Ako je možné preprogramovať podvedomie?

Jedna z Donovych Miguelových Ruízových dohôd znie: Nepreviňujte sa slovom. Aj Zen upozorňuje na to, že v slovách sa ukrýva nebezpečenstvo. Možno aj preto veľa pravej relaxačnej hudby je inštrumentálna. O tom, že autori New age hudby sa inšpirujú aj Zenom písať nemusím. Písali už o tom mnohí.

Mnohé slová môžu zasiať do mozgu rôzne nebezpečné predstavy. Aj vďaka médiám si tieto predstavy vytvárame. Pozor, myslím aj na médiá mimo hlavného prúdu, čiže všeobecne. Veď keby sa ľudia dozvedali len o tom, čo sa stalo dobré, vnímali by tento svet, ako nudný. Iným príkladom sú rôzne knihy, kde hrdinovia prežívajú rôzne situácie, niekedy až veľmi nebezpečné. V takejto situácii sa vôbec neviete od knihy odtrhnúť.

Iným príkladom môžu byť aj Emodži, či emotykony. Môj čítač obrazovky mi číta rôzne emotykony, teda vyslovuje mi to, čo je tam nakreslené. Platí to aj pre Emodži, aj keď tam už ide o obrázky. Tieto obrazové podnety sú uložené v pravej mozgovej (iracionálnej) hemisfére. Dobrou pomôckou na to, ako si ju rozvíjať je naučenie sa čínskych znakov. Je to pochopiteľné, keďže čínske znaky sú vlastne slová (ideogramy). Jeden čínsky znak sa môže dokonca skladať z mnohých znakov. Napríklad znak pre slovo “odpočívať” sa skladá zo znakov “človek” a “strom”. Znamená to “človek, ktorý sa opiera o strom”.

Pre takéto rôzne programy, ktoré nám vytvárajú slová a rôzne obrazy stačí, ak navštevujeme rôzne stránky na internete, či už blogy, alebo rôzne alternatívne médiá, ako spomínam v úvode. Vôbec si neoveríme zdroj, iba vyberáme si to, čo chceme. Niekedy je preto dobré overiť si úplne všetko o istej veci a až potom zvážiť, čo a ako.

Uvediem jeden príklad za seba. Voľakedy som sa zaujímal o New age. Na internete som narazil na rôzne napojenia na rôzne bytosti a podobné hlúposti. Dokonca som sa začal zaoberať alternatívnou hudbou. Teda, to alternatívne hudobné myslenie by nebolo zlé, keby sa určité veci dali aplikovať. Aplikovať sa mnohé z alternatívnej hudobnej filozofie dá, to nie je nebezpečné. Pri názoroch hnutia New age som narazil na také názory, čo až rozum mi začal odchádzať. Napriek tomu som sa nad týmito vecami zamýšľal preto, preto že mnohé z toho znelo prekvapivo pravdivo. Až neskôr som pochopil, koľko bije.

Slová a ich moc

Po dlhšom čase som tu opäť s niečim, o čom mnohí tušíte. Možno vám to pripadá, akoby som nosil drevo do lesa. Opakovanie je ale matkou múdrosti a história by mala byť ponaučením.

O tom, že slová majú obrovskú moc a že sa stávajú aj akousi prekážkou pre dosiahnutie osvietenia, životnej harmónie som sa už napočúval dosť. Zenoví majstri radia zanechať slová a vety tak, ako sú. Don Miguel Ruiz vo svojej knihe Štyri dohody píše tiež o tom, akú moc majú slová. O tom by nám vedeli povedať aj rozprávky, napríklad rozprávka Traja zhavranelí bratia. Stačí, ak niekto niekoho slovo ovládne a jeho kliatba môže postihnúť napríklad aj národy. O tom, aké môžu byť slová dobré aj zlé možno mnohí z vás zažili či v osobnom živote, alebo na internete na sociálnych sieťach, kde ľudia si myslia, že môžu skryť svoju totožnosť. Kamarát mi ale vysvetlil, že to nie je celkom možné a vaše počítače ľahko môžu nájsť a ak ste spravili niečo proti našim zákonom, máte po chlebe.

Čo ale, ak v osobnom živote poviete niekomu slová, ktoré by ste neskôr mohli ľutovať? Mnohí múdri poukazovali na to, že slová sú veľmi silnou zbraňou, dokonca sú oveľa silnejšou zbraňou, než meče, rakety, pištole, či obyčajný výprask. Ak sa niekto z vás zaujíma o históriu a mnohí sa zaujímate aj o druhú svetovú vojnu, tak určite viete, že stačilo len slovo a mnoho ľudí zomrelo iba preto, že boli iného národa. Ak hádate Hitlera a Židov, hádate správne. Tieto veci spomínam tu aj z tohto dôvodu, že na internete sa môže ocitnúť kadečo a môžu týmto slovám, vetám, či textom sadnúť na lep ľudia, o ktorých som bol presvedčený, že vedia racionálne uvažovať.

