Pravé ladenia majú v sebe harmóniu vesmíru

Včera som opäť cez istý počítačový program začal generovať alikvotné tóny. Boli to tóny sínusovej krivky. Zvláštne bolo na tom to, že tieto tóny som si väčšinou prehrával rovno od základného tónu a nie od alikvotných tónov, čiže od násobkov fundamentálnej frekvencii. Včera som spravil pravý opak a výsledok ma prekvapil. Aj keď tam nebolo počuť hlavný tón, znel tam. Možno to bola práve interferencia v priestore, o ktorej písal na svojich blogoch aj Vlastimil Marek.

Na mojom keyboarde mám ako aj rôzne druhy ladení, tak aj sínusový tón si môžem nastaviť, ako zvuk. Schválne som si preto nastavil čisté ladenie a zahral som c-durový akord, podľa ktorého sa dá naladiť čisté ladenie. Aby som to vám vysvetlil, rovnomerné temperované ladenie nie je založené na násobkoch frekvencie, zatiaľ čo čisté ladenie je práve na týchto intervaloch založené. Zaznelo presne to, čo som čakal, hlavne keď som akord zahral vo vyšších oktávach. Zaznel ešte jeden vedľajší tón c, ktorý sa vytvoril práve alikvotnými frekvenciami. Okrem tónov c e g bol aj tón h naladený práve do tohto čistého akordu.

Keyboard ponúkal dva varianty čistého ladenia, durové a molové. Vedel som automaticky, že tam namiesto tónu e bude použitý tón es. Vyskúšal som teda zahrať tóny c-es-g v čistom durovom ladení a opäť zaznel tón, tentokrát as. Keď som zahral ten vedel som, že to je rozladené. Tak som nástroj naladil do čistého molového ladenia a vtedy akord znel tak, ako znieť mal. Okrem toho nerád priznávam, že práve čisté ladenia mi znejú oveľa lepšie, než temperované. Možno je to preto, preto že takéto nástroje v tomto ladení boli ladené väčšinou ľudským hlasom. Znamená to, že využívala sa tam intonácia ľudského hlasu a tieto ladenia sú známe ako aj v stredovekej hudbe, tak aj v indických klasických Rágach.

Djembe, či Darbuka?

Aký je rozdiel medzi západoafrickým bubnom Djembe a orientálnou Darbukou? Veď obidva nástroje sú vlastne pohárové bubny. Existuje nejaký špeciálny rozdiel medzi nimi? Existuje, dokonca aj taký, o ktorom ste nevedeli.

Darbuka je vyrobená z kovu, najmä z hliníka. Jej blana je syntetická a má silný zvuk. Bubon Djembe naproti tomu je vyrobený z dreva, blana je z kozej kože a má hrubší a mohutnejší zvuk. Na Darbuku hráte tak, že ľavá ruka sa môže hrať basový zvuk, pravá len okrajový zvuk. Pri Djembe sa ruky striedajú, takže aj ľavá a pravá môžu raz hrať bas, inokedy slap. Takto jednoducho by sa to dalo vysvetliť, no mnohé môže prezradiť práve to, ako hráte na dannom hudobnom nástroji. Je to asi niečo také, ako keď pentatonika je najlepšou stupnicou. Znamená to teda, že intuícia a zvuk tu môžu prezradiť dosť. Pri Darbuke totiž ma zvuk dokázal prinútiť k tomu, aby som používal len ľavú ruku na basový zvuk a udieral do stredu. Pri zvuku Djembe som už nejako automaticky vedel, že musím používať obe ruky pri všetkých zvukoch.

Ako je to možné? Ktosi v istej relácii povedal, že takéto hudobné nástroje si musia nájsť svojho hráča. To mi pripomína istú vetu z Harryho Pottera: “Každý prútik si svojho čarodejníka vyberá.” Znamená to v tomto kontexte aj to, že hudobník a hudobný nástroj musia byť prepojení navzájom.

Príroda ukazuje, aká je najdokonalejšia hudba

Keď som pred niekoľkými dňami počul pentatoniku vo zvukoch Kalimby, potom som si otvoril okno a započúval som sa do zvukov vtákov zistil som, že všetko so všetkým súvisí. Dnes sa opäť potvrdili preukázané veci, o ktorých takmer nikto nič nevie.

