Hong kong povstal

V posledných týždňoch sa v médiách objavili správy o demonštráciách v Hong kongu. Demonštruje sa proti tomu, aby trestne stíhaní väzni boli vydaní späť do Číny. Medzi týmito väzňami sú ale ľudia, ktorí v skutočnosti nič neurobili.

Spravili ale niečo pre Čínu, čo sa samozrejme Číňanom nepáči. Medzi nimi sú aj ľudia, ktorých v Číne čaká mučenie, väzenie a ešte niečo horšie. Áno, ide o odber orgánov, ktorému čelia praktizujúci cvičenia Falun Gong. Čo je to za cvičenie, písal som tu už. Môžete si o tomto cvičení nájsť na internete aj vy, ale pozor, nie na stránkach čínskej ambasády. Čínska ambasáda o tomto hnutí šíri veľmi zlé správy, správy plné nenávisti a zloby. Kresťanov to samozrejme nemusí zaujímať až do chvíle, dokiaľ sa ČKS nezačne montovať do pápežových vecí. Áno, ČKS chcela zasahovať do vecí Kresťanstva. To, ako čínska vláda “miluje” Kresťanstvo je dobrým príkladom blokovanie kupovanie biblie cez internet. Čo sa týka Ujgurov, či Tibeťanov, tí tiež vedia povedať svoje o čínskej vláde a niektorí Ujguri sa dostávajú do extrémistických islamistických skupín, zrejme kvôli politike ČĽR. Čo sa týka Tibeťanov, tí našťastie utekajú do Indie, ale v Indii žijú všetci mierumilovným životom? O tom, ako sa tam zaobchádza s Kresťanmi a Kašmírmi sa dá mnohé napísať. Kašmír tu nespomínam iba tak. V týchto dňoch aj o Kašmíre sa mnohé zlé tvrdí.

Vrátim sa ale do bývalej britskej kolónie Hong Kong. Čakal som, že povstane najskôr Taiwan, preto že ten pod Čínu patriť nechce. Samozrejme, Čína si o Taiwan nárokuje, ale Hong Kong a Macao čiastočne patria pod Čínu, hoci zatiaľ majú štatút nezávislých území. Taiwan našťastie stále vzdoruje. Skutočnosťou je aj to, že v troch zmienených krajinách sú voľne prístupné správy, ktoré v Číne nie sú prístupné, napríklad spravodaj Epoch times. Píšu ho ľudia, ktorí museli pred čínskym režimom odísť do New Yorku. Ďalší fakt je používanie tradičných čínskych znakov. V ČĽR rovnako, ako aj v Singapure (ten našťastie nepatrí Číne) používajú zjednodušené čínske znaky, ktoré vytvorili čínski Komunisti. Napriek tomu protesty nemusia vyriešiť nič. Keď sa ale protesty na Tchien-an-mene nevydarili, snáď Hong Kong bude stačiť.

Je síce malá nádej a ČĽR chce udrieť na Hong Kong. Rovnako aj Taiwan jez ČĽR vystrašený. Napriek tomu verím, že raz sa veci pohnú dopredu a perzekúcie, či odbery orgánov nevinných ľudí ustanú.

Som veriaci

Niekedy sa ma niektorí ľudia zvyknú pri rôznych príležitostiach opýtať: “Si veriaci?” Možno ich zarážajú moje názory na rôzne veci, ale hlavne na to, z čoho si občas robím žarty. Rozumiem veľmi dobre, že platí aj to známe, odtiaľ potiaľ. Sú ale prípady, keď si napríklad niekto pospevuje Gangnam style a už je Satanista. Za to môže istý článok v jednom cirkevnom časopise, kde niekto napíše nejaký hoax bez toho, aby si overoval preklad textu tejto piesni a už je zle. Spomenul som si aj ja na zaujímavú udalosť, keď som sa v aute jednej z členiek kapely Pro Vocals opýtal, že či je pravda, čo mi niekto povedal, že je Katolíčka. Lucia, preto že to bola práve ona mi vysvetlila, že istý hudobný skladateľ to myslel tak, že si veľmi potrpí na poriadok a na to, aby všetko fungovalo tak, ako má. Aspoň takto som to pochopil. Potom sa ma Sisa, alebo Lucia opýtali známu otázku, ktorú sa ma opýtalo iné dievča, keď som si pospevoval Gangnam style: “Si veriaci?”

