Vlastimil Marek sa pomaly pripravuje na svoj odchod

Týmto článkom by som chcel pozdraviť mojich alternatívnych kamarátov. Síce už nezaoberám sa rôznymi alternatívami, ale ešte stále mám rád relaxačnú hudbu. Ako táto hudba vznikla a z čoho vychádza ma naučil práve Vlastimil Marek, alternatívny hudobník a duchovný učiteľ hnutia New age. Ak niekto číta jeho blog tak zistí, že Vlastimil marek sa postupne pripravuje na svoj odchod a nie je z tohto sveta veľmi nadšený.

Alternatívny pohľad na hudbu

Vlastimil Marek bol medzi prvými ľuďmi, kto mi poskytol alternatívny pohľad na hudbu. V tom čase som ukončil konzervatórium a niektoré veci ma utvrdili v jeho názoroch a alternatívnom pohľade na hudbu. Okrem toho som sa dozvedel aj o tibetskej tradičnej hudbe, indickej klasickej hudbe, tibetských misiach, afrických rytmoch, ale aj o japonskom Zene, New age a o iných veciach. Práve s niektorými jeho názormi nesúhlasím a ako sa zdá, nie som jediný.

Správne pôrody

Dnes existuje množstvo ľudí, ktorí propagujú domáce pôrody. Medzi nich patrí aj Vlastimil Marek. Nad jeho názormi krútil hlavou aj istý Zenový majster, ktorý nedávno zomrel. Aj ja som si pri čítaní týchto názorov uvedomil, že to už zachádza do extrému. Hoci už som vedel správne definovať New age a mnohé názory sa mi páčili postupne som si uvedomoval, že nedá sa súhlasiť so všetkým. Medzi tým boli už spomínané správne pôrody.

Svet rozhodne nie je dobrý, ale ani zlý

Podľa toho, čo Vlastimil Marek na svojom blogu píše svet ide do záhuby. Nevravím, že má v niektorých názoroch pravdu, ale neskôr som pochopil, že to tak nie je. Je to úplne inak a keby by to tak bolo, ľudstvo by skončilo už veľmi dávno. Ako je to skutočne so svetom si môžte prečítať v knihe moc faktov od Hansa Roslinga. V Češtine sa táto kniha nazýva Faktomluva.

Svet Desi

O tom, ako dokáže svet niekoho poriadne vydesiť, či o tom, ako svet desí je veľa čo napísať. Stačí si napríklad pozrieť správy. Väčšina správ poukazuje na to, že svet nás desí a čo nás na ňom desí je….

Možno ste si všimli chybu v názve. Nie, toto nie je obyčajný preklep, ale veď vy viete, že sa rád pohrávam so slovami a že milujem aj takéto slovné hračky. Možno to súvisí aj s písaním poviedok a autori by predsa mali tieto veci ovládať. O čom tento článok bude?

Zabudnite na to, čo vás desí. Ak narazíte na slovo Desi na anglických stránkach vedzte, že sa jedna o nejakú spojitosť buď s Indiou, Pakistanom, alebo Bangladéšom. Slovo “desi” pochádza zo sanskritského slova “déša”. V moderných indických jazykoch jestvuje slovo “déš”, čo znamená “krajinu, oblasť”. Ide o krajiny indického subkontinentu, no v súčasnosti sa tento termín chápe pri krajinách spomínaných vyššie, čiže pri krajinách, ktoré boli súčasťou Indie, ako takej.

Keďže je tam podobná kultúra (existujú aj tam určité rozdiely), rozhodol som sa, že začnem najprv tým, čo si predstavujeme pod slovom India. Áno aj o Indii som mal vytvorené určité predstavy, ako aj o Číne, či Japonsku. Hinduizmus, Budhizmus, Ajurvéda, alebo Jóga, toto všetko sa vám spája s Indiou, ako aj vôňa rôznych korenín, či najvyššie vrchy sveta Himaláje a je toho viac. Čo sa týka hudby, s Indiou sa mi spája napríklad hudobný štýl Bhangra, indická klasická hudba, Bhádžany, Kirtany, Mantry a hudba indického filmového priemyslu. S Indiou sa nám spája aj veľká chudoba, národ rozdelený do rôznych kást, alebo aj džungle, hory, kari korenie a možno aj štát Goa a Hippies. Možno vďaka týmto veciam vo mne aj dnes indická hudba vyvoláva rôzne fantastické predstavy. Našťastie, sú to iba predstavy. Dopočul som sa napríklad o ľuďoch, ktorí tam boli za akýmsi iným duchovnom. Aj ja som mal takéto čudné predstavy. Teraz na to hovorím, že sú to čudné predstavy. Veď niektorí Hipisáci tam boli, ale žiadne duchovno nezískali. Ani ja som pred desiatimi rokmi nevedel, že v Indii je množstvo úradných jazykov a hoci Indovia zvyknú rozprávať aj po Anglicky, Hindčina sa napríklad používa len v severnej časti Indie, potom je tam ešte Pandžábčina, Bengálčina, Tamilčina, Kannadčina a rôzne iné jazyky. Dokonca aj hnutie Harekrišna sa mi spája s Indiou, hoci podľa mňa toto hnutie len niečo vybralo z indickej filozofie a možno si to aj upravili, to ja neviem.

