Správy Google s čítačom obrazovky

Ak si chcete prezrieť správy z rôznych overených médii, Správy Google je výbornou službou od dobre známeho internetového gigantu. Jeho prístupnosť som testoval s čítačom obrazovky NVDA, cez Google Chrome a Mozillu Firefox. Keďže tento produkt je aj v českej a slovenskej mutácii, rozhodol som sa o ňom napísať článok.

Opis

V hornej časti pod tlačidlom hlavná ponuka sa nachádza editačné pole na vyhľadávanie. Pod ním sa nachádza tlačidlo s ponukou Google produktou. Pod ním sa už nachádza ponuka s rôznymi témami. Pozor: Témy sa môžu líšiť od nastaveného jazyka a oblasti. Ak chcete zmeniť jazyk a krajinu stačí, ak vyberiete položku “jazyk a oblasť”, na ktorej konci je uvedený váš jazyk a krajina. Položky ponuky potvrdíte klávesom enter.

Hlavná oblasť

V hlavnej oblasti sú témy správ označované nadpismi úrovni 2 a samotné správy s nadpismi úroveň 3. Ak otvoríte odkaz správy, automaticky sa dostanete na webovú stránku so správou, na ktorú ste klikli. Ak sa nachádzate v Správach Google, môžete odložiť správu na neskôr, či ju zdieľať, ako odkaz, alebo prostredníctvom známych sociálnych sietí. Táto oblasť je zobrazovaná štýlom scrolling. Postupne, ako si prezeráte správy sa vám zobrazujú ďalšie správy. Platí to aj pre témy, ktoré ste vybrali z ponuky spomínanej vyššie, či ste si dannú tému vyhľadali.

Sledovanie témy

Ak chcete sledovať vašu obľúbenú tému, ktorá sa nezobrazuje v ponuke Správy Google, skúste ju vyhľadať. Napríklad napíšte názov mesta, či napríklad tému, ako “ľadový hokej”. Ak sa dostanete na koniec stránky a príkazom posúvania spätne po nadpisoch nájdete nadpis témy a nájdete tému, ktorú hľadáte (v tomto prípade Ľadový hokej), aktivujte odkaz témy. Tak sa dostanete na stránku témy, z ktorej si môžete prečítať správy z aktuálnej témy. Pod nadpisom s témou je tlačidlo Sledovať túto tému. Ak chcete dostávať správy z tejto témy, aktivujte ho.

Sledované témy môžete upravovať po nájdení položky sledované v hlavnej ponuke Správ Google. Okrem tém tam môžete nájsť aj rôzne internetové zdroje, ktoré sledujete.

Sledovanie internetového zdroja

Sledovanie internetového zdroja funguje rovnako, ako sledovanie témy spomínané vyššie

Na záver

Služba Správy Google sa mi výborne osvedčila, keď som si chcel prečítať správy s rôznych zdrojov a nepoznal som ich RSS kanály, prípadne isté webové stránky nemali uvedené odkazy na svoje RSS kanály. Okrem toho, že správy zvyknem čítať v Slovenčine, prečítam si nejaké tie správy aj z anglických stránok.

Učím sa pracovať s novým WordPress editorom

Za dva roky už nebude dostupný klasický editor WordPress. To, na čo som si zvykol už nebude fungovať. Na druhej strane som nemal inú možnosť aj tak.

Nový Block editor

Ako to začalo?

Na novej sociálnej sieti Elten musia v tomto čase presúvať blogy. Presúvajú ich na systém WordPress a tak som sa ocitol v rozhraní, ktoré sa mi veľmi nepáči. Minulý rok mi tento editor dal poriadne zabrať. Keďže o niekoľko rokov klasický editor nebude dostupný, budem vám poskytovať informácie o tom, ako s týmto editorom môžu pracovať nevidiaci používatelia.

Testuje sa prístupnosť aj s čítačom obrazovky NVDA

Pre používateľov čítača obrazovky NVDA mám jednu dobrú správu. Má sa vraj testovať prístupnosť nového Block editora. Aj vďaka tomu vám tu budem poskytovať informácie v Slovenčine, ako na to.

Božie mlyny melú pomaly, ale isto

Alebo o tom, že Karma platí oveľa viac, než pred tým.

Len tak náhodne som prišiel na Facebook. Ani neviem, ako, ale otvoril som ho. Obvykle si niečo prečítam. Bežné hoaxy, somariny, fotografie, z ktorých nemám nič. Dnes som ale narazil na článok o istých nevidiacich podvodníkoch. Keďže to zdieľal človek, ktorý mal s nimi tiež skúsenosti hneď som vedel, o koho pôjde. Nemýlil som sa.