Dnes som si konečne prevzal tovar v hudobnej predajni, ktorý tam na mňa čakal od minulého týždňa. Všetko sa podarilo a nepálska flauta sa ocitla v mojich rukách. Stačilo si už len overiť, či bude obsahovať práve také tóny, ako má pravá nepálska pastierská flauta obsahovať. Išlo mi o to, či sa dá na nej zahrať pentatonika. Môj predpoklad bol správny, dala sa zahrať. Vyšiel som teda von a začal som hrať. Pri niektorých hudobných nástrojov je ľahko poznať podľa vôni, či materiál, z ktorého boli hudobné nástroje vyrábané je prírodný. Táto nepálska flauta ma presvedčila, že práve v nej sa nachádza prostredie chudobnej krajiny, kde bola vyrobená. Drevo malo zvláštnu vôňu, ktorá mi okamžite navodila predstavu Nepálu a ich kultúry.

Prekvapeniam ešte nemal byť koniec. Narazil som totiž na článok, ktorý bol o rádiu, ktorý vysiela zvuky lesa. Bol som prekvapený z toho, aké zmeny nastávajú vo vysielaniach rádii. Opäť sa začalo potvrdzovať, že najkrajšiu hudbu má príroda a že všetko so všetkým súvisí. Príroda ukázala opäť svoje tajomstvá. Je už na ľudí, ako s nimi naložia.

Ako naša hudba neladí?

Málokto z nás vie, že naša hudba tak celkom neladí. Možno len tí, ktorí sa zaujímajú o úplne iné veci, než bežní ľudia. Málokto vie, že existujú aj iné tóny, než len celé tóny a poltóny. Ako je to možné?

Číňania podobne, ako Pytagoras dokázali matematicky vypočítať hudobné vzťahy jednotlivých tónov a preukázali, že všetko so všetkým súvisí. Môžeme to pokojne nazvať aj prirodzené (čisté) ladenie. Toto ladenie korešponduje so zákonitosťami s prírodou. Aby som to vysvetlil pre tých, ktorí nevedia, na čo narážam, tak to sú alikvotné tóny. Tie som častokrát spomínal na mojích blogoch, no dnes niekto spomenul toto kľúčové slovo a už som sa začal vypytovať na to prirodzené ladenie. Odpoveď, ktorá zaznela bola už tá, ktorú som vedel.
Ak máte frekvenciu 100 HZ, alikvotné tóny budú 200 HZ, 300 HZ ATĎ, čiže všetki násobky hlavnej frekvencie. Keď používate program na generovanie tónov a použijete sínusový tón a budete tieto násobky generovať zistíte, ako všetko so všetkým súvisí. Pripomína mi to Jin a Jang v čínskej filozofii. Popísať toto všetko hudobnou teóriou by bolo asi také zbytočné, ako vysvetľovať, prečo existuje na svete toľko jazykov a nie iba jeden jazyk.

V čom sme teda spravili chybu? Prečo naša hudba neladí. Jednoducho vysvetlené, mnoho ľudí začalo experimentovať s intervalmi, preto že sa im nepáčilo, že nie sú tie tóny samostatné, ale všetko so všetkým súvisí. Tak intervaly začali skracovať a rôzne upravovať. Tak vzniklo temperované ladenie, kde síce tóny znejú výborne, no už nie podľa zákonov prírody, čiže nie sú prirodzené.

Oktáva, najčistejší hudobný interval

Hudobné intervaly naša hudobná teória klasifikuje na veľké, malé, zväčšené, zmenšené a čisté. Hudobné intervaly existovali aj bez našich teórii v starovekej Číne, či v starovekom Grécku. Či už Pytagoras vypočítal intervaly na základe monochordu a alikvotných tónov, skutočné intervaly a hudba nie sú správne vypočítané.