Na indických jazykoch je zaujímavé napríklad to, že sa zapisujú spoluhlásky a samohlásky sú znázornené rôznou diakritikou. Práve tak si podľa opisov predstavujem indické písma. Či je to pravda, to mi môžu povedať tí, ktor vedia čítať napríklad písmo í Dévanágarí, či ovládajú niečo zo Sanskritu. Alebo poradie znakov je presne také, ako sa tieto znaky vyslovujú (od hrdla až po pery). Platí to pre všetky jazyky v Indii, ktoré používajú brahmické písma. Urdčina používa arabský zápis a poradie je tam rovnaké, ako v Perzštine, či Arabčine. O tom, čo som napísal o indickej hudbe si môžete prečítať na tomto blogu, alebo si môžete prečítať článok, kde porovnávam európsku klasickú hudbu s indickou klasickou hudbou.

Poznám zopár kamarátov, ktorí radi počúvajú pandžábsku Bhangru. Asi pred štyrmi rokmi som aj ja začal počúvať hudbu Indie, Pakistanu a susedných krajín. Dokonca som narazil aj na hudbu Nepálu a aj Nepál patrí do regiónu Indický subkontinent. Je síce pravda, že potom som záujem o Indiu opustil hneď, ako som natrafil na K-pop. Nič si ale nevyčítam.

Čo ma teší na indickej hudbe je skutočnosť, že aj tam sú zachované tradície. Práve to ma priťahovalo aj na africkej hudbe, arabskej hudbe, či balkánskej hudbe. Hudba krajín ďalekého východu totiž už žiadne tradície v hudbe nemá. Samozrejme, neplatí to len pre krajiny ďalekého východu, ale aj pre západ všeobecne. Okrem toho názory na hudbu, hlavne na indickú klasickú hudbu sa mi páčia. O tom, ako Indovia uvažujú o hudbe si môžete prečítať na blogu jedného z ľudí, ktorý mi takto vysvetlil všetko, čo som o indickej klasickej hudbe nevedel.

Asi pred dvomi rokmi som narazil na Balujiho Shrivastava, ktorý hrá práve indickú klasickú hudbu. Prekvapilo ma na ňom to, že má rovnaký zdravotný problém, ako ja. Aj on totiž nevidí a vraj bez učiteľov sa sám učil hre na rôznych hudobných nástrojoch. Skláňam sa pred ním. Vďaka istej službe, kde môžem počúvať hudbu som sa rozhodol konať. Určite tušíte, že ide o Spotify. Žiadne rádiá, kde nemusí fungovať ani vysielacia adresa. Pustil som si napríklad kompozície indickej klasickej hudby, potom kompozície západnej klasickej hudby. V indickej klasickej hudbe, ako spomínam v článku, na ktorý som tu uviedol odkaz sa interpret stáva skladateľom a je spojený s vesmírom, ako takým. Treba to zažiť, ale neskôr sa mi podarilo naraziť na relaxačnú hudbu hranú na klavíri. Prekvapilo ma, ako táto hudba bola komponovaná. Ide o novú hudbu, nie o starú hudbu. Vtedy som si uvedomil, prečo sa Ravi Shankar nechal počuť, že hudba New age, čiže relaxačná hudba existovala už dávno pred Kristom, že to bola indická klasická hudba. Tí interpreti splynuli s hudbou, čiže ju nehrali, ale ju aj cítili a komponovali. Práve preto som si povedal, že vyskúšam niečo také aj ja. Pochopil som, že treba sa dostať do hudby a ju aj skomponovať, aj keď nie ste skladateľom. Napríklad Ravi Shankar bol ako hráčom na Sitar, tak aj človekom, ktorý tú hudbu komponoval, ak by sme to mali povedať slovníkom európsky rozmýšľajúceho človeka. V mojom porovnávacom článku spomínam ale, že to nie je tak celkom pravda. Existujú určité tóny Rágy, určité rytmické noty Tály a hráči na týchto základoch, ktoré sa naučia od svojho majstra takpovediac improvizujú. To nám, ľuďom zo západu chýba, ale aj Indovia sa učia našu klasickú hudbu. Mali by sme si teda vymieňať rôzne skúsenosti a svetu Desi sa priblížiť. Situácia je ale u nás taká, že žiaden majster indickej klasickej hudby sa u nás vôbec nezastavil. Ak áno, tak potom o tom neviem. Nemyslím len na koncert, ale aj na prednášku o indickej klasickej hudbe. Na internete si môžeme nájsť aj to, takže takto by sme jeden z problémov vyriešili.