Asi pred dvomi rokmi boli v istej relácii, kde nad nimi sa milostivý Vilko zmiloval asi tak, ako Kristus nad slepcom, ibaže ten slepec, to bol v skutočnosti zradca Judáš. Alebo to boli dvaja nevidiaci Judášovia? Jak Farizeji a Saduceji vodu kázali, no víno pijávali. Títo ľudia sú veľmi dobre známi v istom kúpeľnom slovenskom mestečku. Zneužili to, bez čoho by nevidiaci mohol byť aj stratený a totiž asistenciu. Veľmi si zasluhujú to pomenovanie, akým pomenoval Ján Krstiteľ zástupy ľudí, ktorí sa k nemu chodili krstiť. Dodám, že medzi týmito ľuďmi boli farizeji a saduceji. Tí, ktorí sa zaujímajú o sväté písmo určite vedia na čo myslím. Aj ja som týchto ľudí spoznal, ale žiadny obchod som s nimi neuzatváral.

To, aké s nimi som mal skúsenosti písať nebudem, preto že by zaveľa nestáli. O tom by vedeli porozprávať najmä moji nevidiaci kamaráti. Nanešťastie niektorých z nich poznám osobne.

Na záver chcem odkázať všetkým tým, čo vedia pri internete len hejtovať a trolovať, aby sa na chvíľu zastavili a prestali už s tým, keďže nič nevedia. Taktiež by som chcel tu varovať niektorých nevidiacich blogerov, ktorí píšu o tom, ako im zdraví ľudia ubližujú, že tieto ich rozprávočky sú už dosť trápne. Minule, keď boli v istej relácii tieto celebrity, ktorá vie ľuďom s ťažkými prípadmi iných ľudí hrať na city ste sa ani nezamysleli, že by to mohlo byť aj inak. Pozerali ste sa len na to, čo hlása internet, prípadne čo náš pán “láskyplný” rozpráva. Teraz už budete možno rozprávať inak, ale nie všetci nevidiaci sú takí a vopred si rozmyslite, keď budete vypisovať príspevky, ktoré budú postihnutých haniť, čo napíšete. Mnohí z vás bohužiaľ v hlave nemajú nič. Pozor, myslím na skupinu ľudí, ktorá nič nevie a ráči vypisovať komentáre bez uváženia, čiže opäť na hejterov a trolov.

Pre tých, ktorí istý pár poznáte nebojte sa a volajte do istej redakcie. Títo ľudia sú veľkou hanbou pre všetkých nevidiacich.

NVDA 2019.3 – Pre a proti

Nová verzia NVDA je už na svete. Má aj určité výhody aj nevýhody. Súvisí to možno aj z tým, že táto verzia bola naprogramovaná v programovacom jazyku Python3, keďže Python2 prestal byť podporovaný. Táto verzia má aj svoje nevýhody.

Ako sa v novinkách píše, práca z myšou bola prepracovaná. Znamená to, že NVDA lepšie ovláda nnašu myš pri navigácii myšou, než pred tým. Aj braille sa tu dá zobraziť a ak nechcete, aby vám milí nevidiaci niekto nakúkal na to, čo máte na obrazovke (napríklad videá nad 18 rokov a vyššie), môžete si zapnúť tienenie obrazovky. Ak budete chcieť, aby vám váš nevidiaci druh, či nevidiaca družka pomohla, tienenie v nastaveniach vypnite.

Je určite mnoho toho, čo by bolo treba napísať k tomu, čo je nové. Je tu ale zopár nepríjemností. Vzhľadom na vyššie spomínaný problém prechodu na Python3 je treba zistiť, ktoré doplnky sú kompatibilné. Znamená to, že ak nejaké doplnky nie sú kompatibilné, nebudú vám fungovať, čiže NVDA vám ich nepríme. Je to asi niečo také, ako naši “Španieli z osád”, ktorí sa niekedy nevedia prispôsobiť a preto my ich nedokážeme priať medzi sebe a potom sú tu takzvaní mestskí “Španieli”, ktorí sa zvyčajne prispôsobia, hoci tých môže byť málo. Iná situácia je na istom košickom sídlisku, kde žije množstvo nepríspôsobilých. Čo sa týka ľudí, situácia je iná. Tí sa nedajú preprogramovať, ale doplnky sa dajú. Takže, ak niektoré doplnky vám nebudú fungovať a chcete vedieť, ktoré bude treba aktualizovať, pozrite sa na túto stránku a budete vedieť, ktorý “Morgoš sa prispôsobil”.

Medzi doplnky, ktoré nie sú kompatibilné patrí aj doplnok pre hlasy Speech mobile, ktorý je oveľa lepší na tom, než vstavané hlasy Windows Onecore. To si už ale budú musieť vyriešiť vývojári NVDA s Microsoftom. Na druhej strane pribudli nové varianty pre Espeak, nové hlasy pre Espeak, len by aj tam bolo treba niečo poupravovať.

Vyhasnutie, alebo démonov je priveľa

Viete, že nepatrím k ľuďom, ktorí by na internet posielali veci od buka do buka, ako to niektorí robia na sociálnych sieťach, či dokonca na blogoch, ako istý nevidiaci, možno aj iní ľudia. Aj na Youtube sa objavujú veci, ktoré by tam nemali čo robiť a odosielajú ich doslova psychopati. Preto, ak sa vám tento článok nebude páčiť, chápem to. Každí sme nejakí, niekedy sa niečo začne, či skončí.