Rozhodol som sa vám na túto otázku milí čitatelia odpovedať tak, ako je, preto že mnohí z vás si určite myslia o mne svoje a pohoršujú sa napríklad aj nad tým, čo všetko v hudbe som schopný skombinovať. Ak chcete vedieť, o čom píšem, pozrite sa na moju hudobnú tvorbu hneď v prvých príspevkoch (sú zoradené od najnovšieho po najstarší) a pochopíte, na čo narážam. Ak si myslíte, že som kacír, ako hrom, tak vám rozumiem a chápem to. Napriek predsudkom, ktorí niektorí z vás o mne majú verím, že niečo, ako Boh existuje. Keby neexistoval, bol by tu chaos a všetko sa nedá vysvetliť cez Fyziku. Pozor, netreba to s Bohom preháňať. Už som tu písal o Križiakoch, či Džihádistoch a ja pevne verím, že deduško, ako Boha nazýva P. H. Baričák sa chytá za hlavu nad tým, čo teraz tí islamistickí blázni vystrájajú. Ktorýsi s mojich kamarátov mi povedal: “Ľudia si vymysleli náboženstvo preto, aby sa nebáli smrti.” Neviem, ako k takýmto úvahám prišiel, ale určite prepadol materializmu. Medzi nami, takto môžu dopadnúť mnohí, ktorým bolo náboženstvo nanútené, alebo niečo z toho, čo s ním súvisí. Veď ešte stále platí osvedčená múdrosť o niektorých kňazoch “vodu kážu, víno pijú”. Medzi nimi je množstvo Farizejov, či Saducejov, ale veľa je aj takých, ktorí sú otvorení mnohým novým veciam a nehrajú sa na to, akí sú veriaci. Môžem tu uviezť ďalší citát môjho ďalšieho kamaráta: “Viera ľudí spája, náboženstvo rozdeľuje.” Keď sme už pri tej viere, mám rád príbehy, ktoré sa spájajú s vierou, ale tiež tu platí, všetkého s mierou. S kamarátom sme spolu rozmýšľali o tom, či okrem Kresťanov aj Moslimovia si rozprávajú príbehy, ktoré sú spojené s vierou. “Možno Sufisti.” Namietol môj kamarát Peťo. Ale, aby ste si nemysleli zle, že každý, kto neverí je oveľa lepší človek, než ten, kto verí, uvediem vám trochu iný príklad a je to na hanbu rôznych ľudí, ktorí chodia do kostola. Poznám jednu učiteľku z mojej základnej školy, ktorá cvičí Jógu, náboženstvo nejako nerieši a vôbec nenadáva. Nikdy som ju nepočul vulgárne rozprávať. Naproti tomu poznám ľudí, ktorí chodia do kostolov, preklínajú, nadávajú a prespávajú sa. Nechcem tu uvádzať konkrétny príklad, ale mnohí z mojich čitateľov viete, na koho narážam s tým prespávaním. V jednom z božích prikázaní sa hovorí nescudzoložíš. My sme si to upravili na “nezosmylníš”. Čo sa týka toho nadávania, aj ja si poriadne zanadávam, keď nemám nervy na uzde, ale najradšej keď som sám, aby to nikto nepočul. Moja mama, keď nadávam to nemá rada, preto že s mojich úst počuť nadávku, to je dosť neobvyklé a nehodí sa to ku mne. Netýkalo sa to len mojej mamy. Na maminej oslave som len tak zo srandy, preto že aj mamin priateľ zarecitoval akúsi neslušnú ruskú báseňtak aj ja som potom zarecitoval ďalšiu. Nanešťastie tam bola jedna Ukrajinka, ktorá rozumela po Rusky a trochu ma potom potiahla za nos, preto že ani jej sa nepáčila táto báseň, keď som ju hovoril ja. Veď vtedy v aute mi dievčatá povedali, že aj oni sú hriešne. Ja som si pomyslel. “Všetci máme svoje hriechy. Poznám iba jedného človeka, ktorý bol bez hriechov a iniciály jeho celého mena sú J. K.” Síce aj o Kristovi niektorý Newagisti tárajú rôzne nezmysly, až rozum odchádza. Nechcem o tom písať, ale veľmi ma tieto veci pobavili, ale zároveň aj rozhorčili. Aby ste si nemysleli, že len tí, čo nie sú Kresťania sú tými najlepšími, tak mal som jednu asistentku, ktorá bola stelesnením toho, čomu sa hovorí skutočný Kresťan. Nepočul som ju ani veľmi nadávať a bola veriaca. Aj istá moja spolužiačka, hoci som si jej obraz trochu v hlave upravil bola presne tým, čo sa nazýva pravý Kresťan. Napriek tomu mi povedala, že aj ona je hriešna, no ja si o nej myslím svoje. Samozrejme, nič zlé, ale dobré.

Teraz prejdem na otázku iných náboženstiev. Mnohí z mojich kamarátov si napríklad mysleli, že vyznávam Falun Gong. Nuž, bolo obdobie, kedy som mal isté problémy s očami a chcel som ho vyskúšať. To, ako tie problémy z očami sa vyriešili som spomínal, že stačilo opäť tvoriť hudbu s ľuďmi, ktorí ma nabili pozitívnou energiou. O akých ľudí ide, možno asi tušíte.