Čo sa týka ostatných tradícii vrámci Indie, ako takej, máme aj u nás indické reštaurácie. Z toho niektoré z nich patria istému hnutiu, na ktorý mám svoj názor, ktorý nie je ani dobrý ani zlý. Možno je to preto, preto že som spoznal mnohých úžasných Harekrišňákov, takže predsudky nechám tak, ale ich filozofiou sa neriadim.

Určite je mnohé z toho, čo som zo sveta Desi nestihol objaviť. Je ale pravda, že niekedy sa zvyknem inšpirovať aj indickou, či pakistánskou hudbou a podobnými žánrami. Tento svet je pre mňa plný protikladou a kontrastou a kultúry v tej oblasti sú si z časti veľmi podobné. Neviem síce, prečo som sa opäť začal zaujímať o indickú hudbu (myslím tým aj na indickú populárnu hudbu), ale možno za tým sú rôzne predstavy o Indii, či Nepále, ktoré podľa mňa ostanú len predstavami a ničím iným.

Latinská hudba

V Angličtine existujú termíny, ako Latin music a Latin dances. Aké sú tie latinské tance, či Latinská hudba?

Keď som bol malý myslel som si, že Latinčina sa používa v oblasti, ktorej hovoríme Latinská Amerika, alebo nejako to súvisieť určite bude. Ako znie Španielčina, či Taliančina, to som už vedel. Keď som si kúpil kazetu s “Latinskými hitmi” bol som prekvapený, že počujem Španielčinu.

Neskôr som zistil, prečo sa tento názov používa. Stačí iba zistiť, do akej jazykovej skupiny patrí Španielčina a ak zistíte, že do Románskych jazykov a názov tejto skupiny vám trochu pripomenie Rím, tak ste na správnej ceste k odpovedi na túto otázku. Potom zistíte, že Rímska ríša bola obrovská a Latinčina v rôznych formách sa používala po celej rímskej ríši. Z rôznych dialektov Latinčiny, ktorá sa na území, ktoré ovládal Rím používala vznikli nové jazyky, ako Taliančina, Francúzština, či Španielčina. Tieto jazyky boli ovplyvnené inými jazykmi, no to bolo ešte vtedy, keď napríklad na území Galie sa používala Latinčina a tiež nejaké keltské jazyky. Neskôr Frankovia ovládli toto územie a germánska Frančtina opäť zohrala dôležitú zmenu ako aj v jazyku, tak aj názve, takže vzniklo Francúzsko. Podobná história zasiahla Španielčinu, Rumunčinu a iné jazyky.

Vtedy som si uvedomil, prečo sa používa pojem Latin music pre istý hudobný žáner, hoci Latinčinu som počul v hudbe tiež, no to sa dotýka napríklad gregoriánskych chorálov. Takže, Latinská hudba prezrádza hlavne krajiny, kde sa táto hudba vyskytuje. Latinská Amerika tu zohráva kľúčovú rolu, no ani Španielsko a Portugalsko nie sú žiadnou výnimkou. Tak som pochopil dosť, než som chcel pochopiť. Čo sa týka hudby, termín Latim music je rovnakou záhadou, akou je napríklad termín Space music. Okrem toho tance, ako Flamenco, Salsa, či Tango tancuje veľa ľudí a aj dnes sú to obľúbené tance.

Ovládam Arabčinu, hoci jej nerozumiem

Možno vás tento nadpis zmiatol. Je ale veľmi výstižný pre tento článok. Mnoho z vás milí čitatelia a priatelia určite viete o tom, že som voľakedy počúval arabskú hudbu. Niektorí z vás mi kladú otázky, či rozumiem tomu, čo spievam. Pravda je, že nerozumiem tomu, no niekedy sa snažím zistiť preklad textu. Najhoršie je na tom to, že existuje množstvo arabských variantov a štandardnú Arabčinu vedia iba vzdelaní ľudia, alebo tí, ktorí pracujú v médiách. Také sú moje informácie o Arabčine. Možno sa mýlim v týchto veciach, ale počul som, že štandardná Arabčina sa vyskytuje najmä v médiách. Existuje potom ešte klasická Arabčina a skúste si domyslieť, kde sa táto Arabčina vyskytuje. Ak hádate Korán, hádate správne. Problém nie je len v Arabčine, ale aj v zlom pochopení svätých textov. Bohužiaľ, netýka sa to len Arabčiny, či Moslimov. Aj v Kresťanstve boli rôzne dezinterpretácie a ešte nanešťastie niekedy aj sú, no to je už úplne iná téma. Chcem tým naznačiť, že za to nesie zodpovednosť dosť ľudí.