Posledný mesiac zažívam v mojom živote hnev. Situácia z pred piatich rokov sa opakuje, dokonca aj minuloročné Vianoce sa veľmi zhodovali s tými, ktoré som zažil v roku 2013. Ide o atmosféru a pocity, ktoré som prežíval a stupňuje sa to. Tí, ktorí ma osobne poznáte, či  pravidelne čítate môj blog asi tušíte, o čo pôjde. Ak hádate moje platonické kauzy, tak bohužiaľ, nemýlite sa. Opäť som do jednej vletel. Podrobnosti tu opisovať nebudem. Paradoxom je, že mal som sa poučiť z toho, čo som zažil a vykročiť ďalej. Nanešťastie sa situácia zopakovala. Dokonca som si myslel, že som vyriešil istú vec z minulého roku. Vtedy som to zakrýval mojimi virtuálnymi cestami cez istý letecký simulátor pre nevidiacich tak, že som stúpal vyššie v hodnotení pilota. Dokonca som si skúšal predstaviť, ako letím skutočne nad Afrikou, Gréckom, Japonskom, Kamčatkou a mnohými inými miestami, cez ktoré som na Eurofly práve letel. Snažil som zakryť to, pred čím som utekal a čo som si myslel, že sa vyriešilo. Našťastie som rozumný na toľko, aby som o tom nepísal na mojom blogu, hoci ani písanie do denníka, či do mojich pamätí, ktoré si zapisujem do počítača nezvykne pomôcť. Hlavou mi pred niekoľkými mesiacmi prebleslo hlavou slovné spojenie v Turečtine “yeter be”, čo znamená “už dosť”. Bol to výstražný signál. Čo to znamená, to som sa dozvedel od Turkov, ktorí tu pracujú a aj prekladač mi pomohol. Akoby to bol signál a akési výstražné intuitívne varovanie podobne, ako “ain qalbi”, čiže “kde je moje srdce”, pri čom opäť išlo o niečo, čo mi hovorilo, kde aj bez leteckého simulátoru lietam a že to nie sú krajiny, ale vzťahy. Čiže, “kde je moje srdce” asi pred desiatymi rokmi a teraz “už stačí”. Jedno v Arabčine (v istom dialekte “wee’na galbi”), druhé v Turečtine. Ako na potvoru, ale to sa odzrkadlilo na minulom mesiaci, či aj teraz. Dokonca aj minuloročné problémy s očami môžu mať psycho-somatický koreň rovnako, ako aj kašeľ, ktorý ma zastihol minulý týždeň. V poslednej dobe sa hnevám na celkom bezvýznamné veci a nič sa mi nedarí. Nebudem vinu zvaľovať na celú túto kauzu, do ktorej som opäť nešťastne vletel, či dokonca na susedov, alebo mafiu, ako istý nevidiaci blogér. Nie, až tak ďaleko neklesnem. Chyba je vo mne a ak to takto bude pokračovať ďalej, nebudem môcť písať blogy vôbec, preto že budem možno tam, kde by som nechcel vôbec ísť. Najhoršie je na tom to, že ani hudbu už nahrávať neviem a píšem veľmi zle. Myslím to tak, že neviem už písať rôzne príbehy tak, ako pred tým. Možno je to preto, preto že moje napísané veci nerozdeľujem správne. Niekedy sa ale treba vypísať z toho všetkého, či nejakým spôsobom dať moje pocity von, ale nie aroganciou, či agresivitou. Dokonca som si všimol, že už som presýtený hudbou, ale v tichu neviem byť a pauzu si neviem dať. Musím pracovať na plné obrátky, ako stroj. Mám totiž pocity, že nič som nenapísal, že už sa mi minula inšpirácia ATĎ.

Píšem o tom preto, preto že sa to odzrkadľuje aj na mojich blogoch. Neviem už, o čom by som mal písať a preto radšej uverejňujem príspevky na stránky na Facebooku, ktorá je s týmto blogom prepojená. Hovorí sa, že ak je okolo niekoho veľa démonov, občas si aj anjel k tomu človeku nájde cestu. Nie je to ale celá armáda a blokáda démonov, takže žiadni anjeli ku mne neprídu? Mám takýto pocit a preto možno na blogy budem prispievať menej. Potrebujem si asi dať pauzu a prerušiť niektoré aktivity, ktoré mi nerobia duševne teraz najlepšie. Mrzí ma to, no potrebujem mať asi nejakú činnosť, ktorá by nesúvisela s hudbou. Môže súvisieť s jazykmi, ale na istej dovolenke som dostal ďalší nápad, o ktorom možno raz na blog napíšem. Nenapíšem, že by som sa tomu chcel venovať, no niektorí možno na to, ktorá vec to bude prídu, respektíve vytušia, že práve na tú vec narážam. Ešte stále sa totiž hľadám, preto že aspoň duševne sa chcem cítiť dobre. Viem, že život nie je prechádzka ružovou záhradou, ale je dôležité, aby sme sa aspoň duševne cítili v poriadku. Nemusíte ma ľutovať, ani mi pomáhať. Nepíšem to preto, aby ste mi pomohli. Mnohí mi skúšali pomôcť, ale v takýchto veciach som si zvyčajne pomohol sám. Verím, že príde čas, keď sa všetko na dobre obráti. Potom možno aj Globe of music bude fungovať tak, ako fungovať má.