Pozor, nechcem týchto ľudí pokladať za nejakých bohov. Bolo síce obdobie, kedy som niektorých ľudí považoval za bohov. Občas aj teraz mám takéto obdobia a s tým trochu súvisia moje platonické lásky. Oveľa je lepšie mať jedného Boha a v neho veriť. To je jedno, kto čo vyznáva, či Védy, Budhizmus, alebo je Moslim. Ďalší môj kamarát k tomu dodáva. “Budeš súdený za to, koľko lásky si mohol dať druhému, ale si nedal.” Nejako takto to môj kamarát hovorí. Je síce pravda, že okrem ľudí dnes tu máme aj množstvo moderných bôžikov, akými sú počítačové hry, či internet. Mnoho z nás by bez internetu nevedeli vydržať, ale ako môj kamarát vraví: “Internet, je ako oheň. Dobrý sluha, ale zlý pán.” Má pravdu, preto že na jednej strane nám môže poskytnúť množstvo informácii, no na druhej strane nám môže pekne zničiť čas. Ja internet využívam na tvorenie, napríklad teraz. Mám blog, na ktorý práve teraz píšem tento článok, alebo mám aj iné blogy o etnickej hudbe, na ktoré píšem nové články a aj keď to málo ľudí číta, postupne ich bude viac. Veď platí aj to, že menej je niekedy viac a už sme opäť pri viere. Čiže, netreba to s vierou preháňať a Boh vás bude milovať.

Aby som tu nepoučoval iných ľudí, spomeniem vám niečo, čo sa týka hudby, preto že, ako sa hovorí, hudba spája ľudí. Viete, čo o hudbe tvrdím a je to pravda, ako sa potvrdilo pri mojej najnovšej príhode. Na Spotify mám prehrávací zoznam (playlist) s indickou hudbou, ktorá sa zvykne spájať s náboženstvami. Je tam indická klasická hudba, sú tam aj Bhádžany a Kirtany, ale nájdete tam aj súfiské Qawwaly, či Ghazaly a iné žánre. Práve, keď som pridával žánre, ktoré súvisia s súfiským Islamom ma prekvapilo, ako sa táto hudba napriek viere podobá na Bhádžany. Predsudky okamžite spadli a opäť som si v hlave trochu vytkol, prečo som tam takúto hudbu nepridal skôr. Veď to je jedno, či sú to Hinduisti, Budhisti, či Moslimovia. Hudba nepozná hranice, je to univerzálny jazyk, ktorému každý rozumie. Niekedy vám hudba ukáže, ako sa pozerať na náboženstvo, ale stačí aj pár ľudí, ktorí sa skutočne náboženstvu venujú. Jeden z moslimských spevákov spieva v jednej svojej piesni, že je zarazený z toho, aké ľudia páchajú zverstvá v mene toho, kto nás stvoril. Možno raz o tomto spevákovi napíšem článok, preto že si ho zaslúži. Iný súfiský interpret napríklad nahral album “Boh nie je terorista”. Alebo čo Kresťania a Moslimovia svorne v populárnych hitparádach arabskej hudby? Je jedno, akého náboženstva ste. Dôležité je to, čo je vo vás a čo dáte iným ľuďom, napríklad aj vo forme hudby. Netýka sa to len náboženstva, ale napríklad mám medzi mojimi kamarátmi aj Harekrišňákov a aj oni sú ľudia.

Teraz pozor, prichádza to najhoršie, čoho by ste sa chytať nemali. Rozhodne, tarotových kariet, mágii a Woodoo. Alebo keď už, tak treba si byť vedomí toho, do čoho idete. Píšem to preto, že mnohí z vás sa určite tomu venujú. Na takéto veci je možné dnes nie len na internete, ale aj v oddeleniach rôznych kníhkupectiev s ezoterickou tématikou naraziť. Keď som na takéto niečo na internete narazil, napríklad na veštenie, považoval som to za zábavu. Veď nakoniec sa to týkalo len mojich poviedok a nie skutočných ľudí, preto že v mojich dielach boli postavy vymyslené, takže všetko bolo v pohode. Keď som raz narazil na mágiu, už som vedel, že koľko bije a prestal som tieto veci čítať. Napriek tomu ma zaujíma mystika a doslova mi niektorí ľudia, ktorí sa zaoberajú veštením a mágiou pripadajú byť z časti čudní, ale veď aj to sú ľudia. Poznám ľudí, ktorí sú proti Angelológii, či proti slovanským Védam, ale keď to niekto chce vyznávať, to je už jeho cesta.