Prejdem ale na to, ako ovládam Arabčinu. Už som tu spomenul arabskú hudbu, ktorú som voľakedy počúval. Aj teraz si pri arabskej, či tureckej hudbe zaspomínam na staré zlaté časy, ako hovorím. Tým, že som počúval arabskú hudbu asi štyri roky, alebo podobné hudobné žánre, naučil som sa, akoby ich hudobný jazyk. Tak som si všimol, že v arabskej a tureckej hudbe existujú štvrťtóny, ktoré naša západná kultúra nepozná. Keď som o tom prezradil dievčatám z istého súboru, napadla im práve táto vec so štvrťtónmi. Aj niektorí moji internetoví kamaráti sa ma pýtali na Maqamy a Hidžazy. Chceli vedieť, či počujem v arabskej hudbe štvrťtóny a viem ich zaspievať. Podobnú otázku som totiž položil im a vedeli tie tóny zaspievať.

To bola Arabčina, ako hudobný jazyk. Čo sa ale týka arabských foném, aj tie ovládam. Takže keď sa snažím naučiť niečo v Arabčine, arabskí rodení hovoriaci chvália môj prízvuk. Samozrejme tu, pokiaľ niekto vie po Arabsky, dokonca aj náboženské pozdravy a slová okamžite sa nám asociuje to najhoršie a privolávame si to, či chceme, či nie. Aj ja som mal pred tým, než som narazil na arabskú hudbu predsudky. Neskôr, ako ste správne pochopili som sa naučil základy hudobného arabského jazyka.

V Muzikery najviac ľudí nakupuje Korg Monotron

V čase, kedy tento článok píšem na stránke Muziker.sk v kategórii Syntetizátory a pracovné stanice sú najobľúbenejšie produkty od Korgu Korg Monotron Duo a Korg Monotron Delay. Prečo práve tieto?

Korg monotron Delay a Korg Monotron Duo sú vreckové syntetizátory analogového typu. Monotron Duo má štvorcovú krivku, Monotron Delay krivku pílového zuba. Na Korgu Monotron Duo môžete hrať najmä melódie, zatiaľ čo Korg Monotron Delay slúži hlavne na zvukové efekty. Obidva hudobné nástroje som si zadovážil a musím sa priznať, že sú to skvelé hudobné hračky, ktoré si môžete zobrať skutočne hocikde a len tak intuitívne si zaimprovizovať, či ohúriť rôznymi zvukovými efektmi.

Pokiaľ nechcete nikoho vyrušovať, môžete si pripojiť na tieto syntetizátory aj slúchadlá a tak budete iba vy počuť zvuk týchto unikátov. Môžete si k ním pripojiť aj rôzne audio zariadenia a môžete pomocou nich takto ovládať zvuk magnetofónu spolu so syntetyzátorom. Napríklad, môžete pridávať echo skladbe, ktorá práve ide na vašom CD prehrávači. Bohužiaľ, prepojovací audio kábel si musíte zakúpiť zvlášť. Na druhej strane z mojej vlastnej skúsenosti vám môže postačiť na rôzne pokusy aj zvuk tohto syntetizátora.

Ako je to s tou liečivou hudbou?

Teraz vás milí čitatelia trochu preberiem. Písal som tu totiž o tom, ako hudba dokáže liečiť. Rád by som vám to vysvetlil, pokiaľ nebude neskoro, pokiaľ to pochopíte doslova.

Ak máte nádchu, horúčku, či iné vážne choroby nečakajte od hudby, že vás ich zbaví. Hudba vám môže zmieriť pohľad na chorobu, ako takú. Znamená to, že pokiaľ si pustíte napríklad hudbu New age (relaxačnú hudbu), hneď sa budete psychicky cítiť lepšie. Pri tom vám môže pomôcť aj hudba tybetských spievajúcich mís, zvuky šamanských bubnov, alebo aj gongy. Klasická hudba taktiež môže mať podobné účinky, ako uvoľnenie psychiky, či dokonca aj niektoré experimentálne nahrávky. Ide tu o akýsi pocit vyvolaný pomocou zvukov, ktoré u každého môžu vyvolávať rozličné pocity.