Nedá sa to pochopiť

Keď človek s virguľou, či kyvadlom nájde zlato, prameň vody, či pozitívne zóny, je to nepochopiteľné. Rovnaká zvláštnosť napríklad je, ak sa niekto narodí so schopnosťou jasnovidectva. Toto sú ale javy, na ktoré hľadajú odpoveď všetci. Vďaka včerajšiemu rozhovoru s niektorými ľuďmi ma títo ľudia vyprovokovali k tomu, aby som tu vysvetlil to, čomu nechápu vidiaci a nevidiaci. Veď aj ja som mal pred mnohými rokmi podobné otázky.

“Je pravda, že nevidiaci vidia tmu?” Takúto otázku mi včera položila kamarátka. Nuž, hovorí sa to a na základe toho som zložil aj môj rap Tma v očiach. Už sú tomu asi štyri roky, čo sa o mojej piesni dozvedelo množstvo ľudí a čo uzrela svetlo sveta. “Tma v očiach”, to sú len slová. Je to ťažké vysvetliť, ale nevidiaci nevidia vôbec nič. S týmto bude súvisieť aj moja ďalšia otázka.

“Aké by to bolo, keby som začal vidieť?” S týmto pocitom som sa zaoberal pri písaní mojej poviedky o zaľúbenom nevidiacom, ktorý bol v Medžugorí a tam vďaka božiemu zázraku začal vidieť. S mojim kamarátom, ktorý tiež nevidel a mojou mamou sme sa to snažili opísať. Potom, čo som tú poviedku poslal po skontrolovaní aj inými ľuďmi na odborné posúdenie som sa dočkal prísnej, ale spravodlivej kritiky. Preto som aj v týchto veciach, pokiaľ píšem poviedky pre iných na seba prísny. Ak by ste mali o tú poviedku záujem, môžete mi napísať do komentárov, či sa so mnou skontaktovať cez E-mail, Facebook, alebo inak. Bolo to pre mňa ťažké opísať, dokonca ani biblia neopisuje ten pocit, keď začnete opäť vidieť dostatočne. Možno je to preto, preto že sa to opísať nedá.

“Ako nevidiaci vnímajú farby?” Ak majú nevidiaci zbytky zraku, dokážu rozoznať farby. Na druhej strane dnes existujú aj čítačky farieb. V mnohom sa na ne ani nedá spoľahnúť. Ako dieťa som tvrdil, že moja najobľúbenejšia farba je červená kvôli jablku a krvi. Dnes to môže byť zelená farba, preto že mám rád vôňu zelene (stromov, kvetov a trávy). Otázka farieb je taktiež pre mnohých nepochopiteľná.

“Ak nevidiaci vidia stále tmu, nestáva sa im, že zaspia?” Opäť nastupuje otázka tmy a spánku. V takom prípade závisí to hlavne na pocite, alebo na nastavení biologických hodín. Pamätám si na zaujímavú skúsenosť z mojej prvej cesty autom do Chorvátska. Cestovali sme v noci a ja od mojej cestovateľskej nedočkavosti som takmer vôbec nespal. Keď som išiel v Chorvátsku na toaletu a pýtal som sa koľko je hodín a mamin priateľ mi povedal, že je osem hodín ráno, divil som sa. Pre mňa bola v mojom podvedomí ešte stále noc, alebo večer. Keď som sa neskôr dozvedel o biologických hodinách, pochopil som tejto čudnej príhode. Stačí, ak má každý človek bez rozdielu správne nastavené svoje biologické hodiny a potom nezaspí.

“Ako vidiaci vidia fotografie?” Na túto otázku som sa pýtal ja a hoci je to podobná otázka, ako napríklad “ako vidiaci vníma farby”, dostal som na ňu aspoň čiastočne odpoveď vďaka istému počítačovému programu, ktorý dokáže premeniť zvuk na obraz pomocou tónov. Pozor, ide o experimentálny vedecký program a pokiaľ by chcel s ním nevidiaci vedieť narábať, musí sa naučiť zvuky rôznych obrazov asi tak, ako keď sa niekto učí cudzí jazyk. Prezradím, že ten program interpretoval plný obraz, ako šum a čiary, ako tóny, hoci opis tohto programu je oveľa komplikovanejší. To by bolo na iný článok, ale vďaka tomu programu som vedel, že fotografia, to je niečo, ako plný obraz v tiflografii. Existujú rôzne pomôcky pre nevidiacich, ako znázorniť obraz tak, aby ho mohol hmatom rozpoznať človek so zrakovým postihnutím. To, ako tiflografia presne funguje, bohužiaľ neviem. Prezradím len, že existujú aj tiflografické mapy, ale to sú už obrazy znázornené, ako čiary a nie plné tvary. Pozor, nie je to braillovo písmo.

