streaming services), ako aj rôzne Podcasty (audio blogy)

Tu nasledujú pozitíva vysielacích služieb:

1. Vlastné playlisty

Playlist je zoznam skladieb, alebo videí, ktorý si sami vytvoríte. Aj hudobné rádiá majú playlisty, teda svoje zoznamy skladieb. Aj bez služieb, ako Spotify som si vytváral vlastné zoznamy skladieb. Napríklad v rôznych programoch na prehrávanie hudby, či na rôznych MP3 prehrávačoch. Tie potom počúvam najčastejšie v náhodnom poradí.

Okrem nich zvykne existovať aj zoznam obľúbených skladieb. Aj to zvyknem využiť, ale  playlisty, to je niečo úplne iné. Veď aj iní ľudia ich vytvárajú.

2. Hrozí iba zmiznutie skladieb

Ďalšie plus je pri takýchto službách to, že zmizne iba zopár skladieb, ktoré priamo zo serveru niekto odstráni, alebo ich tam naschvál nedá. Aspoň nehrozí zmiznutie adresy vysielacieho servera a to je ten horší prípad. Tento problém sa vyskytuje len pri softvéroch na počúvanie rôznych rádií.

3. Kvalitný zvuk

Ďalším plus je kvalitný zvuk. Na to si dávajú hudobné vysielacie služby pozor. Občas sa môže stať, že zvuk je nekvalitný. To je dosť možné napríklad pri nahrávkach z gramofónových platní.

4. Možnosť prepínania piesní

Pri rádio vysielaniach samozrejme neexistuje možnosť prepínania piesní. Musíte si vypočuť aj to, čo si vypočuť nechcete. Pri vysielacích službách táto možnosť existuje, aj keď v pri rôznych verziách sa môže tá istá služba správať rôzne. Napríklad Spotify pre Android.

Zvyknem tieto služby počúvať, ako rádio

Teraz vás možno prekvapím. Ja sám zvyknem tieto služby počúvať, ako rádio. Takže keď si zapnem nejaký playlist, stlačím tlačidlo mute, čím vypnem zvuk, ale nie prehrávanie. Potom po nejakom čase ho opäť zapnem a som prekvapený z toho, aká pieseň sa prehráva. Tak som si zostavil playlist s hudbou, ktorú najviac počúvam. Postupne som tam pridával aj skladby, čo ma počas môjho hudobného prieskumu ohúrili a pridal som si ich tam. Potom som spustil playlist, vypol som zvuk a nechal som ho tak. Potom som opäť zapol zvuk a neraz sa stalo, že práve sa prehrávala skladba, na ktorú som myslel a to ma potešilo.

Kóreománia 2020: Začalo to pred piatimi rokmi

O Kóreu, Kórejčinu, či Kórejcov som sa pred tým, než moja Kóreománia začala vôbec nezaujímal. Vedel som len niečo o ich hudbe a mal som k ním vytvorený taký vzťah, ako k Bulharom. Vedel som, že existujú, ale nejako som sa o nich nezaujímal. Podobne to bolo aj s bulharskou hudbou a to iba preto, preto že som počúval bulharskú hudbu, ktorú prezentoval západ, respektíve rádiá propagujuce World music. Ak sa povedia slová, ako “Hudba” a “Kórea”, obvykle príde na um každému, kto sa zaujíma o Južnú Kóreu K-Pop. Aj ja som na tento žáner narazil a bolo to práve pred piatimi rokmi a asi v rovnakom čase, ako píšem tento článok.