Ako je to možné? Pri zvukovom experimente som si povedal, že okopírujem nahrávku a budem zvyšovať tóny podobne, ako pri alikvotných tónoch. Znamená to, že som použil násobky základnej frekvencie a teda druhý násobok je tiež 100%, tretí 200%, štvrtý 300%. Potom som to skúšal s alikvotnými tónmi a nakoniec som si povedal, že použijem kombinované rámiky a budem sledovať zmeny oktáv a iné editačné polia, kde boli oktávy zapísané. Postupne som sledoval intervaly: Oktáva, kvinta, oktáva, malá tercia…. Potom som si povedal, že skúsim ručne zmeniť tóny podľa toho, čo som počul. Prepol som teda v druhom rámiku na tón, na ktorý som chcel nahrávku zmeniť a sledoval som percentá. Na moje veľké prekvapenie som si všimol, že iba oktávy sú správne počítačom vypočítané. Ostatné intervaly boli naladene nesprávne. Tak napríklad pri čakaní 200% som narazil pri zmene na čistú kvintu vo vyššej oktáve, čo je aj tretí násobok pôvodnej frekvencii základného tónu pri ručnej zmene na frekvenciu 299,96. Bol som prekvapený, no tu som si spomenul, čo Vlastimil Marek písal o hudbe, aká je zle naladená naša hudba. Možno je to aj preto, preto že naša hudba kladie skôr veľký dôraz na vibrato, zatiaľ čo hudba východných krajín je bohatá na alikvotné tóny, napríklad gongy, či tibetské misy.

Oktáva je zrejme najčistejší interval. Možné je to aj preto, preto že na rozdieľ od hudobnej teórie, ktorú používa obyčajný človek, výpočetná technika matematicky vypočítala oktávu úplne presne. Nie len jedna oktáva, ale aj ďalšie obsahovali na moje veľké prekvapenie správne čísla pri percentách, čiže celé čísla, ako 100, 200, 400, 800 ATĎ. Dá sa teda predpokladať, že oktáva je najčistejším intervalom….

Čo ste o ľudskom hlase netušili?

Vlastimil Marek, jeden z duchovných učiteľov hnutia nového veku mal pravdu keď tvrdil o tom, aký je ľudský hlas zázračný. Každý si určite spomenie na Orfea, ktorého spev bol doslova kúzelný. Niektorí ľudia, ktorí vedia zachytiť každý detajl ľudského hlasu (farbu, intonáciu, výšku a podobné vlastnosti) sa môžu naučiť aj jazyky, ktoré sú tónové. Medzi tónové jazyky patrí aj Čínština.

U niektorých nevidiacich platí to, že dokážu sa zamilovať do každého nádherného hlasu, hlavne opačného pohlavia. Nemusí to byť u všetkých, no napríklad ja k takejto skupine ľudí patrím. Niektorí môžu v hlase spozorovať aj alikvotné tóny, to vie aj veľa vidiacich ľudí. Prvý krát som sa s alikvotnými tónmi stretol pri počúvaní etnickej hudby, keď som narazil na mongolskú, či tuvínsku hudbu. Bol som prekvapený tým, ako jeden človek môže zaspievať dva, či tri tóny naraz.

Dokonca aj v niektorých mantrách môže byť kúzlo, o ktorom nikto ani netuší. Pamätám si na to, ako som počul Om mani padme hum v rôznych verziách, no najviac sa mi páčila verzia, pri ktorej spevák spieval úplne uvoľnene. To platilo aj pri iných mantrách, no keď niekto mantru spieva len tak striktne, preto že sa to musí spievať, už mantra stráca svoj účinnok. A čo gregoriánsky chorál? Je zrejmé, že mnísi v stredoveku boli oveľa bližšie k Bohu, než ktokoľvek potom. Keď som gregoriánsky chorál počul, doslova mi ulahodil. To som ešte nevedel, že sa tento chorál takto nazýva a tiež som nevedel, kde vznikol.

Okrem alikvotného spevu som istú dobu počúval aj jódlovanie Pygmejov kmeňa Baka, podarilo sa mi naraziť aj na spevy severoamerických pôvodných Američanov (Indiánov). Ak sa to nerobí z myšlienkov zarobiť peniaze a ak sa to robí zo srdca, bolo tam cítiť niečo magické.

Asi pred týždňom som sa cítil veľmi zle a nemohol som sa utíšiť vo vnútri. Tí, ktorí sa zaujímajú o alternatívne duchovnosti vedia, na čo narážam. Práve vtedy, keď sme na meditácii začali spievať spevy a zborovo, dokázal som sa uvoľniť. Za ľudským hlasom je ozaj niečo nádherné. Dokonca som si istý čas niekoľko krát prepočúval aj rusínske zborové spevy, či staré ruské spevy. A čo bulharské ľudové ženské spevy a bulharské ženské zbory? Výsledok bol ten istý, niečo nádherné.