“Ako vie nevidiaci, či je pred ním muž, alebo žena?” Áno, aj s takou otázkou, či podobnými otázkami som sa stretol a dobre som sa na tom zabavil. Napriek tomu, že je to trochu hlúpa otázka, vysvetlím ju. Ak ku vám niekto prehovorí, okamžite viete, či je to muž, alebo žena. Iné sú prípady transgenderových ľudí, či niektorých žien, ktoré majú hrubé hlasy, ako muži a naopak mužov, ktoré majú tenké hlasy, ako ženy. Nie síce úplne, ale naozaj niečo podobné sa mi už stalo. Ďalším faktorom môže byť parfém. Ženy používajú iné voňavky, než muži. Potom a to je už trochu trúfalý čin môže nevidiaci buď omylom, alebo niekedy aj schválne dotknúť sa osoby pred sebou a tak môže zistiť, či to je muž, alebo žena. To, ako sa to dá zistiť prezrádzať radšej nebudem, preto že mnohí by to mohli zneužiť.

Čo sa napríklad týka rozpoznávania peňazí, na tieto otázky som už zodpovedal v iných článkoch, ako napríklad v prípade Eura. Ak by ste mali nejaké ďalšie otázky, môžete mi ich napísať do komentárov pod článkom a ja vám na ne, pokiaľ budem vedieť zodpoviem.

Ako vláda pomáha zdravotne postihnutým

To, čo tu uvidíte napísané milí čitatelia sa vám vôbec páčiť nebude, hlavne tým z našej vlády. Pozor, tu nepôjde o žiaden politický boj. Nevyhovárajte sa na EÚ, či na Sorosa, už choďte s tým do čerta. Nepomôže ani nevidiacim, či inak zdravotne postihnutým to, že sa ocitnú v politike, preto že mnoho vecí by tu aj tak pokazilo. Platí to aj pre Českú republiku a možno aj iné krajiny východnej Európy. V tomto blogu sa opieram o skúseností rôznych ľudí, ako aj o rôzne články, ktoré radšej citovať nebudem. Verím, že potom by niektorým nevidiacim sa doslova naježili vlasy tak, ako psovi srsť.

Čo sa týka EÚ, vláda sa nezapojila do projektu, ktorý sa venuje zdravotne postihnutým. Veľká škoda, že mi nikto ten článok neposlal, tak rád by som ho tu zdieľal. Na druhej strane má iba medové reči a ťahá medové motúziky postihnutým pod nos. Platí to pre nevidiacich. Aj ja som si napríklad myslel, že Euro bankovky nie sú prístupné pre nevidiacich, no jeden môj známy, ktorého kamarát bol v Nemecku ma na to upozornil a tak som spoznal rozdiely v nových bankovkách. To ale nie je nič. Istý človek z Českej republiky sa na jednej konferencii pre nevidiacich na internete nechal počuť, že šance, aby sa nevidiaci zamestnal niekde sú veľmi mizerné. Ten človek vie aspoň programovať a pracuje na vlastnej nohe. Ak si myslíte, že je to nemožné, potom ešte stále spinkáte v minulej dobe a dobre vám tak. Prečo by nevidiaci napríklad nemohli programovať? Dá sa to naučiť. Treba mať na to len vlohy a potom to už pôjde. Je síce pravda, že programy, ktoré naprogramujú nevidiaci neobsahujú takú grafiku ako tie, ktoré naprogramuje človek, ktorý vidí. Na druhej strane sú aspoň prístupné pre tých, ktorí nevidia. Niektorí na tom zarábajú, či zarábajú napríklad na internetových reklamách. Aj to sú peniaze a je to oveľa lepšie, než podviesť niekoho za peniaze a to iba preto, že niekto nevidí. Aj ja píšem tento blog a nevidím, no používam technológie, ktoré mi túto prácu uľahčujú.