Spomenul som tu veci, ako Angelológia, či Falun Dafa. Týka sa to aj iných podobných vecí. Ako som spomínal, nech si každý verí v to, čo chce, ale nech niekoho pre jeho vieru nezabijú. Týka sa to napríklad niektorých kresťanských komunít v arabskom svete, alebo napríklad aj Falun Dafy, ktoré v Číne, kde toto hnutie vzniklo zažíva tvrdú perzekúciu a ešte horšie, členom tohto hnutia odoberajú orgány len pre ich vieru. Aj preto som s tým hnutím, ale ho nevyznávam a tým čo veria rôznym klebetám z ČKS musím odkázať, že toto hnutie nie je nebezpečné. Čítal som ich knihy a skúste si prečítať stránky Minghui. Tam sú príbehy, ktoré s týmto hnutím súvisia. Som aj proti tomu, čo sa deje s Baháistami v Iráne, či Kresťanmi v tejto krajine. O tom by vám mohol porozprávať Reza Sicani z Iránu. Napriek tomu keď počúvam iránsku hudbu sa nesnažím riešiť náboženstvá, len to, aká je hudba, ale niekedy aj ja trochu so smútkom sledujem to, čo sa v Iráne deje a nepáči sa mi to.

Spomínal som tu rôzne hnutia, ktoré môžu byť celkom dobré. Sú ale situácie, keď niekto vyznáva exorcizmus. Verím, že niektorí ľudia sú posadnutí démonmi, ale niektoré veci zachádzajú z toho až k fanatizmu. Ak sa niekto na takéto veci pozerá, mám preňho istú radu. Nemusíte pozerať takéto videá. Stačí, keď si pustíte nejaké kriminálky s krvou, streľbou a zabíjaním. Takých je plná televízia, hlavne večer, ale aj naša detektívna literatúra a garantujem vám, že ani spať poniektorí z vás nebudú. Alebo čo vravíte na niektorých ľudí, čo sa cez rôzne kanály spájajú, dokonca s archanjelom Gabrielom, či s duchmi mŕtvych ľudí a mimozemšťanmi? Ak niekto do niečoho takého zapadne, je to podľa mňa nebezpečné. Ak niekto medituje, to nebezpečné vôbec nie je. Sú ale situácie, keď sa niekto hrá na víly, či neviem, z akých bytostí tento človek pochádza a vtedy už to hraničí s psychiatriou. Opäť tu platí, že všetko s mierou, aby ste potom niekde nedostali, odkiaľ sa nedá vrátiť.

Oveľa dôležitejšie je to, čo je vo vás a čo dáte druhým ľuďom. Niekedy sa stane, že Kresťan, ktorý je veľmi zaujatý proti Moslimom zažije pomoc od človeka, ktorý je Moslim. Alebo niekto počuje múdre názory od človeka, ktorý vyznáva iné náboženstvo a vtedy sa stane, že sa niečo vo vás zlomí, ak ste v týchto veciach príliš striktní. Niekedy sa ale stáva, že nemôžete svoj pohľad na veci vysvetliť tomu druhému, preto že tomu aj tak rozumieť nebude. Preto si na vás milí čitatelia, ktorí tento článok čítate to, čo je vo vašich vnátrach a to, čo ste mi všetko ukázali a ja som presvedčený, že niektorých z vás mi do cesty poslal sám Boh, ako anjelov, či rôzne skúšky životom, či sa stretnete s ľuďmi, ktorých ste po dlhom čase nevideli. Verím teda, že Boh existuje a verím v neho.

Môj postoj ku Falun gongu, konečne uvádzam veci na pravú mieru

Bolo to minulý rok, keď som si myslel, že Falun Gong (alebo Falun Dafa) je cesta, ktorú musím praktizovať. Neviem, či to bol súcit, ale ako som tak počúval kresťanské príbehy o viere pochopil som, že každá cesta môže byť správna. Či je to Kresťanstvo, alebo aj Islam. Áno, dobre ste prečítali, Islam. Narážam hlavne na sufijských mystikov, ktorí majú občas v Moslimskom svete peklo. A čo Baháisti? Tí to tiež nemajú ľahké. V prípade Falun Gongu to predsa len zašlo poriadne ďaleko. Veď okrem perzekúcii je tam prítomný aj nelegálny odber orgánov čínskou vládou. Existujú teórie okolo istej kontroverznej výstavy a hovorí sa, že ju organizuje Čína a sú medzi telami vystavených aj telá väzňov svedomia. Strach pomyslieť na to.