Asi pred piatimi rokmi som sa začal zaujímať o Kórejčinu, o kórejské písmo Hangul, K-Pop, ale aj tradičnú hudbu. Keďže som nič nevedel o službách, ako Spotify, bol som odkázaný len na internetové rádiá. Tam som samozrejme počúval K-Pop a potom tu bol ešte Youtube. Tam sa mi niekedy nedarilo nájsť to, čo som hľadal. K-Pop som tam našiel, ale kórejskú tradičnú hudbu sa mi veľmi ťažko podarilo nájsť. Prečo to bolo tak, domyslite si. Minulý týždeň som narazil na prekvapujúcu vec, keď som si prezeral knihy v istom kníhkupectve v rôznych oddeleniach. Medzi jazykovými učebnicami najviac bola obľúbená Španielčina, ale medzi ostatnými jazykmi uspela Kórejčina. Musím sa priznať, že som čakal Angličtinu a Maďarčinu (alebo aj Japončinu, či Čínštinu), ale s týmto som nepočítal. Možno to bolo kvôli fanúšikom K-Popu a BTS, či iným K-Pop hviezdam, ktoré sú určite aj tu populárne, najmä medzi mladými ľuďmi. Možno to bolo preto, preto že kórejské písmo je oveľa jednoduchšie, než japonské písmo a hovorí sa, že kórejské písmo je najlogickejšie na svete. Či je to pravda, to posúdiť neviem, keďže nevidím. Viem ale, na akom princípe toto písmo funguje.

Musím sa priznať, že ešte stále sa zaujímam o Kórejcov, či o Kórejčinu. Po mojich z časti márnych nádejach vrámci Taekwonda som sa nevzdal. Musím sa priznať, že o Taekwondo som sa skúste hádať, prečo zaujímal. Nebolo to kvôli bojovým športom, ktoré sú populárne aj v ostatných ázijských krajinách. Možno ste čítali moje predchádzajúce články a tak viete, že to bolo kvôli Kórejcom. z Kwanum Zenu som si odniesol niektoré lekcie a spomienky na to, ako sme spievali Sútry v Kórejčine ostali. V prípade Taekwonda spomínam na povely v Kórejčine, ale hlavne na príležitosť zahrať kórejským majstrom Taekwonda kórejskú národnú pieseň Arirang. Stretol som aj ľudí, čo v Kórei študovali a dozvedel som sa o tom, ako to tam funguje. Neskôr som sa zameral na Turečtinu, Turkov a Kurdov, no napriek tomu moje staré záujmy ostali. Okrem toho aj Turečtina je medzi tými najpredávanejšími knihami istého kníhkupectva, zatiaľ čo Arabčina nie je taká populárna. Je to možno aj z toho dôvodu, že Arabčina má množstvo Variantov, ako som na tomto blogu už spomínal. To, že Kórejčina, ako exotický jazyk predbehne aj Japončinu sa mi ani nesnívalo. Je tu možno aj ďalší dôvod, keď tu už spomínam Japončinu. Mnohí z tých, ktorí sa učili Japončinu zutekali od nej a uchýlili sa ku Kórejčine.

Božie mlyny melú pomaly, ale isto

Alebo o tom, že Karma platí oveľa viac, než pred tým.

Len tak náhodne som prišiel na Facebook. Ani neviem, ako, ale otvoril som ho. Obvykle si niečo prečítam. Bežné hoaxy, somariny, fotografie, z ktorých nemám nič. Dnes som ale narazil na článok o istých nevidiacich podvodníkoch. Keďže to zdieľal človek, ktorý mal s nimi tiež skúsenosti hneď som vedel, o koho pôjde. Nemýlil som sa.

Asi pred dvomi rokmi boli v istej relácii, kde nad nimi sa milostivý Vilko zmiloval asi tak, ako Kristus nad slepcom, ibaže ten slepec, to bol v skutočnosti zradca Judáš. Alebo to boli dvaja nevidiaci Judášovia? Jak Farizeji a Saduceji vodu kázali, no víno pijávali. Títo ľudia sú veľmi dobre známi v istom kúpeľnom slovenskom mestečku. Zneužili to, bez čoho by nevidiaci mohol byť aj stratený a totiž asistenciu. Veľmi si zasluhujú to pomenovanie, akým pomenoval Ján Krstiteľ zástupy ľudí, ktorí sa k nemu chodili krstiť. Dodám, že medzi týmito ľuďmi boli farizeji a saduceji. Tí, ktorí sa zaujímajú o sväté písmo určite vedia na čo myslím. Aj ja som týchto ľudí spoznal, ale žiadny obchod som s nimi neuzatváral.

To, aké s nimi som mal skúsenosti písať nebudem, preto že by zaveľa nestáli. O tom by vedeli porozprávať najmä moji nevidiaci kamaráti. Nanešťastie niektorých z nich poznám osobne.