Čo sa týka ľudí s iným zdravotne postihnutím myslím si, že oveľa viac pre nich spravili rôzne občianske združenia, než vláda. Niektorí ľudia nie len zo Slovenska, ale aj z Česka majú dokonca tú drzosť, že rozprávajú o tom, že túto myšlienku, aby sme pomáhali zdravotne postihnutým nám nakázal západ, pri čom je to odprezentované tak, akoby to bolo niečo nepriateľné. Existujú aj iné podobné názory na internete, dokonca niektorí ľudia zachádzajú tak ďaleko, že zdravotne postihnutých by nemal dotovať štát, preto že nie sú produktívni. Isteže, v niektorých prípadoch si za to niektorí zdravotne postihnutí môžu sami, ako napríklad niektorí nevidiaci frajeríkovia na internete, ktorí zo seba robia na blogu chudáčikov. Nechcem uvádzať tieto negatívne články pre vás, ale tamtým hore by som chcel odkázať jednu vec. Stále sa vyhovárate na druhého, prestaňte už s tým. Dokonca to zachádza až tak ďaleko, že úrady robia všetko preto, aby znemožnili niekomu vytvoriť chránenú dielňu. Ja sám som to zažil, ale nechcem tu kvôli problémom uviesť miestá a mená ľudí, kde sa takýto problém stal. Na druhej strane máte ešte k tomu gule rozprávať do médii, ako pomáhate zdravotne postihnutým? Pozor, neplatí to pre nevidiacich. Myslím si, že nebyť rôznych občianskych združení kto vie, akoby o niektoré deti s ťažkým zdravotne postihnutím bolo postarané. Pred niekoľkými týždňami som sa zhodol na tom, že sa vôbec nečudujem, prečo mnoho mladých ľudí radšej bude študovať a pracovať v zahraničí, než tu. Jedna z príčin, ktorú moji známi nepovedali, ale aj bez rozhovoru na túto tému vďaka kamarátom a známym, ktorí pracujú v zahraničí viem, že napríklad v Anglicku, či Nemecku majú nevidiaci oveľa lepšie podmienky na život, než v krajinách bývalého východného bloku Prestaňte sa teda vyhovárať a radšej začnite plniť to, o čom do médii rozprávate, preto že slová sú len slová.

Názor na Zvukovú konferenciu a reakcia na istý článok

Možno to, čo teraz robím sa niektorým ľuďom páčiť nebude. Myslím si ale, že keď niekto na blogoch zachádza priďaleko, je načase použiť podobné zbrane, ako má svoj protivník.

Ide o článok nevidiaceho Tomáša, ktorý na svojom blogu robí z nevidiacich chudákov a píše o tom, ako je mu ubližované. Stále píše na svojom blogu o tom, aby mu nejaká žena vylepila, no podľa mňa už mnoho nevidiacich mu má chuť dať jednu po papuli aj ja. Nepatrím síce k tým, ktorí by jednali agresívne a násilne, ale pri ňom človek nikdy nevie, čo môže čakať. Na stránke prečo nevidiacim hrabe poukazujem hlavne na to, čo niektorí z nás (hlavne on) na internete vyvádzajú. Tento človek si myslí o sebe, že je úžasný a kadečo dokázal. Skutočne ukazuje len to, že blog by nemal ani mať. Dokonca sa obul do nevidiaceho, ktorý je na tom oveľa lepšie, než on sám a vyčítal mu, že je priveľa pri internete. Ten nevidiaci (poznám ho osobne) na internete riešil rozumné veci, než náš slávny hrdina. To, že sa nemá vôbec dobre vďaka psychickým stavom, za ktoré si môže on sám, to je jeho vlastný problém a nie problém iných ľudí. Mimochodom dozvedel som sa od istého nevidiaceho, že ho z istého počítačového tábora museli vziať na psychiatriu, alebo aj to, že bol agresívny k pedagógom. Nikto nie je svätý, ale on sa podľa mňa pokladá za Krista, ako tak jeho blog sledujem. Články síce nečítam, ale za to ako zistíte na istej FB stránke, robím si z nich zábavu. Určite je rád z toho, koľko ľudí číta jeho články. Nezamýšľa sa nad tým, čo si o ňom myslia rôzni ľudia. Ak mu niekto pravdivo okomentuje jeho článok, nechá si vypnúť komentáre. Aj to je prejavom slobody slova, ktorým sa Tomáš tak vehementne oháňa. Všetko ale má svoje hranice.

Teraz už podľa mňa zašiel priďaleko, preto že obviňuje majiteľa istého softvéru pre nevidiacich s názvom Zvuková konferencia z toho, čo nie je pravda. Takéto hlúposti vedia vyťahovať hlavne rôzni politici a frajerikovia. Myslím si, že keby majiteľ zvukovej konferencie bol taký, ako o ňom Tomáš píše, určite by tento program dopadol, ako Klango, alebo by ho ľudia vôbec nenavštevovali. Som Stanovi vďačný za mnohé a som rád, že sa mi dovolí prezentovať aj v rádiu ZK, čo je rádio zvukovej konferencie. Práve tam mám istú reláciu a vďaka tomu som neskôr založil blog s rovnakým názvom, ako má relácia. Vďaka nepatrí len Stanovi, ale aj ostatným členom tejto komunity, ktorí majú so mnou trpezlivosť hlavne vtedy, keď chcem spropagovať svoje blogy, či moje kompozície. Dokonca Ján Čajan z tejto komunity uviedol odkaz na Globe of music, môj blog o etnickej hudbe na svojich stránkach. Patrí mu za to veľká vďaka.