Hudba má teda čisto psychologický účinok na chorobu. Aj Šamani o tom určite by vedeli povedať svoje, či v Severnej Amerike, ale aj v niektorých sibírskych regiónoch, kde vedia zaspievať aj alikvotné tóny. Aj vo mne ích hudba vyvolala niečo neobyčajné, no nebolo to hneď. Možno práve aj vďaka tomu som sa začal venovať alikvotnému spevu, či mongolskému hrdelnému spevu.

Liečenie zvukom a nové veci okolo toho

To, že sa zaoberám alternatívnym pohľadom na hudbu a to, že aj ja mám svoj pohľad na hudbu, ako takú svedčí o rôznych veciach. Mnoho ľudí mi hovorilo, že to nie je nič, že týmto nikoho nezaujmem, no ja som vedel, že niekoho áno. Preto aj na blogy, či sociálne siete zdieľam kadečo okolo inej hudby. Na druhej strane hudba nevylieči vážne choroby, skôr má psychologickú funkciu pri týchto veciach.

Asi pred tromi mesiacmi som začal vysielať relácie na istom rádiu pre nevidiacich vďaka odozvám na moje príspevky okolo hudby do istej komunity. Keďže som počul mnohé zaujímavé veci okolo rôznych hudobných nástrojov a prečítal aj niektoré mýtické príbehy s rôznych tradícii, vedel som veľmi dobre, čo hudba mohla znamenať pre ďalšie národy. Mohol som to teda uplatniť, dokonca som sa pokúšal túto hudbu prezentovať aj iným ľuďom, či to boli moje konpozície, alebo aj etnická hudba vďaka niektorým blogom. Ľudia totiž začínajú hlúpo škatuľkovať, no nechcem príliš o tom písať. Na internete takúto propagandu a rôzne veci nájdete už aj kvôli istému zamaskovaniu na rozličných internetových portáloch, ktoré majú skôr politický účel, než účel šíriť iné duchovné poznanie. Niekedy sa aj tak hlúpo niektorí ľudia prezradia. Bohužiaľ, táto vec súvisela s liečivou hudbou a prezradím len toľko, že dotyčný človek bol pozvaný do istej rádiovej kontraverznej stanice. Ani neviem, ako a téma “liečivá hudba” sa okamžite zvŕtla na tému “zlý západ”. Na druhej strane aj bez tohto zásadného omylu po vypočutí jeho takzvanej liečivej hry som vedel, koľko bije. Chcel som ísť aj ja na jeho prednášku, kde doslova cena bola prekvapivá. Keby záležalo na cene, nešiel by som tam. Keďže na internete sa mi podarilo nájsť aj jeho vystúpenie a prednášku vedel som hneď, že to nebude nič. Aj istý môj kamarát mi povedal, že to nie je bohviečo. Súhlasil som s ním a ešte dodám, že pokiaľ narazíte na internete na akési liečivé solmizačné frekvencie verte mi, že ide tam skôr o akúsi numerologickú hračku. Fór je ale v tom, že pokiaľ viete, ako jedlo dobre pripraviť, pochutná si na ňom aj obyčajný človek, ktorý nie je žiaden gurmán. Alebo vidíte nejakú nádhernú vec a okamžite to kúpite. Niečo je výborne vysvetlené, kvetnato napísané a okamžite tomu uveríte a to je príklad rôznych názorov na liečivé hudby, ktoré neboli podložené dôkazmi. Vždy keď niečo čítam o liečivých zvukoch, snažím sa niečo z rôznych postupov aj vyskúšať, aby som to potom vedel dobre zhodnotiť.

Pred niekoľkými mesiacmi som si vyskúšal muzikoterapiu v istom centre. Po terapii som sa pýtal na rôzne veci okolo hudby a dozvedel som sa to, čo som vedel, ale aj nevedel. Na internete som taktiež objavil rôzne informácie a keď som zachytil, že v istej televíznej relácii bol jeden z výrobcov meditačných (šamanských rámových) bubnov, spozornel som. V istom terapeutickom centre som sa dozvedel, že bubny sú vhodnejšie pre spodné čakry, zatiaľ čo tibetské spievajúce misy pre vyššie. Či je to pravda, to treba zistiť. Dôležité je aj to, ako danný zvuk na vás pôsobí. Keď som si vyskúšal napríklad tibetskú spievajúcu misu, či šamanský bubon, alebo to bol gong, bol som prekvapený. Dokonca istý nemecký distribútor ponúka, ako rôzne šperky a doplnky, tak aj rôzne hudobné nástroje. Zmenili dokonca aj dizajn internetových stránok a až tak, že som bol z toho prekvapený. Pri stránke s hudobnými nástrojmi som v sekcii liečivé hudobné nástroje natrafil na šamanské hudobné nástroje. V sekcii liečivá hudba boli samozrejme aj tibetské spievajúce misy, či rôzne liečivé tibetské a balijské zvony a samozrejme, gongy.