Hoci túto kultivačnú cestu nepraktizujem, som proti tomuto, aby sa robili takéto svinstvá. Ak kvôli viere niekto zabíja toho druhého (bez rozdielu náboženstva), to už zachádza priďaleko. Práve v tom som s Falungongistami, no ich cestu som zatiaľ nepraktizoval. Je to aj kvôli tomu, že nevidím. Boli ale situácie, kedy som si myslel, že mi to pomôže práve pre moje bolesti očí. Keď je človek zúfalý a keď mu lekári nezvyknú pomôcť, skúša kadečo. Napríklad aj rôznych liečiteľov, či Ajurvédu. Veď, keď lekári povedia mojej mame a mne, že mi asi budú musieť vybrať oči a dať implantáty, nie je mi všetko jedno. O tom, aké je to rôzne s implantátmi, mnohí z vás, čo nevidíte viete, pokiaľ máte implantáty o tom svoje. Takže, skúšal som kadečo, aby som neprišiel o oči, len Falun gong nie.

Napriek tomu mi pomohlo niečo úplne iné, aby som sa z týchto vecí dostal. Možno asi tušíte, kto. Prezradím len, že to súviselo s hudbou. Potom som si uvedomil, že nemusím praktikovať práve Falun Gong. Môžem byť aj Kresťanom, alebo je jedno, čomu sa budem venovať, len nech to nie je niečo zlé. To, čo je zlé, to tu rozpísavať nebudem. Človek musí na základe intuície, nie len rozumu vnímať, čo a ako a verte mi, celý život sa učíme. Tak som napríklad pochopil, že Minghui príliš píše o Falun Gongu, akoby to bola tá najlepšia cesta. Ale, čo ak niekomu vyhovuje niečo iné?

Odôvodním to jednou peknou príhodou. Moja pani profesorka, ktorá ma učila klavír mi raz po hodine, keď sme riešili, ktoré náboženstvo čo hlása a ktoré je to správne porozprávala takýto príbeh:

Spadol pútnik do jamy. Snažil sa odtiaľ vyškriabať, no nie a nie sa odtiaľ dostať. Prišiel k nemu Budha a vraví mu: “Nesnaž sa odtiaľto vyslobodiť a bude ti dobre.” Potom k nemu prišiel prorok Mohamed a vraví mu: “Ver v Boha, ten je najmocnejší a bude ti lepšie.” Nakoniec prišiel k nemu Kristus a vytiahol ho z jamy von.

Asi takto mi ten príbeh vyrozprávala moja pani profesorka. Našiel som ho aj na internete a na svojich blogoch som už ho niekoľkokrát spomenul. Keď som túto vec riešil s istým mojim kamarátom z Česka, ten mi povedal: “Ale čo, ak Moslimovia, či Budhisti tento príbeh budú interpretovať inak?” Možno tak hovoril preto, že v Česku je veľa Ateistov. Napriek tomu poznám niekoľko ľudí z Česka, ktorí prosia boha hlavne vtedy, ak majú problémy. Aj ja medzi nich patrím. Minulý rok som sa v aute viezol z členkami A cappela súboru Fuga. Medzi nimi bola žena, ktorá chodila na spev Mantier, pri čom tento súbor bol kresťanský. Človek niekedy musí zažiť aj takéto veci napriek náboženstvám.

Vrátim sa ale k tomu pútnikovi a jame. Možno, že toho pútnika vytiahne jeho cisárske veličenstvo z Etiópie Haile Selassie, či majster Li Chung-č, kto ho vie. Ja na to vravím, prečo nie? Každé náboženstvo má svoj pohľad na svet, ale tie príbehy o viere, ktoré som čítal, či počúval ako aj s kresťanských, či falungongových zdrojov určite majú aj moslimskí Sufisti. Okrem toho medzi mojimi známymi mám veľa Moslimov, ktorí majú výborné názory, aj keď sa v určitých názorových veciach nezhodneme. Títo Moslimovia špeciálne študovali Islam a Korán a nie nejaké prekrútenia. Mimochodom, u nás tiež existujú rôzne dezinterpretácie Biblie a aj vďaka tomu u nás boli voľakedy vojny. Teraz to isté pokračuje v Moslimskom svete.

Čo sa ale týka prenasledovania rôznych náboženstiev (bez rozdielu) myslím si, že to nie je dobré. Je síce pravda, že sa to netýka len náboženstiev, ale aj politiky. Ak to ale zájde tak ďaleko, ako v prípade Falun Gongu, treba s tým niečo spraviť. Propaganda ČKS tvrdí o Falun gongu rôzne hlúposti. Knihy Falun Gongu a ich texty, či prednášky majstra sú voľne dostupné na stránkach tohto hnutia. Študoval som ich a musím prehlásiť, že svojim spôsobom Falun Gong škodlivý nie je. Napriek tomu toto nie je moja duchovná cesta. Zaujímam sa hlavne o nich preto, čo sa deje v CČíne a zastávam názor, že tieto svinstvá by mali skončiť čo najskôr. Napriek tomu v Číne existuje komunita ľudí, ktorá praktikuje túto cestu a hoci jej názory nezastávam, súcitím s nimi a malo by to skončiť. Každému vyhovuje niečo iné.