Ak som s niektorými členmi zvukovej konferencie mal nejaké konflikty, chcel by som sa im ospravedlniť, no väčšinou sme si tieto veci, hoci po dlhom čase a s chladnou hlavou vyriešili a dnes spolu ďalej komunikujeme. Občas si navzájom pomôžeme a som rád, že som spoznal aj tam množstvo zaujímavých ľudí. Neverte všetkému, čo niekto, kto rieši svoje komplexy tak, že útočí na iných ľudí na svojom blogu napíše. Okrem toho Stano, ako administrátor je výborný človek a pokiaľ sme mali nejaký problém, vyriešili sme ho a život šiel ďalej.

Niečo o zdravotne znevýhodnených

Občas sa stáva, že na sociálnych sieťach na internete, ako aj na rôznych internetových blogoch nájdeme aj niečo zaujímavé. Veľa ľudí si myslia, že internet je dobrá úľava a môžu takto šíriť rôzne hlúposti, či po sociálnych sieťach, či na fórach, alebo na blogoch. Nechcem sa chváliť, ale ja k takýmto ľuďom nepatrím. Aj ja som občas stváral na internete hlúposti, ale to už bolo poriadne dávno. Oveľa lepším spôsobom je vylievať sa do denníka, či ako mi niekto raz povedal, použiť zlú energiu na vytvorenie niečoho dobrého, napríklad niečoho, čo môže súvisieť s písaním, či skladaním hudby a pod.

O tom by sa tiež dalo mnohé napísať. Prejdem ale na hlavný príspevok, ktorý asi pred štyrmi dňami na Facebooku uverejnila moja kamarátka. Tu je jeho znenie:

Pre tých čo plačú pre každú blbosť. V prvom rade by som vám objasnila aké sú skutočné problémy v živote, aby si niektorý uvedomili že dorezať sa žiletkou kvôli tomu že vás necha/la frajer/ka je totálna blbosť. Pokračovala by som tým aby ste si vážili to že ste zdravý. Lenže niektorý si to nevážite, kamarát vás natáča na kameru a vy skočíte pod prichádzajúci vlak ktorý prejde ponad vás. Potom sa postavíte dobehnete na perón tlapnete si s kamarátom a pritom sa tvárite ako majstri sveta. Raz sa môže stať že vám táto “ frajerina ” nepodarí a prídete o končatinu a do konca života si budete vyčítať že ste urobili takú hlúposť. Ak prídete pod tým vlakom o život, ten ktorý stál za kamerou si bude celý život klásť za vinu vašu smrť. Bude žiť s pocitom že keby vás nenatáčal, ale zastavil dnes ste mohol byť živí a zdravý. Môže sa stať že si zo zúfalstva siahne na život aj on. A nie jedna ale rovno dve rodiny prídu o svojích najbližších Už nikdy nebudú žiť tak šťastne ako keď ste boli nažive. Česť výnimkám ktorý pomáhajú slabším a tým ktorý potrebujú pomôcť. Vážte si to čo máte že sa ráno postavíte na vlastné nohy a prejdete bez pomoci iného kam chcete, že si sami urobíte jesť a nakŕmite sa , že si máte z čoho pripraviť to jedlo, že môžete dýchať bez prístrojov, že vidíte a počujete svojich blízkych. Vážte si život a zdravie nie je samozrejmosť. Koľko ľudí by chcelo ešte žiť a tešiť sa so svojou rodinou a kamarátmi žiaľ nie je im to dopriate. A vy si siahnete na život kvôli hlúposti a svojim odchodom ublížite mnohým ľuďom. Koľko ľudí by chcelo stáť na vlastných nohách a nesedieť na vozíku, a vy sa rozhodnete skočiť šípočku do vody kde je voda po členky a samí kameň po skoku na sto percent skončíte na vozíku vlastnou hlúposťou . Keď ste zdravý využite to nasledovne: pomáhajte inak obdarením, prímite medzi seba inak obdarené deti a inak obdarených dospelých, a berte ich ako zdravých. Nikto z nás nevie či o minútu nebudeme v ich koži. Zakončím to tým že pokiaľ má niekto hendikep od malička alebo po úraze nepomôže mu keď sa bude ľutovať sám ani ľútosť druhého.

Bohužiaľ, niektoré veci sa z toho týkajú aj nevidiacich. Je niečo iné, keď nevidiaci majú strach z toho, že niečo pokazia a iné, keď sa ľutujú, ako napríklad istý bloger. Nechcem ani vedieť, čo si ľudia (bez rozdielu) myslia o tomto prípade. Radšej je treba ukázať to lepšie. Ďalšia z mojich kamarátok hovorila o svojom nevidiacom kolegovi, ktorý si neuťahuje len zo seba, ale aj trochu z iných. Okrem toho ak je nejaký problém, vo väčšine prípadov je možné nájsť aj alternatívne riešenie. Príkladom môže byť moja príhoda so Spotify. Keď som vtedy písal tento článok, ani som netušil, že na Spotify narazím na niečo, čo istý Youtube kanál odstránil a bolo to veľmi vzácne. Alebo ešte iný prípad Euro peňazí. Voľakedy som nevedel rozpoznať ani bankovky. Tie nové sú už prístupné a opäť vďačím za to mojim kamarátom a spoločnými silami sme prišli na to, čo ktorá bankovka znamená. Len treba byť pozorný, preto že sa stalo, že niekto mi dal namiesto päťdesiatky päťku. Bol to môj kamarát a spravil to naschvál. Alebo ešte iný prípad, Živá knižnica Jún 2018. Tam som chcel ukázať, čo všetko nevidiaci môžu dokázať, hoci majú určité výhody a nevýhody. Takto sa opäť dostávam ku zdravotne znevýhodneným ľuďom. Spomenul som si v čase, kedy tento článok píšem na to, ako sluchovo znevýhodnení vytvárali filmy.