Asi včera som opäť zavítal na stránky o muzikoterapii, liečivých hudobných nástrojoch a všimol som si určité spoločné rysy. Mnohé z týchto stránok zvykli ponúkať okrem muzikoterapie a rôznych kurzov aj možnosť, vyrobiť si vlastný bubon, väčšinou to boli šamanské bubny. Ako som už spomínal, šamanské bubny poznám a skutočne majú unikátny zvuk. Keď som chcel navštíviť inú stránku, kde som sa už dávno neocitol prekvapilo ma, ako sa zmenila nie len stránka, ale aj obsah stránky. Namiesto rôznych liečivých hudobných nástrojov tam začali ponúkať len šamanské bubny. Poznám aj iných ľudí, ktorí mi hovoria o tom, ako na nich pôsobia práve bubny. Niektorí mi rozprávali aj o účinkoch tibetských spievajúcich mís na ich čakry. Aj na alikvotný spev mali niektorí ľudia názory, ako “nebeské zvuky”. Na iných môže napríklad pôsobiť zvuk Didgeridoo, iní majú radšej Handpan oproti Tank drumu a je toho ešte viac. Na druhej strane, keď si niekto dá naladiť vibrafón do frekvencii, ktoré sú postavené len na akejsi numerologickej hračke a nie na alikvotných tónoch a prirodzených ladeniach ešte neznamená, že to bude fungovať. O šamanských bubnoch vieme svoje a už som tu na blogu spomínal aj to, aké je intuitívne ladenie a ako pôsobí. Niektorí ľudia dokonca nepočujú ani alikvotné tóny v alikvotnom speve a to len preto, preto že ich nechcú počuť. Mne sa ale podarilo to, že som si z istej tradície vybral len to dobré a to boli práve alikvotné tóny, myslím na istú udalosť, kedy som po Beatboxovom období náhodne narazil na mongolský hrdelný spev a keď potom pár rokov rozhodlo, čo je unikátne v tej oblasti, kde sa pohybujem, čiže v etnickej hudbe. Beat box je skôr pre Hip hop, ale alikvotný (či hrdelný spev) je v niečom oveľa lepší, než náš západný operný spev. Aj gregoriánsky chorál je istým spôsobom unikátny, no alikvotný (či hrdelný) spev mi pripadá byť zaujímavý možno vďaka tomu, že málokto ho tu na západe ovláda. Pri tom sa dá naučiť, no nemusí sa to každému hneď podariť. Niektorí z ľudí mi totiž hovorili, že na to treba mať vlohy, alebo talent. Pri istej internetovej ankete, ktorú som vytvoril v Angličtine sa mnoho ľudí čudovalo nad tým, ako títo ľudia rozmýšľali a potvrdili len to, čo som už vedel. Každý sa ho môže naučiť, hoci si človek najprv myslí, že nie je to možné. Alikvotný spev má taktiež liečivé účinky podobne, ako mantry, modlitby, či rôzne šamanské piesne.

Opäť o vibráciách a tajomstvo konečne odhalené

Včera sa stalo niečo, v čo som ani veriť nemohol. Chyba opäť nastala vďaka egu a škatuľkovaniu, ktoré nás ľudí tak bohato sprevádza, kde sa dá. Niekedy si to ani pripustiť nechceme, no je to o nás známe.

Jeden z mojich duchovných učiteľov raz prehlásil, že dokáže aj indická klasická hudba liečiť. Ktorá je ale tá, pri ktorej rástli aj rastliny, o ktorej som počul? Skúšal som túto odpoveď hľadať, kde sa dalo a samozrejme, začal som počúvať aj indickú klasickú hudbu. Napriek tomu, že som vedel, že toto je indická klasická hudba cítil som, že akokoľvek je to zaujímavé, nie je to priama odpoveď na moju otázku. Je to niečo podobné, ako pri hudbe veľmi dobre viete, že temperované ladenie je najdokonalejšie pre našu hudbu, no potom narazíte na prirodzené ladenie a cítite (bez rozumu), že je oveľa krajšie, alebo že frekvencia 440 HZ nie je v poriadku, ale je to frekvencia 256 HZ. Treba to vycítiť, srdcom.