Virtuálne a reálne cestovanie

Keď vznikol letecký simulátor pre nevidiacich Eurofly, veľmi ma to potešilo. Mohol som lietať po skutočných krajinách, hoci virtuálne, ale predsa. Na druhej strane reálne pocity z cestovania a rôzne udalosti sú pre mňa veľmi zaujímavé. Niekedy cestujem aj v mojich snoch, preto že predstava inej krajiny je veľmi zaujímavá, hoci občas mám aj strach z niektorých snov.

Existuje aj iné cestovanie, napríklad cestovanie v hudbe, kultúre a umení po rôznych krajinách sveta. Na tieto cesty ma občas vydajú rôzne udalosti a príhody, ktoré môžu byť veľmi zaujímavé. Cieľom ciest sú totiž rôzni ľudia, kultúry, národy, alebo aj náboženstvá. Z toho vyplýva aj to, že jazyk tiež zohráva určitú úlohu. Dôvody na tieto cesty môžu byť poriadne zaujímavé.

Keď som, ako mladý počul o Indii, veľmi ma zaujímala táto krajina, vďaka rôznym predstavám a rozprávaniam. Alebo som túžil navštíviť Čínu, či Japonsko, vyšplhať sa na Himaláje, ale aké boli dôvody? V tom období som skúšal hrávať Nintendo video hry, samozrejme s pomocou človeka, ktorý vidí. Alebo som sa zaujímal o Pokémonov, ako skoro každé dieťa tej doby, hoci som ani nechyroval o tom, čo sú to vlastne tie postavičky. Pri Indii to bola predstava džungle a tropickej krajiny. A čo Himaláje? Samozrejme, hudba ma do toho zasvätila. Hoci som nerozumel ešte dobre po Anglicky, Mongolia, China, Tibet a Himalayas som hneď porozumel. Takže, mojou prvou destináciou mohla byť Ázia, ale osud pri mojom cestovaní v predstavách opäť otočil koleso a moje plány boli úplne iné.

Dažďové pralesy, subsaharská Afrika, Arabi, neskôr Turci a kto ešte? Takéto otázky som sa mohol pýtať potom, čo som narazil na hudobný projekt, kde na albume bol zobrazený hlboký les. Áno, tento hudobný projekt sa nazýval v Angličtine hlboký les, čiže “Deep forest”. Neskôr som sa dozvedel, že tento hudobný projekt používal vokály istého kmeňa, ktorý býval v dážďových pralesoch v Afrike, to už ubehlo veľa rokov. Napriek tomu, že som počas tohto obdobia o dažďových pralesoch ešte nevedel, pripomínalo mi to niečo, ako cesta do kozmu. Aj nad ňou som rozjímal počas týchto období cestovania vo fantázii. Aj teraz sa musím priznať, že určité predstavy, ako výlet do dažďového pralesa ma priťahujú. Čo sa týka Arabov, alebo Turkov podobne, ako v prípade dažďových pralesov a subsaharskej Afriky aj vtedy hudba zohrala určitú rolu. Žiadne náboženstvo, žiadna politika, hoci v tom období už na Strednom východe sa niečo začínalo diať. To niečo, čo sa tam dialo, boli vojny v Iraku a Afganistane. Hoci som niečo o týchto veciach počul, zachoval som si triezvu hlavu a naopak, snažil som sa zaujímať radšej o kultúru arabských krajín, hlavne o ich hudbu aj mimo územia, kde sa bojovalo. Medzi tým som narazil aj na iné tradície, ako napríklad na fínsku, rómsku, alebo balkánsku. Za všetko môže rádio a rôzne relácie, akoinak s hudbou.

O niekoľko rokov, čo som bol na rôznych dovolenkách v Egypte som si vydýchol, keď som bol v Chorvátsku a postupne som si zamiloval ich hudbu. Okrem rádii som si v Chorvátsku kúpil aj CD, ako to zvyknem pri ceste do cudzej krajiny. Aj moji známi mi občas zvyknú kúpiť CD s meditačnou hudbou, či s hudbou krajiny, v ktorej boli. Tak som si obľúbil aj chorvátsku hudbu a vďaka rôznym reláciám som prichádzal aj na chuť balkánskej hudbe, či rómskej hudbe, ako napríklad Flamenco, maďarská rómska hudba a podobné žánre. Vďaka rôznym hudobným podobnostiam som narazil aj na židovský Klezmer, dokonca na pouličnú hudbu Židov z Odessy v Ruštine.