Ako príklad spevu, aký môže byť zázračný môžem uviesť tento príbeh. Brat mal štyri roky a práve sa mu mala narodiť sestrička. Lekári nedávali veľkú šancu na prežitie dievčatka. Rodičia sa teda začali pripravovať na pohreb. Syn však nevidel svoju malú sestričku a stále prosil rodičov, aby jej mohol zaspievať. Napriek tomu, že syna tam nechceli pustiť, všetko sa podarilo. Začal zo srdca spievať svojej sestričke a výsledok, žiaden pohreb sa nekonal. Dievčatku sa totiž vrátilo zdravie. V tom speve bola zahrnutá myšlienka, aby sestrička ožila, hoci on o tom nevedel. Riadila ho teda akási vyššia sila.

Objav pentatoniky

Ako je možné, že čínska hudba je tak nádherná? Kde je ten kľúč?

Raz dávno som dostal na Vianoce nepálske flauty. Niektorí týmto flautám hovoria aj indické píšťaly, no pravé indické flauty vyzerajú trochu inak. Keď som zahral na tie flauty všimol som si, že stupnica nenasleduje tak, akoby mala. Za to pri posledných dierkach som sa zarazil, preto že som hral to, čo som počul v čínskej hudbe, presne tie tóny. Vtedy som to chápal asi tak. Vedel som len, že sa posledné tóny týchto fláut podobajú na to, čo som počul v čínskej hudbe, že hrám podobné melódie. O niekoľko rokov som sa po prvý krát dozvedel o čínskej pentatonike a taktiež som pochopil, prečo tak rád som hral na čiernych klávesoch na klavíri. Sú to totiž tóny pentatonickej stupnice.

Pentatonická stupnica znamená, že obsahuje päť tónov. Existuje niekoľko druhov  tejto stupnice, napríklad čínska, japonská, či pygmejská. Táto stupnica sa hlavne využíva v rozličných ľudových tradíciách, alebo pri Jazze, hlavne pri improvizáciách. Dokonca niektoré nástroje sú ladené tak, aby ste mohli hrať len v pentatonike, narážam na Handpany a Tongue drumy. O nich bude reč v inom príspevku. Neskôr som zistil, že aj etiópska hudba sa hrá v pentatonike.

Čo ale s nepálskymi flautami? To už som spoznal aj indiánsku flautu a tam som objavil, že pri pentatonike bolo treba na určitom stupni odokryť dve dierky naraz. “Čo, ak to isté platí aj pri tých nepálskych flautách?” Povedal som si, zobral som jednu z nich a odokryl som určité dierky. Ako som čakal, zaznela okamžite pentatonika. Myslel som si teda správne. Dovtedy som si vypočul aj rôzne názory na pentatoniku a niektorí z ľudí nazvali túto stupnicu nebeská stupnica. Iní zase rozprávali, že keby chcel niekto zahrať celý vesmír, použil by na to pentatoniku.

Hovorí sa, že pentatoniku vynašli Číňania. Dokázali vyladiť podľa dĺžky rôzne píšťaly do dvanástich tónov, z ktorých vybrali len päť tónov. Trochu mi to pripomína pytagorov experiment s monochordom. Pomocou jednej struny dokázal Pytagoras vypočítať hudobné intervaly, pomocou ktorých boli zákony vesmíru. Niektorí tvrdia, že pentatonika bola vypočítaná podľa tónov v kvintovom kruhu. Podľa môjho názoru Číňania, ktorých jazyk nevyužíva len ľavú (logickú) mozgovú hemisféru, ale aj pravú (intuitívnu) mozgovú hemisféru pracovali hlavne s intuíciou a tak vytvorili päť tónov, vďaka ktorým vznikla nebeská stupnica. Podľa mňa, keďže prvé pozostatky človeka sa našli na území Etiópie si myslím, že pentatonika mohla vzniknúť práve tam. Skutočne pentatoniku oficiálne využili Číňania.

Určite vás zaujíma aj to, prečo práve päť tónov? Prečo Číňania vyhotovili stupnicu z piatich tónov? Vysvetlenia sú na to rôzne, no pri čínskej pentatonike tóny so sebou náramne súvisia. Čínskych živlov je taktiež päť a zatiaľ, čo naše živly “voda, vzduch, oheň a zem” predstavujú rozdielne veci, čínskych päť živlov “voda, oheň, zem, drevo a kov” spolu súvisia práve tak, ako päť tónov nám dobre známej čínskej pentatoniky. Je to príklad čínskej filozofie a Taoizmu, kde všetko so všetkým súvisí (dobro a zlo, Jin a Jang, slnko a mesiac ATĎ).