Ak sa slová opakujú veľmi často, stratia už svoju moc. Sú ale jazyky, kde jedno slovo môže mať množstvo významov, napríklad slovo “keyboard” v Angličtine môže znamenať, ako počítačovú klávesnicu, tak aj klaviatúru na hudobných nástrojoch. Niekedy stačí zmeniť dĺžku samohlásky, napríklad v pri slovách sud a súd, či ak vetu poviete rýchlo, že ju druhá strana sotva počuje, okamžite môže dôjsť ku nezhodám. Sú ale jazyky, kde už tón hlasu môže narobiť problémy, napríklad v Čínštine slovo pre “lotos” môže s iným tónom znamenať aj slovo “milovať”.

Niekedy sa môžete aj hrať so slovami, aby ste trochu odpútali pozornosť strany, ktorá tie slová počúva, či číta. O tom svoje vedia spisovatelia. Mimochodom slová súvisia aj s politikou. Mnohí rozprávajú iba to, čo chcú ľudia počuť, ale iné budú konať. Veru, treba so slovami narábať múdro a opatrne.

Keď sa na význam slov pozabudne, čo ostane?

V jednej knihe, ktorá bola napísaná v Češtine bola uvedená táto veta:

“Zanech slova a frázy a řekni něco.”

Na názov knihy si už neviem spomenúť. Veľmi ma táto veta zaujala. Minulý víkend, keď sme sa vracali z Banskej Bystrici som sa Lucii opýtal na jeden z byzantských fragmentov, ktorý skomponoval Juraj Vajó a text fragmentu bol v Angličtine. “Čo to bol za text?” “Marco, to bol predsa Otče náš v Angličtine.” Potom mi zaspievala začiatok textu. Vtedy som si uvedomil to, čo vždy robím, keď počúvam hudbu. Niekedy pre mňa slová neznamenajú nič, ale môže byť to aj opačne, prípadne všetko sa stane syntézou, hudba aj text. Keď už spomínam byzantské fragmenty a o tom, ako ma niekedy slová nezaujímajú, alebo aspoň nie hneď sa môžete presvedčiť na stránke s hudobnou tvorbou, nájdite si skladbu Domikenshi a pochopíte. Alebo aj iné skladby, kde bohato improvizujem bez toho, aby som vedel, čo niektoré slová znamenajú. Ale musím sa priznať, že napríklad niektorým gréckym, či arabským  slovám rozumiem a taktiež slovám v iných jazykoch. Stačí sa len opýtať, ale niekedy to môžu byť iba zvuky. Neviem, či som tu spomínal príhodu z Egypta, no ochotne vám ju zopakujem. Aj vtedy v aute, keď sme sa vracali domov som ju povedal všetkým.

Bol som veľmi zvedavý na to, čo improvizujem v Arabčine. Áno, improvizoval som bez akéhokoľvek významu do jednej piesni. Chcel som do nej vložiť isté pocity. Bolo to v jednom období, keď som sa zaľúbil do jedného hlasu. Našťastie je to asi desať, či jedenásť rokov. Práve vtedy som bol na dovolenke v Egypte a môjmu arabskému známemu som púšťal presne to, čo som improvizoval. Bol prekvapený z toho, že spievam v inom dialekte, čiže nie v egyptskom variante, ale v alžírskom. Rozumel len “kde je moje srdce”, čiže “wíne galbi”. Ostatným slovám samozrejme nerozumel ani iní ľudia z rôznych arabských krajín, čiže opäť to boli iba zvuky. V alternatívnej hudbe sa občas stáva, že rôzni skladatelia, či interpreti využívajú akési slabiky, či vlastné slová, ktoré znejú až archaicko, akoby z minulých dôb. Môžem spomenúť napríklad Adiemus, alebo Lisu Gerardovú a pochopíte. Význam slov tam vôbec nieje, čiže spieva sa, ale slová a vety sú ponechané na pokoji. Voľakedy som napríklad počúval arabskú hudbu a postupne som zisťoval, čo rôzni interpreti spievajú. To isté platilo aj pri tureckej hudbe, ibaže Turečtina má aj hlavnú variantu, nie ako v arabských krajinách, kde existuje kopec dialektov, ktorým nerozumejú ani Arabi z iných krajín. Napríklad Marokánci nemusia rozumieť Saudom a podobne, za to v Turecku sa používa istambulský dialekt a ako sa zdá, rozumejú mu Turci z celého Turecka. No a to nerozoberám čínske jazyky, ktoré majú len jednu vec spoločnú a to je ich písmo.

Napriek tomu si myslím, že v hudbe je kopec zrozumiteľných jazykov. Všetko je o melódii, notách a harmónii. Ja napríklad mám dodnes problém rozlíšiť taximy, ktoré hrajú arabské sláky a taximy, ktoré hrajú turecké sláky. Tie isté sláčikové nástroje, tie isté štvrťtóny a podobné ozdoby. Okrem toho sa tieto veci dostali aj do gréckej hudby, napríklad mnohé rytmy modernej gréckej hudby môžu mať podobný základ, ako rytmy v tureckej hudbe, no voľakedy to bolo úplne iné. Význam tam nemusí byť žiaden, no napriek tomu rozumiete. O takzvaných hudobných jazykoch, akoby som mohol takéto veci nazvať napíšem v inom príspevku.