Čo sa týka Ruštiny, tam zohrávala určitú úlohu aj hra pre nevidiacich, ktorú naprogramoval niekto z Ruska. Aj ruské písmo (Cyrilika/Azbuka) bolo pre mňa zaujímavé. Tak som sa skúšal zaujímať aj o ruskú kultúru, ruskú hudbu, ale hlavne to bola istá počítačová hra, čiže záujem nevydržal. Medzi tým som sa zdokonalil v Angličtine na úroveň človeka, ktorý sa vedel s Angličtinou dorozumieť a postupne som si Angličtinu zdokonaľoval. Tak som spoznal rôznych ľudí, dokonca aj z Nórska, či Gruzínska. Môj záujem o balkánsku hudbu a Rusko ešte stále trval, no niečo v pozadí sa pomaly začalo rysovať.

To som už začal chodiť na konzervatórium a nejako sa mi zapáčil alikvotný, alebo hrdelný spev. Počul som ho aj pred tým, no myslel som si, že to nedokážem. Do môjho spektra záujmu som trochu zaradil aj Mongolsko a Tuvu. To som už postupne objavoval alpskú ľudovú hudbu, teda hudbu z oblasti Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Onedlho ma Rusko, Židia aj Balkán a Rómovia opustili a nahradili ich hlavne Rakúšania, Bavorčania a podobné tradície. Do tohto takzvaného nemeckého obdobia pribúdol aj záujem o druhú svetovú vojnu. Vtedy som narazil aj iné tradície, hoci nemecké obdobie pokračovalo.

Čo bolo za tými rôznymi tradíciami? Keďže u mňa existuje slabosť pre pekné ženské hlasy a dokonca aj v speve, trochu som sa zamiloval do hlasu jednej ženy, ktorá spievala keltské piesne. Neskôr to opadlo, ale nebolo to niečo, ako som pred tým k hlasom opačného pohlavia pociťoval. Nebolo to nejaké zotročovanie a ovládanie mojich pocitov, ale naopak, akési nabíjanie pre nové a nové inšpirácie. Bola to hlavne brána do keltského sveta, najprv hudobne, neskôr o niekoľko rokov aj inak. Potom japonská hra pre nevidiacich, ktorú naprogramoval jeden japonský chlapec ma priviedla na cestu do Japonska, hoci keltská brána a nemecká brána boli ešte stále otvorené.

Počas obdobia, kedy som putoval Nemeckom v mojich predstavách sa ostatné brány zatvorili a otvorila sa iná brána do Bulharska. Opäť k tomu dopomohla hudba a rôzne internetové rádiá. S kamarátom, ktorý sa zaujímal o rovnaké veci, ako ja sme si vymieňali rôzne bulharské piesne. Nemecký záujem síce ostal, ale teraz som sa zameral na bulharskú kultúru, ktorá obsahovala aj niečo z gréckej, či tureckej kultúry. Okrem hudby som sa začal zaujímať aj o ich jedlo a nevedel som sa dočkať, kedy ochutnám Tarator, bulharskú studenú polievku. Skutočne ubehlo mnoho rokov, kým som ju ochutnal. Čas ale letel ďalej, takže som narazil aj na Kataláncov a rôzne iné národy, no postupne ma začala zaujímať aj oblasť Latinskej Ameriky a Andalúzie. Trochu k tomu prispela aj španielska literatúra, hlavne séria poviedok Príbehy z Pralesa od Horacia Quirogu, ktoré som opäť začal v tom období počúvať.

Po istom čase sa odohrala istá udalosť a brány do nemeckej a bulharskej kultúry sa pomaly pre mňa zatvárali. Kľúče k rôznym kultúrnym bránam mám ešte stále pri sebe a nehodlám sa ich zbaviť, takže aj tu platilo pravidlo, že môžem si tieto brány kedykoľvek otvoriť. Začal som blúdiť po rôznych oblastiach, takže som sa raz ocitol v Gruzinsku, inokedy som sa vracial do krajín, ktoré som kultúrne postupne opúšťal. Postupne sa pre mňa otvárala brána do východných krajín z detstva, ktorú som okamžite zavrel, preto že ešte som nemal správne kľúče. Ostala zamknutá, takže som musel nájsť ten správny kľúč a bránu otvoriť. V tom čase medzi hudobné kľúče pribudli aj jazykové kľúče, ako napríklad rôzne písma, takže ma začali zaujímať aj písma Indie a podobných krajín. Treba k tomuto obdobiu dodať, že som sa vrátil aj do Rumunska, ale objavovať opäť neznáme. Čas ale letel a mne sa podarilo dostať až do Karibskej oblasti do časti, kde sa rozpráva Anglicky. Zakotvil som na Jamajke a to vďaka hudbe, alebo aj zvláštny jamajský kreol pre mňa zohrávali určitú rolu. Niekedy som o tých mojich krajinách aj písal v rôznych poviedkach a počas obdobia Rastafari a Jamajka v mojich poviedkach sa ocitali typické motívy Rastafariánstva, Reggae a dokonca, ako to u mňa obvykle bývalo som pred kamarátmi imitoval jamajský kreol a zabával som ich. Dokonca to zašlo až k počítačovým hrám pre nevidiacich a vytvoril som zvukový balík pre jednu počítačovú hru. Dokonca práve tento balík oslovil niekoľkých ľudí a spojili sme sa cez internet.