Na záver chcem odkázať všetkým tým, čo vedia pri internete len hejtovať a trolovať, aby sa na chvíľu zastavili a prestali už s tým, keďže nič nevedia. Taktiež by som chcel tu varovať niektorých nevidiacich blogerov, ktorí píšu o tom, ako im zdraví ľudia ubližujú, že tieto ich rozprávočky sú už dosť trápne. Minule, keď boli v istej relácii tieto celebrity, ktorá vie ľuďom s ťažkými prípadmi iných ľudí hrať na city ste sa ani nezamysleli, že by to mohlo byť aj inak. Pozerali ste sa len na to, čo hlása internet, prípadne čo náš pán “láskyplný” rozpráva. Teraz už budete možno rozprávať inak, ale nie všetci nevidiaci sú takí a vopred si rozmyslite, keď budete vypisovať príspevky, ktoré budú postihnutých haniť, čo napíšete. Mnohí z vás bohužiaľ v hlave nemajú nič. Pozor, myslím na skupinu ľudí, ktorá nič nevie a ráči vypisovať komentáre bez uváženia, čiže opäť na hejterov a trolov.

Pre tých, ktorí istý pár poznáte nebojte sa a volajte do istej redakcie. Títo ľudia sú veľkou hanbou pre všetkých nevidiacich.

NVDA 2019.3 – Pre a proti

Nová verzia NVDA je už na svete. Má aj určité výhody aj nevýhody. Súvisí to možno aj z tým, že táto verzia bola naprogramovaná v programovacom jazyku Python3, keďže Python2 prestal byť podporovaný. Táto verzia má aj svoje nevýhody.

Ako sa v novinkách píše, práca z myšou bola prepracovaná. Znamená to, že NVDA lepšie ovláda nnašu myš pri navigácii myšou, než pred tým. Aj braille sa tu dá zobraziť a ak nechcete, aby vám milí nevidiaci niekto nakúkal na to, čo máte na obrazovke (napríklad videá nad 18 rokov a vyššie), môžete si zapnúť tienenie obrazovky. Ak budete chcieť, aby vám váš nevidiaci druh, či nevidiaca družka pomohla, tienenie v nastaveniach vypnite.

Je určite mnoho toho, čo by bolo treba napísať k tomu, čo je nové. Je tu ale zopár nepríjemností. Vzhľadom na vyššie spomínaný problém prechodu na Python3 je treba zistiť, ktoré doplnky sú kompatibilné. Znamená to, že ak nejaké doplnky nie sú kompatibilné, nebudú vám fungovať, čiže NVDA vám ich nepríme. Je to asi niečo také, ako naši “Španieli z osád”, ktorí sa niekedy nevedia prispôsobiť a preto my ich nedokážeme priať medzi sebe a potom sú tu takzvaní mestskí “Španieli”, ktorí sa zvyčajne prispôsobia, hoci tých môže byť málo. Iná situácia je na istom košickom sídlisku, kde žije množstvo nepríspôsobilých. Čo sa týka ľudí, situácia je iná. Tí sa nedajú preprogramovať, ale doplnky sa dajú. Takže, ak niektoré doplnky vám nebudú fungovať a chcete vedieť, ktoré bude treba aktualizovať, pozrite sa na túto stránku a budete vedieť, ktorý “Morgoš sa prispôsobil”.

Medzi doplnky, ktoré nie sú kompatibilné patrí aj doplnok pre hlasy Speech mobile, ktorý je oveľa lepší na tom, než vstavané hlasy Windows Onecore. To si už ale budú musieť vyriešiť vývojári NVDA s Microsoftom. Na druhej strane pribudli nové varianty pre Espeak, nové hlasy pre Espeak, len by aj tam bolo treba niečo poupravovať.

Začiatky a konce

“Každý deň sa niečo začína, každý deň sa niečo končí.”