Určite si poviete, že keď prišli o sluch, majú oveľa lepší zrak. Niektorí ľudia si o nevidiacich myslia, že všetci tí, čo stratia zrak majú automaticky absolútny sluch. V oboch prípadoch platí vec tréningu a nácviku, hlavne toho, čo máme. Ak ale niečo zaváňa samovraždov, to je veľmi zlé a potom to buď treba riešiť s odborníkom, alebo…. radšej nechcite vedieť výsledok. Niekedy nezvykne pomôcť ani poriadna práca, aby na tieto veci človek nemyslel. Počul som o prípadoch, kedy matky prišli o svoje deti a ako to nimi otriaslo.

Na záver by som sa chcel poďakovať Viktórii Popovičovej, ktorá uverejnila takýto nádherný príspevok na svojej časovej osi.

Nedá sa inak, alebo treba vyskúšať aj niečo nové

Aj s týmito slovami som pristupoval ku rozhodnotiu zabezpečiť si dotykový mobil. Ostatné alternatívy a možnosti na výber nového mobilného telefónu boli veľmi zlé a na druhej strane chcel som vyskúšať niečo nové. Určite sa teraz pýtate, ako môže nevidiaci používať mobil s dotykovou obrazovkou.

Odpoveď je na to veľmi jednoduchá. Stačí vytvoriť čítač obrazovky a pozmeniť niektoré funkcie. Tak napríklad pri stlačení položky musíte dvakrát ťuknúť na položku, ktorú chcete aktivovať. Voľakedy som nevedel ani odomknúť obrazovku na dotykovom telefóne, no postupne som na to prišiel. Treba len zručnosť, potom už to pôjde. Čo sa týka napríklad písania, je to trochu ťažšie a treba mať pevné nervy. Prí zápise znakov s diakritikou stačí znak podržať, potom vyhľadať príslušný znak, potiahnuť trochu prst nahor a  dvakrát ťuknúť, znak s diakritikou sa zapíše. Niektoré funkcie na mobile som sa naučil len tak náhodne. Trochu mi to pripomína obdobie, kedy som sa učil zápis kórejských znakov. Na to treba mať pevné nervy a trpezlivosť. Voľakedy mi ani telefón neoznámil, že okno má viacero stránok, až po nejakej aktualizácii mi to hlasový výstup oznámil. Alebo keď odmietate budík, nestačí potiahnúť zľava doprava, ale raz stlačiť, druhý krát podržať a potiahnuť. Ak ťaháte zprava doľava, či zľava doprava, pohybujete sa po obrazovke. Aj hudbu na dotykovom mobile som sa naučil počúvať, či spustiť prehrávač z hocijakej aplikácie.

Napriek tomu je dosť vecí, ktoré nie sú pre dotykový mobil prístupné, napríklad pohyb po mnohých internetových stránkach. Ak ale existujú rôzne aplikácie (napríklad Youtube), pokiaľ je táto aplikácia prístupná, dokážem sa v nej naučiť orientovať. Občas sa stane, že niektoré aplikácie nemajú dobrú prístupnosť, ale to vždy nemusí byť chyba hlasového výstupu.

Niektorí z vidiacich si nedokázali predstaviť nevidiaceho s dotykovým telefónom. Verte mi, to ani ja po rozhovore s mnohými ľuďmi, ktorí mi potvrdili, že je to možné. Niektorí z vidiacich majú problémy narábať s dotykovým mobilom, pokiaľ je čítač obrazovky zapnutý. Mimochodom, pokiaľ majú nevidiaci prístup na internet a sú prihlásení do Google, môžu využiť zadávanie hlasom. Toto nevyužívajú len nevidiaci, ale aj ľudia, ktorí využívajú napríklad prekladač pri zadávaní textu a neovládajú zápis cudzích znakov. Pamätám sa, že som ukazoval prekladač na mojom dotykovom telefóne mojej známej. Povedal som pár viet napríklad v Angličtine, či nejaké slovíčka v iných jazykoch, ktoré som vedel a mobil mi ich preložil do Slovenčiny a prehral mi preklad hlasom Google. Vďaka mojim skúsenostiam som pevne presvedčený, že ľudia so zrakovým znevýhodnením môžu používať aj dotykové MP3 prehrávače.