V tomto období som narazil opäť na Balkán, ale Albánsko ma začalo zaujímať. Čo sa týka Grécka, ich kultúra v objektoch mojich záujmov už tam bola a v Chorvátsku a Grécku som už počas tohto obdobia párkrát bol. Kľúč k ďalším dverám bol už síce dávno v období, keď bola populárna istá kórejská pieseň, ale museli prejsť asi tri roky, keď som konečne začal objavovať K-pop a Kórejčinu. Skúšal som dokonca písať v kórejskom písme na počítači a postupne som sa ho učil. To, čo sa vtedy medzi Severnou a Južnou Kóreou odohrávalo, to ma vôbec netrápilo, hoci vojna s jadrovými zbraňami je dosť nebezpečná. Neskôr som sa opäť začal zaujímať o španielskú oblasť, dokonca som sa prihlásil na Španielčinu iba preto, že chcem sa zaujímať o rôzne domorodé kultúry v Mexiku a Peru, no druhou stranou bolo aj cestovanie. Ako som ale zistil, je to príliš ryskantný krok, myslím na vycestovanie napríklad do Peru, či Mexika, ako som sa dopočul. To sa už dostal na svet a hlavne na internet letecký simulátor pre nevidiacich Eurofly, takže som mohol konečne začať virtuálne cestovať.

Čo sa týka tých jazykov, keďže používam čítač obrazovky z rečovým syntetizérom, ktorý si môžem prepnúť do rôznych jazykov, pridával som si tam aj rôzne klávesnice. Keď som istému kamarátovi začal vymenovať moje klávesnice povedal mi, že som sa zbláznil. Tak som sa postupne naučil aj písať v Čínštine a práve Čína bola mojou ďalšou oblasťou, hlavne Číňania na Taiwane a Číňania, ktorí nepodliehajú Komunizmu. Keďže som sa zaujímal aj o Budhizmus a rôzne meditačné cesty, začal som sa zaujímať aj o Taoizmus. To som si už stiahol aj rôzne rozprávky z oblasti Číny, Kórey, Tibetu, Japonska a Indie, ktoré voľakedy vysielalo Rádio Devín. Keď som si chcel nájsť niečo o Číne, hlavne rôzne príbehy (zaujíma ma totiž viac kultúra než ekonomika), narazil som na Epoch times, alebo na Veľkú epochu, webový magazín. Neskôr som zistil aj to, komu patril ten magazín, preto že som podpísal istú petíciu pre zastavenie odberov orgánov, mučenia a prenasledovania členov hnutia Falun Dafa (alebo Falun Gong). To som si všimol aj NTD televíziu na internete a tento záujem zatiaľ pokračuje, hoci na záujem o iné kultúry nikdy neopustil.

V závere sa musím ešte priznať, že aj Indonézia ma celkom zaujíma, opäť kultúrne, hlavne z hudobnej oblasti. Môže za to príhoda, ktorú som spomenul na inom blogu, ale môžem ju pokojne zopakovať. Keď som počúval CD z Ázijskou hudbou, narazil som tam na niečo exotické. Keď som zistil, že to je hudba z Bali a o niekoľko rokov neskôr, že sa tento hudobný žáner nazýva Gamelan, okamžite sa Indonézia pre mňa stala ďalšou zaujímavou krajinou. Môže za to zrejme aj to, že Indonézština (alebo Malajčina) sa zapisuje Latinkou a nie je to ťažký jazyk. V zátvorke som tu spomenul Malajčinu nie náhodou. Etnická rozmanitosť v Indonézii určila za úradný jazyk vlastnú formu Malajčiny.

Okrem hudby a kultúry tu boli aj iné záujmy, ako napríklad náboženstvo, ako som spomínal. Dokonca som sa raz pokúšal zaujímať aj o Baháizmus. Alebo dokonca z toho ostalo aj fajčenie vodnej fajky (Stredný východ) a fajčenie cigár (Latinská Amerika) pri rôznych príležitostiach.