Elán

V posledných mesiacoch a rokoch nastali u mňa zmeny. Ovplyvnilo to aj moju tvorbu, či už hudobnú, alebo aj môj čas, ktorý som venoval mojim blogom. Na druhej strane to nie je zlé. Začal som dokonca študovať masérstvo, takže mnohé veci šli do úzadia. Okrem toho som si všimol, že už sa nejako hudbe nevenujem. Napriek tomu sa snažím občas niečo nahrať. Od etnickej hudby som sa trochu vzdialil, za to sa snažím kombinovať etnické prvky s elektronickou tanečnou hudbou. Treba počítať aj s tým, že mnoho mojich skladieb možno odstránim z internetu. Nečudujte sa, keď nejaká skladba sa nebude dať prehrať.

Okrem toho môj kamarát odskúšal Tapin rádio a s prístupnosťou tento program ide dole vodou. Prečo je to tak, o tom písať nebudem. V posledných časoch oveľa viac preferujem Spotify a počúvanie hudby, ako videí na Youtube, čiže na spôsob streamu (vysielania). Hudbu si nesťahujem, ale počúvam. Na druhej strane to aspoň zaberá o čosi menej pamäte, než sťahovaná hudba a okrem toho je to legálne. Keď som včera počul rozhovor s Jarmilou Vlčkovou, ktorý sa objavil aj v časopise pre nevidiacich, ktorý sa venuje hudbe cítil som, že je to odozva na to, čo som si myslel. Akoby to bola odpoveď na to, čo sa v poslednom čase udialo, no na druhej strane nie všetky rádiá na internete poskytovali informácie, ako názov interpreta a skladby, či dokonca kvalitný zvuk.

Medzi moje ďalšie aktivity patrí aj prekladanie programu Audacity do Slovenčiny. Nečudujem sa, že mnoho používateľov Audacity zo Slovenska dávajú prednosť českému prekladu. Takto to dopadne, keď sa vývojár vzdá toho prekladu pre niekoľko škrabancov, ktoré on sám mohol upraviť. Postupne sa so škrabancov stávali rany a tak som sa rozhodol zobrať celú vec do vlastných rúk a chopiť sa prekladu. Neviem ešte, kedy to bude hotové. Som ale v kontakte s prekladateľmi a vývojármi programu Audacity. Tento program je s otvoreným zdrojom a zadarmo. Určite väčšina z vás tuší, čo som tým chcel povedať. Za tento preklad síce nič nedostanem, ale aj tak aspoň budem spokojný, že som ho upravil tak, ako som najlepšie vedel.

Neprekladám teda už iba počítačové hry, ale aj programy, ako také. Ak všetko dobre dopadne, o dva roky možno budem môcť masírovať. Nechcem tým povedať, že sa vzdám hudby, prekladania, či písaní básní a príbehov. Na to si občas nájdem trochu času. Možno si nájdem aj čas na svoje blogy. Chcel som len, aby ste vedeli milí moji priatelia, známi, kamaráti a čitatelia, že myslím na vás.

Váš Tanuki

P.S: Pozrite si pre istotu úvodný citát.

Vyhasnutie, alebo démonov je priveľa

Viete, že nepatrím k ľuďom, ktorí by na internet posielali veci od buka do buka, ako to niektorí robia na sociálnych sieťach, či dokonca na blogoch, ako istý nevidiaci, možno aj iní ľudia. Aj na Youtube sa objavujú veci, ktoré by tam nemali čo robiť a odosielajú ich doslova psychopati. Preto, ak sa vám tento článok nebude páčiť, chápem to. Každí sme nejakí, niekedy sa niečo začne, či skončí.