Vtedy som ale bol ešte stále presvedčený vďaka tomu, čo som čítal, že indická klasická hudba je proste naj. Potom, čo som si do môjho MP3 prehrávača stiahol hudbu, kde znela Didgeridoo zistil som, že práve Didgeridoo začalo pre mňa mať oveľa veľký účinnok, než indická klasická hudba. Vďaka racionalite, pri čom tu hlavnú rolu musí zohrávať intuícia som zabudol na to, že v tomto prípade mi môže pomôcť intuícia a zbytočné emócie treba odložiť nachvíľu preč. Okrem toho som už v tej dobe dosť často zdôrazňoval, ako aj tu, tak aj v rôznych reláciách o alikvotných tónoch a ako súvisia s univerzom, že východné tradície sú postavené práve na alikvotných tónoch a naše na vibráte a mnohé podobné veci okolo alternatívnej hudby, ktoré som začal objavovať nie len teoreticky, ale aj prakticky a skúmať rôzne intuitívne a akustické možnosti. Ak niečo nesedelo, pokojne som to vylúčil a išiel som ďalej.

Nadišla ale chvíľa, kedy som odhalil to, čo sa opäť potvrdilo a život ma doslova udrel po hlave a zasiahol ma do srdca, preto že opäť spalo. Pred niekoľkými rokmi mi totiž môj bratranec priniesol CD s indickou klasickou hudbou, kde znel Sitár, tradičný indický klasický hudobný nástroj. Alebo to bola Vína? Sitár je vlastne taktiež Vína, hoci názov je odvodený z Perzštiny. Toto ale nie je podstatné. Pred niekoľkými rokmi som si toto CD ani nepustil a ohŕňal som nad tým nos, preto že som poznal aj podľa mňa vtedy lepšiu indickú klasickú hudbu. Nevedel som ale, že toto CD môže byť akýmsi kľúčom k odhaleniu tajomstva istého experimentu s rastlinami, kde v jednej z miestností znela aj indická klasická hudba hraná na Sitár a Tablu. Pustil som si toto CD a tu náhle sa niečo vo mne začalo prebúdzať. Toľko alikvotných tónov som ešte nepočul. Bol to hotový raj pre uši a tie malé vibrácie mi pomohli. Vždy to u mňa tak zvykne byť, že určité veci odhalím práve vtedy, kedy to najmenej čakám. Nad týmto CD som krčil nos, ako sa dalo a náhle mi to pripadalo, akoby som vyhrabal akýsi kľúč ku dverám do tajnej komnaty. Samozrejme, s hudobným nástrojom Sitár tam určite hrala aj Tanpura, ale ide tu hlavne o tie alikvotné tóny. Odhalil som toto tajomstvo práve vtedy, kedy som to najmenej čakal. Nie som ale sám, no vôbec ma to neštve. Je to v poriadku.

Ohňostroje za reláciu

Už od Júna 2017 nahrávam reláciu pre rádio ZK Hudobná mandala. Rádio ZK je komunitné rádio programu pre nevidiacich, ktorý sa nazýva Zvuková konferencia. Pred niekoľkými dňami sme si vrámci komunity aj s jej zakladateľom robili žarty, že za túto reláciu bude odpálený ohňostroj. Táto relácia má totiž najviac častí nahratých vrámci rádia ZK, no ja som rád, že môžem ľuďom priniesť niečo nové.

Do Zvukovej konferencie som nahrával príspevky týkajúce sa hudby, no z úplne inej oblasti, ktorú málokto pozná. Išlo mi o propagáciu intuitívnej hudby, ktorá ako som sám spoznal predsalen existuje. Musíme ju ale nájsť sami. Niektorí tomu hovoria aj prirodzená hudba. V istom časopise, kde aj tam občas napíšem nejaký článok som nazval túto hudbu aj bio hudbou, preto že je čistá a čerstvá a vôbec hraná s ľahkosťou duše a človeka. Opísať sa to slovami nedá a možno tomu niektorí ani rozumieť nebudú. Práve vďaka týmto mojim príspevkom a väčšine pozitívnych reakcii na moje príspevky som sa rozhodol, že budem v tom pokračovať. Na koniec mi pomohla komunita a tak mi navrhli, aby som nahrával relácie pre Rádio ZK. Možno to bolo aj preto, preto že som nahrával danné úvahy do dvoch a viacerych príspevkov (myslím len na jednu konkrétnu tému) a týkalo sa to hlavne hudby. Okrem toho, keďže hudobné nástroje tohto hudobného žánru nestoja veľa a sú jednoduché na hru som si povedal, že im poskytnem aj dôkazy. Niektoré videá (napríklad ako čisté ladenie) boli na internete a tak som okrem hry na nástroje poskytol aj nejaké tie internetové ukážky. Situácia sa vyvinula tak, že mi niekto z komunity navrhol, aby som o tých nástrojoch a iných veciach nahrával relácie pre rádio ZK. Vec som si prekonzultoval zo správcom tejto komunity, ktorý tento môj nápad schválil a pustil som sa do práce.