Posledný mesiac zažívam v mojom živote hnev. Situácia z pred piatich rokov sa opakuje, dokonca aj minuloročné Vianoce sa veľmi zhodovali s tými, ktoré som zažil v roku 2013. Ide o atmosféru a pocity, ktoré som prežíval a stupňuje sa to. Tí, ktorí ma osobne poznáte, či  pravidelne čítate môj blog asi tušíte, o čo pôjde. Ak hádate moje platonické kauzy, tak bohužiaľ, nemýlite sa. Opäť som do jednej vletel. Podrobnosti tu opisovať nebudem. Paradoxom je, že mal som sa poučiť z toho, čo som zažil a vykročiť ďalej. Nanešťastie sa situácia zopakovala. Dokonca som si myslel, že som vyriešil istú vec z minulého roku. Vtedy som to zakrýval mojimi virtuálnymi cestami cez istý letecký simulátor pre nevidiacich tak, že som stúpal vyššie v hodnotení pilota. Dokonca som si skúšal predstaviť, ako letím skutočne nad Afrikou, Gréckom, Japonskom, Kamčatkou a mnohými inými miestami, cez ktoré som na Eurofly práve letel. Snažil som zakryť to, pred čím som utekal a čo som si myslel, že sa vyriešilo. Našťastie som rozumný na toľko, aby som o tom nepísal na mojom blogu, hoci ani písanie do denníka, či do mojich pamätí, ktoré si zapisujem do počítača nezvykne pomôcť. Hlavou mi pred niekoľkými mesiacmi prebleslo hlavou slovné spojenie v Turečtine “yeter be”, čo znamená “už dosť”. Bol to výstražný signál. Čo to znamená, to som sa dozvedel od Turkov, ktorí tu pracujú a aj prekladač mi pomohol. Akoby to bol signál a akési výstražné intuitívne varovanie podobne, ako “ain qalbi”, čiže “kde je moje srdce”, pri čom opäť išlo o niečo, čo mi hovorilo, kde aj bez leteckého simulátoru lietam a že to nie sú krajiny, ale vzťahy. Čiže, “kde je moje srdce” asi pred desiatymi rokmi a teraz “už stačí”. Jedno v Arabčine (v istom dialekte “wee’na galbi”), druhé v Turečtine. Ako na potvoru, ale to sa odzrkadlilo na minulom mesiaci, či aj teraz. Dokonca aj minuloročné problémy s očami môžu mať psycho-somatický koreň rovnako, ako aj kašeľ, ktorý ma zastihol minulý týždeň. V poslednej dobe sa hnevám na celkom bezvýznamné veci a nič sa mi nedarí. Nebudem vinu zvaľovať na celú túto kauzu, do ktorej som opäť nešťastne vletel, či dokonca na susedov, alebo mafiu, ako istý nevidiaci blogér. Nie, až tak ďaleko neklesnem. Chyba je vo mne a ak to takto bude pokračovať ďalej, nebudem môcť písať blogy vôbec, preto že budem možno tam, kde by som nechcel vôbec ísť. Najhoršie je na tom to, že ani hudbu už nahrávať neviem a píšem veľmi zle. Myslím to tak, že neviem už písať rôzne príbehy tak, ako pred tým. Možno je to preto, preto že moje napísané veci nerozdeľujem správne. Niekedy sa ale treba vypísať z toho všetkého, či nejakým spôsobom dať moje pocity von, ale nie aroganciou, či agresivitou. Dokonca som si všimol, že už som presýtený hudbou, ale v tichu neviem byť a pauzu si neviem dať. Musím pracovať na plné obrátky, ako stroj. Mám totiž pocity, že nič som nenapísal, že už sa mi minula inšpirácia ATĎ.

Píšem o tom preto, preto že sa to odzrkadľuje aj na mojich blogoch. Neviem už, o čom by som mal písať a preto radšej uverejňujem príspevky na stránky na Facebooku, ktorá je s týmto blogom prepojená. Hovorí sa, že ak je okolo niekoho veľa démonov, občas si aj anjel k tomu človeku nájde cestu. Nie je to ale celá armáda a blokáda démonov, takže žiadni anjeli ku mne neprídu? Mám takýto pocit a preto možno na blogy budem prispievať menej. Potrebujem si asi dať pauzu a prerušiť niektoré aktivity, ktoré mi nerobia duševne teraz najlepšie. Mrzí ma to, no potrebujem mať asi nejakú činnosť, ktorá by nesúvisela s hudbou. Môže súvisieť s jazykmi, ale na istej dovolenke som dostal ďalší nápad, o ktorom možno raz na blog napíšem. Nenapíšem, že by som sa tomu chcel venovať, no niektorí možno na to, ktorá vec to bude prídu, respektíve vytušia, že práve na tú vec narážam. Ešte stále sa totiž hľadám, preto že aspoň duševne sa chcem cítiť dobre. Viem, že život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale je dôležité, aby sme sa aspoň duševne cítili v poriadku. Nemusíte ma ľutovať, ani mi pomáhať. Nepíšem to preto, aby ste mi pomohli. Mnohí mi skúšali pomôcť, ale v takýchto veciach som si zvyčajne pomohol sám. Verím, že príde čas, keď sa všetko na dobre obráti. Potom možno aj Globe of music bude fungovať tak, ako fungovať má.

S ukulele v Chorvátsku: o splnených snoch nad moje očakávania

Ako som už na tomto blogu písal, bol som na dovolenke v Chorvátsku s ukulele. Mal som rôzne sny a nápady, ako s ukulele osloviť nejakých ľudí. O tom, že viem hrať na ukulele mnohí vedeli. Veď ukulele si môžem hocikde zobrať so sebou a keďže uplynulo päť rokov od chvíle, čo som začal hrať na ukulele, rozhodol som sa, že nielen v Egypte, ale aj v Chorvátsku budú počuť moju hru. Táto príhoda je hlavne o tom, ako sa mi splnilo množstvo mojich snov, dokonca aj nad moje očakávanie. Jeden z nich bol vypočuť si naživo Klapu, tradičný hudobný žáner Dalmatínskej hudby. O tom, že som s Klapou hral na ukulele sa mi ani nesnívalo.

Pre niektorých ľudí to môže znieť čudne. Veď ukulele a Klapa, to sa k sebe nemusí hodiť. V Klape je hlavne dôležitý spev, potom gitara, basgitara a mandolína. Je to ale pravda a rád by som sa s vami o tento unikátny zážitok s vami podelil.

V jeden večer na Krku som sa dozvedel o živej hudbe, ktorá mala hrať na terase hotela Dražica. Keď som počul, čo to je za zoskupenie, moje srdce zaplesalo. “Konečne počujem naživo Klapu! Nie z MP3 prehrávača, či internetu, ale naživo!” Zaradoval som sa a s pedagógmi z občianskeho združenia Usmej sa na mňa som sa dohodol, že cez prestávku sa opýtam členov Klapy, ako sa ich Klapa volá a že sa s nimi dohodnem tak, aby som po prestávke si mohol zahrať s nimi. Tak sa stalo. Dozvedel som sa, že sa táto Klapa volá Klapa Tramuntana. Bohužiaľ zabudol som mesto, odkiaľ pochádzajú. Členovia Klapy Tramuntana súhlasili s mojim nápadom a zatiaľ som hral rôznym ľuďom na ukulele, dokonca aj rakúskym dovolenkárom. Aké piesne som im hral, domyslite si. O tom, že sa im moja hra zapáčila, nebolo žiadnych pochýb. Samozrejme som aj spieval. Po prestávke som zahral len tak s Klapou Tramuntana. Potom ma okamžite vyviedli na javisko a desať skladieb, ktoré som vedel zahrať na ukulele a niektoré ani nevedel som zahral a zaspieval bez prípravy. Medzi nimi boli slovenské piesne, talianske piesne a samozrejme, chorvátske piesne. Ako som už písal vyššie, niektoré piesne som pred tým na ukulele vôbec nehral. Členovia občianskeho združenia Usmej sa na mňa sa čudovali, že som zahral desať piesní len tak bez prípravy na mojom ukulele. O tom, že ukulele dobre znelo v tejto hudbe, neexistovali žiadne pochybovania.

Chcel by som na záver poďakovať Klape Tramuntana, ako aj občianskemu združeniu Usmej sa na mňa za to, že mi pomohli splniť si jeden z mojich snov. Okrem toho tento sen bol nad moje očakávania a ani by mi nebolo napadlo, že budem hrať s Klapou na ukulele.

Doplnenie 25. 4. 2020:

Neskôr sa mi s pomocou internetu a sociálnych sietí podarilo zistiť, že Klapa Tramuntana pochádza z mesta Kraljevica, ktoré sa nachádza na sever od mesta Krk.

Keď ustane zvuk, nastane ticho

Aj takto môžeme preložiť jeden z veršov v knihe Tao-te-ťing, za ktorej autora považujeme čínskeho filozofa Lao C´. Ďalší preklad tohoto istého verša znie:

“Príliš veľa zvukov škodí.”