Na začiatku Júna už takmer desať relácii som stihol nahrať, inšpirácie prichádzali z rôznych zdrojov a nápady sa množili. Okolo 20. Augusta 2017 už bolo nahratých 39 relácii a to sa v čase, keď píšem tento článok vysiela len piata. Rádio ZK je totiž amatérske rádio a tak tieto relácie sa budú striedať po dvoch, či troch týždňoch. Okrem toho sú archivované aj na archíve tohto rádia. Všetki informácie okolo tejto aj iných relácii môžete nájsť tu.

Keď som si všimol, že je už okolo štyridsať častí nahratých, rozhodol som sa založiť aj facebookovú stránku, kde informujem o častiach tohto programu. Kto vie, možno vytvorím aj vlastný blog pre tento hudobný program.

V závere tohto článku by som sa chcel poďakovať Stanislavovi Brožovi, ktorý založil zvukovú konferenciu za to, že mi poskytol možnosť prezentovať moje názory na hudbu. Ako som sa pred niekoľkými dňami dozvedel, mám dosť relácii nahratých a oveľa viac, než ostatní. Možno sa môže stať aj to, že už nebude čo nahrávať a buď bude relácia na iné (duchovné) témy, alebo nebude žiadna. Uvidíme, čo čas ukáže.

Ladičky naladené do intuitívneho ladenia a ďalší objav

Už som tu určite spomínal, že 128 HZ, či 256 HZ je pravá frekvencia podobne, ako 432 HZ. Ak nie, tak to opäť zopakujem, no na druhej strane aj inak informujem o týchto tajomných hudobných veciach.

Ak násobíme istú frekvenciu číslom 2, získame od tej dannej frekvencii oktávu. Z toho vyplýva, že som násobil 1×2, potom 2×2, 4×2, 8×2, proste výsledné číslo číslom 2, vyšli mi čísla, ako 128 HZ a 256 HZ. Tieto frekvencie sú podobné tónu C, hoci v inom ladení. Ak násobíme číslo 1 číslom 3, sme opäť v druhej oktáve, ale kráčame kvintovými krokmi a opäť výsledné číslo vynásobíme číslom 3, ako napríklad v tomto príklade:

1×3=3 ×3 = 9 ×3 =27

27 HZ a vynásobíme ho číslom 2 niekoľko krád. Potom zistíme, že pri takomto násobení vyjde nám číslo:

432 HZ

Keď si túto frekvenciu vypočujeme zistíme, že je to frekvencia podobná tónu A, ale v inom ladení.

Niekedy začiatkom augusta 2017 som objavil v istom obchode s rôznymi alternatívnymi a muzikoterapeutickými nástrojmi aj ladičky, ktoré ladili v tóne C s frekvenciami 128 HZ a 256 HZ.

Práve tak, ako som sám cítil, že viacej mi vyhovuje prirodzené ladenie, než temperované som cítil, že základná frekvencia, do ktorej sú nástroje vyladené nie je pravá. Cítil som, že ju potrebujem znížiť. Preladil som teda môj keyboard do tej frekvencie a potom pomocou vygenerovaného zvuku s frekvenciou 128 HZ som sa chcel presvedčiť, či to nie je práve táto frekvencia. Tak som si nastavil aj na keyboarde zvuku sínusovej krivky a zahral tón, ktorý by mohol zodpovedať už spomínanej frekvencii. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistil, že výsledný tón, ktorý som zahral na keyboarde je podobný tomu, ktorý bol s krivkov 128 HZ, len o pár centov, či o jednu frekvenciu vzdialený. “Môj predpoklad sa potvrdil.” Pomyslel som si.

Chcem týmto všetkým povedať, že niekedy je dobré sa pri hudbe riadiť tým, čo cítite. Netýka sa to len komponovania, ale ako ste sa sami pri čítaní tohto článku presvedčili aj ladenia. Netýka sa to len stupnice, ale hlavne celistvého ladenia. Človek to vedieť nemusí, človek to musí vycítiť. Hudba je predsa jazykom univerza, ako hovorím. Prečo je ale dnešná hudba naladená úplne inak? Prečo sa nedodržiavajú prírodné ladenia? Jedno z vysvetlení je, že za to môže naše duchovno, ktoré odmietalo tieto takzvané “pohanské” veci. Určite viete, na koho narážam. Pamätajte si ale, že v súčasnej dobe sa tieto informácie opäť začínajú pomaly nachádzať. Tieto informácie nemusíte nachádzať len na internete, ale aj v rôznych knihách, ktoré boli napísané práve v dobe, kedy tieto informácie na internete ešte dostupné neboli.