Niektorí z mojich kamarátov tvrdia, že oveľa viac začali milovať ticho, než hudbu. Nerozumel som im po istej udalosti, ale 18. Apríla 2019 sa stalo niečo, čo mi poskytlo odpoveď na túto otázku. Možno to vás prekvapí milí čitatelia, preto že ma poznáte, ako človeka, ktorý miluje hudbu a bez nej nevydrží. Kvôli istým veciam tu nebudem uvádzať, kde sa táto príhoda stala, aby som niekomu neublížil.

Včera som bol na niečom, ako koncert. Išlo o akúsi jazzovú kapelu, ale podľa mňa to bol experimentálny Jazz. Okrem toho táto kapela hrala v miestnosti, kde sa to nehodilo. Tento hluk ma celkom dezorientoval a pokiaľ som niečo potreboval, nikto ma nepočul. Nakoniec som odtiaľ odišiel. Môj asistent sa divil, ako som to vydržal počúvať. Nevedel som mu vtedy odpovedať, ani teraz tomu nerozumiem. Vedel som ale jediné. Nechcem už žiadnu hudbu ani počuť.

Napriek týmto myšlienkam som si skúšal pustiť klasickú hudbu, populárnu hudbu, či indickú klasickú hudbu a vôbec hudbu rôzneho žánru. Práve vtedy sa mi podarilo naraziť na zaujímavý článok o hudbe, hoci časť z toho, čo tam bolo napísané som spoznal okamžite. Vďaka tomu, že som zažil množstvo zvukov, žiadnu hudbu som ani počuť nechcel. Je síce pravda, že sa teraz, kedy tento článok píšem zaujímam aj o iné veci, napríklad o programovanie. Všimol som si, že pracovné ponuky v oblasti IT je na internete veľké množstvo. Aj keď neviem programovať a nemám na to predispozície povedal som si, že vyskúšam aspoň programovať v Pythone. Minulý týždeň ktosi na internete uverejnil dokonca návod v Angličtine. Ten niekto nevidel a okrem toho mi môj ďalší nevidiaci známy poradil stránku s návodmi na Python. Mimochodom aj NVDA je naprogramovaný v Pythone. Veď to, v čom som na tom veľmi zle môžem vylepšiť. Ostatní ma predsa nepoznajú celkom. Ak niečo začnem, je síce pravda, že sa toho po čase vzdám. Takto to bolo aj s programovaním. Možno to bolo aj preto, preto že som nemal žiadny cieľ. Teraz ho už mám. Prezrádzať ho tu nebudem. To teraz nie je dôležité, ale začal som si všímať, že potrebujem pauzu od hudby. Veď aj istý alternatívny maliar mi povedal, že hudba obsahuje množstvo emócii a preto ju veľmi nemá rád. To, čo mi hudba prináša do života som už napísal. Ak je niekto niečoho presýtený, bude sa mu to hnusiť. Platí to bohužiaľ aj pri hudbe. Či pri hudobných žánroch, alebo pri hudbe, ako takej, budete potrebovať ticho.

Včera som porozumel citátu, ktorý spomínam na začiatku, ale aj tomu, čo mi mnohí ľudia hovorili. Netvrdím, že prestanem sa venovať hudbe, ale zároveň pokiaľ si milí čitatelia myslíte, že môžem len hrať a tvoriť hudbu a nič iné, potom ma poznáte len z jednej strany. Nechcem tým povedať, že viem oveľa viac, než my. Nechcem sa nad vás povyšovať, či ponižovať. Okrem hudby napríklad píšem poviedky, básne, či rôzne úvahy a články. Už som písal o tom, ako som sa začal zaujímať o nové veci a hoci je pravda, že moja poriadná blogová explózia začala asi pred piatimi rokmi, už skôr som sa začal venovať písaniu, či Blogom, dokonca aj tvorbe webových stránok, či vysielaní v internetovom rádiu. Boli to ale iba skúšky nehovoriac o mojich pokusoch vytvoriť četových robotov. To sa mi z časti podarilo, ibaže potom som si povedal: “Veď to pre mňa nemá žiadny konkrétny cieľ!” Niektoré nápady treba v hlave rozvynúť, ale niekedy potrebujeme hlavne ticho. Príliš veľa zvukov, či hluku nám môže škodiť.